Videokanál poslanca

Ďakujem. Ďakujem kolegynke. Presne súhlasím s každým slovom, ktoré povedala, a už len doplním, presne tak, ich zdravotná poisťovňa tú registráciu drží, neruší ju okamžite, a takisto ani daňový úrad, takisto proste človek tam je evidovaný ako zamestnávateľ, i keď proste nemá zamestnanca. Čiže vedia to bez problémov ostatné inštitúcie. Ak tento zákon prejde, bude to vlastne rozumne vnímať a vedieť aj Sociálna poisťovňa. Takto jednoduché to je.
Ešte raz ďakujem pekne.

-----------------------------------------

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Takže... a ja začnem politikou. Zasa, kolegovci z vládnej koalície, prosím, zasa, technický návrh zákona, žiadna politika, ideme odstrániť zasa jednu nezmyselnú vec. Zasa ani neviem, kto ju tam kedy dal, ale bude dobré, ak by tam nebola, takže ak by sa dala nájsť podpora na posunutie do druhého čítania, bol by som veľmi rád. O čo ide?
Dnes máme situáciu takú, že ak, a to sa týka malých podnikateľov, malých firmičiek, že ak podnikateľ zamestnáva posledného zamestnanca a ten, teda toho prepustil alebo odišiel, tak Sociálna poisťovňa automaticky ho proste vyradí z databázy ako zamestnávateľa. Toto sa deje automaticky, s týmto teda proste podnikateľ nemá žiadny problém. To je okej, hej? Ale, viete, malá firmička s jedným zamestnancom, no odišiel vám. Vy viete, že za týždeň vlastne prijmete nového už, nájdete ho alebo už ho máte, len ešte nevie nastúpiť, a teda vy sa musíte znova prihlásiť ako zamestnávateľ, lebo vám to vlastne systém automaticky zrušil, a, samozrejme, prihlásiť zamestnanca. Toto sa môže opakovať, veď však koľko razy sa stane, človek sa neosvedčil, po mesiaci ste sa rozhodli v rámci výpovednej lehoty odísť, bum! Systém zasa automaticky zruší túto firmičku ako zamestnávateľa, ale vy zasa viete, že budete zúrivo hľadať zamestnanca, ktorý zasa niekedy nastúpi. No, je to jednoducho, je to jednoducho byrokracia, ktorá je zbytočná, pretože napríklad v Sociálnej poisť... pardon, v zdravotnej poisťovni, tam to vie fungovať, vy ste ako zamestnávateľ nejaké obdobie, aj keď nezamestnávate konkrétne teraz.
Čiže ten návrh je veľmi jednoduchý, aby sa, aby systém alebo teda Sociálna poisťovňa nevyradila takéhoto zamestnávateľa okamžite s prepustením posledného zamestnanca, ale aby tak urobila po 180 dňoch. A tým sa vlastne vyradí akékoľvek sezónne zamestnávanie, lebo však, samozrejme, je kopu podnikateľov takých, že je sám, potom zamestnáva, pretože je nejaké zberové obdobie alebo treba sadiť, akokoľvek, alebo teda tento prípad, čo som popísal, že vám odchádza-prichádza zamestnanec, jedného-dvoch, ktorých máte, a toto celé vlastne sa zjednoduší tým, že vy ako zamestnávateľ, i keď v tomto danom momente nezamestnávate zamestnanca, tak budete evidovaný v systéme Sociálnej poisťovne ako zamestnávateľ a ak ho, teda ak už ste povedzme že reálne skončili, že do pol roka nezamestnáte nikoho ďalšieho, tak vtedy vás vyradí. Samozrejme, ak zamestnáte na 183. deň, tak ten proces bude rovnaký, prihlásite sa ako zamestnávateľ a zaregistrujete zamestnanca. Ale gro, veľkú väčšinu týchto takýchto nezmyselných od registrácií a znovuregistrácií tento návrh zákona odstráni.
Myslím si, že, ja hovorím, že nie je v tom žiadna politika. Je to odstránenie byrokracie, zjednodušenie situácie pre malého podnikateľa, ktorý aj tak má milión rôznych povinností a každá takáto povinnosť ho vlastne, mu berie čas, aby sa venoval tomu, v čom je unikátny, v čom je proste odborník, čo je tým predmetom jeho, jeho podnikania, a musí namiesto toho buď úradovať, alebo musí teda zamestnávať zasa niekoho, kto to zaňho zúraduje.
Takže zasa o nejaký malý, malý krôčik k Everestu zasa zlepšíme podnikateľské prostredie, pomôžeme, pomôžeme firmám, pomôžeme našej ekonomike a, samozrejme, nielen kolegov z vládnej koalície, ale, samozrejme, aj opozičných kolegov všetkých prosím, žiadam o podporu tohto zákona.
A keď už mám fakt že posledné slovo pre dnešok (povedané s pobavením), chcem takisto aj kolegynke Simonke Petrík poďakovať, lebo zobrala spravodajcovanie za kolegov teda, ktorí tu nie sú. Takže ďakujem aj za toto.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tak dneska posledný návrh zákona z mojej strany.
Takže prinášame návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, a predkladám ho s kolegom Vladimírom Ledeckým.
