Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
No, pán Danko, pán poslanec Danko, takto. V prvom rade nie je cesta rôznych výnimiek, veď hovoríme to stále a v tom by sme sa mali zhodnúť. Veď znížte daňovo-odvodové zaťaženie, alebo teda znížte odvodové zaťaženie. Len tým by sa zlepšila konkurencia proste všetkých. A bolo by to systémové riešenie. Lenže viete, vy potrebujete to, aby ste mohli povedať: A 500 euro a tuto som vám to dal! Proste realita, bohužiaľ, je tá, že vy reálne škodíte aj teraz, veď ste zahlasovali za zvýšenie zdravotných odvodov, hej, áno, na strane podnikateľov proste, takže to ste im veľmi-veľmi poškodili. Pán Danko, toto je pravda.
Ďalšia vec, keď už sa bavíme teda o tej dani, čo spomínate, aspoň keby ste vedeli správnu sadzbu. Je to 19 %, nie 20, hej, to je ďalší možno drobný detail, ale ono sa to tak nezdá.
A úplne ďalšia vec, áno, robíte, robíte teda podporu cestovnému ruchu, okej, to, samozrejme, má nejaký zmysel, len by sa to malo robiť keď už tak, tak napriamo a zmysluplne, a hlavne nezačínať budovou ministerstva, absolútne predraženou, absolútne luxusnou, za dvojnásobné nájomné, za vysoké, za vysoké ceny energií v záplavovom území. Mali ste šťastie, že vám to teraz nevytopilo, ešte ten Dunaj, keby trošku stúpol, tak ho máte vytopené to ministerstvo, ešte ste sa tam ani nenasťahovali!
Pán Danko, skúste, keď už, tak poďte pomáhať podnikateľom a poďte im znížiť odvodové zaťaženie alebo im znížte dane! Ale vy robíte presný opak, zaťažujete ich stále ďalšími a ďalšími platbami, povinnosťami, byrokraciou. Toto je tá realita vašej činnosti!

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Kolega Ondro Dostál, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Súhlasím s každým jedným slovom, ktoré si predniesol. Štát zasa raz ide nechať zaplatiť zamestnávateľov za nezmyselný nápad. Ako si povedal, aj doteraz to už bolo celé za hranou, ale aspoň jeden benefit mal aj zamestnávateľ, že teda zamestnanec išiel na rekreáciu, zrekreoval sa a potom mohol povedzme pracovať efektívnejšie, kvalitnejšie, proste bol oddýchnutejší. Dobre, ale teraz, keď takto zamestnávateľ bude preplácať dovolenku rodičom zamestnanca, tak je to skutočne už úplne absurdné, pretože ten zamestnanec na tú dovolenku nepôjde, neoddýchne si, proste ten benefit pre zamestnávateľa sa jednoducho úplne, úplne stratil. A to sa nedá nazvať nijak inak, než je to forma výpalného, ktorú SNS požaduje proste po zamestnávateľoch, po podnikateľoch, aby im zaplatili za zasa ich nejaký populistický nápad. Len ono to má ešte jednu konzekvenciu vo finále, a to by bolo dobré si uvedomiť. Áno, platí to zamestnávateľ, ale zamestnávateľ vo finále platí zamestnanca, čiže v konečnom dôsledku je to, bože, je to proste tak, že vždy to zaplatí akoby ten konečný článok. Jednoducho vo finále, dobre, tak donútite zamestnávateľa, aby dal takýto, takýto rekreačný poukaz, ale on to niekde nájde v tom, že nepridá zamestnancovi na plate alebo jednoducho akokoľvek. Vo finále nepomôžete ani len tým zamestnancom a zasa len zhoršíte podnikateľské prostredie, zasa len budú ďalšie firmy uvažovať, či sa im vôbec oplatí podnikať na Slovensku, či sa im oplatí tu investovať a či sa im oplatí zamestnávať ľudí, alebo pôjdu do nejakej krajiny, ktorá poskytne lepšie, rozumnejšie podmienky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Kolega Lojzo Hlina, no veľmi pekne ďakujem za tvoje vystúpenie. Skutočne emócia, ale tie fakty sú tam dôležité, že ako veľký problém to je. No ja mám rád čísla, skúsme matematiku, hej? Ono to znie tak akože okej, že doteraz to bol kmeň s priemerom 40 cm, teraz to bude kmeň s priemerom do 80 cm. Poviete raz toľko. Dobre, trocha matematiky, obvod sa rovná 2 pí r, keď si to zoberieme, tak tých 40 cm, to je kmeň s priemerom 12,8 cm a tých 80 cm, to je kmeň s priemerom 25,4 cm. Aj to si poviete, že veď to je raz toľko. Ale počúvajte, pán Huliak, ale dôležité je pri drevnej hmote povedzme teda obsah toho kruhu alebo potom, samozrejme, objem. A tam je to štvornásobok. Ak si predstavíte, že ten strom, teraz len, len na pohľad, mal obvod 40 cm a mal povedzme jeden meter kubický ako celý, tak taký istý strom pri takej istej výške, keď bude mať obvod 80 cm, tak to budú štyri metre kubické. To je strom, ktorý jeho hmotou je štvornásobne veľký, ktorý teraz sa bude dať vypíliť rovnako ľahko, ako sa dal vypíliť ten so 40 cm. Toto je to kľúčové a toto nie je až tak vidieť z toho, že 40 cm, 80 cm. Pozerajme na to, štyrikrát tak objemný strom vieme vypíliť, lebo tú drevnú hmotu robíme väčšinou v tých metrov kubických. Na toto sa treba pozerať a týmto je to vidieť, aký obrovský zásah do prírody to bude. Štvornásobný oproti doterajšiemu stavu, štvornásobný, 400 %.