Videokanál poslanca

Tak, ďakujem pekne, pán predsedajúci, ešte raz za slovo.
Kolegovia, ja si dovolím, dovolím k tomuto veľmi dobrému a zmysluplnému návrhu zákona pár slov a začnem možno tak, aby som trošku zobudil kolegov z PS-ka, že možno by som to ani nebalil tento návrh zákona o teda zvýšení slobody odpisov do CO2 témy, pretože to je ďaleko širšie než len teda to, či daním, zhodnotením nehnuteľnosti sa teda vylepší, vylepší nejaký CO2 status. Ale aj áno, samozrejme, je aj to dôležitejšie, ale je to širšie.
Čo je skutočne dôležité, je, že je to zvýšenie slobody odpisovania. Môže sa rozhodnúť podnikateľ, môže to teda odpísať skôr. To znamená, že je to aj zvýšenie slobody podnikania a takisto aj konkurencieschopnosti daného podnikateľa. Toto všetko sú veľmi, veľmi zmysluplné atribúty, pre ktoré stojí za to podporiť tento zákon. Aj my ako strana SaS ho, samozrejme, podporíme.
Zasa, samozrejme, ja si dovolím spomenúť aj pohľad verejných financií. Na tomto nestratí štát ani euro, je to len otázka cashflow. Dostane sa štát vlastne ku svojim daňovým peniazom trošku neskôr, ale jednoducho toto neznamená daňový výpadok, len posun v príjmoch štátu. Takže aj tu nie je dôvod proste, prečo to nepodporiť.
Myslím si, že samotné, samotné odpisovanie by si, samozrejme, vyžadovalo širšiu a hlbšiu reformu. Ja si myslím, že my s Michalom by sme si vedeli predstaviť možno až po estónsky model, ale každopádne, viete, keď nevieme vyskočiť na Everest jedným vysokým a veľkým skokom, tak treba robiť malé kroky, treba ich robiť veľmi veľa, ale každý jeden z nich má význam, lebo každý jeden takýto krok potom smeruje k lepšej konkurencieschopnosti našej ekonomiky, následne aj k lepším verejným financiám, pretože podniky, ktoré proste zvýšia svoju ekonomickú aktivitu, zvýšia svoju konkurencieschopnosť, pretože si napríklad vylepšili tie svoje výrobné zariadenia, a jednoducho toto všetko vo finále pomáha krajine, pomáha ľuďom, pomáha vlastne všetkým. Takže jednoznačne dobrý návrh, veľmi radi podporíme.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Zákon spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií aj Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a tiež výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 6. septembra 2024 a gestorský výbor do 9. septembra 2024.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Takisto sa pravdepodobne po pánovi predkladateľovi prihlásim aj ja do rozpravy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo ešte raz.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ono by to bolo na faktickú, len nebolo by ju k čomu dať, keďže vlastne žiadna rozprava by nebola, tak som chcel len veľmi rýchlo a veľmi jasne povedať, že skutočne toto je zmysluplný, rozumný zákon, ktorý má, ktorý tým dvom zariadeniam veľmi pomôže. Dosah na verejné financie je, tuto skutočne si poviem, že takmer žiadny, je to fakt malinká suma. Jednoznačne chcem povedať aj za stranu SaS, že tento dobrý a potrebný návrh podporíme.
Ďakujem, len toľko som chcel.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, k samotnému zákonu v podstate, myslím, nie je čo dodať, je to skutočne transpozícia, respektíve spresnenie transpozície európskej smernice. Zároveň ale teda chcem využiť tým, že je otvorený Zákonník práce, a prísť s jedným zmysluplným pozmeňujúcim návrhom, ktorý proste spĺňa akoby všetky tie parametre, ako aj my v SaS-ke pozeráme, aby to teda nestálo žiadne verejné financie, aby to pomohlo aj zamestnancom, aby to pomohlo aj zamestnávateľom. No a z tohto pohľadu, z tohto pohľadu vlastne prichádzame s témou zamestnávania vlastne mladých pätnásťročných ľudí, mládežníkov, ktorí už skončili povinnú školskú dochádzku, ale tá realita je tá, že dnes teda platné znenie zákona, nebudem to asi úplne presne čítať, ale proste hovorí teda to, že nedá sa po dovŕšení pätnásť rokov zamestnať študenta skôr než skončil povinnú školskú dochádzku. Akurát, že zákon dnes hovorí, že tá povinná školská dochádzka vlastne končí až dňom 31. 8. daného roka a vlastne to leto tým pádom ten študák aj keď chce, nemôže pracovať, jednoducho nemá skončenú povinnú školskú dochádzku.