Zasa je to relatívne, nie relatívne, je to jednoduchý návrh zákona a jeho cieľom je zaviesť 180-dňovú preklenovaciu lehotu, počas ktorej by naďalej trvala registrácia zamestnávateľa v Sociálnej poisťovni, aj keď by už nezamestnával žiadneho zamestnanca.
Zasa len takto rýchlo a bližšie vysvetlím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Tak a ja začnem aktuálnym súčasným zákonným stavom. Podľa súčasného stavu musí vlastne dôchodková správcovská spoločnosť mať najmenej 50-tisíc sporiteľov a tento počet je povinná dosiahnuť do 18 mesiacov odo dňa, kedy začala vytvárať dôchodkové fondy. Takto je to. A keď túto podmienku nesplní, tak jednoducho zákon ju postihne odobraním povolenia na jej vznik a činnosť Národnou bankou Slovenska. No a jednoducho uvedené ustanovenie de facto podmieňuje existenciu a fungovanie dôchodkovej správcovskej spoločnosti ako podnikateľského subjektu minimálnym počtom sporiteľov.
No, už len keď sa na to ľudsky pozrieme, tak akože je to, je to zvláštne. Ja si dokonca myslím, že je to aj v rozprave s ústavou, konkrétne s čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa hospodárstvo Slovenskej republiky zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky a Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž.
No a by som, ďalší nesúlad by som videl aj s čl. 35 ústavy, ktorý zaručuje právo na podnikanie. Čiže ešte raz jednoducho. Proste zákon hovorí, že keď sa rozhodne nová dôchodková správcovská spoločnosť, teda nejaká ďalšia spoločnosť, ktorá chce spravovať peniaze v II. pilieri, rozhodne podnikať, tak jednoducho musí, samozrejme, splniť milión podmienok, veď to je zložité. Musí získať povolenie Národnej banky, všetko, všetko a potom má 18 mesiacov, aby získala 50-tisíc sporiteľov. Ak ich nezíska, tak vlastne normálne de jure alebo zo zákona proste príde o toto povolenie a všetky investície vlastne, ktoré urobila, tak viac-menej sú teda zmarené. Nazvime to takto. Áno, môže ten svoj kmeň niekde predať, ale to určite nevyváži tie investície, ktoré do toho investovala. Čiže inými slovami, dnes je týmto zlým znením návrhu zákona v podstate zaručené, že nám nepríde žiadny ďalší subjekt. A ja tu vždy hovorím, že problémy najlepšie rieši konkurencia. Čiže my potrebujeme a pomôže to zasa občanom, aby sem sa rozhodol nejaký ďalší subjekt proste prísť a rozhodol sa konkurovať existujúcim, existujúcim podnikateľom teda v II. pilieri, existujúcim DSS-kám a jednoducho z tohto, zasa, v prvom rade z toho môže profitovať ten proste sporiteľ, pretože môže mu dať výhodnejšie podmienky. Zákon hovorí, že maximálne takúto časť môžte teda si peňazí brať za správu, ale akože môže, samozrejme, aj menej. Čiže jednoducho viacej subjektov vie priniesť vyššiu, vyššiu trhovú konkurenciu, silnejšiu súťaž a z toho môže profitovať jedine a jedine sporiteľ. A, samozrejme, následne inak aj štát, pretože to sme si tu už pred chvíľou hovorili, že veď to jedného dňa bude suplovať I. pilier.
Takže každopádne ten návrh zákona je veľmi jednoduchý a to je to, že túto podmienku vypúšťame. Nikto sa nemusí báť, že teraz tu budeme mať že 20 nových DSS-iek, lebo každá si nájde troch klientov a bude podnikať. Ono to, samozrejme, takto nefunguje, pretože aby to celé fungovalo, tak potrebujete tých sporiteľov. Ono v podstate akože ten počet aj je akože plus-mínus že rozumný. Vy to neviete robiť ani že s tromi kusmi, ani s tridsiatimi, ani s tristo, ani s tritisíc, hej, ale jednoducho nebudete mať ten Damoklov meč, lebo so 49-tisícmi môže bez problémov začať fungovať, hej, a fungovať. Kdežto podľa aktuálnej verzie zákona by to proste musela po tom roku a pol proste zrušiť, zarezať, skončiť. Takže jednoducho zvyšujeme tuná mieru slobody podnikania, zvyšujeme možnosť konkurencie, zvyšujeme, jednoducho zlepšujeme podnikateľské prostredie.
Myslím si, že toto je, ja, samozrejme, rozumiem a nerobím si ilúzie, že napríklad ten ústavný zákon sa proste nájde naňho podpora. Však teda už tu nejaký ten deň stojím, ale tuto sa skutočne že ešte o to viacej uchádzam o podporu koalície, pretože toto je zákon, ktorý nič nestojí, hej, a v podstate aj keby ho podporila koalícia, tak vlastne je to len také potvrdenie, že, aha, veď vlastne aj my podporuje ten II. pilier. Lebo je to určitá forma podpory, keď sa tie podmienky zlepšia. Takže myslím si, že toto je že rozumný, technický, v podstate nepolitický návrh zákona a poprosím, kolegovci, ktorí tu sedíte, skúste to prebrať na svojich kluboch. Si myslím, že toto je koniec koncov niečo, po čom aj teraz teda po atentáte bolo akoby žiadané, že aby teda koalícia, pardon, opozícia bola konštruktívna, slušná a prichádzala so zmysluplnými návrhmi zákonov a zmysluplne ich obhajovala. Čiže myslím si, že toto je presne z tej kategórie. Nikomu nepoškodíme, nestojí to ani euro, zlepší to podnikateľské prostredie, zlepší to slobodu podnikania a môžme si všetci spoločne dať háčik, že sme jednu hlúposť, ktorá inak, pravda je, že normálne teraz v tomto momente ani neviem, že kedy sa do toho zákona dostala, hej? Možno skutočne frflem teraz že nie na nejakú vládu SMER-u, možno sa to tam dostalo za nejakej pravicovej vlády, hej? Akokoľvek, hovorím, nie je v tom žiadna politika, v zákone je nezmyselné ustanovenie a hlásim, že vieme to proste týmto návrhom zákona odtiaľ vyškrtnúť a bude nám spoločne všetkým o zasa taký ten malý krôčik, čo som tu o tom Evereste hovoril, do Everestu ešte ďaleko, ale malý, malý krôčik proste nám trošku vylepší, vylepší tú situáciu na Slovensku.