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Ďakujem, ďakujem, kolega Štefan Kišš, že si teda, áno, vrátil tú diskusiu vlastne k tomu aj väčšiemu obrázku, že to, čo teda vytýkame a vytýkam aj ja týmto európskym limitom, že, áno, dajú sa, nazvime to kreatívnym účtovníctvom alebo kreatívnym výkazníctvom, relatívne dosť dlhú dobu obchádzať, hej, že na papieri splnené, realita ani tak nie, a zároveň teda aj tá sankcia potom má tú európsku rýchlosť, že nech sa o nejakom vôbec nedodržaní rozhodne, tak dáva sa ešte šanca to možnosť opraviť, dodržať to, a proste to celé trvá ďalšie a ďalšie mesiace až roky, a teda tá realita skutočne je tá, že tie výdavkové limity nebudú a nevedia hrýzť aktuálnu vládu, že to fakt tam ten, to spoždenie vie byť až, až tri roky, a teda je to obchádzateľné. To sú skutočne tie výhrady na tej, na tej takej celkovej úrovni.
Takže ešte raz, ďakujem ti.

Ďakujem pekne za slovo.
No, som rád, že vystúpil teda niekto z koalície okrem teda pána ministra, takže za to, za to ďakujem. No, takto. Čo sa týka míľnikov, no výdavkové limity bol míľnik, kde netrebalo robiť nič, normálne že stačilo urobiť rozpočet, ktorý by ich plnil, ono sa to v podstate dalo, no vláda nechcela, hej, čiže tu, pán predseda výboru stačilo plniť limity, automaticky by sa plnili aj európske, nemali by ste tu skrátené legislatívne nemuseli by ste hovoriť, že niečo naprávate, ako že skutočne tam, tam, ten problém nebol, ten ste si viac menej vyrobili, hej.
Čo sa týka, pán predseda, stále opakuješ to, tie voľby v septembri, však v poriadku, inak len treba si uvedomiť, že väčšina volieb za vyše 30-ročnú históriu Slovenska boli na jeseň a dokonca boli ešte neskôr, takže akože neplakať, pracovať, veď ako čo, však ste v robote aj vy, aj my.
A ešte by som bol veľmi rád, keby si akoby ľudia uvedomili, alebo ja som tieto slová pána predsedu o 0,8%, že vlastne 462 mil., však čo to je, vlastne to je nič, ja som to spomenul v mojej rozprave a teraz to pán predseda spomenul znova, akože ja neviem, že či je to nič, to sú peniaze občanov proste daňových poplatníkov, a keď sa teda ten, kto ich má správcovať, správa k tomu, že 460 mil. je vlastne nič, že je to proste málo, že to vlastne malá odchýlka, no ja neviem, ja teda ako občan, mne sa to zdá veľa, a keď, keď vládny predstaviteľ hovorí, že je to vlastne nič, tak sa mi z toho ježia chlpy. Ale... (Povedané so smiechom.) Asi toľko.
Ďakujem, pán predseda, za vystúpenie ešte raz.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, európske limity sú povinné, hej. Akože absurdnosť celej tej situácie je v tom, že teraz vlastne Slovensko dostane tých 900 mil. vlastne za splnenie toho, čo je povinné vlastne pre každú krajinu. To je akoby jeden level toho celého, hej.
No a má to teda tým pádom celé ešte jednu rovinu, ono aj Plán obnovy a odolnosti je zadlžovanie, len teda na európskej úrovni a ono málokto vie, že teda Európa tie peniaze bude musieť tie peniaze jedného dňa tiež splatiť, ale potom sme to už my občania Európskej únie. No možno si pamätáme, že ten Plán obnovy a odolnosti vznikol ako pomoc pri covide. Dnes našťastie si už na covid ani nespomenieme, len, bohužiaľ, to budúce zadlženie nám zostalo, resp. sa zväčšilo. Čiže z tohto pohľadu ani tá EÚ neni úplne najlepší hospodár a možno by sa to dalo povedať aj striktnejšie, ale teda iné, a to, čo hovoril kolega Dodo Hlina, no ale ten slovenský level je teda ešte výrazne iný, výrazne horší. No v aktuálnej situácii to ministerstvo športu a cestovného ruchu jednoducho skôr ani nemalo vzniknúť, nám tohto roku chýba osem miliárd. No, ale teda keď už vzniklo a keď ho tu vytvárali, tak hovorili vlastne, však to sú neni ani ľudia navyše, však oni, polovica z nich sedí na ministerstve školstva, druhá polovica na ministerstve dopravy, tak vlastne však O. K.