No a má to, samozrejme, riešenie také, že ak by sme povedali, ak by sme teda urobili zmenu zákona, že povieme, že tá povinná školská dochádzka končí vlastne tým dňom reálneho ukončenia, vlastne teda na začiatku leta, povedzme, že toho 1. 7. alebo 31. 6., tak jednoducho je to realita, veď pretože ten študent cez tie prázdniny už do školy nechodí a tým, že teda to skončí skôr, tak vlastne to leto bude môcť brigádovať.
Má to, samozrejme, ako som povedal, výhody pre mladého človeka, častokrát aj teraz mali chuť pracovať, aj mohli, ale vyžadovalo si to súhlas inšpektorátu práce, čo, samozrejme, je nejaká byrokracia a viac-menej žiadny zamestnávateľ sa do tohto nechcel púšťať, pretože je to, je to ďalšia byrokracia.
Takže umožnili, znížili by sme o niečo byrokraciu, umožnili by sme deckám, ktoré majú chuť pracovať, privyrobiť si, pomôcť svojej rodine, zároveň proste umožníme takto zamestnávateľom ich teda prijať, vlastne a veď vnímame, že častokrát je nedostatok pracovnej sily, takže pomôže to vlastne ekonomike, pomôže to podnikateľom, aby teda počas tých prázdnin si dokázali, dokázali tieto deti zamestnať. Jednoducho má to, má to samé, samé výhody.
No, v podstate myslím si, že toto je skutočne vec, a teda, samozrejme, nič to nestojí. Dokonca keby sme to dali do dôsledkov, tak teda ušetrí to nejakú byrokraciu, pretože ten inšpektorát práce aj v tých niektorých desiatkach prípadov, kde to bolo, tak jednoducho nemusí takéto povolenie vydávať. Myslím si, že toto je návrh zákona, ktorý teda nie je nejak politický, prešiel som si, samozrejme, aj s ministerstvom veci, aby to spĺňalo všetky európske nariadenia, ktoré sa týkajú práce detí, aby sme teda boli aj v tejto rovine proste na pevnej pôde, aby to skutočne bolo v súlade so všetkými európskymi pravidlami a dovolil by som si aj takto vlastne celé plénum poprosiť, poprosiť o podporu tohto zmysluplného zákona.
Toľko v podstate k odôvodneniu, možno ešte teda poslednou vetou poviem, že teda navrhujem upraviť znenie § 11 tak, aby sa obdobie od 1. júla do 31. augusta posledného školského roka povinnej školskej dochádzky už nepovažovalo za čas, kedy je práca fyzickej osoby zakázaná, a teda aby zamestnanec mohol vykonávať prácu už počas letných prázdnin, keďže de facto má skončenú povinnú školskú dochádzku, a aby zamestnávateľ na zamestnanie takejto osoby už nepotreboval súhlas inšpekcie práce podľa § 11 ods. 5.
Takže teraz teda prečítam doslovné znenie pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča a Alojza Hlinu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 228.
V čl. I sa za bod 4 vkladajú nové body 5 a 6, ktoré znejú:
„5. V § 11 ods. 2 sa slová „dňu, keď fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku” nahrádzajú slovami „dňu ukončenia obdobia školského vyučovania posledného školského roka povinnej školskej dochádzky fyzickej osoby”.
6. V § 11 ods. 4 v celom texte sa slová „skončenia povinnej školskej dochádzky” nahrádzajú slovami „ukončenia obdobia školského vyučovania posledného školského roka povinnej školskej dochádzky"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem pekne a ešte raz by som si veľmi dovolil poprosiť celé plénum o podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No tak keď ma kolega spomenul, tak sa tak patrí sa teda tiež k tomu prihlásiť. No, poviem takto, že začal by som tým, že nehovorme o almužných. Áno, je to možnože, v úvodzovkách, že len 18 mil., ale i keď je to, samozrejme, malá suma oproti sume priamych platieb, hej, pre pôdohospodárov, tak akože stále je to kopa peňazí, hej, aby sme len to vnímali.