Toľko za mňa, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo opäť. Tak teraz neviem, že či ste vlastne radi, že rozprávam a neprepadáva to ďalej, hej, alebo ma už máte plné zuby, no ale však... (Povedané s pobavením.) Dobre.
Takto, čiže máme tu znova ďalší zákon, ktorý sa teda týka starobného dôchodkového sporenia, teda II. piliera, ktorý predkladá kolegynka Janka Bittó Cigániková a ja.
Cieľom predloženého návrhu zákona je vypustenie podmienky, že dôchodková správcovská spoločnosť musí svojou činnosťou zabezpečiť, aby do 18 mesiacov odo dňa, keď začala vytvárať ňou spravované dôchodkové fondy, bol počet sporiteľov súčtom vo všetkých ňou spravovaných dôchodkových fondoch najmenej 50-tisíc.
Toľkoto zatiaľ len na úvod. Je to ďaleko kratší, jednoduchší zákon, ale teda pres to všetko trošku viac k nemu poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne.
V prvom rade teda ďakujem kolegyni Simone Petrík. Áno, presne, ja si pamätám, že si bola na tej našej konferencii. Venujeme sa tomu, a teda ďakujem aj za podporu. A áno, súhlasím aj s tým, že je to asi utópia, ale ono sa treba pokúšať. Proste jednoducho, keď tu tá rozprava nebude, tak je to určite horšie, než keď tu bude a proste nezískame dostatočný počet hlasov, ale aspoň to tu zaznelo, aspoň kto to chce počúvať, či z nás, čo sme tu, a vážim si každého jedného, kto tu sedí, a, samozrejme, aj ľudí, ktorí počúvajú. Takže už aj to má svoj význam.
No, ku kolegovi pánovi poslancovi Hazuchovi. No takto, ono to, ja začnem akoby od toho konca. Hovorím bez ohľadu na to, ale musím to meno použiť. Proste ten rok 2013 bol kľúčový. Jednoducho tam skutočne tou, tým nariadením, že všetci alebo drvivá väčšina proste má prejsť do konzervatívnych dlhopisových fondov, to spôsobilo že obrovské škody. A my keď dneska pozeráme, že tých 15 mld., hej, že dobre, však veľká suma, áno, rozložené na 1,9 milióna účtov, tak niekto tam má viac, niekto tam menej. Ale keď robíme teda štatistiky z tohto, tak keby sme robili vlastne, že sa rok 2013 nestal, tak sa nebudeme dnes baviť o pätnástich, ale o dvadsiatich ôsmich. Toto zasa, to neni fikcia. To keby to bolo zostalo v akciových fondoch, tak je tam 28 miliárd. A keď mi, pán kolega, budete hovoriť, tak budeme sa pozerať na to že z raz takej sumy, hej? A ja viem, ja som, samozrejme, pozeral tie výpočty pána Ondruša, ja viem, že tých 30-tisíc sporiteľov, ktorí, to sú tí, ktorí tam boli najmenšiu dobu a že to tam nie vždy je úplne výhodné. Ale ešte raz. Ak by sme, ak by sa nebol stal rok 2013, ktorý ten pilier poškodil o takmer raz toľko, poškodil ho o cca 13 mld., tak tá odpoveď by bola úplne iná, pretože by bolo ďaleko viacej ľudí, pre ktorých je to že výhodnejšie, lebo tých peňazí by tam bolo skoro raz toľko, a jednoducho ďaleko menšia skupina tých, kde teda proste to akoby menej vychádza, hej? To je jedna vec.
