Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani poslankyňa Stohlová.
Ako váš kolega z výboru pre poľnohospodárstvo a životné prostredie oceňujem, že ste poukázali pri tomto návrhu aj na rozvoj prírodného turizmu a jej prepojenie so zvýšeným záujmom o ochranu životného prostredia celosvetovo. Poukázali ste na to, že príjmy z turizmu môžu byť veľmi dôležité aj v národných parkoch a chránených územiach Slovenskej republiky. Podľa vládneho zámeru podpora cestovného ruchu je úzko previazaná s rozvojom regiónov Slovenskej republiky, čím dôjde k vyrovnávaniu regionálnych rozdielov v rámci Slovenska udržaním existujúcich ako aj tvorbou nových pracovných miest, čím sa zvýši konkurencieschopnosť Slovenska a jeho jednotlivých regiónov. Na toto a na tvorbu nových pracovných miest a dobré fungovanie, život v regiónoch nepochybne bude mať vplyv aj rozvoj národných parkov a chránených oblastí na Slovensku. V minulom období nám tu chýbala skutočná koncepcia rozvoja národných parkov a máme sa aj kde inšpirovať, sú dobré príklady zo zahraničia, z Bavorska, z Talianska, z Islandu, či z Českej republiky. Aj preto by som chcel apelovať, nerokujme v noci, prerušme túto rozpravu a prerokujme rozpočet. Oddeľme od tohto zákona problematické prílepky a nech sa ministerstvo športu a cestovného ruchu dobre pripraví aj v prepojení na dôležité súvisiace témy, ako je aj táto téma rozvoj prírodného turizmu na Slovensku. Nové ministerstvo môže vniknúť aj od 1. marca alebo od 1. apríla. Pripravme ho dobre.

Áno, ja už som na rade, ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Sulík, začali ste s tým, že táto debata má zmysel a že nie je o vyťahovaní hriechov, ale že tento zákon sme podrobili skutočnej analýze. Áno, toto je pravda a je to potrebné v čase, keď vláda posiela do parlamentu zákony v skrátenom legislatívnom konaní, lebo my sme sa snažíme vyniesť na svetlo to, čo by tieto návrhy znamenali, ale to sa malo stať v normálnom legislatívnom procese. Chcem sa zastaviť ešte pri tom, čo ste hovorili o exportných licenciách a o narušení toho systému, ktorý bol doteraz. Povedali ste, že ministerstvo obrany samotné je obchodník so zbraňami, má licenciu na obchodovanie so zbraňami a po novom budú posudzovať samých seba. Toto považujem tiež za choré a neprijateľné. Právo veta tu by malo ostať na ministerstve zahraničných vecí, ktorí majú odborníkov, ktorí to robia dlhodobo. A ja nevidím ani v dôvodovej správe dôvod, aby sa táto kompetencia ministerstvu zahraničných vecí odňala. V dôvodovej správe sa píše, že: Domáci bezpečnostný a odborný, obranný priemysel je významnou súčasťou bezpečnostnej architektúry štátu, pričom svoju nezastupiteľnú úlohu plní predovšetkým v oblasti zabezpečenia výrobných schopností v čase krízových situácií a ohrozenia bezpečnosti Slovenskej republiky. V nadväznosti na uvedené sa navrhuje v zákone o obchodovaní s určenými výrobkami precizovať pôsobnosť kontrolných orgánov ustanovených týmto zákonom týkajúcich sa ochrany obranných záujmov Slovenskej republiky. Precizovať pôsobnosť kontrolných orgánov neznamená dať absolútnu kompetenciu o obchodovaní so zbraňami ministerstvu a ministrovi obrany.

Ďakujem pekne, kolegyne a kolegovia, za vaše faktické poznámky. Krátko aspoň zareagujem.
