Videokanál poslanca

Opäť ďakujem pekne za slovo. Kolegynky, kolegovia, dovoľte mi predniesť návrh ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe. Predkladáme ho na rokovanie Národnej rady poslanci za stranu SaS Branislav Gröhling, Janka Bittó Cigániková, Vladimír Ledecký a ja.
Cieľom predkladaného návrhu je vytvoriť základný ústavný rámec pre tvorbu dôchodkovej politiky na Slovensku do budúcna.
Zasa asi teraz iba takto krátko a bližšie, bližšie návrh predstavím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne za slovo.
Takže máme pred sebou druhý zákon z rovnakej kategórie, to znamená s cieľom znížiť predajné ceny pohonných látok, to znamená benzínu a nafty, a pomôcť takto ľuďom, občanom, ale zároveň aj firmám a zabezpečiť, aby sa ceny stali konkurencieschopnými aj oproti zahraničiu a takto vlastne aj z väčšieho rozsahu predaných palív získať vlastne následne aj nejaké peniaze do štátneho rozpočtu. Z jedného pohľadu, že naši občania nebudú tankovať v zahraničí a nebudú tak podporovať rakúske verejné financie napríklad, a opačne, dajme šancu práve ľuďom z Rakúska z pohraničia alebo z Maďarska alebo aj z Česka, aby si lacnejšie natankovali na Slovensku a podporili tak naše verejné financie a pomohli proste takto Slovensku.
Čiže prečo je to tak. Tieto návrhy som dával dva a sú to dve možnosti, ako s tým môže vládna koalícia niečo urobiť, samozrejme, dáva zmysel urobiť buď obe, alebo len jedno z toho, už je to na zvážení, alebo aj nič možno, ale treba potom jasne povedať, že toto potom už nie je politika proste reálnej pomoci ľuďom.
Zasa poviem, práve palivá sú tým, tou komoditou, kde má štát asi najväčší podiel vlastne z tej celkovej ceny, keď sa spočíta spotrebná daň, keď sa spočíta dépeháčka, tak je to vyše 60 % z ceny koncových palív z toho, čo platí občan, ide týmito formami štátu. Možno je zaujímavé vedieť, možno to každý nevníma, že to zdaňovanie ako veľmi je to drakonické, že keď si zoberiete, že teda na tisíc litrov benzínu je spotrebná daň 514 eur, čiže je to vlastne nejakých 51 centov z každého jedného litra. To sa možno človeku tak lepšie vníma. No ale štát, samozrejme, vyberá aj tú dépeháčku a keďže spotrebná daň je súčasťou ceny, tak vlastne to nielenže platíme z toho zvyšku, ale vlastne štát nás ešte aj z tej spotrebnej dane, ešte aj z toho je vlastne, je vlastne ďalšia daň, takže štát nám uvalí na nás jednu daň a potom na tú daň uvalí ďalšiu daň a nechá to občana zaplatiť.
No len aby sme, prosím, vnímali tú druhú stranu, keď aj tu častokrát sa prijímajú rôzne potom že aj nezmyselné podpory alebo čokoľvek, proste všetko pochádza od ľudí. Každé jedno euro, ktoré, ktoré štát minie, proste najprv musel niekomu zobrať a tieto výnosy zo spotrebných daní sú, to sú fakt miliardové položky. Platia to ľudia.
Takisto to zasa, ako hovorím vždy, ctím to, že keď zákon vzniká, mal by mať nejakú obmedzenú platnosť, aby sa ukázalo, či dáva zmysel, takže súčasťou je teda povedané, že je to na určité obdobie, na rok a pol s tým, že teda, samozrejme, dá sa predĺžiť alebo nepredĺžiť a potom by boli pôvodné, pôvodné parametre.