Druhá vec je, áno, z dnešného pohľadu, ale to by mala byť úloha nás ako politikov, že nepozerať len na dnešok. Viete, jasné, keď vláda, a už mali sme tu, ja poviem že dve populistické vlády, pretože Igor Matovič bol veľký populista, veľký, hej? A dneska máme znova populistickú vládu. Viete, ak vláda buchne po stole a povie, že bude 13. dôchodok a že je to 830 mil. v tomto roku a cez 900 v budúcom, hej, ak vláda povie, ja neviem, taká valorizácia, taká valorizácia. Áno, to sa proste dnes dá, ale už aj dnes je to na dlh. Dnes to neni 830 mil., ale viac, pretože na to požičanie tých 830 mil. potrebujete tak skoro štyri percentá každý rok. Takže toto je rozhodnutím vlády, rozhodnutím politikov a. samozrejme, že keď sa to takto udeje, tak žiadna, žiadna proste kapitalizačná normálna stratégia, ktorá funguje na základe trhových princípov, nedokáže takéto zhodnotenie v priebehu toho roka urobiť, jasné, že nie. Ale tu je ten pohľad, že nepozerať na to teraz, lebo toto, čo sa urobilo tento rok, hej, že sa vlastne o 830 mil. zvýšili výplaty dôchodkov, nie je možné robiť každý rok. Ani vy už na budúci rok nebudete robiť 14. dôchodok. Budete robiť všetko pre to, aby ste našli peniaze na ten trinásty. A ja neviem, čo bude o rok ďalej, či nebude pomaly vláda hľadať vôbec, ako ho znížiť, lebo proste na to tie peniaze nebudú, nebudú. My to proste, dneska to dokážeme požičať, áno, dokážeme. Slovensko sa dokáže financovať, ale za akú cenu. Ja to hovorím, že viete, aj Bangladéš si dokáže požičať, aj oni majú deficit, aj oni sa financujú. Ale tam je tá otázka, že každý dlh má svoju cenu. A čím horšie je na tom krajina, ergo čím je viacej zadlžená, čím viac peňazí potrebuje, tým tá cena za to zadlženie je vyššia. A to zasa pozrime sa do Grécka, oni im pomaly, pomaly rástli, rástli, lebo však stále viacej sa zadlžovali, stále viacej potrebovali. Ono to fungovalo nejaké roky. Akože podiel bazénov v Grécku bol vyšší ako v Nemecku, jakože to je podľa mňa ešte aj teraz, hej? Ale, ale jedného dňa sa to dostane, že potom si tí investori povedia, že už žiadna cena nie je úmerná tomu riziku, a proste potom sa už tá krajina akože financovať nedokáže.
Čiže i za dnešných demografických pomerov bude s plynúcim časom stále ťažšie pre vládu búchať po stole a hovoriť: ja pridám, ja pridám. Kdežto ten trhový princíp bude postupne fungovať. Vidíme, že historicky, keď si pozriete posledných sto rokov, tie akcie rástli, hej, aj dlhopisy niečo rástli. No ale jednoducho to je pri dnešnej situácii. Ale nám tú situáciu zhoršuje ešte aj tá demografia, hej, že nieže rovnaký počet ľudí bude platiť a rovnaký počet ľudí bude poberať, ale to sa bude úplne že otáčať. Takže aj z tohto pohľadu sa to, čo sa dá dneska, čo vláda búcha po stole a pridáva, to sa nebude dať udržať, nebude z čoho. Preto ten zodpovedný pohľad nás politikov by mal byť ten, že áno, ľudia, dneska, keď si porovnáte zhodnotenie II. piliera, ktoré inak nebolo malé tento rok, ale, samozrejme, neni možné ho porovnať s politickým rozhodnutím tento rok, ale takto sa to nebude dať robiť. Toto je to, toto je ten pohľad, že my nesmieme pozerať len na najbližšie volebné obdobie alebo len na najbližší rok, dva.
Proste my sme povinní, veď to je jedno, kto bude vládnuť, či vy, alebo my, tie verejné financie sú jedny. Normálne, že ten minister financií nech bude z PS-ka, zo SaS-ky, z, ja neviem, z HLAS-u, zo SMER-u alebo od kohokoľvek, si sadne na tú istú stoličku, v tej istej budove a bude tie isté grafy pozerať. Preto by sme všetci mali vlastne pozerať aj ten dlhodobý pohľad. A ten dlhodobý pohľad proste hovorí, že do budúcna treba tri piliere a že ten druhý kapitalizačný bude dávať ďaleko vyššiu istotu než ten prvý, ale hlavne jednoducho keď chceme mať aspoň nejaký dôchodok, tak bude treba všetky tri: aj ten štátny, aj ten súkromný, aj ten súkromný dobrovoľný. A tie pohľady sú legitímne oba.
Samozrejme, vždy musíme pozerať aj z pohľadu štátu, aj z pohľadu občana a treba proste to vážiť, treba nájsť vlastne to najrozumnejšie riešenie. Ono je to také klasické proste, študenti vám povedia, že najlepšie riešenie sústavy rovníc s viacerými neznámymi, hej? Tu je tých neznámych vcelku dosť, ale zasa nie až tak. Pretože treba si uvedomiť, a tým už skončím, že všetci ľudia, ktorí nám, čo máme že 40+ a myslím, že nás tu pár sedí, čo máme 40+, sa už narodili. Čiže my už vieme, že koľko ľudí bude na naše dôchodky sa splácať. A aj vieme, kde sme dnes v tej výkonnosti voči ostatným únijným krajinám a že skôr klesáme, že tá konvergencia už nie je konvergencia, ale divergencia, že by sme stúpali. Takže ono tých premenných je vo finále relatívne že už menej. Hovorím, my vieme, že na nás bude robiť takéto množstvo ľudí, ak neodídu, lebo ešte tí mladí ľudia si môžu povedať, že odídu z krajiny, ale jednoducho vidíme, že to je neudržateľné. To, ako je to dneska nastavené, je neudržateľné. Čiže toto už nie sú neznáme. To sú už známe premenné, ale len ich nechceme rešpektovať, hej? A aktuálna vláda ich proste jednoducho ne-reš-pek-tu-je. Áno, však vlastne hovoríte pravdu, plníte volebný sľub, hej? Len teda ako nemáme na to, no. (Reakcia z pléna.) Áno, má svoju vysokú cenu, áno. Dobre.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja to asi spravím tak, že ešte na chvíľočku ako predkladateľ vystúpim, aby som teda viac ako v tej jeden a pol minúte, dvoch minútach odpovedal kolegovi. Takže... a ešte sa hlásim do rozpravy.

