Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, a začnem zrovna, zrovna zase ešte pochvalou. Myslím si, že to zmenšenie kolkových známok je, áno, dlho, dlho sa o to výrobcovia cigariet teda snažili, proste dáva to zmysel, je to jednoduchšie. Ale hlavne aby to bolo jasné každému, že už je toľko rôznych upozornení na tých kartičkách a toľko rôznych zákonných, že teda to škodí a že, ja neviem, proste že to teda aj prírode, aj človeku, že už normálne nevedeli výrobcovia splniť všetky zákonné požiadavky a zároveň tam vlastne dať tú kontrolnú známku, tak aby proste boli všetky, všetky zákonné nariadenia splnené. Fakt ja som sa snažil nejaký čas v minulom volebnom období, stále to nešlo nešlo, čiže ak to teraz ide, hovorím, takisto som, som veľmi rád, už len teda aby to celé zároveň bolo aj s tým systémom aj efektívne obstarané a celé aby to teda bolo aj finančne zmysluplné. Ale každopádne tuto určite pochvala, ale hovorím, že je to také, že už to dávno malo byť, ale lepšie neskôr ako, ako vôbec, pretože boli výrobcovia vystavení do situácie, že z titulu veľkosti krabičky buď tam mohli mať krabičku väčšiu a mať v nej vzduch, čo by zasa bolo proste ani nie dobré pre prírodu, ani pre nič, alebo teda, bola teda cesta znížiť tú známku, aby sa to tam celé vošlo. Takže super, ak sa toto vyrieši, výborne.
Takisto áno, veď svet sa hýbe, keď počúvame tých mladých – a žuvák a elektronická cigareta a hento, toto – ja ako nefajčiar pomaly ani neviem, o čom rozprávajú, ale jednoducho áno, máme systém toho, že teda tabakové výrobky zdaňujeme spotrebnou daňou, síce to moc nepomáha na to, aby sa nefajčilo, ale teda prináša to štátu peniaze. A povedzme teda, aspoň teda toto je tá výhoda, ale už som aj ja presvedčený, že tie nové, nové riešenia treba do nejakej miery, samozrejme, zdaniť. Proste tak to je, s týmto, s týmto takisto sa dá súhlasiť.
No zároveň ale teda aktuálny návrh zákona už prináša aj daňové kalendáre na všetky ostatné tabakové, alebo na všetky tabakové výrobky aj tie, aj tie teda staré kategórie. A, samozrejme, aj tu vnímam, že teda nejak prebieha inflácia, že teda z času na čas tie dane, keď sa po nejakej, po nejakej dobe zvýšia o infláciu, tak je to, je skôr valorizácia ako zvyšovanie daní, aj to sa dá pochopiť.
Len tu chcem veľmi upozorniť ministerstvo financií, že treba dávať pozor, lebo, samozrejme, každá tá daň, aj povedzme nejaká takáto na negatívne externality, ktorá povedzme je akceptovaná, má svoju správnu výšku a už proste nad nejakú výšku je už potom kontraproduktívna. Vieme si predstaviť prečo, pretože ak je tá daň príliš vysoká, tak je či už čierna výroba, alebo pašovanie, čo, samozrejme, znižuje štátu príjmy, zároveň je tam proste riziko aj rôznych nebezpečných situácií pre samotných spotrebiteľov, vytvára to šedú ekonomiku vôbec aj so všetkými tými ďalšími následnosťami, rôzne mafiánske skupiny a tieto veci, čiže toto je jedna vec, prečo štát musí veľmi, veľmi vážiť výšku spotrebných daní aj pri tabakových výrobkoch.
A potom je tu, samozrejme, ešte jeden pohľad a to je taký ten, že buďme chytrejší ako ostatní, a toto skúsim, alebo bolo by dobré, keby sme boli chytrejší ako ostatní, a toto skúsim demonštrovať na prípade z Česka, nemôžem ukázať graf, bohužiaľ, ale tak to nejak skúsim popísať.
Česko sa tiež nejaké roky dozadu rozhodlo, že teda zvýši, zvýši tieto daňové sadzby na spotrebnú daň, a tá situácia predtým bola taká, že teda bola relatívne nižšia, a či už všetci Rakušáci, všetci Nemci, alebo teda kopa z nich si chodili kupovať cigarety do Česka. No a, samozrejme, fajčilo sa v Nemecku, ale príjmy malo Česko. No Česko sa rozhodlo, teda však jasné, budeme mať vyššie dane, budú vyššie príjmy. No ono to tak nefunguje, keď sa to prestrelí. Realita je tá, že výrazne zdvihli sadzby a ten výsledok je, že počas ďalších troch rokov nezískali nič navyše. Po troch rokoch sa to ledva-ledva vrátilo na tú pôvodnú úroveň. Dalo by sa povedať hurá, ľudia prestali fajčiť. No neprestali. Akurát prestali chodiť rakúski spotrebitelia, nemeckí spotrebitelia, no a jednoducho výsledok bol ten, že síce sadzby boli vyššie, ale český štát, české verejné financie neprišli s žiadnym vyšším príjmom.
Toto je dôležité aj, aj v tom slovenskom vyjadrení, aj my by sme mohli kľudne profitovať, ja som to minulý týždeň rozprával pri benzíne a nafte, aj tuto by sa to dalo, proste mať rozumné daňové sadzby, tak môžu proste Rakúšania si chodiť ku nám cigarety kupovať, ale aj ďalšie krajiny. Skutočne že aj v takýchto veciach, možno sa to nezdá, ale aj tuto prebieha konkurencia medzi susednými krajinami a no dá sa získať viac peňazí aj tak, že to vedia zaplatiť vlastne teda cudzinci, hej, čo, tak poviem, že je v celku chytré, a dalo by sa to aj takto. Čiže toto je toto je minimálne na zváženie. A skutočne teda verím, dúfam, akokoľvek to nazvať, že ministerstvo financií teda tie daňové sadzby nejak trafilo, no, uvidíme.
No, samozrejme, som takisto rád, že aj tento zákon ide štandardným legislatívnym procesom, ja viem, že je to smutné, že to nakoniec človek musí, takéto niečo chváliť, lebo však to by mal byť úplný štandard, hej, že teda všetky zákony idú štandardným legislatívnym procesom, medzirezortným pripomienkovým, rozporovými, ale teda vieme a vidíme, že je toľko skrátených rôznych, že, normálne že si považujem za povinnosť že pochváliť, že teda ide to štandardne. Áno, ide to tiež štandardne aj preto, lebo bolo jasne povedané Ústavným súdom, že ťažko môže v skrátenom legislatívnom konaní byť stanovovaná sadzba daňového kalendára na rok ’26 a ’27. Čiže najprv bolo treba urobiť zbytočnú chybu, aby to potom išlo, išlo už štandardne, ale budiž. Dobre, akože lepšie je ísť proste neskôr, ale správnym spôsobom ako vôbec. Takže kvitujem aj to, že to teda ide takto.