Pani poslankyňa Tina Gažovičová, ste poďakovali za dôkladné zmapovanie, čo v tej novele je, a pán poslanec Spišiak povedal, že ho fascinuje, ako každý rečník vystúpi z iného uhla pohľadu k tomuto. Áno, presne toto musíme robiť, ak nám ide o to, aby sme prijímali dobré zákony a dobrú legislatívu. A toto je zásadná novela, ktorá vstupuje do 21 zákonov, a preto musíme postupne a dobre zmapovať, aký dosah do štátnych inštitúcií to bude mať. Naozaj je škoda, že to musíme riešiť takto po dlhých večeroch a najmä bez náležitej pozornosti ľudí a inštitúcií, ktorí by to naozaj mali riešiť, ktorí by nám mali dať na stôl dobré riešenia.
Pán poslanec Szalay, povedali ste, dali ste otázku, že či ideme po, či po tej ceste, po ktorej ideme, sa dostaneme do cieľa. A toto je pre mňa kľúčová otázka. Možno také ministerstvo športu a cestovného ruchu by bolo naozaj dobré, ale my naozaj nevieme a takýmto spôsobom sa ani nedozvieme, či áno, alebo nie, či ideme dobrou cestou.
Poslanec Peter Stachura spomenul chatbot v Ázii, ktorý pomáha rozlíšiť, či je správna ozajstná, alebo fejková. Tu v tomto prípade tým chatbotom by mal byť štandardný legislatívny proces, ktorý nám pomôže toto rozlíšiť, ktorý tu, bohužiaľ, nie je.
Pán poslanec Alojz Hlina povedal, že lajtmotívom všetkého, čo tu prežívame, je, že preháňate.
Dovoľte mi zakončiť malou interakciou z minulej stredy s jedným starším pánom dôchodcom, ktorý sa zaujíma o politiku a telefonuje alebo píše, v stredu večer mi napísal, že ešte je zasadnutie Národnej rady, tak som napísal, že do dvadsiatej štvrtej. Povedal: "Netreba to preháňať, v noci rokujú len zlodeji."

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia poslanci, prajem vám príjemný neskorý večer a ďakujem koaličným poslancom za túto exkluzívnu možnosť v exkluzívnom čase vystúpiť o 21.40 h. Verím, že to ostane naozaj exkluzívnym časom, takisto ako pondelok, ktorý nie je rokovacím dňom, by mohol ostať nerokovacím dňom, lebo na to napríklad dnes ráno doplatili koaliční poslanci, ktorí sa dostavili v počte nula na rokovanie ľudskoprávneho výboru.
Dovoľte, aby som vo svojom príspevku v rozprave vyjadril svoj postoj k zákonu, ktorého primárnym cieľom je vytvorenie nového Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky. Celá koncepcia tohto kompetenčného zákona je podľa mňa nešťastná. Otázka je, či sa podarí touto zmenou dosiahnuť cieľ, ktorý je v dôvodovej správe uvedený, a to posilniť a zefektívniť využívanie verejných zdrojov a potenciálu v cestovnom ruchu a významne podporiť rozpoznateľnosť značky Slovensko ako bezpečnej turistickej destinácie a vytvoriť na zahraničných trhoch priestor pre plynulý rast príjmov tohto významného sektora domáceho hospodárstva.
Ďalšou úlohou Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky je podpora a rozvoj kúpeľného cestovného ruchu a rozvoj cykloturistiky. Podpora cestovného ruchu je úzko previazaná s rozvojom regiónov Slovenskej republiky, čím má dôjsť k vyrovnávaniu regionálnych rozdielov v rámci Slovenska, udržaním existujúcich, ako aj tvorbou nových pracovných miest, čím sa zvýši konkurencieschopnosť Slovenska a jeho jednotlivých regiónov. Ďalšou z úloh Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky bude aj podpora kongresovej turistiky ako ďalšieho významného zdroja príjmov pre štát a mestá.
Toto sú nepochybne dôležité úlohy a možno skutočne hodné nového ministerstva, avšak ani návrh zákona, ani dôvodová správa nepresvedčia o tom, že tieto úlohy budú napĺňané. Moja kolegyňa Martina Holečková sa vyjadrila v médiách, že v dôvodovej správe nie je nič o športe, čo podľa nej jasne svedčí o tom, že koalícia má iné záujmy ako podporu turizmu a športu.
