Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Takže máme pred sebou druhý zákon z rovnakej kategórie, to znamená s cieľom znížiť predajné ceny pohonných látok, to znamená benzínu a nafty, a pomôcť takto ľuďom, občanom, ale zároveň aj firmám a zabezpečiť, aby sa ceny stali konkurencieschopnými aj oproti zahraničiu a takto vlastne aj z väčšieho rozsahu predaných palív získať vlastne následne aj nejaké peniaze do štátneho rozpočtu. Z jedného pohľadu, že naši občania nebudú tankovať v zahraničí a nebudú tak podporovať rakúske verejné financie napríklad, a opačne, dajme šancu práve ľuďom z Rakúska z pohraničia alebo z Maďarska alebo aj z Česka, aby si lacnejšie natankovali na Slovensku a podporili tak naše verejné financie a pomohli proste takto Slovensku.
Čiže prečo je to tak. Tieto návrhy som dával dva a sú to dve možnosti, ako s tým môže vládna koalícia niečo urobiť, samozrejme, dáva zmysel urobiť buď obe, alebo len jedno z toho, už je to na zvážení, alebo aj nič možno, ale treba potom jasne povedať, že toto potom už nie je politika proste reálnej pomoci ľuďom.
Zasa poviem, práve palivá sú tým, tou komoditou, kde má štát asi najväčší podiel vlastne z tej celkovej ceny, keď sa spočíta spotrebná daň, keď sa spočíta dépeháčka, tak je to vyše 60 % z ceny koncových palív z toho, čo platí občan, ide týmito formami štátu. Možno je zaujímavé vedieť, možno to každý nevníma, že to zdaňovanie ako veľmi je to drakonické, že keď si zoberiete, že teda na tisíc litrov benzínu je spotrebná daň 514 eur, čiže je to vlastne nejakých 51 centov z každého jedného litra. To sa možno človeku tak lepšie vníma. No ale štát, samozrejme, vyberá aj tú dépeháčku a keďže spotrebná daň je súčasťou ceny, tak vlastne to nielenže platíme z toho zvyšku, ale vlastne štát nás ešte aj z tej spotrebnej dane, ešte aj z toho je vlastne, je vlastne ďalšia daň, takže štát nám uvalí na nás jednu daň a potom na tú daň uvalí ďalšiu daň a nechá to občana zaplatiť.
No len aby sme, prosím, vnímali tú druhú stranu, keď aj tu častokrát sa prijímajú rôzne potom že aj nezmyselné podpory alebo čokoľvek, proste všetko pochádza od ľudí. Každé jedno euro, ktoré, ktoré štát minie, proste najprv musel niekomu zobrať a tieto výnosy zo spotrebných daní sú, to sú fakt miliardové položky. Platia to ľudia.
Takisto to zasa, ako hovorím vždy, ctím to, že keď zákon vzniká, mal by mať nejakú obmedzenú platnosť, aby sa ukázalo, či dáva zmysel, takže súčasťou je teda povedané, že je to na určité obdobie, na rok a pol s tým, že teda, samozrejme, dá sa predĺžiť alebo nepredĺžiť a potom by boli pôvodné, pôvodné parametre.
Čo tak ešte povedať k tomu? Možno by bolo dobré vnímať to, že kde sú tie naše, kde sú tie naše sadzby. Veď Európska únia, aby sme zasa vnímali, samozrejme, pracuje, každá jedna krajina má povinnosť mať spotrebnú daň na palivá, okej, rešpektujme, ale tu je otázka, že prečo by Slovensko, ktoré inak naša životná úroveň je druhá najnižšia v Únii, naše platy zďaleka nedosahujú priemernú výšku Únie, prečo vlastne my máme tú spotrebnú daň vyššiu ako to požadované únijné minimum. Zasa sú tu dva pohľady. Jeden je, veď keď tí naši ľudia ani nezarábajú aspoň priemerne v Únii, ani naša ekonomika neni aspoň priemerne výkonná v Únii, tak proste dajme im tú sadzu najnižšiu. Čiže vlastne to, kam tie sadzby znižuje tento môj návrh, tak je na to európske minimum, hej, čo tiež nie je málo, veď sa to v prípade toho benzínu znižuje na 359 eur na tisíc litrov alebo zasa cca 36 centov na jeden liter, stále je to veľa. Aj z tohto ešte štát bude mať vlastne aj ďalšiu dépeháčku. Takže buďme v tomto takí, že najnižšiu možnú, možnú cifru tam dajme.
A takisto veď, ja trošku odbočím k Írsku. Írsko, keď sa pozriete na daňové sadzby, má ich v podstate asi najnižšie v celej Európskej únii. Viete, aký má Írsko problém? Írsko má tak vysoké príjmy štátneho rozpočtu, že nevie, čo s tými peniazmi, nevie, kam ich ukladať, lebo ich, samozrejme, nemôže rozpustiť v spotrebe, lebo zasa len by to rozbilo ekonomiku, a je to preto, že je tam výrazná ekonomická aktivita. Že áno, veľké nadnárodné firmy globálne zdaňujú tam, že tam proste fakt akože tá ekonomika šliape a je to práve preto, že je málo alebo výrazne menej brzdená daňami ako tuná na Slovensku. Ak je niečo, na čom sa vieme zhodnúť ekonómovia, neekonómovia, všetci aj tu v pléne, daňové zaťaženie je brzdou pre ekonomiku. Je. A platí tam, samozrejme, ďalšie pravidlo, že čím vyššie daňové zaťaženie, tým je to vyššou brzdou ekonomiky, tým viacej to brzdí ekonomickú aktivitu a jednoducho, keď sa pozrieme tam, kde my sme, no tak Slovensko, ak niečo má robiť, tak má podporovať ekonomickú aktivitu, znižovať dane a z tohto potom môžme mať aj vyššie príjmy do štátneho rozpočtu, tak ako je ten príklad Írska. Nie to dusiť všade, nie tuto mať drakonicky vysoké sadzby spotrebnej dane, nie vymyslieť ďalšiu spotrebnú daň z cukru a, ja neviem, ďalšie a ďalšie proste nové dane alebo zvyšovanie existujúcich sadzieb daní a odvodov. Toto všetko vo finále bude viesť len k úpadku, k stagnácii alebo teda k stagnácii a úpadku a jednoducho nepomôže to. Takže zasa nehovorím, že je to najväčší možný krok, ale je to krok, ktorý uľahčí ľuďom, pomôže, pomôže firmám, zlepší konkurencieschopnosť Slovenska, dá nám možnosť konkurovať zahraničiu a vo finále to môže dokonca, práve opačne, priniesť nejaké príjmy navyše. Aj keď, samozrejme, ten základný a prvý vplyv vnímajme ako negatívny, ale môže sa výrazne znižovať vlastne tým vyšším rozsahom, vyšším množstvom predaných, predaných pohonných hmôt.
Ďakujem pekne za pozornosť.