No ale zároveň teda máme tu tieto dane z tabaku, ktoré pre budúci rok je to možno... Koľko? Tak do 20 mil., potom trošku viacej, proste relatívne málo z toho získa štát. Máme tu, v ďalšom bode bude daň zo sladených nápojov, takisto je to, proste dobre, možno 80 mil., nech je to pre budúci rok 100 mil. Oba tieto zákony idú v štandardnom legislatívnom procese, super.
Ale, a to ale je to, že potrebuje Slovensko nejaký ten úzus je, na tom sa asi zhodneme, že v tom budúcom roku skonsolidovať asi 1,4, možno 1,5 mld. eur. A tak ma v podstate desí, že tá moja pochvala aj tak vyznie do prázdna, pretože 100 mil. ide štandardne, a trošku sa tak desím, že ako pôjde ten zvyšok. Či to zasa bude lex konsolidácia v polovici decembra, kde to potom zasa sa všetko pozvyšuje, alebo či to bude dépeháčka, alebo čokoľvek. Ale zasa len vidíme ten proces, ako dlho to trvá, a vidíme, že nič iné nevidíme alebo málo iného vidíme, a na toto chcem aj tu upozorniť, že bolo by dobré ukázať ľudom už, teda ako si teda ten štát predstavuje tú konsolidáciu v budúcom roku.
No a zároveň by som tu aj pri tomto chcel upozorniť, že aj toto, áno, aj ja som povedal, že tá spotrebná daň má nejaký svoj zmysel, ale treba na rovinu zasa povedať, že toto je stopercentné platenie konsolidácie občanom. A zasa je to také, že, ja nemám štatistiky, ale tak si nejak myslím, že zasa tí chudobnejší ľudia nejak fajčia viac než, proste než ľudia bohatší, alebo teda tí sa starajú o to svoje zdravie menej ako, ako ľudia, ktorí to vnímajú, no každopádne výsledok je ten, že áno, vládna koalícia to z veľkej časti nechá zaplatiť aj svojich voličov. Čiže štát nešetrí na sebe, žiadny taký návrh tu nemáme, proste platia to ľudia, toto som ešte chcel upozorniť o tomto zákone, platí to aj, a budem o tom hovoriť aj pre budúci.
Možno ešte tu spomeniem, že len aby sme vnímali, že prečo tu o tom hovoríme a prečo sa teda skutočne aj s pánom ministrom, predpokladám, zhodneme na potrebe konsolidácie, hovoríme o budúcom roku, ale pozrime sa na to, ako to vyzerá aktuálne.
Pre tento rok máme stanovených cca 7,6 mld. deficitu štátneho rozpočtu, a keď sa pozrieme teraz na aktuálny hotovostný stav, a môžme aj 100 razy hovoriť, že áno, je to len aktuálny stav, tak tam vidíme, že ku včerajšku to bolo nejakých, sme v deficitne asi v 5,35 mld. eur z plánovaných celoročných 7,6 mld. Čiže ak nenájde nejaký svätý grál minister financií v druhom polroku, ak sa nestane nejaký zázrak z môjho pohľadu, tak, tak potreba konsolidácie bude témou ešte aj pre tento rok, alebo teda potom to zadlženie stúpne výrazne a skôr to smeruje k tomu výraznému stúpnutiu zadlženia, keďže, a to je zase raz, bohužiaľ, historický rekord, za prvý polrok, ktorý ešte neskončil, ARDAL, Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, si požičala už 10 mld. eur. Nikdy si Slovensko za polroka nepožičalo takúto sumu. Ich plán je asi ešte 2 mld. v druhom polroku. Ono to tak je, že ten prvý polrok je vždy silnejší v tom požičiavaní, to je oukej, ale teda proste si Slovensko požičia tento rok 12 mld. na splátky starého dlhu, na splátky nového dlhu. Čiže tá situácia bude náročná, bude ťažká.
A ja to poviem tak, že áno, aj predchádzajúca vláda robila deficity, a nie malé, a tu som stál a tu som to kritizoval, ale tak táto koalícia to chcela robiť lepšie, tak len tak zatiaľ to moc lepšie nevyzerá a myslím, že tak, ako ten čas plynie, tak prosím, aspoň teda čím skôr treba fakt ľuďom povedať, čo ich čaká, aby to zasa nebolo vianočné prekvapenie, a zároveň, a to by som chcel poprosiť všetkých, že konsolidácia by mala byť to isté, čo my doma spravíme, keď nám chýbajú peniaze. Proste šetriť na výdavkoch, na tých svojich.
To znamená v tomto prípade, že štát by mal šetriť na svojich výdavkoch, na... áno, asi aj na, nieže asi, ale áno, aj na množstve úradníkov, na efektívnosti obstarávania, na, na proste všetkých týchto ďalších veciach. Takisto aj na tom, aby, aby pomoc bola cielená tomu, komu potrebuje, a nielen vymýšľať stále ďalšie a ďalšie zákony, kde je vlastne tie potrebné peniaze zaplatia ľudia. Ten problém je v tom, že ten problém my máme na strane výdavkov. Tie sú príliš veľké, čiže je jedno, koľko takýchto rôznych zákonov sa vymyslí, ten problém to len prekryje a ten problém niekedy skôr, niekedy neskôr vybublá znova.
Pokiaľ sa štát nepozrie na svoje výdavky a ich riadenie, tak budeme mať problém aj dnes, aj zajtra, aj budúci rok a aj v ’26., aj v ’27., ale to sa budeme baviť pri programe stability.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no, máme pred sebou obrovské nariadenia MiCA a je to prvým európskym komplexným harmonizovaným rámcom pre trhy s kryptoaktívami, ktorým sa upravuje ponúkanie kryptoaktív verejnosti, ustanovujú sa osobitné pravidlá pre kryptoaktíva a súvisiace služby a činnosti.
Poskytovatelia služieb sú súvisiaci s kryptoaktívami, budú po novom licencovanými subjektami, ktorých teda bude licencovať Národná banka, tak ako aj pán minister uvádzal.
Hoci teda nariadenie MiCA bude priamo účinné, návrh zákona obsahuje niektoré ustanovenia, ktoré sú nevyhnutné k harmonizácii slovenského právneho poriadku s týmto nariadením. Štandardný stav, jasné. Napríklad je potrebné ustanoviť orgán dohľadu, ktorý bude dohliadať na dodržiavanie ustanovených povinností podľa nariadenia MiCA, a týmto príslušným orgánom s potrebnými právomocami bude už spomínaná Národná banka Slovenska, ktorá bude v súlade s nariadením MiCA oprávnená udeľovať povolenie emitentom tokenov naviazaných na aktíva a poskytovateľom služieb kryptoaktív. Takisto Národná banka Slovenska bude oprávnená udeľovať sankcie za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia.
Cieľom niektorých ďalších ustanovení návrhu zákona týkajúcich sa napríklad rezervy aktív vydavateľov tokenov naviazaných na aktíva alebo tokenov elektronických peňazí je teda hladká aplikácia nariadenia MiCA v Slovenskej republike.
Je to zložité, komplexné nariadenie. Je to niečo nové aj na území teda celej Európskej únie, aj Slovenska. A úplne úprimne poviem, že nedokážem presne zhodnotiť, čo toto nariadenie Európskej únii a, samozrejme, aj Slovensku prinesie.