Súhlasím s tým, že v dôvodovej správe o športe nič nie je, ale návrh zákona vo veľa bodoch upravuje zmenu koncepcie športu a jeho organizáciu. Teda nie je to v dôvodovej správe, ale tá zmena zákonom nastane. Praktický dosah neviem posúdiť, nepoznám celkom problematiku, avšak celá zmena mi príde nekoncepčná. Namiesto koncentrovanej podpory rozvoja športu už od prvých ročníkov základnej školy to bude teraz delené medzi nové a staré ministerstvo.
Opomína sa skutočnosť, že aj šport reprezentuje slovenskú... aj šport reprezentuje Slovenskú republiku, a teda by mala problematika celého rozvoja športu na Slovensku byť koncentrovaná a koordinovaná. Tomuto návrhu zjavne nejde o riešenie dlhodobo zanedbávaného problému, ako sú problémy s niektorými zväzmi, napríklad lyžiarskym. Náš problém je, že nehľadáme a nepodporujeme nádejných športovcov.
V dôvodovej správe je podľa mňa nezmyselne uvedené, že táto zmena nebude mať dopad na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti, vplyv na služby verejnej správy pre občana ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Nie som síce odborník na informačné systémy, ale ak logicky uvažujem, tak musí nastať požiadavka na IT služby pre nové ministerstvo od zariadenia priestorov, nákupu informačných technológií, hardvér, softvér, licencie, preto myslím, že to určite bude mať dopad na rozpočet. Nehovoriac o takých položkách, ako sú priestory nového ministerstva, nákup alebo prenájom nových priestorov, zariadenie kancelárií, funkčného technického zariadenia a tak ďalej.
Čo sa týka premenovania ministerstva, z pôvodného názvu Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky sa premenuje na nový názov Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky. Teší ma to, že konečne sa dostáva do názvu ministerstva aj mládež, ale táto zmena mena určite bude mať tiež dopad na rozpočet; potrebné zmeny v názve ministerstva, ako je označenie budov, pečiatky, hlavičkové papiere, rebranding, PR a komunikácia.
Ďalej namiesto jedného ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky budeme mať, ak by zákon, ak zákon bude schválený, dvoch ministrov a namiesto dvoch štátnych tajomníkov budeme mať piatich štátnych tajomníkov. To znamená, tieto úpravy a prijatie ministerstva určite bude mať dopad na verejné financie.
Úprava § 21, ktorým sa doterajšie ustanovenie označuje ako § 1 a dopĺňa s odsekom 2, ktorý znie: "Postavenie ostatného ústredného orgánu štátnej správy má aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Slovenská informačná služba, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky a Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky. Dôvodová správa vôbec neupravuje zmysel tejto úpravy, najmä ak ide o ÚRSO a Slovenskú informačnú službu. Podľa § 1 ods. 2 zákona 46/1993 Z. z. o SIS informačná služba je štátnym orgánom Slovenskej republiky, ktorý plní úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Vo svojej činnosti sa spravuje ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ak máme byť teda dôslední, prečo nebolo upravené novelou aj uvedené ustanovenie, ktoré by určovalo, že informačná služba je teda ústredný štátny orgán, resp. presné označenie by malo byť ostatný ústredný štátny orgán. To isté platí aj pre ÚRSO. Nie je zmena § 4 ods. 1 zákona 250/2012 Z. z. o reguláciách v sieťových odvetviach.
Ďalej podľa zákona 16/1993 Z. z. Kancelária prezidenta Slovenskej republiky je rozpočtovou organizáciou, ktorá má samostatnú rozpočtovú kapitolu. Podľa zákona 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách § 9 ods. 1 príjmy štátneho rozpočtu a výdavky štátneho rozpočtu sú organizačne usporiadané do kapitol. Kapitolu tvorí rozpočet podľa písmen, písmeno b) Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, písmeno c) Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, písmeno l) Slovenskej informačnej služby, písmeno n) Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a podľa písmena k) ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktoré nie sú zapojené na rozpočet príslušného ministerstva.