Ale ďalšia vec, ďalšia vec je to, že chcem tak nejak poukázať na to, že ono tá Únia je napríklad aj teraz fajn, lebo ako rešpektujem túto formu pomoci, ale teda je jasné, že Únia nám povedala, že dočasne, už len do konca tohto roka aj pre pôdohospodárov a už vôbec nie pre potravinárov pre druhý polrok, takže trošku nás tak akoby upratala, poviem to, a som, som tomu rád. A aj preto, a kolega to spomenul, že bolo by veľmi nezmyselné vlastne presne na jednej strane výrobcom sladených nápojov teda preplácať nejaké, nejaké odvody a zároveň teda zdaňovať ich výrobky daňou zo sladených nápojov. Takže aj toto sa vlastne takto nejak trošku akoby upratalo.
A už len zároveň, áno, potvrdím, že pravdepodobne asi bude SaS-ka jediná strana, ktorá bude hlasovať proti zavedeniu dane zo sladených nápojov a teda stojím si za tým, že je to nezmyselná a zbytočná daň a mal by štát šetriť na sebe a nie pýtať si ďalšie a ďalšie peniaze od občanov. Ak som spravil aj ja taký exkurz, pani Vaľová, trošku mimo tému, ďakujem pekne. (Reakcia poslankyne Vaľovej.)

Ďakujem pekne. Ďakujem všetkým kolegom za faktické poznámky.
Začnem pánom Dubovickým. No, jednoznačne rekreačné poukazy cestovný ruch na Slovensku nezachránia. To skôr by ten cestovný ruch zachránilo to, keby malo ministerstvo štátnu budovu alebo rozumný prenájom, za tie ušetrené peniaze sme mohli byť každý mesiac na nejakom veľtrhu cestovného ruchu niekde v zahraničí, chodiť a hľadať tých turistov, aby chodili na Slovensko. To je, toto je to, čo by pomohlo skutočne cestovnému ruchu.
No a teraz áno, ja som sa nedostal vlastne k tomu vplyvu na verejné financie. Áno, štát má 440-tisíc zamestnancov, veľa z nich v organizáciách nad 49 zamestnancov, a teda to, samozrejme, stojí štát aj dnes peniaze a jednoducho bude to stáť viacej.
A ja použijem tie slová pána poslanca Huliaka, že neprichádza o nič ani podnikateľ a vlastne teda ani štát. Ale, ale prichádza, môžu to byť náklady, koľko chcú, stále sú to financie, ktoré podnik má a musí ich vynaložiť. A teraz, pán Huliak, spýtajte sa v školách, či vlastne je to že nič. Či skutočne majú na väčší počet tých rekreačných poukazov, či na to majú peniaze! Spýtajte sa ministra školstva, spýtajte sa ministra financií, povie vám že to bude stáť ďalšie výdavky, ktoré jednoducho nie sú. Pán Huliak, nie je to nič, keď dáte niekoho niečo zaplatiť na to, aby ste vy urobili sociálne opatrenie pre niekoho, nie je to nič, niekoho to stálo peniaze.
Kolega Šmilňák, áno, samozrejme, hovorím, nedostal som sa k tomu vystúpeniu, týka sa to aj zamestnancov štátu, týka sa to škôl, organizácií, ktoré jednoducho nie sú podnikatelia, ktorí i dnes majú málo peňazí a oni to zasa, oni to budú musieť zaplatiť, však určuje to zákon, ale bude to z nejakých iných benefitov, budú menšie osobné ohodnotenia, budú menšie odmeny... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov k tejto téme.
No, ekonomika, verejné financie, podnikateľské prostredie, zamestnanosť, to všetko sú prepojené nádoby. A v podstate to najlepšie vystihuje tripartita. Trojuholník: zamestnávatelia, zamestnanci a štát. A všetko to dobre funguje, teda aj štát dobre funguje vtedy, ak je to celé v rovnováhe. Ak tu v Národnej rade vznikajúce zákony vylepšujú podmienky, vylepšujú podnikateľské prostredie, okej, vylepšujú aj postavenie zamestnancov, vylepšujú konkurencieschopnosť krajiny. Toto, toto si treba vždy uvedomiť, keď sa do čohokoľvek, do akejkoľvek na pohľad malej veci akože takto to nejak vnorí a ide sa to upravovať, to vždy má proste taký celkový, celkový dosah.