Som presvedčený, že na jednej strane Európska štandardizácia určite prinesie aj pozitíva, samozrejme, vždy je dobré, keď majú procesy nejaké svoje štandardné postupy. No ale zároveň sa, a poviem to tiež úprimne, obávam, aj takej tej klasickej európskej preregulovanosti, ktorá môže priniesť ďalšie zníženie atraktivity Európskej únie pri týchto moderných formách investícií, napríklad oproti USA alebo aj iným krajinám, ktoré fakt v tomto vidia tiež budúcnosť. Samozrejme, ako to reálne bude, to ukáže budúcnosť. Myslím si, že aj ďaleko múdrejší ľudia ako ja to dnes ešte nevedia úplne presne vyhodnotiť a fakt to ukáže až tá aplikačná prax.
No, čo však viem úplne jasne, je, že vláda zrušením zvýhodneného zdaňovania kryptomien dosiahla pravý opak, ktorá, ktorý teda pri tom zrušení sledovala. Možno si pamätáte, že už bolo schválené výrazné zníženie zdaňovanie kryptomien, ktoré už len čakalo vlastne, aby od 1. 4. začalo byť účinné, ale v lex konsolidácia vlastne popri teda kope iných konsolidačných opatrení bolo, bol teda ten návrh zákona predchádzajúcej vlády zrušený. Len veľmi jednoducho, o čo sa jednalo.
Pôvodne a, bohužiaľ, je to aj teraz, bolo zdaňovanie kryptomien buď teda 19, alebo 25 % podľa toho, do akej kategórie fyzická osoba patrí, a takisto sa teda pri zdaňovaní ešte uplatňoval aj 14-percentný zdravotný odvod, teraz asi pravdepodobne už 15-percentný. Takže toto je zdanenie, ktoré, samozrejme, nikto z týchto moderných nomádov nebude riešiť na Slovensku, a tak to aj je skutočne tie čísla možno, možno kolegovci z MF povedia presnejšie, ale sú veľmi blízke nule a boli aj v tom ’22., aj v tom ’23., hej. A som presvedčený, že tým znížením, ktoré sme urobili, že by vlastne boli kryptomeny zdaňované úrovňou dane z dividend, to znamená 7 %, alebo v podstate, keby to bolo zostalo po novom, 10 %, že by skutočne štát prišiel ku nejakým dodatočným zdrojom.
Prečo je to tak? Veľmi jednoducho, tu ani netreba nejaké zásadné analýzy, keďže tie príjmy pri tom drakonickom zdanení boli veľmi nízke, tak vlastne ťažko, keď už niečo blízke nule, už to asi menšie byť nemôže. Čiže som presvedčený, že štát by bol získal dodatočné peniaze, ministerstvo financií by získalo dodatočné peniaze, a vlastne keby sa nebolo chytalo toho, toho, toho platného nariadenia, tak by vlastne pre štát bolo lepšie. Zároveň by, samozrejme, bolo lepšie aj pre, pre daňovníkov, ktorí by spokojne svoje zisky, ktoré, ktoré z kryptomien mali, zdanili. Dokonca už boli aj informácie, že aj rôzni proste českí občania si chceli proste na Slovensku urobiť svoj daňový domicil a proste jednoducho fungovať tu, keďže skutočne to zdanenie by bolo bývalo veľmi konkurencieschopné. No škoda je, že sa to tak nestalo. Dnes by sme k tomu teda už mali aj nejakú, nejakú, nejaké toto nariadenie.
Bohužiaľ, realita je tá, že aj to samotné môže byť sebelepšie, sebalepšia smernica MiCA, ale pokiaľ proste to zdaňovanie bude takto drakonické, ja poviem, je to drakonické, tak jednoducho aj tak nerozbehneme toto odvetvie tu na Slovensku a je to škoda. Ako som už spomínal, to sú fakt mladí ľudia, ktorí sa tomu venujú, aj ich voláme nomádi, proste oni jednoducho vnímajú ten svet, vedia, kde čo, kde čo funguje, a zasa hrozí, že jednoducho proste odídu. Budeme mať fajn reguláciu, rovnakú ako v Európe, ale jednoducho nájdu títo mladí ľudia, nájdu proste krajinu, kde budú spokojne žiť a kde to teda zdania rozumnejšou daňou. Čiže toto je tá moja výhrada a toto som chcel vlastne pri príležitosti tejto, tejto MiCA smernice proste spomenúť.
Toto, toto je fakt, fakt veľká, veľká škoda a stále som presvedčený, pardon, nie smernica, ale nariadenie MiCA, stále som presvedčený, že by sa mohlo, mohol pán minister zamyslieť a stále by ešte tuto mohli urobiť úpravy smerom k nižšiemu zdaneniu, pretože to, to, čo platilo aj vlani, aj my keď sme prijímali, to platí aj teraz. Tie príjmy aj tento roku budú, budú proste mizivé pri takomto zdanení. Stále dáva zmysel sa zamyslieť a, a skúsiť to zdaniť už akokoľvek, veď kľúče od miešačky má pán minister, ale určite nejak nižšie, rozumnejšie, ako je to dnes.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel je osobitne dôležité pre všetkých občanov Slovenska, samozrejme, aj celej Európskej únie, či už sú poistníkmi, poistenými alebo poškodenými v dôsledku dopravnej nehody. Je takisto dôležité pre samotné poisťovne, tvorí totiž, myslím si, že, výrazný segment na trhu s neživotným poistením, či už na Slovensku, alebo v celej Európskej únii.
Samozrejme, uvedené poistenie má významný vplyv aj na voľný pohyb osôb, tovaru a vozidiel, a teda aj na vnútorný trh, to vlastne tento voľný pohyb je jeden zo základných znakov Európskej únie. A je to tiež veľmi dôležité. Prečo je to tak? No, toto je v podstate európska smernica, ktorá sa fakt dotýka takmer každého. Len na Slovensku máme asi 3,5 mil. motoristov, to znamená držiteľov vodičských preukazov, veľmi podobné množstvo vozidiel, čiže skutočne toto sa týka každého. Zároveň to vychádza nejak, že každých ročne asi 20 vozidiel z tisíc sa stane účastníkom či už dopravnej nehody, alebo nejakej škodovej udalosti, to znamená, aj takto sa ľudia veľmi často stretnú s týmto zákonom. Čiže určite bolo veľmi potrebné ho teda trošku upgradnúť na aktuálnu dobu. Ako už aj pán minister povedal, cieľom návrhu zákona bola transpozícia smernice Európskeho parlamentu, a ktorou sa teda mení pôvodná smernica, ktorá, ktorá bola predtým. Nebudem čítať tie názvy.
V podstate to hodnotenie tej pôvodnej smernice ukázalo, že viac-menej funguje veľmi dobre, ale teda, samozrejme, ako čas plynie, tak sú nejaké veci, ktoré treba teda upraviť, a tieto prináša nová smernica. A v podstate boli to štyri oblasti, ktoré, kde sa teda aktuálne platný zákon mení.