Z tohto pohľadu, v ktorej kapitole budú navrhované ostatné ústredné orgány štátnej správy, ako Kancelária prezidenta, Národnej rady Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby a ÚRSO, preto považujem navrhované zmeny ako rozporuplné v kontexte iných a príslušných noriem. Nastáva rozpor a aplikačná prax môže priniesť niekoľko kompetenčných problémov. Podľa navrhovanej úpravy sa na tieto štyri orgány nebude uplatňovať § 40 zákona, ktorý v odseku 4 upravuje platové náležitosti predsedov ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktoré určuje vláda. Mám teda za to, že platové podmienky predsedov týchto štyroch inštitúcií budú bezbrehé.
Ďalej v návrhu zákona sa upravuje znenie § 22 ods. 2. Staré znenie znie: "Na čele Protimonopolného úradu Slovenskej republiky a Štatistického úradu Slovenskej republiky je predseda, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády." Nové navrhované znenie: "Na čele Protimonopolného úradu Slovenskej republiky je predseda, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády, na čele Slovenskej informačnej služby je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády." Podľa zákona 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe, § 3 ods. 2, riaditeľa informačnej služby vymenúva a odvoláva na návrh vlády Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky. Návrh na odvolanie riaditeľa môže podať prezidentovi Slovenskej republiky aj Národná rada Slovenskej republiky. Teda aký je dôvod upravovať vymenovanie riaditeľa Slovenskej informačnej služby aj v tomto zákone, keď zákon o SIS, ktorý je lex specialis k zákonu o organizácii činnosti vlády, upravuje vymenovanie, ale aj možnosť podania odvolania riaditeľa národ... riaditeľa Slovenskej informačnej služby?
Obdobne to platí aj pre predsedu protimonopolného úradu podľa § 13 ods. 2 zákona 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže. To isté nastáva aj u predsedu štatistického úradu, kde doteraz vymenoval a odvolal predsedu úradu prezident na návrh vlády. Návrh je, že predsedu bude vymenovávať a odvolávať už len vláda. Možnosť odvolať predsedu bude v prípade, ak existujú iné závažné dôvody, najmä v prípade konania, ktoré vyvoláva alebo je spôsobilé vyvolať pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie. Podľa mňa je to veľmi subjektívne a vágne. To znamená priestor na odvolanie predsedu bude v zásade kedykoľvek, ak sa znepáči. Výskum, vývoj a inovácie prechádzajú spod úradu vlády, pod úrad vlády z ministerstva školstva. Všetky tieto zmeny, ktoré sú obsiahnuté v tejto novele, evokujú istú účelovosť a koncentráciu moci v záujme zabezpečenia chodu týchto inštitúcií pre alebo prostredníctvom nominantov vládnej moci, a teda dochádza k politizácii inštitúcií, ktoré by mali byť svojím spôsobom nezávislé.
Podľa navrhovanej úpravy sa mení aj organizácia a koncepcia úradu vlády, keď úrad vlády prostredníctvom podpredsedu vlády bez ministerstva bude zabezpečovať plnenie úloh v oblasti plánu obnovy a odolnosti, koordináciu a riadenie sociálno-klimatického fondu, Agendy 2030 a globálnych priorít pre dosiahnutie udržateľného rozvoja, ktoré boli doteraz pod MIRRI. Tak sa aspoň uvádza v § 40 ap návrhu zákona, aj keď mám pocit, že gro Agendy 2030 bolo pod ministerstvom životného prostredia.
Ďalej bude plniť úlohy strategickej a metodickej koordinácie v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, čo bolo doteraz pod ministerstvom školstva. Upravuje sa niekoľko ďalších oblastí, ktoré má úrad vlády plniť. Mne to trochu príde ako, v úvodzovkách, smetisko úloh, ktoré nevedeli dať pod nejaké ministerstvo, a tak to dali pod úrad vlády, kde sa to javí ako istý zberný kôš a organizačne ako ministerstvo pre všetko pod úradom vlády. Nešťastné riešenie z môjho pohľadu, lebo to bude nekoncepčné.