No tak ja sa teraz pýtam, keď sa zmestili doteraz, hej, na jedno, na druhé ministerstvo, prečo teraz zrazu potrebujú lukratívnu novú budovu od J&T na 10 mili... na 10 rokov prenajatú s tým, že nepovedali ani jednotkovú cenu, ani celkovú cenu, proste nepovedali nič. Nevieme povedať, či to bolo transparentné, či to bolo zmysluplné, no proste je to tak, ako hovorí poslanec Hlina.
No takto sa proste jednoducho nekonsoliduje, akože fakt že celé zle.

Ďakujem pekne, Štefan, za tvoju faktickú. Nechajme veď odpovedať pána ministra, ja len tak prikyvujem, že takto nejak to je.
Ale ja si dovolím, už teda keď mám faktickú. No, pán minister, dnes je inak už jasné, že ohľadne tej energopomoci tú stávku som vyhral a tento náš účtovný trik nám Únia nezobrala, a teda nám ho škrtla, a od toho sa odvíja aj to, o čom sa tu dneska bavíme. Áno, je to tak určite aspoň z nejakej veľkej časti, tak ja len teda že by som teda nejaký ten obraz si prosil (povedané so smiechom) ako výhru v tej stávke, ktorá teda má dnes už jasné riešenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister – a, máme aj pani kolegynku –, takže, a vážení kolegovia, dovoľte mi teda pár slov k druhému čítaniu o teda predloženom návrhu zákona.
No, začnem tak, že je mi ľúto, že sa vláda vzdáva národných výdavkových limitov. Okej, európske, samozrejme, majú svoj zmysel, navyše je to povinnosť, ale sú proste všeobecné. Tuto skutočne malo význam mať nejaké národné výdavkové limity, ktoré lepšie zabezpečujú špecifickosť Slovenska, napríklad demografiu, a bolo by dobré, aby tam bola nejaká synergia medzi európskymi a národnými limitmi. Čiže ja nehovorím, že boli dokonalé, hej, proste tiež to bolo niečo, čo ešte nebolo vyskúšané, ale vzdať sa ich en bloc a nahradiť ich len čisto európskym riešením, no, ako hovorím, je mi to ľúto.
No a teraz keď to trochu preženiem, prosím, preháňam to, tak vlastne teraz teda aktuálna naša vláda, aktuálne koalícia, ktorá sa chváli, že bojuje teda za, hlavne za národnoštátne záujmy Slovenska, no tak v tomto prípade, prosím, preháňam, sa bezvýhradne podriaďuje diktátu Bruselu. Hej? (Povedané so smiechom.) Také, taký trošku paradox, hej?
Tak sa obraciam hlavne na poslanecký klub strany SNS, teda že či je to úplne v poriadku, či ste s tým okej, že teda naše národné právomoci, ktoré sme doteraz mali, a mohli sme o nich rozhodovať, vlastne sme čo i len bez jediného slova odovzdali do Bruselu. No, ale teda čo to reálne ukazuje, ukazuje to na jednu vec, že nejde vám o národnoštátne záujmy. Ono v podstate toto neznamená ani to, že ide o nejaký poctivý vzťah Slovenska k EÚ, a ja sa obávam, že vám nejde ani o zdravé verejné financie a už vôbec nie o ich dlhodobú udržateľnosť, to sme tu ešte nevideli, niečo, čo by teda v tých, v tej dlhodobej udržateľnosti pomáhalo, ide vám jednoducho o vás, o politiku, o možnosť teda za tie peniaze robiť aj populistickú politiku.
Len trošku – hovorím – preháňam. Je to teda zvláštne, že teda vláda, ktorá háji národnoštátne záujmy, zrušila to, čo sme mali národné, aj to dobré, čo v tom bolo, a nahradila to všeobecným európskym riešením. Okej. Dobre. Takže vybrali ste si európske riešenie, ktoré momentálne pre aktuálnu vládu menej nepríjemné, ako by bolo dodržiavanie národných limitov. Čiže z tohto pohľadu to proste, hovorím, urobili takto. Inak stále sú tie národné limity platné. To len keď tu máme tú debatu o tom, či boli, neboli. Ony platné jednoducho ešte stále dnes sú. Ony tú platnosť stratia, až teda keď sa prijme tento zákon a nahradia sa tie naše limity európskymi limitmi. No pomenujme to, pomenujme to jasne. Vláda sa rozhodla tie vládne limity ignorovať, a teda aj dnes ešte nedodržiava zákon. Dobre.
Dovolil som si takto na začiatku všeobecne, pretože aj keď teda výdavkové limity sú odborná téma a mali by byť odborná téma, celá tá 15-ročná história sú hlavne politickou témou a ja už som to tu hovoril, v podstate vo finále, vo finále každá jedna vláda v 15-ročnej histórii urobila to, že vo finále neboli funkčné. Platné áno. To sme my, SaS-ka, sme do do rozpočtu 2023 silným tlakom ich dostali, ale zároveň sa, bohužiaľ, schválilo aj pravidlo, že teda sa v tom roku nemusí šetriť, a teda reálne funkčné neboli, hej? Toto je tá 15-ročná história, tak, ale okej, dnes teda budeme už mať európske limity.