Ďakujem pekne. Takže už úvody nechám tak, už som pozdravil viackrát. (Povedané s pobavením.) Takže poďme na to.
Čiže myslím si, že v podstate pred nejakým obdobím, teraz sa to síce utlmilo aj kvôli teda zdravotnej indispozícii pána premiéra, ale videli sme v posledných mesiacoch zasa útoky na druhý sporiaci dôchodkový systém.
Ešte predtým, ak si pamätáme lex konsolidácia, tak tam bolo jasné zníženie platieb do II. piliera z 5,5 % na 4. To znamená, vidíme jasné oslabovanie II. piliera. Myslím si, že je každému jasné, že demografická situácia sa bude zhoršovať a jednoducho ak budeme chcieť mať v budúcnosti aspoň aké-také dôchodkové zabezpečenie, jednoducho to nepôjde len cez I. pilier, nepôjde to. Bude treba aj II. pilier, ktorý bude ale musieť mať rozumnú veľkosť a takisto aj ochranu štátom. A takisto v tomto zákone hovoríme aj o tom, že treba ešte aj III. pilier, sporivý pilier, kde si aj človek sám dobrovoľne ešte musí sporiť a takto si zvyšovať, zvyšovať svoj dôchodok.
Čiže akoby tento zákon prináša takú kostru, lebo dnes vlastne ideme od mantinelu k mantinelu. Jedna vláda podporuje II. pilier, druhá ho ničí, takisto sa proste vlastne doťahujeme stále v I. pilieri. Raz je tam limitovaný vek do dôchodku, raz je tam nejaký automat. Toto proste ničomu nepomáha, čiže tento náš návrh zákona má ambíciu dať takú nejakú kostru, ústavnú kostru, na ktorej by sa dohodla vlastne zasa raz celá politická, celé politické spektrum, a potom následne, samozrejme, tie detaily sú možné meniť. A úplne ja uznávam, že vládna koalícia, nech je akákoľvek, vždy má právo, samozrejme, meniť, čiže toto je úplne v poriadku. No a teraz vlastne by som tak nejak prešiel možnože trošku podrobnejšie.
Takže sociálno-poistný dôchodkový systém dostal svoj základný rámec reformou v rokoch 2023, 2024. (Správne "2003, 2004", pozn. red.) Vtedy bol vytvorený ten duálny systém sociálneho poistenia, tzv. teda I. pilier, a systém starobného dôchodkového sporenia, tzv. II. pilier. No a chvíľku potom boli vlastne tieto dva piliere doplnené ešte o ten tretí systém, o doplnkové dôchodkové sporenie. To je to, kde si dobrovoľne sporí občan a, samozrejme, aj dnes mu tam prispieva zasa niečo aj jeho zamestnávateľ.
No, ako som už spomínal, v súčasnosti je tvorba dôchodkovej politiky plne v kompetencii exekutívy bez akýchkoľvek ústavných mantinelov. Každá, každá vláda od toho roku 2003, 2004 zanechala na dôchodkovom systéme svoj rukopis, v dôsledku čoho má dôchodkový systém dnes úplne inú podobu, ako bola pri reforme zo začiatku tisícročia. Nehovorím, že všetky zásahy systém poškodili, ale vo všeobecnosti tieto zásahy priniesli nízku mieru stability, nízku mieru predvídavosti nášho dôchodkového systému, ale, a to vidíme, aj nízku mieru dôvery v dôchodkový systém, v jednotlivé piliere.
Predložený návrh, teda máme ambíciu vystužiť tento dôchodkový systém pevnou kostrou nemenných, resp. nie tak ľahko zmeniteľných ústavných imperatívov, ktoré by boli dlhodobým garantom jeho odolnosti voči individuálnym preferenciám tvorby sociálnej politiky každej vládnej moci, samozrejme, bez ohľadu na jej politické zloženie.
Ja som presvedčený, že so stanovením základných ústavných téz tvorby dôchodkovej politiky by nemala mať problém žiadna časť politických elít. Predložený návrh preto prichádza s návrhom viacerých základných pravidiel, na ktorých by mohla vzniknúť celospoločenská zhoda naprieč celým politickým spektrom, alebo teda minimálne som presvedčený minimálne na tej rozpočtovo zodpovednej časti, ale ja som presvedčený, že by mala na celej, na kompletne celom spektre.
Návrh ústavného zákona si zachováva povahu ústavného zákona, ktorý vo všeobecnej rovine stanovuje iba základné zásady, ale, samozrejme, tú konkrétnu realizáciu a pretavenie do zákonov ponecháva na jednotlivé vlády, to je to, čo skutočne rešpektujem. Tá, tie strany, tá koalícia, ktorá dostala dôveru od občanov, samozrejme, má právo a hovorím aj povinnosť proste pracovať, a teda aj meniť tieto, tieto zákony v nejakom ústavnom rámci.