Čo tak ešte povedať k tomu? Možno by bolo dobré vnímať to, že kde sú tie naše, kde sú tie naše sadzby. Veď Európska únia, aby sme zasa vnímali, samozrejme, pracuje, každá jedna krajina má povinnosť mať spotrebnú daň na palivá, okej, rešpektujme, ale tu je otázka, že prečo by Slovensko, ktoré inak naša životná úroveň je druhá najnižšia v Únii, naše platy zďaleka nedosahujú priemernú výšku Únie, prečo vlastne my máme tú spotrebnú daň vyššiu ako to požadované únijné minimum. Zasa sú tu dva pohľady. Jeden je, veď keď tí naši ľudia ani nezarábajú aspoň priemerne v Únii, ani naša ekonomika neni aspoň priemerne výkonná v Únii, tak proste dajme im tú sadzu najnižšiu. Čiže vlastne to, kam tie sadzby znižuje tento môj návrh, tak je na to európske minimum, hej, čo tiež nie je málo, veď sa to v prípade toho benzínu znižuje na 359 eur na tisíc litrov alebo zasa cca 36 centov na jeden liter, stále je to veľa. Aj z tohto ešte štát bude mať vlastne aj ďalšiu dépeháčku. Takže buďme v tomto takí, že najnižšiu možnú, možnú cifru tam dajme.
A takisto veď, ja trošku odbočím k Írsku. Írsko, keď sa pozriete na daňové sadzby, má ich v podstate asi najnižšie v celej Európskej únii. Viete, aký má Írsko problém? Írsko má tak vysoké príjmy štátneho rozpočtu, že nevie, čo s tými peniazmi, nevie, kam ich ukladať, lebo ich, samozrejme, nemôže rozpustiť v spotrebe, lebo zasa len by to rozbilo ekonomiku, a je to preto, že je tam výrazná ekonomická aktivita. Že áno, veľké nadnárodné firmy globálne zdaňujú tam, že tam proste fakt akože tá ekonomika šliape a je to práve preto, že je málo alebo výrazne menej brzdená daňami ako tuná na Slovensku. Ak je niečo, na čom sa vieme zhodnúť ekonómovia, neekonómovia, všetci aj tu v pléne, daňové zaťaženie je brzdou pre ekonomiku. Je. A platí tam, samozrejme, ďalšie pravidlo, že čím vyššie daňové zaťaženie, tým je to vyššou brzdou ekonomiky, tým viacej to brzdí ekonomickú aktivitu a jednoducho, keď sa pozrieme tam, kde my sme, no tak Slovensko, ak niečo má robiť, tak má podporovať ekonomickú aktivitu, znižovať dane a z tohto potom môžme mať aj vyššie príjmy do štátneho rozpočtu, tak ako je ten príklad Írska. Nie to dusiť všade, nie tuto mať drakonicky vysoké sadzby spotrebnej dane, nie vymyslieť ďalšiu spotrebnú daň z cukru a, ja neviem, ďalšie a ďalšie proste nové dane alebo zvyšovanie existujúcich sadzieb daní a odvodov. Toto všetko vo finále bude viesť len k úpadku, k stagnácii alebo teda k stagnácii a úpadku a jednoducho nepomôže to. Takže zasa nehovorím, že je to najväčší možný krok, ale je to krok, ktorý uľahčí ľuďom, pomôže, pomôže firmám, zlepší konkurencieschopnosť Slovenska, dá nám možnosť konkurovať zahraničiu a vo finále to môže dokonca, práve opačne, priniesť nejaké príjmy navyše. Aj keď, samozrejme, ten základný a prvý vplyv vnímajme ako negatívny, ale môže sa výrazne znižovať vlastne tým vyšším rozsahom, vyšším množstvom predaných, predaných pohonných hmôt.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Máme tu pár kolegýň a troch kolegov, takže všetkým vám ešte raz želám príjemné piatkové popoludnie. No, návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov predkladám na rokovanie Národnej rady.
Cieľom predloženého zákona je zmierniť dopady rastúcich cien pohonných hmôt. Návrhom zákona sa pre jedenapolročné prechodné obdobie znižuje spotrebná daň z bezolovnatého motorového benzínu zo súčasných 514 eur na tisíc litrov na 359 eur na tisíc litrov a spotrebná daň z nafty sa znižuje z 368 eur na tisíc litrov na 330 eur na tisíc litrov.
Poviem zase len krátko. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, takisto s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je v súlade takisto aj s právami Európskej únie.
Bližšie poviem v rozprave, do ktorej sa zasa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tak ja si dovolím bližšie k tomuto návrhu zákona.