Ja tu chcem úvodom jasne povedať, že, samozrejme, veľmi-veľmi dôležitý je aj zamestnanec. Jasné. Aj oni sú tí, ktorí rukami svojimi alebo svojimi schopnosťami tvoria hodnoty. Ale jednoducho veľmi dôležití sú aj podnikatelia, pretože oni sú tí, ktorí vytvárajú pracovné miesta, tí, ktorí platia mzdy zamestnancom, tí, ktorí platia dane štátu. A nemôže to byť takto nevyvážené. Nemôže si aktuálne či predkladatelia, alebo celá vládna koalícia povedať, že zamestnanec je náš cieľ, tomu budeme len a len pomáhať a podnikateľ je náš nepriateľ a tohoto necháme, to najmenšie že zaplatiť a ešte mu proste dáme ďalšie veci zaplatiť a zhoršíme mu podmienky. Takto to nefunguje, tam tá rovnováha, rovnováha musí byť. Veď aj štát je zamestnávateľ svojím spôsobom. Aj štát je, teraz poviem že v úvodzovkách, podnikateľ a nezamestnáva málo ľudí. Ono je to okolo 440-tisíc zamestnancov dokopy. Ale aj ten štát ich môže, týchto všetkých ľudí, zamestnávať až vtedy, ak tí podnikatelia pošlú svoje dane, ak tí zamestnanci pošlú svoje odvody a dane. A jednoducho proste štát nemá inú možnosť, než teda získať tieto peniaze od ľudí a aj od podnikateľov. Preto je dôležité všetky tie riešenia robiť, robiť zmysluplné.
No, a tento príspevok. Ja začnem úplne od konca, to je výpalné. To normálne sa proste vláda, alebo teda v tomto prípade teda je to, je to poslanecký návrh, sa rozhodli, že jednoducho zase nejaké populistické sociálne opatrenie nechajú zaplatiť iných. Jednoducho toto sa už nedá nazvať nijak inak ako výpalné. Áno, môžme sa baviť o teda rekreačnom poukaze, do nejakej miery, samozrejme, však je to nejaký bonus teda, ktorý štát donútil, aby zamestnávatelia platili svojim zamestnancom. Okej. Môže to pomáhať cestovnému ruchu slovenskému. Takisto okej. Ale je niekde nejaká hranica, už to tu bolo povedané, ale ja to v skratke zopakujem. Je nejaká hranica, že za ktorú to už je skutočne výpalné. A to je presne tá hranica, keď z toho ten podnikateľ nemá ale že vôbec nič. Pretože áno, ten podnikateľ, jasné, že prispeje zamestnancovi na rekreáciu, aj jemu konkrétne, aj jeho deťom, pretože vždy má z toho nejaký benefit. To znamená, zamestnanec bol na dovolenke, oddýchol si, strávil čas s rodinou, prišiel na iné myšlienky a do práce sa mu teda vráti oddýchnutý, s novými nápadmi, s novou energiou, s novou silou a proste je to nejaký prínos aj pre toho zamestnávateľa. Je tam proste nejaká tá rovnováha. Je tam ten pohľad aj na jednu stranu, aj na druhú stranu a koniec koncov aj na tretiu stranu toho trojuholníka: štát, zamestnanec a zamestnávateľ. Ale týmto to, kolegovia, idete úplne odpojiť, proste normálne poviete zamestnávateľovi, aby teda zaplatil rekreáciu v podstate úplne niekomu inému, s kým nemá žiadnu väzbu. Ten zamestnanec nebude ani spokojnejší, ani oddýchnutejší, ani ja už neviem čo, keď na dovolenku nepôjde, ale pôjdu tam jeho rodičia. Proste fakt, toto je tá hranica, za ktorú sa už pri tomto už nemalo a nedá sa ísť. Proste fakt sa skúste na toto pozrieť z tohto pohľadu.