V zákone 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou sa upravujú zmeny vymenovania a odvolania predsedu úradu tak, že predsedu vymenúva a odvoláva vláda (namiesto prezidenta) na návrh ministerstva zdravotníctva (namiesto vlády).
Doplnil sa aj bod na odvolanie predsedu úradu, ktorý upravuje možnosť pre vládu ho odvolať, ak existujú iné závažné dôvody, najmä v prípade konania, ktoré vyvoláva alebo je spôsobilé vyvolať pochybnosti o osobných, osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie. Podľa mňa opäť je to veľmi subjektívne a vágne, to znamená, je to priestor na odvolanie predsedu v zásade kedykoľvek, ak sa znepáči.
Následne sa upravujú tri zákony, 39/2011 o položkách s dvojakým použitím, 392/2011 o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a 144/2013 o obchodovaní s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov, kde sa vo viacerých ustanoveniach dopĺňa slovo "obrany" v príslušných pádoch. A aj keď neviem posúdiť celkový dopad, príde mi to, že toto je príprava na nejaký biznis zo strany ministra obrany.
Ďalej sa mení správca portálu Slov-Lex z úradu vlády na ministerstvo spravodlivosti. A tiež ľudia, ktorí pracovali na úrade vlády a mali na starosti Slov-Lex, prechádzajú na ministerstvo spravodlivosti.
Mení sa podmienka predkladania zákona alebo ústavného zákona, ktorý sa nevypracoval na základe uznesenia vlády, tak, že sa vypúšťa možnosť predložiť na pripomienkovanie tieto normy aj bez prerokovania s podpredsedom vlády, ktorý má na starosti legislatívu.
Ďalej, podľa zákona 30/2019 Z. z. o hazardných hrách akcionársky prechádza národná lotériová spoločnosť pod Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky (namiesto ministerstva financií).
Všetky tieto zmeny, dámy a páni, považujem za závažné a hodné diskusie inak ako v skrátenom legislatívnom konaní a prilepené k zákonu, ktorý má za cieľ vytvorenie nového Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky.
Ku riziku, ktoré zakladá nové ministerstvo pre rozpočet a deficit verejnej správy, sa dnes vyjadril aj Najvyšší kontrolný úrad, ktorý povedal: Rast deficitu verejnej správy sa podľa NKÚ prejaví v celkovom dlhu štátu, ktorý môže medziročne vzrásť z 57,8 % na 58,3 % HDP alebo až na 76,6 mld. eur. Štát počíta v budúcom roku s nevyhnutnou konsolidáciou verejných financií, zároveň však aj s navýšením počtu zamestnancov verejnej správy o viac ako 12-tisíc a vytvorením nového ministerstva. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky to považuje za jedno z rizík návrhu rozpočtu. O tom dnes informovala hovorkyňa NKÚ Slovenskej republiky a predseda národného kontrolného úradu Ľubomír Andrassy na to zareagoval, že táto skutočnosť otvára otázku, ako chce vláda konsolidovať financie bez toho, aby výraznejšie úspory neboli naviazané na znižovanie prevádzkových nákladov štátu.
Asi toľko k tomuto zákonu. Samozrejme, súvisí aj s lex konsolidácie, ktorý sme prerokovávali predtým. No a na odľahčenie ukončím bonmotom našich známych, Lasicu a Satinského: Milí kolegovia a kolegyne, ďakujem, že ste ma sledovali, milí príslušníci bezpečnosti, ďakujem, že ste ma sledovali. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem pekne, pani kolegyňa Marcinková, za vaše vystúpenie. Súhlasím celkom s vami, že dôvodová správa je veľmi stručná a odfláknutá. Som prekvapený, že sa tak stalo okrem iného aj v časti dôvodovej správy týkajúcej sa dopadov tohto zákona.