Návrh zákona bude mať aj pozitívny, aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože vnímame, že napr. ten druhý pilier zo začiatku akoby zhoršuje vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože tie peniaze, ktoré dnes sú vyberané formou sociálnych odvodov, nie sú okamžite posunuté alebo minuté v tom priebežnom systéme, ale odkladajú sa do budúcnosti. Čiže, áno, dnes, a často to aj vládna koalícia rozpráva, že vlastne na tom akoby strácajú, ale tu si treba ale uvedomiť, že ono sa to, a nebude to už dlho trvať, keď sa to otočí. Pretože stále viac a viac dôchodkov bude z toho II. piliera vyplácaných, čo zasa, opačne, bude pomáhať verejným financiám, takže, takže toto treba mať na pamäti, na pamäti celé.
Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie ani na životné prostredie. No, ja som presvedčený, že vie to mať vplyv aj na podnikateľské prostredie, ale toto sú skutočne už také, také veci nadlho.
Určite však bude mať tento návrh zákona pozitívne sociálne vplyvy a bude mať tiež pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre občana.
No, možno by bolo dobré si prejsť vlastne tak nejak že trošku konkrétne, že o čom asi to je. Napríklad ustanovujeme tú vec, že teda za dobu na účasti na priebežne finančnom dôchodkovom systéme sa považuje aj doba starostlivosti o dieťa počas zákonom ustanovenej doby po jeho narodení. Suma úhrady sa vypočítava z predchádzajúceho príjmu. A, samozrejme, prečo? Pretože je asi každému jasné, že nie je dobré, aby keď sa teda žena stará o dieťa a následne by mala z tohto, z tohto dôvodu proste negatívny vplyv, alebo by bol negatívny vplyv na jej budúci dôchodok. Takže toto je jedna z vecí, na ktorých sa treba jasne zhodnúť, a potom sú už tie detaily, že ako je to správne nastaviť.
Takisto, samozrejme, je fajn, ak by bolo deklarované za každoročné minimálne zvyšovanie dôchodkov o dôchodcovskú infláciu. Áno, máme to aj teraz, ale bolo by to dobré dať ten rámec teda do ústavného zákona, a teda ale zároveň aj to, že zároveň maximálne zvyšovanie o mieru rastu platieb do priebežného systému odvodov. Prečo? Pretože jednoducho treba vnímať aj to, čo sa deje teraz, že jednoducho ten I. pilier, áno, je pod populistickým vplyvom vlády, ktorá sa, budem zasa hovoriť všeobecne, ale vidíme to aj teraz, ktorá sa takto snaží si vlastne akoby kupovať dôchodcov. A keď sa pozrieme, že náš dôchodkový systém ešte v roku 2022 v podstate nepotreboval žiadne, resp. bolo tam nejaké minimálne dofinancovanie zo štátneho rozpočtu na úrovni okolo 100 mil. eur, tak o rok neskôr, v 23. už to bola suma v stovkách miliónov, tento rok to bude suma, v rozpočte bolo plánovaných 1,6 mld., už je to zmenené na 2,5 mld., proste. 2,5 mld. treba doplniť do Sociálnej poisťovne, aby bola schopná vyplatiť všetky dôchodky, ktoré teda boli schválené, a teda sú zákonné. Toto sa bude zvyšovať s každým ďalším rokom a jednoducho proste toto je neudržateľný systém. A to sme dnes v situácii, kedy tá demografia je pre nás najprívetivejšia, že robí najviac ľudí a relatívne málo ľudí je na dôchodku, ale teraz fakt sme na tom pozitívnom vrchole. S každým ďalším rokom, a to sa deje už teraz, odchádza viacej ľudí do dôchodku a menej a menej ľudí prichádza do systému, tých mladých ľudí, ktorí to budú platiť, čiže dnes, už dnes sa dá povedať, že tie dôchodky, ktoré máme dnes, sú neudržateľné a s každým ďalším rokom budú neudržateľné viac a viac. Čiže ak sa nič neurobí, tak proste tie dôchodky a tá schopnosť žiť z dôchodku bude len a len horšia. Aj preto vlastne musíme aj toto jednoducho nejak limitovať. A zasa, akúkoľvek vládu. Je úplne prirodzené, že to je sedliacky rozum, veď tak keď tým dôchodcom máme platiť dôchodky, máme, veď to je samozrejmé, veď tí dôchodcovia pracovali pre krajinu, to je úplne, o tom nie je pochýb, ale nemôže to fungovať, že sa s každým rokom bude platiť viac a viac a jednoducho tie príjmy tam nie sú. To je proste, to je neudržateľné, to je morálny hazard a vo finále na to ale aj tak doplatia tí dôchodcovia.
A zasa, nehovorím niečo, čo som si buď ja vymyslel, alebo nejaký teoretický ekonóm spočítal. To sa stačí pozrieť do Grécka. Tam to presne tak bolo, zvyšovali, zvyšovali, až jedného dňa ste prišli do bankomatu, to je síce pekné, že ste mali tie peniaze na účte, ale nevypľuli vám z toho bankomatu. A keď vám poslali ďalšiu, ďalší mesačný dôchodok, tak vám ho už potom poslali o 30 % nižší, lebo tá krajina jednoducho nemala na to, aby to vyplatila. Toto sú všetko dôvody proste, prečo sa snažíme dať tento návrh zákona, aby to celé bolo udržateľné. Ja si myslím, že na tomto by sme sa fakt mali zhodnúť všetci.