Áno, on tu už nejaké tie týždne leží v parlamente, preto teda začnem tým, že áno, tam bola účinnosť od 1. 7., takže, samozrejme, ak by sme sa dostali do druhého čítania, tak sa účinnosť, samozrejme, musí primerane upraviť.
Ale teda poďme k podstate, k podstate. Čo sa týka cien benzínu a nafty, v nedávnom období znovu atakovali veľmi-veľmi vysoké úrovne. Pamätáme si aj vyjadrenia vtedajšej opozície, ako veľmi by s tými cenami zatočili a že teda by, samozrejme, zabezpečili, aby ľudia mohli tankovať lacnejšie, a teda aby sa takto pomohlo ľuďom. No, nejak nevidíme v tejto, v tejto veci žiadnu aktivitu zo strany koalície, tak preto vlastne je tu tento návrh a bude aj ďalší, ktorý vlastne dáva možnosť to, čo samotná vládna koalícia sľubovala občanom, aby sa znížili ceny benzínu a nafty.
Áno, ja poviem, že ak sa pozrieme teraz na ceny, tak je tam trošku prehup, tie ceny prestali rásť, dokonca aj klesli, ale vieme, že to sa hýbe, predpoklad je, že počas letnej sezóny a potom zasa aj, samozrejme, na jeseň, keď už je aj vykurovacia sezóna a tieto veci, tie ceny zasa jednoducho pôjdu hore. Čiže jedna vec je, bolo by dobré si dostáť sľubom a zabezpečiť rozumnejšie, teda nižšie ceny palív pre občanov, ale zároveň to má, samozrejme, ešte jednu rovinu. Proste vždy sa snažím predkladať návrhy zákonov také, aby dávali zmysel, aby buď pomohli, alebo minimálne nezaťažovali verejné financie. Čiže je tu ešte táto rovina. Sme malá krajina, máme susedov a tá realita je, že pri tých cenách, ktoré sú najvyššie vo V4, dokonca ešte aj v Rakúsku sú nižšie ceny palív ako na Slovensku, a polovica Slovenska je v dostupnosti, žije v dostupnosti asi cca 50 kilometrov od hraníc, takže tá cezhraničná turistika nie je len za nákupom potravín, ale napríklad aj za nákupom benzínu a nafty je výrazná.
Prejavuje sa to dokonca, aj keď pozeráme údaje štatistické, ako sa vyvíja maloobchodný predaj, tak v podstate je tam jasne vidieť prepad predaja alebo teda výkonov čerpacích staníc, z čoho sa to teda určuje, a je vidieť, že predaj či benzínu, či nafty je výrazne nižší ako vlani. Čiže jednoducho aj tieto údaje potvrdzujú to, že občania chodia tankovať do prihraničných oblastí zahraničia.
Samozrejme, tá miera závisí od toho, aké tie aktuálne ceny sú. Čím sú vyššie ceny, tak ten rozdiel je proste, samozrejme, aj v tom absolútnom čísle vyšší. Ak sú trošku nižšie, tak proste je nižší, ale stále tam je. To znamená, tá druhá rovina, prečo tento návrh predkladám, je, aby sme otočili tento trend, aby všetci občania kupovali tuná na Slovensku palivá, pretože ak kupujú v zahraničí, tak jednoducho vláda prichádza, alebo verejné financie prichádzajú o kompletný výnos dane, spotrebnej dane, takisto kompletný výnos dane z pridanej hodnoty a pri benzíne je zrovna podiel týchto platieb štátu viac ako 60 %. To znamená, každý jeden človek, ktorý natankuje v Poľsku, v Maďarsku, Česku, v Rakúsku, už kdekoľvek, jednoducho odniesol veľa financií do zahraničia a jednoducho potom chýbajú tuná.
Takže tá vec je, aby sa ľuďom neoplatilo kupovať v zahraničí. Tie ceny naše by mali byť nastavené, my by sme mali byť na úrovni alebo ideálne najnižšia krajina V4, čo sa týka cien.
