Videokanál poslanca

Pán predsedajúci, kým zareagujem na pána Grendela, tak mi dovoľte, aby som vám, pánovi ministrovi a všetkým kolegom zaželal požehnaný, zdravší, zaujímavejší a zmysluplnejší rok ’24.
A teraz k pánovi Grendelovi. Pán Grendel, mňa okrem iného, okrem vecnej strany zaujala tá výčitka alebo varovný prst Európskej komisie v súvislosti s takým neprezieravým konaním vlády. Všimli sme si, že sa stopli eurofondy, čerpanie eurofondov v Maďarsku alebo v Poľsku, ak, ak vlády neplnili to, k čomu sa zaviazali v rámci Európskej únie. Naša vláda a naša ekonomika nie je dostatočne výkonná, my máme deficitný rozpočet a každý rok minieme o miliardy viacej ako, ako dokážeme vytvoriť, nemáme dostatočne výkonnú ekonomiku a vláda je momentálne v laufe a rozhadzuje peniaze a na tie svoje rozhadzovania si potrebuje požičiavať stále viacej peňazí. A problém sa ešte zvýši, ak by došlo k ohrozeniu čerpania eurofondov, ktoré sú v mnohých prípadoch nastavené tak, aby, aby našej ekonomike pomohli odraziť nepriaznivý stav.
Takže tento varovný prst, pán Grendel, podčiarkujem a vyzývam vládu, aby takýmto spôsobom neohrozovala ďalšie fungovanie našej ekonomiky, aby prehodnotila zbytočné zrýchlené legislatívne konanie, a tam, kde nie sú potrebné, a aby prehodnotila také zámery, ktoré nie sú v súlade s európskym právom, s európskou morálkou, s európskym étosom.
Ďakujem pekne, pán Grendel.

Pán Dvořák, vy ste spomenul organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj OECD. Smutné je, že to nie je len tých 38 krajín, ale tam je 52 ďalších pridružených krajín. A keď, keď v tomto kontexte nás merajú a sme podpriemerní, napríklad v PISA výsledkoch sme úplne na chvoste v mnohom, nie len v PISA, ale aj v tých negatívnych javoch, ktoré ste spomínali.
Pani Tina Gažovičová, jasné, to isté, čo pán Pollák povedal. Táto vláda niečo rozpráva a niečo iné robí. Napríklad ako toto zbrojenie. Súhlasím.
Ondrej Dostál, pán kolega, ja mám rád sarkazmus a veľké duše to postrehnú, no ja som sa pokúsil.
Pani kolegyňa Nash, vidno, že ste v téme. Tu ide o to, že, že tie verejné zdroje, či sa využívajú, alebo nevyužívajú efektívne. A či berieme verejné zdroje ako niečo, čo nám bolo len zverené a naša úloha je čo najlepšie, najefektívnejšie to využiť.
Pán Dubéci, samozrejme, udržateľnosť a, a veci, ktoré spomínal v súvislosti s tým, podpisujem.
Pán Hellebrandt spomenul dôležitú vec, ktorá sa volá rezortizmus. O tej téme si pokecáme niekedy v budúcnosti ešte viac.
Pán Pročko, ja, ja zaželám každému pekné Vianoce. Ja to úprimne myslím. A z celej duše sa budem snažiť mať rád každého človeka. Aj keď, ako vravíte, niekedy je to pomerne ťažké.
No a, pani Šrobová, mapa infraštruktúry, toto je niečo, viete, buď vychádzame z dát a, a robíme veci tak, lebo dávajú logiku, preosejeme ich cez sito, povedzme máme ÚHP, Útvar pre hodnotu za peniaze, alebo to robíme tak, že čo sú naši kamaráti, naši priatelia, robíme to od srdca a míňame. No tak táto partia to ide robiť od srdca. Ja by som radšej cez dáta a cez efektivitu a cez dobré nastavenia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, najprv ďakujem za túto možnosť, pán predsedajúci, za ústretovosť. Ja vystúpim dnes v rozprave za klub KDH, keďže podobne asi ako pani Nash ja sa tejto téme venujem roky. Okrem toho, že som riaditeľom škôl, tak som aj angličtinár a telocvikár a športovec a pripravoval som aj program školstva, kde pod kapitolou sme sa venovali aj športu. A už na školskom výbore a podobne to zaznelo a aj tu v pléne, sme podobne, ako ste spomenuli, navrhujeme alebo predkladáme, ja to nedám ako pozmeňovací návrh preto, lebo my nebudeme za celý tento balík hlasovať, ale možnože si to osvojí predkladateľ, a to ten názov zo školstva smerom k vzdelávaniu je veľmi moderný a v celom svete sa takto používa. A toto je veľmi jedinečný čas, to je delikátny čas, kedy sa otvára názov ministerstva a ja by som to využil, aby som použil niečo, čo odráža túto dobu. Čiže ak by ste mohli zvážiť na vedení alebo u predstaviteľov, ktorí sa k tomu ešte môžu vyjadriť, napríklad navrhovateľ, tak zmeniť slovo školstvo na vzdelávanie a prípadne ešte aj vývoj, výskum a vývoj na inovácie. Ale toto nechám na zváženie, minimálne vzdelávanie. Ja som očakával, že tu bude sedieť pán predkladateľ, pán minister Susko, ktorý má povesť odborníka alebo človeka, ktorý je v téme a ako minister rozumie legislatívnym zmenám a vie veľmi dobre, čo to je zrýchlené konanie, kedy sa používa, kedy sa to dá zdôvodniť v rokovacom poriadku a kedy je to už nezmysel, keď na jednu vec prilepíme ďalších 21 zmien zákonov, ktoré spolu nesúvisia a on tu sedel dosť dlho a bolo mi ho celkom ľúto, lebo podľa mňa on v tomto musí mať jasno, že to nie je celkom správne.