No a potom, dovolím si ešte pár reakcií. Pán predseda Danko tu má teda veľa-veľa rečí o tom, že pomáha cestovnému ruchu, dokonca vytvoril aj ministerstvo. No, ono to funguje častokrát tak, že čím vyspelejšia a funkčnejšia krajina, tým má tých ministerstiev najmenej. Väčšinou práve tie najzaostalejšie, najskorumpovanejšie krajiny sveta majú tých ministerstiev úplne najviac. A ten jeden z tých slovenských príkladov tu máme, a to je to naše ministerstvo cestovného ruchu a športu, teda hlavne tá jeho, flagship poviem, proste budova, ktorú si, ktorú si teraz prenajali. Kolegovia, ja verím, že ste sa k tomu nedostali, jednoducho je to luxusná budova, 5-tisíc metrov štvorcových za 20 euro na meter štvorcový a mesiac. K tomu, samozrejme, plus všetky energie. Jednoducho to je, to je suma, za ktorú si proste budovu nevedia prenajať ani, ani súkromné firmy, úspešné firmy. Jednoducho to je v podstate dvojnásobné nájomné. Dokonca ešte aj budovy v rovnako vysokom štandarde, v rovnakom, proste fakt že áčkovom leveli boli, boli za 13, za 14, za 15 euro za meter, hej? Ale tie bežné priestory, ako kľudne sa dá povedať, že to bolo prenajaté dvojnásobne draho.
Myslíte, že tá zmluva sa dá desať rokov vypovedať? Nedá. Je prakticky nevypovedateľná, pritom sa bavíme o ministerstve, ktoré je tu pár mesiacov. A otázka, čo bude po ďalších voľbách. Ale zmluva je na desať rokov. To sa nebavme o tom, že stačí neprejaviť vôľu ju zrušiť a o ďalších päť rokov sa automaticky predlžuje. To sú veci!
Ďalšia vec, no bratislavská protipovodňová línia túto budovu nechráni. Ministerstvá by mali byť už tie budovy, ktoré teda majú pomáhať, keď už to tu aj pán predseda rozpráva, za každých okolností. Viete, čo bude prvé pri povodni? Bude treba vlastne ochraňovať a pomáhať tomu ministerstvu, aby nebolo zatopené, aby ja neviem čo všetko, hej? Úplne, úplne opačne. Kolegovia, prosím, fakt akože zíďte z kratšej cesty, to, toto je len, len malý, malý čriepok proste, vy zhoršujete to podnikateľské prostredie.
Dneska si zoberme, že dnes ten zamestnanec, máme v podstate najnižšiu nezamestnanosť v histórii, alebo povedzme sme veľmi blízko najnižšej nezamestnanosti, aká bola. Dokonca výrazne rastú aj reálne mzdy. Dnes je ten zamestnanec vo veľmi dobrej situácii. Dnes je možno dobré fakt podporiť tú jeho nezávislosť a schopnosť nájsť si iného zamestnávateľa, vylepšiť si tie svoje podmienky, ale ten paradox je opačný, že dnes treba fakt pomáhať práve podnikateľom. Tí majú, sa im zhoršujú podmienky proste. Tí majú koniec koncov aj nedostatok pracovnej sily a vidia, čo sa tu všetko deje. Slovensko má z krajín V4 najvyšší počet firiem, ktoré sú tu a rozmýšľajú o deinvestícii, proste o deinvestovaní. To znamená, že znížení svojej prezencie na slovenskom trhu, hej? To, proste nechcú tu investovať, niektoré rozmýšľajú o odchode. Toto treba riešiť, proste fakt, ono to možno znie divne, dnes treba pomáhať alebo aspoň neškodiť proste tým podnikateľom. Tým, ktorí jednoducho plnia tú štátnu kasu. Tým, ktorí pomáhajú vlastne, aby tí zamestnanci boli zamestnanci, aby, aby, aby štátu proste platili dane. A toto, toto je dôležité a toto sa tu jednoducho nedeje.
Pán Danko tu rozpráva, ako pomáha malým firmám. No, jedna z tých pomocí malým firmám bolo vidieť teraz nedávno, že... a to ešte aj, aj mne osobne hovoril, že áno, on zvýši tú hranicu na povinného platcu dane z pridanej hodnoty, že on s tým niečo spraví, že on to s tým ministerstvom financií dohodne. No dohodol. Doteraz bola sadzba dlhé roky nezmenená 49 790 euro a pán Danko, vážená koalícia, ste to zvýšili o celých 210 euro. Proste toto nie je žiadna pomoc. Čiže toto, toto by bolo proste, keď by sa to zvýšilo na tú sumu napríklad, ktorú dovoľuje Európska únia, aby teda bol, bola firma povinným platcom až od povedzme tých 85-tisíc euro. Áno, takto by ste pomohli, zjednodušili byrokraciu. Jednoduché účtovníctvo je výrazne jednoduchšie ako podvojné. Potom, zasa, potom už ten zamestnávateľ zas by sa inak pozrel, veď dobre teda, tak ja zaplatím, alebo proste chápem, že teda štát chce, aby teda bol nejaký rekreačný poukaz. Proste bolo by to nejak vyvážené. Pomôžete podnikateľovi, pomôžete zamestnancovi. Proste to všetko by bolo fajn, keby to bolo.