V dôvodovej správe je napísané, že táto zmena nebude mať dopad na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti, vplyv na služby verejnej správy pre občana ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Nuž, to asi nesedí, keďže namiesto jedného ministra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky budeme mať dvoch ministrov a namiesto dvoch štátnych tajomníkov budeme mať päť štátnych tajomníkov. IT služby pre nové ministerstvo od zariadenia priestorov, nákup IT, hardvér, softvér, licencie, takže si myslím, že to určite bude mať dopad na rozpočet, nehovoriac o takých položkách, ako sú priestory nového ministerstva, nákup či prenájom, zariadenie kancelárií, funkčné technické zariadenia a podobne.
Premenovanie ministerstva z pôvodného názvu Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky na nový, Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky bude mať tiež dopad na rozpočet. V názve ministerstva, označením budov, pečiatky, hlavičkové papiere, rebranding, PR, komunikácia a podobne. Nie je teda pravda, že tento navrhovaný zákon nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, pán kolega Krúpa, za to, že ste poukázali na to, že v tomto zákone sa rieši vojenský špeciál. Vojenský špeciál je citlivá oblasť a úpravy v tomto zákone budú mať, ako ste povedali, za následok, že samotný minister obrany bude môcť rozhodovať a bude mať kompletne pod kontrolou export a import vojenského špeciálu. Je to zarážajúce, navyše keď vieme, že má konflikt záujmov, keď minister obrany má sám zbrojársku firmu. Týmto návrhom, ak by prešiel, sa kontrolné mechanizmy demokratickej vlády neuveriteľne oslabujú. Doteraz tu boli kontrolné mechanizmy aj cez ministerstvo zahraničných vecí a cez Slovenskú informačnú službu. Teraz sa majú tieto vylúčiť iba v prospech ministerstva a ministra obrany.
Dopad týchto zmien ťažko posúdiť, ale skutočne to vyzerá tak, že je to príprava na nejaký biznis zo strany ministra obrany. V každom prípade som presvedčený, že takéto zmeny sa majú robiť priamo, priamo v predmetných zákonoch cez štandardný postup medzirezortného pripomienkového konania a štandardných procesov rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Nemajú sa riešiť prílepkami k zákonu, ktorým sa chce ustanoviť nové ministerstvo. Ľudia na Slovensku majú iné problémy, než aby sa skráteným pripomienkovým konaním malo riešiť obchodovanie so zbraňami a s výrobkami obranného priemyslu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci Danko.
Pán Gröhling vo svojom príspevku spomínal, že v návrhu zákona sa rozširuje okruh prijímateľov dotácií, teda nebudú to len tie subjekty, ktoré majú čo dočinenia priamo so športom, ale otvára sa oveľa širší okruh subjektov, ktoré aj so športom možno nemusia mať nič spoločné. Takže dotáciu na šport môže dostať ktokoľvek. Do rozsahu tých poberateľov sa zmestia aj neziskové organizácie, záujmové združenia právnických osôb, registrované cirkvi aj podnikajúce fyzické osoby. Mňa osobne toto v niečom celkom teší, že sa rozširuje ten, ten okruh poberateľov, že aj koaliční kolegovia objavujú to bohatstvo, ktoré na Slovensku v mimovládnych organizáciách máme. Je ich naozaj veľa a robia našej krajine skvelú službu.
Ale chýba mi, že tomuto zákonu nepredchádzala väčšia analýza a podobne nie je riešená aj práca subjektov, ktoré pracujú s deťmi a s mládežou, ktoré práve realizujú voľnočasové aktivity pre deti v mestách, ale aj na dedinách, kde je veľmi malá ponuka. Sčasti je to šport pre všetkých, ale sčasti sú to aj aktivity neformálneho vzdelávania pre deti, ktoré dopĺňa výchovu detí v rodinách a školské aktivity. Je to aj hodnotové občianske vzdelávanie, aby naše deti vyrastali na zodpovedných mladých ľudí. Máme takéto organizácie poskytujúce prácu s mládežou, ktoré ponúkajú napríklad spoločenstvo animátorov, sprevádzanie pri práci s deťmi, vzdelávanie, kurzy, školenia a získanie praxe v práci s deťmi, aj športovej práce, osobnostný rast. Takisto využívanie finančnej, materiálnej podpory, ktoré dostáva tiež z ministerstva školstva. Takže toto je veľmi dôležitý typ služby práce s mládežou, ktorá sa platí z verejných zdrojov, a chýba mi, že nebola urobená nejaká väčšia analýza a táto práca nebola tiež dobre ošetrená.