Prvá oblasť je teda odškodňovanie poškodených v dôsledku nehôd v prípade, že dotknutá poisťovňa je platobne neschopná, v minimálnych, v minimálnych poistných výškach poistného krytia, v kontrole poistenia vozidiel členskými štátmi a v používaní potvrdení o minulých nárokoch na odškodnenie poistených novou poisťovňou, tak ako spomínal aj pán minister. Skutočne toto sú všetko zlepšenia, ktoré prinášajú, prinášajú zlepšenia motoristom, a, a je to fajn. Takisto sú súčasťou návrhu rôzne, rôzne legislatívne úpravy na základe podnetov, správ z aplikačnej praxe, ktorých teda cieľom, tak ako aj ministerstvo tvrdí, je tiež zlepšiť fungovanie systému povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. A takisto zvýšiť ochranu poškodených osôb v dôsledku nehody spôsobenej motorovým vozidlom.
Tiež sa pristavím pri niektorých zmenách bližšie. Myslím si, že veľmi rozumnou zmenou je vypustenie ods. 3, ktorý v praxi spôsoboval nejasnosti v spojitosti ods. 1 uvedeného ustanovenia o tom, že kedy vzniká faktická povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, či v momente, keď sa teda osoba uvedená v ods. 1 stane držiteľom, vlastníkom alebo prevádzkovateľom motorového vozidla, alebo až v momente, teda keď sa prvýkrát rozhodne použiť motorové vozidlo na verejných cestách. Osoba, a teda nový stav bude, že osoba uvedená v ods. 1 musí mať uzavreté poistenie zodpovednosti už v okamihu, kedy sa stane jeho držiteľom, vlastníkom alebo prevádzkovateľom bez ohľadu na to, kedy sa rozhodne ho prvýkrát použiť. Čiže jasné spresnenie, ktoré je dobré.
Takisto, a to už avizoval aj pán minister, ustanovuje sa povinnosť pre poisťovateľov pri uzavieraní poistných zmlúv zohľadňovať predchádzajúci škodový alebo bezškodový priebeh poistenia, na zjednodušenie kontroly a overovania škodového priebehu je dôležité, aby obsah a forma dokladov preukazujúcich škodový priebeh boli rovnaké vo všetkých členských štátoch. Okrem toho poisťovatelia, ktorí ho zohľadňujú za účelom určenej výšky poisteného, by nemali osobu, ktorá je povinná uzavrieť poistnú zmluvu, diskriminovať na základe jej štátnej príslušnosti alebo na základe členského štátu predchádzajúceho bydliska tejto osoby. Zároveň by poisťovatelia mali považovať doklad o škodovom priebehu poistenia z iného členského štátu za rovnocenný s dokladom vystaveným v Slovenskej republike a uplatňovať na klienta z iného členského štátu všetky zľavy, ktoré by boli dostupné inak k identickému domácemu klientovi, a to teda zľavy v rámci systému bonusov, resp. malusov. Čiže skutočne sme jedna Európska únia a je fajn, že tieto pravidlá sa dávajú na jednu úroveň. Zasa, veľmi dobrá zmena.
Čo mňa veľmi teší, je, že teda v súvislosti s tým, že sa nám spoločnosť pomaly, alebo možno aj rýchlo informatizuje, sa navrhuje upustiť od oznamovania vzniku škodovej udalosti písomnou formou. Myslím, že všetci máme skúsenosť, že už sa to dá, či už elektronicky nejakým formulárom, alebo telefonicky, takže teraz vlastne to sa dostáva už jasne aj do zákona, takže jasne zákon hovorí, že je možné a je to v poriadku, že ak sa takáto škodová udalosť oznámi či už telefonicky, alebo formou rôznych webových stánok, aplikácií, apiek, už čohokoľvek.
Ďalšia z rozumných zmien je úprava minimálnej výšky sumy, od ktorej je poisťovateľ povinný vrátiť poistníkovi zostávajúcu časť poistného pri zániku poistenia pred koncom poistného obdobia, toto, vieme, že funguje. Predáte vozidlo v polovici roka a následne vám alikvotnú časť poistenia poisťovňa vráti. Doteraz to bolo vlastne, že to bolo 50 Sk, už teda slovenských korún, už veľmi dávno, čo bolo teda v prepočte 1,66 eura, no a či už pri dnešných výškach poistného, ale aj vôbec administratívnych nákladoch na toto, tak sa skutočne upúšťa od tejto nízkej sumy a jasne zákon definuje, že pokiaľ je ten zostatok nižší ako päť euro, tak proste sa nemusí vracať a zároveň opačne, ak je vyšší ako päť euro, samozrejme, ho poisťovňa musí vrátiť. Čiže ďalší zjednodušujúci rozumný, rozumné ustanovenie v tomto zákone.
Takisto veľmi, ďalšia veľmi dobrá vec je, že teda touto navrhovanou úpravou sa dopĺňa povinnosť poisťovateľa informovať poistníka pred uplynutím poistného obdobia o informáciu o presnom dátume zániku povinného zmluvného poistenia. Na rozdiel od ostatných typov poisťovní v PZP táto povinnosť nebola ich posielať výzvu na úhradu poistného, od doručenia ktorej sa teda viaže zánik poistenia, alebo skôr od nedoručenia. Čiže v PZP každopádne zánik nastane automaticky v prípade nezaplatenia poistného, a to mesiac po jeho splatnosti. Ja si myslím, a teda takisto chválim zákonodarcu, že považuje za potrebné, aby bol poistník informovaný o hrozbe automatického zániku poistenia v prípade nezaplatenia poistného. Jednoducho povedané, poisťovňa vám dá vedieť, že končí vám obdobie, za ktoré ste zaplatili, tak ako to funguje pri akejkoľvek inej či už faktúre, alebo iných zmluvách, že teda treba, treba zaplatiť. Zasa veľmi dobrá zmena, ktorá pomôže, pomôže ľuďom.
Ďalšia vec, tu by som dokonca fakt veľmi pochválil a to je, že sa navrhuje vypustenie zástupcov Ministerstva financií Slovenskej republiky z kontrolnej komisie Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Na základe fungovania Slovenskej kancelárie poisťovateľov, ktorá združuje komerčné poisťovne, ktoré poskytujú PZP-čko, sa stráca potreba zástupcov Ministerstva financií Slovenskej republiky v jej kontrolnom orgáne. O. K. V minulosti, keď tento systém vznikal, malo to, samozrejme, opodstatnenie, ale jednoducho tak ako veci vznikajú, keď opodstatnenie majú, mali by normálne, že zanikať, keď opodstatnenie nemajú, bol to človek z ministerstva, ktorý teda musel sa tomu venovať. Predpokladám, že aj mal nejaký plat, a jednoducho proste ministerstvo z tohto vycúva, keďže systém funguje, a nie, nie je potrebné robiť takúto formu dohľadu Slovenskej kancelárii poisťovateľov. Čiže veľmi chválim. Bodaj by sme každý zákon, ktorý aj prináša nové veci, zároveň rušil také tie anachronizmy z minulosti, super.
Predkladaný zákon obsahuje takisto viacero ďalších zmien v spresnení, hlavne čo sa týka vzťahu, ale aj výplaty škody medzi poisťovateľom, poisteným, poškodeným, Slovenskou kanceláriou poisťovateľov alebo poisťovateľom v likvidácii. Pán minister tiež už niečo spomínal. Fakt nie je možné sa ku všetkému tuná v rozprave vyjadrovať.