Každopádne považujem zavedenie limitov za správne a potrebné, ale – a to je kľúčové, budeme ako strana a budem aj ja osobne veľmi pozorne sledovať, či a ako ich bude aktuálna koalícia dodržiavať. Jedna vec je papier. Áno, limity sú v európske... európskym riešením. Má to svoj zmysel, okej. Program stability, áno sú v ňom, správne cieľ je znižovanie deficitu. Proste všetko na tom papieri je v poriadku. Len teda tá realita, lebo tu sa rozchádzajú reálne činy, reálny pohľad na aktuálny hotovostný stav rozpočtu s tým, aké sú tie ciele. Čiže, toto je aj úloha opozície a toto budeme robiť, budeme jasne sledovať a poukazovať teda na to, či a ako sa dodržiavajú aj tieto nové limity.
Sme ale teda v druhom čítaní, ktoré má slúžiť viacej na konkrétnu debatu o konkrétnych ustanoveniach zákona, takže idem sa venovať § 37p, kde prišlo na ministerstve financií k chybe. Chcem veriť a verím, a hovorím to tu na rovinu, že verím, že k neúmyselnej chybe, a výsledok teda je, že aktuálny limit, ktorý sme mali teda v návrhu zákona v tom prvom čítaní, bol takmer o 500 mil. eur vyšší, ako by mal byť podľa reálnych aktuálnych upresnených výdavkov roka 2023. Ako sa to stalo? No ono to do nejakej miery zasa súvisí proste so zaúčtovaním energopomoci a plus ešte ďalšie veci. Jednoducho boli zarátané do roku 2023 výdavky, ktoré jednoducho nám Únia škrtla, povedzme to takto. A keďže ten ná... limit, vlastne nazvime ho európsky, ale teda národný limit pre Slovensko sa stanovuje ako rast čistých výdavkov v tomto roku o 5,7 %, čiže on sa stanovuje na základe vlaňajších výdavkov. Tie sa teda znížili, upravili, preto aj tento limit musí byť upravený. No aj preto teda urobilo, urobilo ministerstvo financií pozmeňujúci návrh, ako ho aj pán minister avizoval. Ďakujem pekne, že to spomenul. A áno, dnes ráno na rokovaní výboru bola táto chyba odstránená. Pozmeňujúci návrh bol, bol prijatý. Toto je všetko okej.
Ale ja si dovolím proste trošku na to akože nasvietiť, a teda zaujímavejšie sú tie okolnosti. Hej? Aj v prvom čítaní som tu hovoril, že pán predseda výboru odmietol, odmietol zavolať na rokovanie výboru zástupcu rozpočtovej rady, a ja to zopakujem, to, čo som povedal. Áno, toto považujem proste za absenciu zdravého rozumu a za aroganciu moci. No, ale našťastie ten zdravý rozum sa aj tak presadil. Rozpočtová rada jednoducho zareagovala odborne. Pozrela sa na to. Tú chybu, nazvime to, že našla, hej, a upozornila na ňu. Napísala teda list ministerstvu financií aj, aj teda členom výboru, a teda ministerstvo financií takisto si túto neúmyselnú chybu, hej, ešte raz proste toto nechcem akože hovoriť, že bola úmyselná, neúmyselnú chybu priznalo, pripravilo pozmeňujúci návrh, a teda máme v zákone oveľa správnejšie číslo. Je to, samozrejme, vždy nejaká, nejaká štatistika, hej. Vždy to číslo variuje, ale proste jednoducho nie je, že úprava, úprava čísel, ak sa menia o takmer 0,5 mld. Proste jednoducho bola tam chyba, ktorá sa teraz odstránila.
No. Akože ja verím, že aj pre pána predsedu výboru finančného toto bude ponaučením, že jednoducho naša práca má byť odborná, a proste odbornosť sa nedosahuje vyradením odborníkom, v tomto prípade teda RRZ, z rozhodovacieho procesu. Čiže ešte raz ja ďakujem aj rozpočtovej rade, že teda aj napriek ich ignorancii, že ich teda nezavolali, si chybu všimli, upozornili na ňu, nemuseli, ale upozornili na ňu.
Ďakujem ešte raz pánovi ministrovi, ministerstvu financií, že teda, a teda aj pánovi štátnemu tajomníkovi, samozrejme, že si teda chybu priznali a opravili.
No a ja si dovolím teda prečítať na také vysvetlenie úplné znenie listu, ktorý teda poslala rozpočtová rada. Jednoducho nemohli sa vyjadriť na výbore, preto považujem toto miesto v pléne, že zaznejú ich slová. A takto sa budú môcť v priebehu schvaľovania aspoň takto vyjadriť. Ešte raz to zopakujem, preto, lebo je zásadne dôležité, aby mali vždy relevantní odborníci priestor a možnosť sa vyjadriť. Práve preto, lebo potom tie riešenia, ktoré tu sami alebo spoločne alebo už akokoľvek sa prijímajú, sú lepšie. Toto všetko platí špeciálne, ak sa daný zákon prerokováva v skrátenom legislatívnom konaní, kde teda skutočne ten čas je krátky. Viete, ako sa to hovorí, práca chvatná, málo platná. Všetci odborní pracovníci, či už ministerstvá alebo, alebo tuná proste odbor legislatívy a aproximácie práva, či ako sa presne volajú, jednoducho majú na to málo času. Do konca sa ich stanovisko ani nevyžaduje v skrátenom legislatívnom konaní. Jednoducho výsledok je potom to, že ten zákon je menej kvalitný. Akýkoľvek zákon je menej kvalitný, ako by mohol byť, a potom sú také tie, tenisovou terminológiou, nevynútené chyby, ktoré sa tu musia opravovať ďalšou a ďalšou novelizáciou.