No, potom čo sa týka ďalšieho, je, že ustanovuje sa, že, a ústavným zákonom teda deklarujeme súkromné vlastníctvo nasporených prostriedkov v II. aj III. pilieri. Jednoducho a s týmto je spojená ich neodňateľnosť, resp nemožnosť vyvlastnenia. Toto je niečo, čo dnes akože nie je zasa definované a to potom aj spôsobuje nízku, nízku vieru v budúcnosť napr. II. piliera a, opačne, vysokú vieru v to, že sa vlády pozerajú na to, že ako tie peniaze odtiaľ vytiahnuť a použiť tie odložené peniaze na budúcu spotrebu na dnešnú. Toto je, toto je to riziko. Zoberme si, že máme štátny rozpočet. Áno, aktuálna vláda hovorí, že to tá zlá robila, robila zle. A ja som tu viackrát hovoril, že to skutočne vo veľa prípadoch robila aj tá vláda, kde sme my boli, zle, ale keď si zoberieme, že vlani bol deficit, ja hovorím, že až 4,5 %, čo je obrovsky veľa, ale, bohužiaľ, a ja to tu musím jasne povedať, aj táto vláda to robí zle, pretože ten deficit pre tento rok bude približne 6 %, čiže ešte o ďalšie percento vyšší. Navzdory tomu, že vláda má vo všetkých parametroch písané, že chce aspoň 1 % konsolidovať, ale tá realita je tá, že to jednoducho robia všetky vlády zle, niektorá menej zle, druhá viacej zle, ale jednoducho všetky zle. Prečo? Pretože ani jeden, jeden jediný rok histórie Slovenska nebol rozpočet prebytkový. Vždy bol deficit, raz menší, raz väčší, niekedy zúfalo veľký, ale jednoducho vždy bol deficit.
Samozrejme, to isté platí o dlhu a môžme sa teraz baviť o jeho absolútnej výške, tá takisto rástla každým jedným rokom. Dnes máme takmer 70 mld. a je to nejakých 56 %, čiže, a môžme sa teda baviť o tej výške dlhu v percentách. To znamená v relatívnej miere voči hrubému domácemu produktu. Tam takisto vo veľa rokoch stúpal. V niektorých dobrých rokoch trošku klesal, ale generálne aj tam tá situácia sa výrazne zhoršuje.
No a vidíme to, že kde sa štát chytí, tak jednoducho tam tie peniaze chýbajú, ale našťastie ten druhý pilier je jediná vec, normálne keď sa pozrieme na taký ten vôbec ten najširší okruh financií, kde tie peniaze sú, normálne že na ten II. pilier by sme mali byť všetci hrdí, pretože to sú jediné peniaze, ktoré neboli okamžite minuté, boli teda dané na osobný účet každého jedného sporiteľa, z ktorého potom bude mať dôchodok, a tie sú tam. Dnes je tam okolo 15 mld. nasporených a, bohužiaľ, ale mohlo tam byť cca 28, keby nebol ten nešťastný zásah v roku 2013, kedy vtedajšia vláda proste povedala, že um, akcie sú nebezpečné, všetkých prenesme do konzervatívnych fondov. Nuž, len spravili to vtedy, keď boli akcie na najnižšej úrovni a keď nasledovalo desať rokov takmer nulového, alebo nulového zhodnotenia konzervatívnych fondov, a tie akcie proste, bohužiaľ, za tých desať rokov stúpli raz toľko.
Čiže my sme sa mohli baviť o 28 mld., bavíme sa o pätnástich. Normálne že na toto sú príklady ľudí, lebo vlastne štát všetkých prehodil do konzervatívneho, ale človek sa mohol, vlastným rozhodnutím sa mohol prehodiť naspäť a je kopu rodín, ktorí to spravili že tak, klasika, rozložme riziko, jeden zostaňme v konzervatívnom, ďalší sa vráťme do tých rastových. Dnes tam majú fakt ľudia raz toľko. Ten, čo zostal v konzervatívnom, má máličko, ten, čo proste sa prehodil znovu do rastového, má raz toľko. Čiže tuto vidíme, že aký obrovský vplyv majú rozhodnutia štátu, bohužiaľ, toto bolo fakt že veľmi, veľmi, veľmi neodborné rozhodnutie štátu, a aký veľký vplyv môžu mať. Čiže aj toto je tu, kde ten zákon proste dávame, aby to malo nejakú, nejakú stabilitu.