Je tam ešte aj ďalší bonus, sme malá krajina, ľudia vedia, aké sú tie ceny. Proste prechádzajúci, tranzitujúci, či už teda nákladná doprava, alebo aj osobná, natankujú pred jednými hranicami, prejdú malé Slovensko, natankujú za ďalšími hranicami, a zasa je výnos pre Slovensko nulový. Takže ak by sa znížili ceny, či už teda, ako v tomto návrhu zákona navrhujeme, znížením dépeháčky, tak sa ešte stane aj to, že zahraniční občania, či už tranzitujúci, alebo opačne, žijúci v pohraničí našich susedných krajín by mohli ísť tankovať na Slovensko a na takomto rozsahu by ten výnos štátu mohol byť dokonca aj vyšší.
Samozrejme, navrhujeme to na, alebo navrhujem to na ohraničené obdobie, takisto vždy ctím to, že zákon má vzniknúť a má mať, má mať aj nejakú sunset klauzulu, to znamená, má skončiť a ak sa teda, samozrejme, zistí, že bol významný, bol prínosný, tak, samozrejme, dá sa znovu schváliť, respektíve predĺžiť jeho účinnosť. Takže aj toto je v tomto návrhu zakotvené, že to navrhujeme v tomto momente na jeden a pol roka.
Čo sa týka sadzby 8 %, áno, je tam určitý rozpor s únijnými pravidlami, ale je to možné, dočasne sa to urobiť dá. Je to dočasné a máme aj príklad, toto isté urobilo Poľsko, ktorí tiež znížili sadzbu dane z pridanej hodnoty na palivá na 8 %, takže aj z tohto pohľadu je to možné. Vie to byť, samozrejme, je hlavne na rozhodnutí aj vládnej koalície, či by si vedela predstaviť a podporila tento návrh zákona.
Každopádne ja prosím celé, v tomto momente síce prázdne, prázdne plénum, ale poprosím teda o podporu. Za mňa v tomto momente všetko.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tak ja sa pokúsim ten rýchly beh tých bodov trošku zastaviť. (Povedané s pobavením.) Takže dovoľte mi, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty.
Cieľom predloženého návrhu zákona je dočasne na jeden a pol roka od 1. júla 2024 do 31. decembra 2025 zaviesť zníženú daň z pridanej hodnoty na benzín a plynový olej, ale teda všetci to poznáme pod názvom nafta, na úrovni 8 %.
Predložený návrh bude mať nejaký negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, avšak veľmi pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Takisto bude mať pozitívny sociálny vplyv a návrh zákona teda, samozrejme nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Viac a podrobnejšie poviem už v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Tak, ďakujem pekne, pán predsedajúci, ešte raz za slovo.
Kolegovia, ja si dovolím, dovolím k tomuto veľmi dobrému a zmysluplnému návrhu zákona pár slov a začnem možno tak, aby som trošku zobudil kolegov z PS-ka, že možno by som to ani nebalil tento návrh zákona o teda zvýšení slobody odpisov do CO2 témy, pretože to je ďaleko širšie než len teda to, či daním, zhodnotením nehnuteľnosti sa teda vylepší, vylepší nejaký CO2 status. Ale aj áno, samozrejme, je aj to dôležitejšie, ale je to širšie.
Čo je skutočne dôležité, je, že je to zvýšenie slobody odpisovania. Môže sa rozhodnúť podnikateľ, môže to teda odpísať skôr. To znamená, že je to aj zvýšenie slobody podnikania a takisto aj konkurencieschopnosti daného podnikateľa. Toto všetko sú veľmi, veľmi zmysluplné atribúty, pre ktoré stojí za to podporiť tento zákon. Aj my ako strana SaS ho, samozrejme, podporíme.
Zasa, samozrejme, ja si dovolím spomenúť aj pohľad verejných financií. Na tomto nestratí štát ani euro, je to len otázka cashflow. Dostane sa štát vlastne ku svojim daňovým peniazom trošku neskôr, ale jednoducho toto neznamená daňový výpadok, len posun v príjmoch štátu. Takže aj tu nie je dôvod proste, prečo to nepodporiť.