No a už sa ani nedosta... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
No, pán Danko, pán poslanec Danko, takto. V prvom rade nie je cesta rôznych výnimiek, veď hovoríme to stále a v tom by sme sa mali zhodnúť. Veď znížte daňovo-odvodové zaťaženie, alebo teda znížte odvodové zaťaženie. Len tým by sa zlepšila konkurencia proste všetkých. A bolo by to systémové riešenie. Lenže viete, vy potrebujete to, aby ste mohli povedať: A 500 euro a tuto som vám to dal! Proste realita, bohužiaľ, je tá, že vy reálne škodíte aj teraz, veď ste zahlasovali za zvýšenie zdravotných odvodov, hej, áno, na strane podnikateľov proste, takže to ste im veľmi-veľmi poškodili. Pán Danko, toto je pravda.
Ďalšia vec, keď už sa bavíme teda o tej dani, čo spomínate, aspoň keby ste vedeli správnu sadzbu. Je to 19 %, nie 20, hej, to je ďalší možno drobný detail, ale ono sa to tak nezdá.
A úplne ďalšia vec, áno, robíte, robíte teda podporu cestovnému ruchu, okej, to, samozrejme, má nejaký zmysel, len by sa to malo robiť keď už tak, tak napriamo a zmysluplne, a hlavne nezačínať budovou ministerstva, absolútne predraženou, absolútne luxusnou, za dvojnásobné nájomné, za vysoké, za vysoké ceny energií v záplavovom území. Mali ste šťastie, že vám to teraz nevytopilo, ešte ten Dunaj, keby trošku stúpol, tak ho máte vytopené to ministerstvo, ešte ste sa tam ani nenasťahovali!
Pán Danko, skúste, keď už, tak poďte pomáhať podnikateľom a poďte im znížiť odvodové zaťaženie alebo im znížte dane! Ale vy robíte presný opak, zaťažujete ich stále ďalšími a ďalšími platbami, povinnosťami, byrokraciou. Toto je tá realita vašej činnosti!

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Kolega Ondro Dostál, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Súhlasím s každým jedným slovom, ktoré si predniesol. Štát zasa raz ide nechať zaplatiť zamestnávateľov za nezmyselný nápad. Ako si povedal, aj doteraz to už bolo celé za hranou, ale aspoň jeden benefit mal aj zamestnávateľ, že teda zamestnanec išiel na rekreáciu, zrekreoval sa a potom mohol povedzme pracovať efektívnejšie, kvalitnejšie, proste bol oddýchnutejší. Dobre, ale teraz, keď takto zamestnávateľ bude preplácať dovolenku rodičom zamestnanca, tak je to skutočne už úplne absurdné, pretože ten zamestnanec na tú dovolenku nepôjde, neoddýchne si, proste ten benefit pre zamestnávateľa sa jednoducho úplne, úplne stratil. A to sa nedá nazvať nijak inak, než je to forma výpalného, ktorú SNS požaduje proste po zamestnávateľoch, po podnikateľoch, aby im zaplatili za zasa ich nejaký populistický nápad. Len ono to má ešte jednu konzekvenciu vo finále, a to by bolo dobré si uvedomiť. Áno, platí to zamestnávateľ, ale zamestnávateľ vo finále platí zamestnanca, čiže v konečnom dôsledku je to, bože, je to proste tak, že vždy to zaplatí akoby ten konečný článok. Jednoducho vo finále, dobre, tak donútite zamestnávateľa, aby dal takýto, takýto rekreačný poukaz, ale on to niekde nájde v tom, že nepridá zamestnancovi na plate alebo jednoducho akokoľvek. Vo finále nepomôžete ani len tým zamestnancom a zasa len zhoršíte podnikateľské prostredie, zasa len budú ďalšie firmy uvažovať, či sa im vôbec oplatí podnikať na Slovensku, či sa im oplatí tu investovať a či sa im oplatí zamestnávať ľudí, alebo pôjdu do nejakej krajiny, ktorá poskytne lepšie, rozumnejšie podmienky.
Ďakujem.