Zasa pochválim, zákon prešiel riadnym legislatívnym procesom vrátane rozporových konaní a ja to tak cítim z toho, čo počúvam a vnímam, že trochu sú nespokojní aj samotní poisťovatelia, trošku sú nespokojné aj združenia zastupujúce poškodených, a som presvedčený, že toto je asi najviac, čo sa pri zákone takéhoto typu dá dosiahnuť, že každý je trošku nespokojný, a práve preto mám nádej, že práve tento zákon by mohol byť vyvážený a, a proste dobrý.
Na záver sa však chcem pri jednom ustanovení, kde som presvedčený, že v dohľadnej dobe bude potrebná ešte ďalšia zmena tohto zákona, ktorá by vyriešila nahromadené problémy z minulosti. Navrhovanou úpravou tohto zákona sa upresňuje, zánikom akých motorových vozidiel zaniká aj ich povinné zmluvné poistenie. Povinné zmluvné poistenie v prípade zániku motorového vozidla, ktoré podlieha evidencii vozidiel, vzniká alebo zaniká až vyradením tohto vozidla z evidencie vozidiel. Toto je kľúčové.
Na druhej strane však existujú aj motorové vozidlá, napríklad niektoré aj pracovné stroje, alebo teda môžu to byť aj iné vozidlá v zmysle nového znenia § 2, ktoré nepodliehajú alebo nebudú podliehať evidencii vozidiel. Pre tieto motorové vozidlá bude ich zánik, bude ich samotný zánik dôvodom pre zánik PZP, keďže sa na ne nevzťahuje to, že musia byť vyradené z evidencie vozidiel. Čiže z tohto dôvodu zákon, predkladaný zákon presnejšie špecifikuje, na ktoré sa ten zánik PZP aplikuje z dôvodu zániku samotného vozidla a ktoré ale teda sa... zánik nastane až samotným vyradením z evidencie vozidiel. Čo sa teda totiž... čiže do budúcna, toto je spresnenie a je to fajn.
No ale čo sa, samozrejme, dialo aj v minulosti a deje sa aj teraz, že proste vlastník vozidla, a proste ktorému to vozidlo zaniklo či už fakt zničením, alebo odcudzením, alebo ho skutočne v dobrej viere dal zošrotovať, ale nesplnil si evidenčnú povinnosť v zmysle zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej prevádzke... premávke, a teda nepožiadal dopravný inšpektorát o vyradenie vozidla z evidencie vozidiel.
No, čiže čo sa stalo? Vozidlo už fyzicky nie je, ale stále je evidované ako vozidlo, ktoré vlastne je, keďže nebolo vyradené z evidencie, a teda nemá zaplatené PZP. No a teda ten nový stav zabráni v kumulovaniu nových nepoistených vozidiel, alebo nie nových, ale proste tých ďalších, ale z minulosti, a to je ten problém, ktorý bude treba riešiť v blízkej budúcnosti, je, že asi 300-tisíc vozidiel podľa evidenčných údajov jednoducho nemá zaplatené PZP, čo je asi 8 % z celkového počtu vozidiel, čo je, samozrejme, že obrovsky veľa, a taký ten prvý pohľad je, že wau, že takmer každé desiate vozidlo nemá zaplatené PZP. To je, samozrejme, veľký problém. Je to problém našťastie nie až tak veľký, lebo z tých 300-tisíc vozidiel po tých cestách už veľká väčšina nejazdí. Sú to totižto tie vozidlá, ktoré sú odstavené v záhrade alebo boli zošrotované, alebo boli zničené pri nehode, len si ten ich vlastník nesplnil tú povinnosť, že teda mal to vozidlo odovzdať na spracovanie, dostať o tom doklad a vyradiť ho z evidencie. No a tieto vozidlá, vy ho môžte aj teraz, vlastne to vozidlo vyradiť z evidencie, len keď ho fyzicky nevlastníte, je tam poplatok alebo pokuta už akokoľvek to nazveme, 500 euro, čo, samozrejme, nikto, kto také vozidlo už nevlastní, nechce platiť, hej? Takže som presvedčený, že keďže tento zákon to nevyrieši, že v budúcnosti bude potrebné urobiť nejakú, nazvime to, generálny pardon alebo už akokoľvek, aby teda mohol, mohli ľudia, vlastníci takýchto neexistujúcich alebo, hovorím, na záhrade stojacich vozidiel, ale väčšinou ešte neexistujúcich, aby ich mohli odhlásiť z evidencie. Skutočne to urobiť fakt nejakým generálnym pardonom v zmysle, že zaplatia namiesto 500 euro tých, obyčajný poplatok, tých 33, alebo tuším teraz je 50, takže toto, toto by pomohlo, vlastne to, že to vozidlo by bolo vyradené z evidencie, samozrejme, by bolo vyradené aj z evidencie tých vozidiel, ktoré nemajú zaplatené PZP, a celé by to vlastne bolo, bolo celé čistejšie, lebo to má potom ďalšie konsekvencie.
Samozrejme, vozidlo, ktoré nie je poistené, nemá PZP-čko, ale po cestách jazdí, tak, samozrejme, potom to kryje kancelária poisťovateľov, ale, samozrejme, keď tie čísla majú veľké, tak proste je tam, je tam, zase majú pocit veľkého poplatku a takto, čiže celé, je dôležité, aby sa to vyčistilo. Nevyčistí sa to samé, keďže nikto 500 euro nebude dávať za to, aby si svoju zákonnú povinnosť splnil, čiže myslím si, že v budúcnosti, a to ani nehovorím, že to treba teraz, ale v budúcnosti to bude treba vyriešiť. Teraz máme nový zákon, treba vidieť, ako bude fungovať, a myslím si, že pri nejakej najbližšej zmene, a, samozrejme, aj v spolupráci s ministerstvom vnútra, ktorí teda majú na starosti evidenciu vozidiel, že bude potrebné nájsť či už tento, alebo nejaký iný spôsob, ktorý by týmto generálnym pardonom vlastne znížil množstvo vozidiel, ktoré sa javia ako nepoistené, ale v realite sú síce nepoistené, ale už ani neexistujú.
Záverom teda skutočne pochválim aj pána ministra, aj kolegov z ministerstva financií sediacich hore, za dobre pripravený zákon, za to, že prebehol riadnym legislatívnym procesom, a si myslím, že je to fakt technický zákon, ktorý pomáha občanom, pomáha motoristom, rieši kopu vecí a podporíme ho.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi predniesť správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia náro... uznesenia NR SR k priamemu ohrozeniu čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie a Plánu obnovy a odolnosti, tlač 267. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spravodajskú správu.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 279 zo 16. apríla 2024 pridelil návrh skupiny poslancov na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet, ako aj, aj ako gestorskému výboru. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet prerokoval návrh skupiny poslancov v určenej lehote a neprijal platné uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal potrebnú väčšinu hlasov poslancov.
Prílohou tejto spravodajskej správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v znení predloženého návrhu poslancov.