Myslím si, že samotné, samotné odpisovanie by si, samozrejme, vyžadovalo širšiu a hlbšiu reformu. Ja si myslím, že my s Michalom by sme si vedeli predstaviť možno až po estónsky model, ale každopádne, viete, keď nevieme vyskočiť na Everest jedným vysokým a veľkým skokom, tak treba robiť malé kroky, treba ich robiť veľmi veľa, ale každý jeden z nich má význam, lebo každý jeden takýto krok potom smeruje k lepšej konkurencieschopnosti našej ekonomiky, následne aj k lepším verejným financiám, pretože podniky, ktoré proste zvýšia svoju ekonomickú aktivitu, zvýšia svoju konkurencieschopnosť, pretože si napríklad vylepšili tie svoje výrobné zariadenia, a jednoducho toto všetko vo finále pomáha krajine, pomáha ľuďom, pomáha vlastne všetkým. Takže jednoznačne dobrý návrh, veľmi radi podporíme.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Zákon spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií aj Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a tiež výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 6. septembra 2024 a gestorský výbor do 9. septembra 2024.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Takisto sa pravdepodobne po pánovi predkladateľovi prihlásim aj ja do rozpravy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo ešte raz.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ono by to bolo na faktickú, len nebolo by ju k čomu dať, keďže vlastne žiadna rozprava by nebola, tak som chcel len veľmi rýchlo a veľmi jasne povedať, že skutočne toto je zmysluplný, rozumný zákon, ktorý má, ktorý tým dvom zariadeniam veľmi pomôže. Dosah na verejné financie je, tuto skutočne si poviem, že takmer žiadny, je to fakt malinká suma. Jednoznačne chcem povedať aj za stranu SaS, že tento dobrý a potrebný návrh podporíme.
Ďakujem, len toľko som chcel.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, k samotnému zákonu v podstate, myslím, nie je čo dodať, je to skutočne transpozícia, respektíve spresnenie transpozície európskej smernice. Zároveň ale teda chcem využiť tým, že je otvorený Zákonník práce, a prísť s jedným zmysluplným pozmeňujúcim návrhom, ktorý proste spĺňa akoby všetky tie parametre, ako aj my v SaS-ke pozeráme, aby to teda nestálo žiadne verejné financie, aby to pomohlo aj zamestnancom, aby to pomohlo aj zamestnávateľom. No a z tohto pohľadu, z tohto pohľadu vlastne prichádzame s témou zamestnávania vlastne mladých pätnásťročných ľudí, mládežníkov, ktorí už skončili povinnú školskú dochádzku, ale tá realita je tá, že dnes teda platné znenie zákona, nebudem to asi úplne presne čítať, ale proste hovorí teda to, že nedá sa po dovŕšení pätnásť rokov zamestnať študenta skôr než skončil povinnú školskú dochádzku. Akurát, že zákon dnes hovorí, že tá povinná školská dochádzka vlastne končí až dňom 31. 8. daného roka a vlastne to leto tým pádom ten študák aj keď chce, nemôže pracovať, jednoducho nemá skončenú povinnú školskú dochádzku.
No a má to, samozrejme, riešenie také, že ak by sme povedali, ak by sme teda urobili zmenu zákona, že povieme, že tá povinná školská dochádzka končí vlastne tým dňom reálneho ukončenia, vlastne teda na začiatku leta, povedzme, že toho 1. 7. alebo 31. 6., tak jednoducho je to realita, veď pretože ten študent cez tie prázdniny už do školy nechodí a tým, že teda to skončí skôr, tak vlastne to leto bude môcť brigádovať.
Má to, samozrejme, ako som povedal, výhody pre mladého človeka, častokrát aj teraz mali chuť pracovať, aj mohli, ale vyžadovalo si to súhlas inšpektorátu práce, čo, samozrejme, je nejaká byrokracia a viac-menej žiadny zamestnávateľ sa do tohto nechcel púšťať, pretože je to, je to ďalšia byrokracia.
Takže umožnili, znížili by sme o niečo byrokraciu, umožnili by sme deckám, ktoré majú chuť pracovať, privyrobiť si, pomôcť svojej rodine, zároveň proste umožníme takto zamestnávateľom ich teda prijať, vlastne a veď vnímame, že častokrát je nedostatok pracovnej sily, takže pomôže to vlastne ekonomike, pomôže to podnikateľom, aby teda počas tých prázdnin si dokázali, dokázali tieto deti zamestnať. Jednoducho má to, má to samé, samé výhody.