Zasa budem férový. Kolegovia z koalície, zďaleka nefrflem len vám. Zažili sme si aj v minulom volebnom období, že sa opravoval zákon aj trikrát, lebo proste bolo niečo nasilu, bolo rýchlo. Čiže, bohužiaľ, toto je ten nešvár, ktorý sa teda tiež niesol minimálne cez posledné dve volebné obdobia. Ale veď chcete to robiť lepšie, tak prosím, veď netreba opakovať každú chybu, ktorá sa podarila aj predchádzajúcej vláde. Treba sa poučiť.
Ja som takto vždy dával tú možnosť RRZ, či keď nemali možnosť sa vyjadriť k rozpočtu, alebo, alebo akokoľvek. Proste ja ctím odborníkov, preto hovorím na záver môjho vystúpenia, prečítam, prečítam znenie ich listu. Takže Ján Tóth, predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, a píše teda na výbor finančný.
Vážený pán predseda, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v súlade so svojím mandátom monitoruje a hodnotí hospodárenie Slovenskej republiky. V súvislosti s touto povinnosťou každoročne okrem hodnotenia návrhu rozpočtu verejnej správy vypracúva a zverejňuje stanovisko k strednodobým rozpočtovým plánom vlády prezentovaným vlády v rámci programu stability.
V súčasnosti tak RRZ pripravuje hodnotenie vládou schváleného programu stability na roky 2024 až 2027. Jednou z riešených otázok je limit verejných výdavkov na rok 2024 stanovený v rámci vládneho návrhu zákona. Je to ten spomínaný paragraf 37p, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. v rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý je prijímaný v skrátenom legislatívnom konaní a bude predmetom rokovania výboru pre financie a rozpočet a pléna Národnej rady. Podľa informácií dostupných RRZ poskytnutých ministerstvom financií o postupe výpočtu limitu a použitých predpokladoch, ktoré v plnej miere nekorešpondujú so skutočnosťou vykázanou za rok 2023 Štatistickým úradom Slovenskej republiky, sa RRZ domnieva, že limit verejných výdavkov na rok 2024 navrhovaných v sume 58 156 141 457 eur je vyšší, ako by mal byť, približne o čiastku 462 mil. eur a mal by byť stanovený pravdepodobne v sume 57 694 232 457 eur. Vyššie uvedený rozdiel vyplýva z nižšej úrovne výdavkov financovaných z EÚ fondov a plánu obnovu predpokladanej ministerstvom financií pri výpočte, než bola vykázaná v rámci predbežnej skutočnosti zverejnenej Štatistickým úradom SR dňa 22. apríla 2024.
Nakoľko takéto výdavky sa pri výpočte limitu odčítavajú z celkovej úrovne výdavkov verejnej správy, ich podhodnotenie zvyšuje úroveň výdavkov roka 2023 ako základňu pre limit verejných výdavkov na rok 2024. Aplikuje sa rast 5,7 % podľa odporúčaní rady EÚ.
RRZ nevylučuje, že suma EÚ prostriedkov a plánu obnovy sa môže časom spresňovať, čo by mohlo mať vplyv na aj na vyžadovanú úroveň limitu výdavkov. Ide o technický parameter výpočtu, najmä o verifikáciu zdrojov údajov, ktoré zrejme v čase výpočtu limitu nemalo ministerstvo financií ešte k dispozícii. Nakoľko v súčasnosti sú už k dispozícii detailnejšie údaje, mali by byť pri stanovení verejných výdavkov na rok 2024 zohľadnené. Potrebu zohľadnenia údajov za skutočnosť roku 2023 pri výpočte limitu na rok 2024 RRZ komunikovali v priebehu utorka 7. 5. 2024 ministerstvu financií a zároveň si vyžiadala reakciu, či dôjde k úprave vypočítaného limitu schváleného vládou. Tu len dopĺňam, že stalo sa.
Vzhľadom na to, že proces skráteného legislatívneho konania, žiaľ, nevytvára dostatočný časový priestor na štandardnú diskusiu, RRZ si vás dovoľuje obratom informovať o svojich zisteniach týmto listom. Základným cieľom RRZ je poskytovať informácie a zistenia, ktoré môžu mať zásadný vplyv na realizovanú fiškálnu politiku, pričom je na poslancoch NR SR, či a akým spôsobom tieto informácie zohľadnia. RRZ tiež predpokladá, že v prípadné nejasnosti a upresnenia môže ministerstvo financií vysvetliť v rámci diskusie na rokovaní Výboru NR SR pre financie a rozpočet k tomuto bodu.
Pre úplnosť považujeme za dôležité upozorniť, že v rámci medzirezortného pripomienkového konania RRZ uplatnila viacero zásadných pripomienok. Podľa návrhu by sa hlavný operatívny nástroj pre ochranu dlhodobej udržateľnosti, limit verejných výdavkov, riadil iba pravidlami EÚ, čo je možné vnímať ako oslabenie doterajšieho rámca pravidiel pre zlepšenie udržateľnosti verejných financií, obzvlášť z dôvodu straty naviazania na ústavným zákonom... na ústavným rámcom definovanú dlhodobú udržateľnosť.