Ďakujem pekne, skončil som. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Ďakujem kolegynke. Presne súhlasím s každým slovom, ktoré povedala, a už len doplním, presne tak, ich zdravotná poisťovňa tú registráciu drží, neruší ju okamžite, a takisto ani daňový úrad, takisto proste človek tam je evidovaný ako zamestnávateľ, i keď proste nemá zamestnanca. Čiže vedia to bez problémov ostatné inštitúcie. Ak tento zákon prejde, bude to vlastne rozumne vnímať a vedieť aj Sociálna poisťovňa. Takto jednoduché to je.
Ešte raz ďakujem pekne.

-----------------------------------------

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Takže... a ja začnem politikou. Zasa, kolegovci z vládnej koalície, prosím, zasa, technický návrh zákona, žiadna politika, ideme odstrániť zasa jednu nezmyselnú vec. Zasa ani neviem, kto ju tam kedy dal, ale bude dobré, ak by tam nebola, takže ak by sa dala nájsť podpora na posunutie do druhého čítania, bol by som veľmi rád. O čo ide?
Dnes máme situáciu takú, že ak, a to sa týka malých podnikateľov, malých firmičiek, že ak podnikateľ zamestnáva posledného zamestnanca a ten, teda toho prepustil alebo odišiel, tak Sociálna poisťovňa automaticky ho proste vyradí z databázy ako zamestnávateľa. Toto sa deje automaticky, s týmto teda proste podnikateľ nemá žiadny problém. To je okej, hej? Ale, viete, malá firmička s jedným zamestnancom, no odišiel vám. Vy viete, že za týždeň vlastne prijmete nového už, nájdete ho alebo už ho máte, len ešte nevie nastúpiť, a teda vy sa musíte znova prihlásiť ako zamestnávateľ, lebo vám to vlastne systém automaticky zrušil, a, samozrejme, prihlásiť zamestnanca. Toto sa môže opakovať, veď však koľko razy sa stane, človek sa neosvedčil, po mesiaci ste sa rozhodli v rámci výpovednej lehoty odísť, bum! Systém zasa automaticky zruší túto firmičku ako zamestnávateľa, ale vy zasa viete, že budete zúrivo hľadať zamestnanca, ktorý zasa niekedy nastúpi. No, je to jednoducho, je to jednoducho byrokracia, ktorá je zbytočná, pretože napríklad v Sociálnej poisť... pardon, v zdravotnej poisťovni, tam to vie fungovať, vy ste ako zamestnávateľ nejaké obdobie, aj keď nezamestnávate konkrétne teraz.
Čiže ten návrh je veľmi jednoduchý, aby sa, aby systém alebo teda Sociálna poisťovňa nevyradila takéhoto zamestnávateľa okamžite s prepustením posledného zamestnanca, ale aby tak urobila po 180 dňoch. A tým sa vlastne vyradí akékoľvek sezónne zamestnávanie, lebo však, samozrejme, je kopu podnikateľov takých, že je sám, potom zamestnáva, pretože je nejaké zberové obdobie alebo treba sadiť, akokoľvek, alebo teda tento prípad, čo som popísal, že vám odchádza-prichádza zamestnanec, jedného-dvoch, ktorých máte, a toto celé vlastne sa zjednoduší tým, že vy ako zamestnávateľ, i keď v tomto danom momente nezamestnávate zamestnanca, tak budete evidovaný v systéme Sociálnej poisťovne ako zamestnávateľ a ak ho, teda ak už ste povedzme že reálne skončili, že do pol roka nezamestnáte nikoho ďalšieho, tak vtedy vás vyradí. Samozrejme, ak zamestnáte na 183. deň, tak ten proces bude rovnaký, prihlásite sa ako zamestnávateľ a zaregistrujete zamestnanca. Ale gro, veľkú väčšinu týchto takýchto nezmyselných od registrácií a znovuregistrácií tento návrh zákona odstráni.
Myslím si, že, ja hovorím, že nie je v tom žiadna politika. Je to odstránenie byrokracie, zjednodušenie situácie pre malého podnikateľa, ktorý aj tak má milión rôznych povinností a každá takáto povinnosť ho vlastne, mu berie čas, aby sa venoval tomu, v čom je unikátny, v čom je proste odborník, čo je tým predmetom jeho, jeho podnikania, a musí namiesto toho buď úradovať, alebo musí teda zamestnávať zasa niekoho, kto to zaňho zúraduje.
Takže zasa o nejaký malý, malý krôčik k Everestu zasa zlepšíme podnikateľské prostredie, pomôžeme, pomôžeme firmám, pomôžeme našej ekonomike a, samozrejme, nielen kolegov z vládnej koalície, ale, samozrejme, aj opozičných kolegov všetkých prosím, žiadam o podporu tohto zákona.
A keď už mám fakt že posledné slovo pre dnešok (povedané s pobavením), chcem takisto aj kolegynke Simonke Petrík poďakovať, lebo zobrala spravodajcovanie za kolegov teda, ktorí tu nie sú. Takže ďakujem aj za toto.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tak dneska posledný návrh zákona z mojej strany.
Takže prinášame návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, a predkladám ho s kolegom Vladimírom Ledeckým.
Zasa je to relatívne, nie relatívne, je to jednoduchý návrh zákona a jeho cieľom je zaviesť 180-dňovú preklenovaciu lehotu, počas ktorej by naďalej trvala registrácia zamestnávateľa v Sociálnej poisťovni, aj keď by už nezamestnával žiadneho zamestnanca.
Zasa len takto rýchlo a bližšie vysvetlím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Tak a ja začnem aktuálnym súčasným zákonným stavom. Podľa súčasného stavu musí vlastne dôchodková správcovská spoločnosť mať najmenej 50-tisíc sporiteľov a tento počet je povinná dosiahnuť do 18 mesiacov odo dňa, kedy začala vytvárať dôchodkové fondy. Takto je to. A keď túto podmienku nesplní, tak jednoducho zákon ju postihne odobraním povolenia na jej vznik a činnosť Národnou bankou Slovenska. No a jednoducho uvedené ustanovenie de facto podmieňuje existenciu a fungovanie dôchodkovej správcovskej spoločnosti ako podnikateľského subjektu minimálnym počtom sporiteľov.
No, už len keď sa na to ľudsky pozrieme, tak akože je to, je to zvláštne. Ja si dokonca myslím, že je to aj v rozprave s ústavou, konkrétne s čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa hospodárstvo Slovenskej republiky zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky a Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž.