Áno, dobre. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Pán Dostál, ďakujem za vaše erudované vystúpenie. Ja som presvedčený, že pre prácu Národnej rady Slovenskej republiky je dôležitý tak obsah našej práce, ako aj spôsobom a proces, ako zákony, nové zákony tvoríme. Mali by sme prijímať dobré zákony a robiť to dobrým spôsobom. A vieme aj z minulosti, že nie je dobré, keď sa v zákonoch riešia prílepky iných zákonov. Tento zákon sa netýka iba nového ministerstva, ale aj iných orgánov a novelizuje ďalších 21 zákonov. Som tiež presvedčený, že tento zákon je nedostatočne odôvodnený a nie sú naplnené dôvody na skrátené legislatívne konanie. Ďakujem aj za to, že ste upozornili na to, že dôvodová správa nie je v súlade so zákonom o tvorbe právnych predpisov.
Čo sa týka vytvorenia nového ministerstva, chýbajú mi tu aj analýzy, v čom to bude naozaj lepšie pre túto krajinu. Cestovný ruch, šport aj mládež sú nepochybne dôležité, aj ich podpora, ale nevidel som zatiaľ dostatočné dôvody pre vytvorenie nového ministerstva, ale o tomto budem viac hovoriť vo svojom príspevku v rozprave.
Nebol tu však vytvorený priestor na odbornú a tiež legislatívnu diskusiu v Národnej rade Slovenskej republiky. To, že sa vláda dohodla, že bude o jedno ministerstvo viac, nie je pre mňa dôvodom znásilňovať legislatívny proces, ale treba to dobre pripraviť. Vytvorenie nového rezortu si podľa mňa zaslúži samostatný zákon a samostatný proces. Takýto návrh kompetenčného zákona je tiež pre mňa neprijateľný, a preto podporujem váš návrh, aby bol návrh zákona vrátený predkladateľovi na dopracovanie a predložený na ďalších schôdzach Národnej rady.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán Prostredník v úvode svojho vystúpenia ste uviedli, že tento zákon financie neozdravuje. Použili ste silné slová o okrádaní budúcich generácii mladých a detí.
Máte pravdu, mladí ľudia sú zo Slovenska vyháňaní, necítia sa tu vítaní. To je dôležitá téma aj pre nás v KDH. Bola to aj najdôležitejšia moja osobná téma v kampani, nakoľko som celý svoj profesionálny život sprevádzal mladých ľudí v ich osobnostnom rozvoji. Áno, treba nám hovoriť o budúcnosti a na budúcnosti a skutočných konsolidačných opatreniach záleží. Pri kritike neadresných dávok na úroveň... na úkor mladej generácie mi nedá nespomenúť aj zásahy do II. piliera. Ľudí vážne zasiahne zníženie odvodov do II. piliera na 4%, štát ich oberie o možnosť primeraného sporenia na budúce dôchodky, pripomeňme, že takto načrela Ficova vláda do sporenia už pred 10 rokmi, keď znížila odvody na sporenie z 9% tiež na 4% a zároveň skomplikovala, až znemožnila sporiteľom zhodnocovanie úspor. Teraz to používa ako argument na opätovné okresanie II. piliera len na to, aby vládni politici získali peniaze a ošetrili tak svoj populistický predvolebný sľub o vyplácaní 13. dôchodkov.
Okresaním II. piliera získa vláda stámilióny eur, ale ruší aj rodinné stavebné sporenie, kde ide o státisice eur, rádovo o tisícnásobok menej, napriek tomu vláda siaha aj na túto formu sporenia. Súhlasím teda aj s vami, že potrebujeme takú konsolidáciu, ktorá počíta s budúcnosťou, avšak konsolidačný balík, ktorý sme od vlády dostali, nie je takouto, takýmto.
Ďakujem.