RRZ má preto obavu, že zrušenie existujúcich výdavkových limitov, ktoré vychádzali priamo z potrieb ochrany dlhodobého hospodárenia Slovenskej republiky, môže odporovať čl. 55a Ústavy SR a ústavnému zákonu o rozpočtovej zodpovednosti. Predseda rady alebo jej členovia sú pripravení zodpovedať prípadné doplňujúce otázky alebo sa zúčastniť osobne rokovania výboru. Podpísaný Ján Tóth, predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Takže toto bol list, hovorím ešte raz, som rád, že teda sa nakoniec našlo riešenie, že sa to upravilo. Zase len pre tú presnosť, ak sa pozriete, číslo, ktoré navrhovala RRZ, je o nejakých asi 20 mil. iné, ako sa schválilo teda v predloženom pozmeňujúcom návrhu na výbore, ale toto je v poriadku. Ten rozdiel tých pohľadov, tých 20 mil., to je presne to, že áno, sú ešte nejaké spresnenia, je ešte nejaké ladenie aj pri jarnej notifikácii a pri jesennej. Samozrejme, nejaké upresnenia chodia. Čiže toto je tá miera, ktorá je úplne v poriadku. Ja som s tým číslom, s tým novým číslom, ktoré teda je iné, než teda ho vypočítalo RRZ, asi o 20 mil., to vládne, ja som s tým úplne v poriadku. Hovorím, to je presne tá neurčitosť pri týchto veľkých číslach.
Ale teda treba povedať, že tých 462 mil. to, samozrejme, sa nedá nazvať upresňovanie. To už je nejaká forma neúmyselnej chyby. Prosím, vnímajme to. Však je to v poriadku. Chyby sa dejú, hovorím ja som rád, že sa opravili, len nevnímajme to, prosím, tak ako pán predseda na výbore, ktorý povie, že však to je vlastne, len 0,8 % toho limitu, že vlastne tých 462 mil., vážení diváci, šak to je vlastne nič. Prosím to, to, to normálne, že takto nemôžme strašiť ľudí. 462 mil. je teda obrovská suma peňazí a nedá sa to hovoriť, že to je nejaké necelé 1 %, proste fakt vnímajme to, veď my iba tie verejné financie spravujeme, my ich, tie peniaze, nevlastníme. To sú peniaze, ktoré patria ľuďom alebo patrili ľuďom a museli sa ich vzdať, takže tak.
Každopádne a ešte, aby sme to akože upresnili lebo však je to ťažká téma, tu sa bavíme o tom, že o túto sumu, o tých rádovo 450 mil. sa znížil limit verejných výdavkov. To znamená, bavíme sa o tom, že vláda môže teda podľa teda limitu, ktorý si tu schváli, minúť o tých 450 mil. menej, ako jej dovoľoval ten pôvodný limit, hej. Takto to vnímajme. Dnes ten limit pre tento rok je stále ešte myslím, že ešte o nejakých možno 10 mil., pán minister ma opraví vlastne vyšší, ako je schválený rozpočet. Čiže pre tento rok vláde stačí dodržať rozpočet, tak ako bol schválený, tak ako, ako proste bol schválený, no. Toto je, toto je to ,a preto ja vo finále hovorím, že tie národné limity, keby sme ich boli mali, by nás nútili konsolidovať aj v tomto roku, nútili by nás európske limity nás v tomto roku jednoducho nenútia, ani po tejto úprave vláda nemusí vlastne v rozpočte urobiť nič, pretože jednoducho stále ešte ten limit, ktorý tu bude teda schválený, je vyšší o, a hovorím, pár miliónov, ako je rozpočtované. Takže vlastne z pohľadu konsolidácie strácame tú, tú, nejakú tú, ten silu aby proste vláda konsolidovala. No jednoducho sa stráca jeden rok.
Každopádne, a ja to zase uzavriem pozitívne, no keď sa pozerám na deficit hotovostný aktuálny štátneho rozpočtu a vidím tam 4 mld., hej, po vlastne štyroch mesiacoch a pár dňoch, a teda má byť 7,8 na konci roka... Tak? Ak si dobre pamätám. No, nech osem, tak akože stále to nevychádza, hej. Keby sme si to pozreli, tak to vychádza na ďaleko vyšší deficit, takže verím, že pán minister urobí všetko pre to, a bude to mať fakt ťažké, aby sa aspoň dodržal tohtoročný rozpočet.
Aby som zas nechválil toľko, stále máme tohtoročný rozpočet s najvyšším deficitom v celej EÚ, takže ako sme stále vo fakt že veľkých, veľkých problémoch, a prosím, a vnímajme to a v podstate som rád, že vo finále sa nás to nakoniec aspoň toľkoto zišlo a, a, a že teda počúvame a diskutujeme, a verím, že budeme pokračovať v diskusii.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, takže posunuli sme sa teda už k samotnému, k samotnému návrhu zákona.