Takže... ale chcel som teda povedať toľko, že toto je jediné miesto, kde sú nejaké peniaze, ktoré sú odložené, ktoré sú neminuté, ktoré sú odložené na budúcu spotrebu, ktorá jasne nastane. To sa zasa všetci zhodneme, len sa ešte musíme zhodnúť, a to prináša tento zákon, že tú budúcu spotrebu fakt musíme nechať na budúcu a nie ju zobrať a zjesť teraz. A tiež sú dve roviny toho zjedenia, lebo vláda povie, že veď ale my sme nikomu nič nezobrali, keď sme znížili tie odvody. No nezobrali ste v momente ich zníženia. Ale keď ste ich znížili k 1. 1. ´24 a keď sa my na to pozrieme k 31. 12. ´24, tak už to, že tam človek mohol 5,5 % a má len štyri, to je vlastne takmer o tretinu zníženie, tak jednoducho aj takýmto, takouto formou sa jednoducho zobralo tým ľuďom, hej, že im tam nie toľko príde. Ale, a hovorím, to sme videli a tým som začal vlastne moju rozpravu, že vláda ale aj pozerá aj na tie peniaze, čo sú tam. A to zasa, to nehovorím, že nie, to sa ešte nestalo. Veď vždy, keď bol, a ja to, raz to meno spomeniem, Robert Fico pri vláde, tak vždy otváral II. pilier a s otvorením piliera, keď človek odtiaľ odíde, tak odchádzajú aj tie nasporené peniaze do priebežného. Áno, samozrejme, človek dostane tú náhradu z prvého, ale jednoducho tie peniaze proste odtiaľ odídu a presunú sa do aktuálnej spotreby. To, čo tam bolo pre budúcnosť, sa minie okamžite. Čiže toto je tá, ešte tá ďalšia forma, ktorá je veľmi-veľmi škodlivá, a toto je ďalšia ambícia toho zákona, aby sa jasne deklarovalo, že je to súkromné vlastníctvo a sú to peniaze sporiteľov, ktoré budú jasne použité na ich dôchodok, alebo, a to sa tiež málo pripomína, ak človek zomrie pred dosiahnutím dôchodkového veku, sú to dediteľné úspory. Dostanú ich dediči. Čiže zasa proste tí, ktorých tatino proste fakt že celý život pracoval, bohužiaľ, nedožil sa dôchodku, tak aspoň tá časť toho II. piliera vie pomôcť potom jeho deťom, vnukom, už akokoľvek. Takže napríklad takéto tam je.
Už som teda spomínal, spomínal o tej stratégii, čiže navrhujeme, aby sa ustanovila predvolená sporiaca stratégia, ktorá je zložená z pasívnych investícií a rešpektuje vek sporiteľa, ktorú je možné zmeniť iba aktívnym vyjadrením vôle účastníka. Čiže je to, je to jednoducho, aby tam bola nejaká predvolená stratégia, aby... Áno, niekto môže povedať, že aj automaticky dať všetkých do konzervatívnych bola stratégia, ale to bola stratégia ale že zlá, akože ukážka, ako by stratégie nemali vyzerať. Čiže tá predvolená, predvolená stratégia má rešpektovať proste vek. To znamená, čím ste ďalej od dôchodkového veku, ergo čím sme mladší, tým nech je tam viacej tých akciových proste investícií, proste áno, sú rizikovejšie, ale v dlhodobom horizonte výnosnejšie. A postupne, postupne, ako sa človek blíži vlastne k dôchodkovému veku, tak sa vlastne presúva ten podiel investícií z tých akciových do povedzme teda dlhopisových a ktoré sú teda nižšie výnosnejšie, ale už v tom krátkom čase, samozrejme, aj menej akoby padajú a takto vlastne to zvyšuje tú istotu. Čiže toto je vlastne zasa proste forma normálnej investičnej slušnej stratégie, ktorá vo finále zabezpečí tomu sporiteľovi najvyšší výnos. Takže toto.
No a potom ďalšia vec, áno, ďalšia. Takisto počujem od napríklad ministra sociálnych vecí, no veď aj dnes je II. pilier ústavne chránený. Áno je, on je spomenutý v ústave, ale de facto, ak doňho nebude už teraz že štyri percentá odvodov, ale pol percenta, tak je splnená ústavná podmienka, že teda vlastne zostal zachovaný II. pilier, ale reálne ste ho vlastne tak zminimalizovali, že sa stal absolútne nevýznamným a vlastne nefunkčným. Preto zasa jedným z ďalších ustanovení je, že jednoducho tento zákon zabraňuje marginalizácii sporiaceho systému a určuje jeho podiel na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe na minimálne jednu štvrtinu. To znamená, proste by bolo v ústave, že minimálne jedna štvrtina odvodov sociálnych, už nech budú v akejkoľvek výške, skončí v tom II. pilieri, a tým pádom bude deklarované, že nielenže II. pilier bude, ale bude aj do nejakej miery plniť svoju funkciu. Samozrejme, je to minimálne. Zasa, veď to závisí od toho, ako sa tá krajina vyvíja, proste aby tam mohlo byť aj viacej. Ale dôležité je to, aby s tým nemohol niekto buchnúť po stole a povedal, že pol percenta do druhého, celý zvyšok do prvého, hej? Proste, takže napríklad takto.
Takto by som asi mohol pokračovať, ale myslím si, že na vykreslenie toho vlastne, že o čom, o čom je tento náš návrh zákona, to akoby stačí. Dokonca mám aj dve faktické pripomienky.
Takže ďakujem pekne a skončil som.

Opäť ďakujem pekne za slovo. Kolegynky, kolegovia, dovoľte mi predniesť návrh ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe. Predkladáme ho na rokovanie Národnej rady poslanci za stranu SaS Branislav Gröhling, Janka Bittó Cigániková, Vladimír Ledecký a ja.
Cieľom predkladaného návrhu je vytvoriť základný ústavný rámec pre tvorbu dôchodkovej politiky na Slovensku do budúcna.
Zasa asi teraz iba takto krátko a bližšie, bližšie návrh predstavím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.