No a by som, ďalší nesúlad by som videl aj s čl. 35 ústavy, ktorý zaručuje právo na podnikanie. Čiže ešte raz jednoducho. Proste zákon hovorí, že keď sa rozhodne nová dôchodková správcovská spoločnosť, teda nejaká ďalšia spoločnosť, ktorá chce spravovať peniaze v II. pilieri, rozhodne podnikať, tak jednoducho musí, samozrejme, splniť milión podmienok, veď to je zložité. Musí získať povolenie Národnej banky, všetko, všetko a potom má 18 mesiacov, aby získala 50-tisíc sporiteľov. Ak ich nezíska, tak vlastne normálne de jure alebo zo zákona proste príde o toto povolenie a všetky investície vlastne, ktoré urobila, tak viac-menej sú teda zmarené. Nazvime to takto. Áno, môže ten svoj kmeň niekde predať, ale to určite nevyváži tie investície, ktoré do toho investovala. Čiže inými slovami, dnes je týmto zlým znením návrhu zákona v podstate zaručené, že nám nepríde žiadny ďalší subjekt. A ja tu vždy hovorím, že problémy najlepšie rieši konkurencia. Čiže my potrebujeme a pomôže to zasa občanom, aby sem sa rozhodol nejaký ďalší subjekt proste prísť a rozhodol sa konkurovať existujúcim, existujúcim podnikateľom teda v II. pilieri, existujúcim DSS-kám a jednoducho z tohto, zasa, v prvom rade z toho môže profitovať ten proste sporiteľ, pretože môže mu dať výhodnejšie podmienky. Zákon hovorí, že maximálne takúto časť môžte teda si peňazí brať za správu, ale akože môže, samozrejme, aj menej. Čiže jednoducho viacej subjektov vie priniesť vyššiu, vyššiu trhovú konkurenciu, silnejšiu súťaž a z toho môže profitovať jedine a jedine sporiteľ. A, samozrejme, následne inak aj štát, pretože to sme si tu už pred chvíľou hovorili, že veď to jedného dňa bude suplovať I. pilier.
Takže každopádne ten návrh zákona je veľmi jednoduchý a to je to, že túto podmienku vypúšťame. Nikto sa nemusí báť, že teraz tu budeme mať že 20 nových DSS-iek, lebo každá si nájde troch klientov a bude podnikať. Ono to, samozrejme, takto nefunguje, pretože aby to celé fungovalo, tak potrebujete tých sporiteľov. Ono v podstate akože ten počet aj je akože plus-mínus že rozumný. Vy to neviete robiť ani že s tromi kusmi, ani s tridsiatimi, ani s tristo, ani s tritisíc, hej, ale jednoducho nebudete mať ten Damoklov meč, lebo so 49-tisícmi môže bez problémov začať fungovať, hej, a fungovať. Kdežto podľa aktuálnej verzie zákona by to proste musela po tom roku a pol proste zrušiť, zarezať, skončiť. Takže jednoducho zvyšujeme tuná mieru slobody podnikania, zvyšujeme možnosť konkurencie, zvyšujeme, jednoducho zlepšujeme podnikateľské prostredie.
Myslím si, že toto je, ja, samozrejme, rozumiem a nerobím si ilúzie, že napríklad ten ústavný zákon sa proste nájde naňho podpora. Však teda už tu nejaký ten deň stojím, ale tuto sa skutočne že ešte o to viacej uchádzam o podporu koalície, pretože toto je zákon, ktorý nič nestojí, hej, a v podstate aj keby ho podporila koalícia, tak vlastne je to len také potvrdenie, že, aha, veď vlastne aj my podporuje ten II. pilier. Lebo je to určitá forma podpory, keď sa tie podmienky zlepšia. Takže myslím si, že toto je že rozumný, technický, v podstate nepolitický návrh zákona a poprosím, kolegovci, ktorí tu sedíte, skúste to prebrať na svojich kluboch. Si myslím, že toto je koniec koncov niečo, po čom aj teraz teda po atentáte bolo akoby žiadané, že aby teda koalícia, pardon, opozícia bola konštruktívna, slušná a prichádzala so zmysluplnými návrhmi zákonov a zmysluplne ich obhajovala. Čiže myslím si, že toto je presne z tej kategórie. Nikomu nepoškodíme, nestojí to ani euro, zlepší to podnikateľské prostredie, zlepší to slobodu podnikania a môžme si všetci spoločne dať háčik, že sme jednu hlúposť, ktorá inak, pravda je, že normálne teraz v tomto momente ani neviem, že kedy sa do toho zákona dostala, hej? Možno skutočne frflem teraz že nie na nejakú vládu SMER-u, možno sa to tam dostalo za nejakej pravicovej vlády, hej? Akokoľvek, hovorím, nie je v tom žiadna politika, v zákone je nezmyselné ustanovenie a hlásim, že vieme to proste týmto návrhom zákona odtiaľ vyškrtnúť a bude nám spoločne všetkým o zasa taký ten malý krôčik, čo som tu o tom Evereste hovoril, do Everestu ešte ďaleko, ale malý, malý krôčik proste nám trošku vylepší, vylepší tú situáciu na Slovensku.
Toľko za mňa, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo opäť. Tak teraz neviem, že či ste vlastne radi, že rozprávam a neprepadáva to ďalej, hej, alebo ma už máte plné zuby, no ale však... (Povedané s pobavením.) Dobre.
Takto, čiže máme tu znova ďalší zákon, ktorý sa teda týka starobného dôchodkového sporenia, teda II. piliera, ktorý predkladá kolegynka Janka Bittó Cigániková a ja.
Cieľom predloženého návrhu zákona je vypustenie podmienky, že dôchodková správcovská spoločnosť musí svojou činnosťou zabezpečiť, aby do 18 mesiacov odo dňa, keď začala vytvárať ňou spravované dôchodkové fondy, bol počet sporiteľov súčtom vo všetkých ňou spravovaných dôchodkových fondoch najmenej 50-tisíc.
Toľkoto zatiaľ len na úvod. Je to ďaleko kratší, jednoduchší zákon, ale teda pres to všetko trošku viac k nemu poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne.
V prvom rade teda ďakujem kolegyni Simone Petrík. Áno, presne, ja si pamätám, že si bola na tej našej konferencii. Venujeme sa tomu, a teda ďakujem aj za podporu. A áno, súhlasím aj s tým, že je to asi utópia, ale ono sa treba pokúšať. Proste jednoducho, keď tu tá rozprava nebude, tak je to určite horšie, než keď tu bude a proste nezískame dostatočný počet hlasov, ale aspoň to tu zaznelo, aspoň kto to chce počúvať, či z nás, čo sme tu, a vážim si každého jedného, kto tu sedí, a, samozrejme, aj ľudí, ktorí počúvajú. Takže už aj to má svoj význam.
No, ku kolegovi pánovi poslancovi Hazuchovi. No takto, ono to, ja začnem akoby od toho konca. Hovorím bez ohľadu na to, ale musím to meno použiť. Proste ten rok 2013 bol kľúčový. Jednoducho tam skutočne tou, tým nariadením, že všetci alebo drvivá väčšina proste má prejsť do konzervatívnych dlhopisových fondov, to spôsobilo že obrovské škody. A my keď dneska pozeráme, že tých 15 mld., hej, že dobre, však veľká suma, áno, rozložené na 1,9 milióna účtov, tak niekto tam má viac, niekto tam menej. Ale keď robíme teda štatistiky z tohto, tak keby sme robili vlastne, že sa rok 2013 nestal, tak sa nebudeme dnes baviť o pätnástich, ale o dvadsiatich ôsmich. Toto zasa, to neni fikcia. To keby to bolo zostalo v akciových fondoch, tak je tam 28 miliárd. A keď mi, pán kolega, budete hovoriť, tak budeme sa pozerať na to že z raz takej sumy, hej? A ja viem, ja som, samozrejme, pozeral tie výpočty pána Ondruša, ja viem, že tých 30-tisíc sporiteľov, ktorí, to sú tí, ktorí tam boli najmenšiu dobu a že to tam nie vždy je úplne výhodné. Ale ešte raz. Ak by sme, ak by sa nebol stal rok 2013, ktorý ten pilier poškodil o takmer raz toľko, poškodil ho o cca 13 mld., tak tá odpoveď by bola úplne iná, pretože by bolo ďaleko viacej ľudí, pre ktorých je to že výhodnejšie, lebo tých peňazí by tam bolo skoro raz toľko, a jednoducho ďaleko menšia skupina tých, kde teda proste to akoby menej vychádza, hej? To je jedna vec.