No, prvá tá úroveň debaty je, že vláda teda tento návrh avizuje, že dnes teda nemáme žiadne výdavkové limity, a teda musia sa nejaké zaviesť. Je to asi právnická debata, pretože ten pohľad, no napríklad aj pohľad RRZ, ale aj ako to napríklad vidím ja, je, že jednoducho my tie výdavkové limity proste v našom proste právnom systéme zavedené máme, akurát vlastne tým, že neboli prenesené do štátneho rozpočtu aktuálneho, tak jednoducho proste ten platný zákon nedodržiavame, hej?
Takže toto je, sú dva pohľady vlastne na aktuálnu situáciu. Dobre. Vláda sa rozhodla vlastne, že teda v tejto situácii, kedy máme národné limity, ktoré teda aj podľa slov pána ministra teda odmietla akceptovať, a teraz, keďže máme aj Plán obnovy a odolnosti, tak teda sa vláda zaviazala, že nejaké výdavkové limity musí schváliť, tak schvaľuje teda túto európsku verziu, čiže vlastne sa odkláňame od tej legislatívy, ktorú sme mali národnú, a teda prenášame do našej legislatívy európske riešenie.
No otázka teraz znie, že ako to je. Ja poviem ešte raz, že akékoľvek výdavkové limity sú určite lepšie ako žiadne. Len teraz otázka znie, je, že či náhodou sme nemali to lepšie, špecifickejšie, presnejšie národné riešenie a či teda to európske je dostatočne dobré pre slovenské, slovenské špecifiká, takže toto je, toto je jedna, jedna úroveň, kde si treba uvedomiť, že, a už som to teda spomínal, že to celoeurópske riešenie nedokáže podchytiť tú realitu každej krajiny, ale, samozrejme, bavme sa o Slovensku a môžme si zrovna povedať jeden taký príklad, že európske výdavkové limity dávajú limit aj pre tento rok. Ten limit je inak 58 mld. Ale ako vznikol, hej? Inak ten limit vlastne vláda dodrží, v podstate aj keď nebude robiť nič, hej? Toto je ten paradox, že keby sme mali zavedené národné výdavkové limity, keby ich vláda akceptovala, preniesla do rozpočtu, tak sa reálne konsoliduje už aj tento rok. No jednoducho, ak zavedieme tieto výdavkové limity, tak tento rok sa jednoducho žiadna konsolidácia nekoná a ani sa teda nemusí konať, treba povedať, pretože ten výdavkový limit je tak nastavený pre tento rok, že jednoducho ho plní aj tento rozpočet, ktorý teda je hodne rozhadzovačný. Čiže vlastne strácame jeden rok možnej, možnej konsolidácie.
No a teraz ale ako to vzniklo? A na tom je vidieť to, že tie európske limity veľmi ťažko dokážu postihovať tú meniacu sa realitu. Toto, vlastne ten náš národný limit vznikol ešte v roku 2023, ešte vlani, keď mala vlastne Európska komisia ešte výrazne vyšší rast inflácie alebo výrazne vyššiu infláciu, čiže vychádzala z parametrov, ktoré sa dnes už ukázali, že nie sú správne, tým pádom vlastne umožnila Slovensku vyšší, až 5,7-percentný rast čistých výdavkov v tej novej metodike, takže aj tu vidíme, keď hovorím, že tie všeobecné pravidlá nedokážu, nedokážu podchytiť každý detail, tak presne hneď na ten začiatok je to vidieť. Áno, Európska komisia to pánovi ministrovi urobila pre tento rok veľmi jednoduché, pretože európske výdavkové limity splní, aj keď sa mu podarí len dodržať tohtoročný schválený rozpočet. Keby sme mali národný limit, musel by, musel by konsolidovať viacej. (Ruch v sále.)
No čiže ja to vnímam tak, že tým, že sa v tomto momente vzdávame tých národných pravidiel, tak jednoducho oslabujeme ten akoby inštitút doterajšieho rámca pravidiel, ktoré teda mali udržiavať udržateľnosť verejných financií, a toto je, toto je podľa mňa veľká škoda. A zasa, Európa ako celok čelí demografickej kríze dnes. Slovensko ako krajina bude čeliť demografickej kríze až o niekoľko, o niekoľko rokov. A v tomto vlastne tie európske limity zasa nepasujú na to, čo my potrebujeme. Ten náš národný rámec pracoval v horizonte dlhodobej udržateľnosti až 50 rokov. Európsky funguje, možno ma pán minister opraví, 12 rokov? Nejak, nejak tak. Je tam tá dlhodobá udržateľnosť, je tam výrazne, výrazne kratšia. Áno, pre krajiny, európske, ktoré dnes čelia kríze, nedostatku, nedostatku ľudí, demografickej kríze, je to okej. Pre Slovensko je tento limit krátky.
No, čiže máme, skutočne to prvé základné špecifikum Slovenska je, je demografická zmena a som presvedčený, že na ňu tento koncept nie je, nie je dostatočný. Fakt tieto univerzálne pravidlá nám to jednoducho neumožnia, neumožnia dosiahnuť. Potrebovali by sme teda pružnejšie pravidlá a zmysluplnejšie. Tie, ktoré sme v tomto prípade, v tomto prípade mali.