No, v podstate myslím si, že toto je skutočne vec, a teda, samozrejme, nič to nestojí. Dokonca keby sme to dali do dôsledkov, tak teda ušetrí to nejakú byrokraciu, pretože ten inšpektorát práce aj v tých niektorých desiatkach prípadov, kde to bolo, tak jednoducho nemusí takéto povolenie vydávať. Myslím si, že toto je návrh zákona, ktorý teda nie je nejak politický, prešiel som si, samozrejme, aj s ministerstvom veci, aby to spĺňalo všetky európske nariadenia, ktoré sa týkajú práce detí, aby sme teda boli aj v tejto rovine proste na pevnej pôde, aby to skutočne bolo v súlade so všetkými európskymi pravidlami a dovolil by som si aj takto vlastne celé plénum poprosiť, poprosiť o podporu tohto zmysluplného zákona.
Toľko v podstate k odôvodneniu, možno ešte teda poslednou vetou poviem, že teda navrhujem upraviť znenie § 11 tak, aby sa obdobie od 1. júla do 31. augusta posledného školského roka povinnej školskej dochádzky už nepovažovalo za čas, kedy je práca fyzickej osoby zakázaná, a teda aby zamestnanec mohol vykonávať prácu už počas letných prázdnin, keďže de facto má skončenú povinnú školskú dochádzku, a aby zamestnávateľ na zamestnanie takejto osoby už nepotreboval súhlas inšpekcie práce podľa § 11 ods. 5.
Takže teraz teda prečítam doslovné znenie pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča a Alojza Hlinu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 228.
V čl. I sa za bod 4 vkladajú nové body 5 a 6, ktoré znejú:
„5. V § 11 ods. 2 sa slová „dňu, keď fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku” nahrádzajú slovami „dňu ukončenia obdobia školského vyučovania posledného školského roka povinnej školskej dochádzky fyzickej osoby”.
6. V § 11 ods. 4 v celom texte sa slová „skončenia povinnej školskej dochádzky” nahrádzajú slovami „ukončenia obdobia školského vyučovania posledného školského roka povinnej školskej dochádzky"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem pekne a ešte raz by som si veľmi dovolil poprosiť celé plénum o podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No tak keď ma kolega spomenul, tak sa tak patrí sa teda tiež k tomu prihlásiť. No, poviem takto, že začal by som tým, že nehovorme o almužných. Áno, je to možnože, v úvodzovkách, že len 18 mil., ale i keď je to, samozrejme, malá suma oproti sume priamych platieb, hej, pre pôdohospodárov, tak akože stále je to kopa peňazí, hej, aby sme len to vnímali.
Ale ďalšia vec, ďalšia vec je to, že chcem tak nejak poukázať na to, že ono tá Únia je napríklad aj teraz fajn, lebo ako rešpektujem túto formu pomoci, ale teda je jasné, že Únia nám povedala, že dočasne, už len do konca tohto roka aj pre pôdohospodárov a už vôbec nie pre potravinárov pre druhý polrok, takže trošku nás tak akoby upratala, poviem to, a som, som tomu rád. A aj preto, a kolega to spomenul, že bolo by veľmi nezmyselné vlastne presne na jednej strane výrobcom sladených nápojov teda preplácať nejaké, nejaké odvody a zároveň teda zdaňovať ich výrobky daňou zo sladených nápojov. Takže aj toto sa vlastne takto nejak trošku akoby upratalo.
A už len zároveň, áno, potvrdím, že pravdepodobne asi bude SaS-ka jediná strana, ktorá bude hlasovať proti zavedeniu dane zo sladených nápojov a teda stojím si za tým, že je to nezmyselná a zbytočná daň a mal by štát šetriť na sebe a nie pýtať si ďalšie a ďalšie peniaze od občanov. Ak som spravil aj ja taký exkurz, pani Vaľová, trošku mimo tému, ďakujem pekne. (Reakcia poslankyne Vaľovej.)