Druhá vec je, áno, z dnešného pohľadu, ale to by mala byť úloha nás ako politikov, že nepozerať len na dnešok. Viete, jasné, keď vláda, a už mali sme tu, ja poviem že dve populistické vlády, pretože Igor Matovič bol veľký populista, veľký, hej? A dneska máme znova populistickú vládu. Viete, ak vláda buchne po stole a povie, že bude 13. dôchodok a že je to 830 mil. v tomto roku a cez 900 v budúcom, hej, ak vláda povie, ja neviem, taká valorizácia, taká valorizácia. Áno, to sa proste dnes dá, ale už aj dnes je to na dlh. Dnes to neni 830 mil., ale viac, pretože na to požičanie tých 830 mil. potrebujete tak skoro štyri percentá každý rok. Takže toto je rozhodnutím vlády, rozhodnutím politikov a. samozrejme, že keď sa to takto udeje, tak žiadna, žiadna proste kapitalizačná normálna stratégia, ktorá funguje na základe trhových princípov, nedokáže takéto zhodnotenie v priebehu toho roka urobiť, jasné, že nie. Ale tu je ten pohľad, že nepozerať na to teraz, lebo toto, čo sa urobilo tento rok, hej, že sa vlastne o 830 mil. zvýšili výplaty dôchodkov, nie je možné robiť každý rok. Ani vy už na budúci rok nebudete robiť 14. dôchodok. Budete robiť všetko pre to, aby ste našli peniaze na ten trinásty. A ja neviem, čo bude o rok ďalej, či nebude pomaly vláda hľadať vôbec, ako ho znížiť, lebo proste na to tie peniaze nebudú, nebudú. My to proste, dneska to dokážeme požičať, áno, dokážeme. Slovensko sa dokáže financovať, ale za akú cenu. Ja to hovorím, že viete, aj Bangladéš si dokáže požičať, aj oni majú deficit, aj oni sa financujú. Ale tam je tá otázka, že každý dlh má svoju cenu. A čím horšie je na tom krajina, ergo čím je viacej zadlžená, čím viac peňazí potrebuje, tým tá cena za to zadlženie je vyššia. A to zasa pozrime sa do Grécka, oni im pomaly, pomaly rástli, rástli, lebo však stále viacej sa zadlžovali, stále viacej potrebovali. Ono to fungovalo nejaké roky. Akože podiel bazénov v Grécku bol vyšší ako v Nemecku, jakože to je podľa mňa ešte aj teraz, hej? Ale, ale jedného dňa sa to dostane, že potom si tí investori povedia, že už žiadna cena nie je úmerná tomu riziku, a proste potom sa už tá krajina akože financovať nedokáže.
Čiže i za dnešných demografických pomerov bude s plynúcim časom stále ťažšie pre vládu búchať po stole a hovoriť: ja pridám, ja pridám. Kdežto ten trhový princíp bude postupne fungovať. Vidíme, že historicky, keď si pozriete posledných sto rokov, tie akcie rástli, hej, aj dlhopisy niečo rástli. No ale jednoducho to je pri dnešnej situácii. Ale nám tú situáciu zhoršuje ešte aj tá demografia, hej, že nieže rovnaký počet ľudí bude platiť a rovnaký počet ľudí bude poberať, ale to sa bude úplne že otáčať. Takže aj z tohto pohľadu sa to, čo sa dá dneska, čo vláda búcha po stole a pridáva, to sa nebude dať udržať, nebude z čoho. Preto ten zodpovedný pohľad nás politikov by mal byť ten, že áno, ľudia, dneska, keď si porovnáte zhodnotenie II. piliera, ktoré inak nebolo malé tento rok, ale, samozrejme, neni možné ho porovnať s politickým rozhodnutím tento rok, ale takto sa to nebude dať robiť. Toto je to, toto je ten pohľad, že my nesmieme pozerať len na najbližšie volebné obdobie alebo len na najbližší rok, dva.
Proste my sme povinní, veď to je jedno, kto bude vládnuť, či vy, alebo my, tie verejné financie sú jedny. Normálne, že ten minister financií nech bude z PS-ka, zo SaS-ky, z, ja neviem, z HLAS-u, zo SMER-u alebo od kohokoľvek, si sadne na tú istú stoličku, v tej istej budove a bude tie isté grafy pozerať. Preto by sme všetci mali vlastne pozerať aj ten dlhodobý pohľad. A ten dlhodobý pohľad proste hovorí, že do budúcna treba tri piliere a že ten druhý kapitalizačný bude dávať ďaleko vyššiu istotu než ten prvý, ale hlavne jednoducho keď chceme mať aspoň nejaký dôchodok, tak bude treba všetky tri: aj ten štátny, aj ten súkromný, aj ten súkromný dobrovoľný. A tie pohľady sú legitímne oba.
Samozrejme, vždy musíme pozerať aj z pohľadu štátu, aj z pohľadu občana a treba proste to vážiť, treba nájsť vlastne to najrozumnejšie riešenie. Ono je to také klasické proste, študenti vám povedia, že najlepšie riešenie sústavy rovníc s viacerými neznámymi, hej? Tu je tých neznámych vcelku dosť, ale zasa nie až tak. Pretože treba si uvedomiť, a tým už skončím, že všetci ľudia, ktorí nám, čo máme že 40+ a myslím, že nás tu pár sedí, čo máme 40+, sa už narodili. Čiže my už vieme, že koľko ľudí bude na naše dôchodky sa splácať. A aj vieme, kde sme dnes v tej výkonnosti voči ostatným únijným krajinám a že skôr klesáme, že tá konvergencia už nie je konvergencia, ale divergencia, že by sme stúpali. Takže ono tých premenných je vo finále relatívne že už menej. Hovorím, my vieme, že na nás bude robiť takéto množstvo ľudí, ak neodídu, lebo ešte tí mladí ľudia si môžu povedať, že odídu z krajiny, ale jednoducho vidíme, že to je neudržateľné. To, ako je to dneska nastavené, je neudržateľné. Čiže toto už nie sú neznáme. To sú už známe premenné, ale len ich nechceme rešpektovať, hej? A aktuálna vláda ich proste jednoducho ne-reš-pek-tu-je. Áno, však vlastne hovoríte pravdu, plníte volebný sľub, hej? Len teda ako nemáme na to, no. (Reakcia z pléna.) Áno, má svoju vysokú cenu, áno. Dobre.
Ďakujem pekne.