Zároveň tá Európa vlastne vždy funguje v takom dlhodobom horizonte. Čiže naše pravidlá boli také, že jeden rok vláda prekročila výdavkový limit, už na ďalší rok nasledovali proste sankcie, resp. musela nasledovať nejaká korekcia. Čiže bol tam taký ten rýchlejší efekt medzi tým, že sa stane chyba, a jej korekciou. To vlastne núti tú aktuálnu vládu, aby tie výdavkové limity dodržiavala, pretože sankcia sa týka jej.
No, bohužiaľ, Európa funguje v horizonte dlhšom a zároveň teda tie, tie, to nedodržiavanie nedokáže Európa tak prísne alebo precízne monitorovať, no a tým pádom a to sme, na to sme v slovenských podmienkach častokrát veľmi dobrí, v obchádzaní pravidiel. Čiže oslabujeme týmito európskymi pravidlami takú tú striktnosť výdavkových limitov a oslabujeme teda to, aby ich vláda skutočne dodržiavala. Áno, aj európske pravidlá jedného dňa prídu s veľkým kladivom, ale trvá to minimálne tri roky, a teda tým pádom to aktuálnu vládu už v podstate nezasiahne.
No a teraz je ešte ďalšia vec, že my sme mali alebo my máme stále v ústave, je to článok 55a, vlastne že musíme, musí sa Slovensko správať dlhodobo rozpočtovo zodpovedne. Prečo? Pretože Slovensko má, no podľa niektorých metrík najhoršie, ale povedzme že druhú najhoršiu dlhodobú udržateľnosť verejných financií. A ja neviem, ako je tento problém silný, ale v podstate naše výdavkové limity boli v súlade s ústavou v tom, že teda boli striktné v tejto dlhodobej udržateľnosti, a európske limity, ktoré dnes prijímame, až tak striktné nie sú a teoreticky sa to dá vnímať, že nespĺňajú vlastne tento článok ústavy, keďže nemajú v sebe zakomponovanú takú tú skutočnú dlhodobosť udržateľnosti.
No a ja sa obávam, že keď teda prijmeme tieto európske pravidlá, tak paradoxne, je to, je to fakt paradoxne, ale, ale stane sa to, že tá konsolidácia bude pomalšia. Tento rok v podstate nebude žiadna a aj tie ďalšie roky tá konsolidácia, ktorá je tam nalinkovaná, áno ona tam je, ale proste je obchádzateľná, či už cez následné zrušenie energetickej pomoci, alebo, alebo aj na zásah do II. piliera. Toto všetko podľa európskych pravidiel vie vykázať vláde konsolidáciu.
Čiže rok 2025, v podstate netreba konsolidovať, plníme na základe chybne nastavených, nastavenej metriky z Európskej únie, takže rok 2024 má vláda vybavený. Ak v budúcom roku príde, a teda vyzerá to, že by mohlo prísť k zníženiu cien energií, jednoznačne bude treba menej financií na ich dotovanie. Toto európske, európske výdavkové pravidlo umožní ako, ako konsolidáciu, čiže ’25 zasa háčik, bez nejakej reálnej konsolidácie, zasa si vláda môže povedať, že je to okej. Rok ’26 takisto, ak vláda vytiahne nejaké zdroje z II. piliera, alebo teda zasa zmenší jeho veľkosť, tak zasa to vie znamenať to, že aj rok ’26 vlastne akoby bude splnený.
Čiže toto, toto je, toto je to smutné na tom, že vlastne európske pravidlá znížia mieru konsolidácie, ktorú by sme mali, keby sme dodržiavali naše platné národné pravidlá. Jednoducho boli, boli oveľa podrobnejšie. Ja poviem zasa, určite neboli dokonalé, v niektorých, v niektorých veciach možno tie naše národné pravidlá boli až-až príliš podrobné, až príliš akoby ťažko aj vôbec vysvetliteľné, či už ľuďom, alebo aj vôbec akoby verejným, verejným činiteľom, ale, ale teda určite pri ich akceptácii by riadili v dlhodobom horizonte výdavky, výdavky ďaleko ďaleko efektívnejšie, než to dokážu tieto európske limity.
Čiže čo, čo k tomu dodať? Každopádne skončím tým, čím som začal. Aj, aj akékoľvek limity sú lepšie ako žiadne limity. Ak táto vláda nemala vôľu rešpektovať tie národné, a teda mám si vybrať medzi tým, že sa nebudú rešpektovať žiadne limity, a medzi tým, že teda sa príjmu európske, ktoré aspoň v nejakom horizonte nejakých rokoch skutočne budú hrýzť, budú, budú, lebo sú tam aj sankcie, a jednoducho jedného dňa hrýzť budú, tak určite je to lepší stav, ako žiadne limity. Ale proste oproti tým, keby sa vláda rozhodla rešpektovať aktuálne limity, tak je to zasa raz premrhaná príležitosť, ktorú ale vo finále zaplatíme zasa my všetci občania, či už vo vyšších, vyšších nákladoch na správu dlhu, alebo aj v samotných vyšších úrokových nákladoch a vôbec v tom, že vláda bude viac a viac hľadať, ako načrieť do peňaženky občanov, a teda vytiahnuť tie peniaze, ktoré teda sa rozhodla, že bude potrebovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.