A napríklad aj vtedy, keď niekto z vládnych poslancov ešte podá pozmeňovací návrh napríklad v súvislosti s protimonopolným úradom a potom dostanem ešte frčku z Európskej únie, že toto teda nie, lebo to je v nesúlade s európskym právom. Ja sa bojím alebo takto, obávam sa, že keby tu niekto z vládnych poslancov navrhol pestovanie kukurice na odvrátenej strane Mesiaca, tak by to musel pán Susko zhltnúť a proste osvojiť si to, pretože dostal takéto zadanie. Čiže trošku mi je ľúto, že ideme novelizovať cez zákon o teda cestovnom ruchu a športe, ideme novelizovať 21 nesúvisiacich zákonov, ktoré sú prílepkami a takto sa to skrátka robiť nedá. Chcem povedať, vážení kolegovia, menej vás je tu z koalície, väčšina z opozície, ja neberiem tú výhovorku, že vy ste to tak minule robili, tak aj my to teraz takto budeme robiť. Toto nemôže byť argument. A ak by sme prijali, že toto je v poriadku, že cez jeden zákon novelizovať 21 iných a ešte aj v zrýchlenom konaní bez toho, aby sa ku každej téme vyjadrili odborníci, ak by sme toto prijali ako normu, tak môžme tento parlament rovno rozpustiť a môžme tu urobiť barbaristan, kde proste pôjdeme, pôjdeme takýmto spôsobom na hulváta.
Čo ma teda zarazilo, že tento zákon sa dotýka aj zbrojárskeho priemyslu. Keď sa dobre pamätáte, tak práve táto partia, táto vládna koalícia hovorili, že my nechceme zbrojiť, my ani už náboj na Ukrajinu, lebo tam chceme, aby bol mier, aby zbrane prestali, maximálne na Ukrajinu pošleme lieky a prikrývky. Pamätáte si to? A teraz v rýchlosti, v zrýchlenom konaní, v tichúčku, pri Jingle Bells pesničkách pred Vianocami ideme novelizovať veci súvisiace so zbrojením, so zbrojárskym priemyslom a ešte to skrývame pod zákon o cestovnom ruchu a športe. Podľa mňa je toto veľmi, veľmi nefér a ak sú tu nejakí novinári, tak sa môžu predstaviteľov vládnej koalície opýtať, či ozaj sú takí mierotvorcovia alebo, naopak, ideme so zbrojárskym priemyslom na bomby, šupy.
Dôvodová správa sa venovala, ako už kolegyňa prečítala, doslova v dôvodovej správe sa spomína, že prečo teda potrebujeme ministerstvo cestovného ruchu a športu. A tam sa hovorí o posilnení značky Slovenska ako o bezpečnej turistickej destinácii, hovorí sa tam o tom, že chceme racionálne, efektívne využívať prostriedky na cestovný ruch, chceme budovať kúpeľný turizmus, chceme budovať teda kongresovú turistiku, budovať cyklotrasy. K tým cyklotrasám napríklad poviem, že to nechajte na vyššie územné celky. Cyklotrasy sa budujú. Choďte sa pozrieť Eurovelo, choďte sa pozrieť do Prešovského kraja. Mali ste plné ústa toho, že prenesiete eurofondy o poschodie nižšie na VÚC-ky, ako to robia povedzme Poliaci. Tí dávajú z celkového balíka eurofondov, myslím, že 44 % na vojevúdstva, čo je obdoba našich vyšších územných celkov. My tam dávame 16 %. Choďte sa pozrieť, ako sa rozvíjajú regióny v Poľsku oproti našim regiónom. My ani nepotrebujeme takto tvoriť ministerstvo cestovného ruchu. My len potrebujeme dať prostriedky tam, kde tomu rozumejú, kde poznajú svoj kraj, kde poznajú svoje bohatstvo a čo všetko môžu ponúknuť turistom a tam to pôjde. Keď pôjdete na to, na ten trojuholník, kde sa spája Ukrajina s Poľskom a so Slovenskom, tam kde my máme svoj krásny národný park a pozriete si, ako to vyzeralo pred vojnou na Ukrajine, že koľko turistov bolo na poľskej strane, koľko bolo na ukrajinskej a koľko bolo na našej, tak prídete k zarážajúcim číslam. To sú rozdiely v desiatkach až v stonásobkoch, ako my využívame turizmus. A stačí, úplne by stačilo dať trošku viacej peňazí do VÚC-iek na regióny a zrazu sa to rozbehne.
A teraz k športu. Ako kolegyňa jedna spomínala, že existujú rôzne, rôzne ministerstvá, kde šport je nejakým spôsobom zastúpený. Existujú aj samostatné ministerstvá športu, ale napríklad taká úspešná Amerika, Spojené štáty vôbec nemajú ministerstvo športu. Niekde dokonca existuje viacero krajín, kde aj ministerstvo cestovného ruchu a športu alebo existuje kultúra a šport. Úplne najčastejšie je ministerstvo športu a mládeže. A ja som vďačný aj kolegovi, že spojil kalokagatiu, teda rovnováhu ducha a tela a načrtol, že možno že by sme to mohli nechať pri tom školstve.
Nám trošku vadilo, priznám sa, že my sme spochybnili teda šport ako prílepok ministerstva školstva, pretože ho zastupoval až tretí tajomník, teda tretí štátny tajomník a dovtedy nebol ani, pred pár rokmi ešte ani nebol jasný rozpočet. Ale za posledné roky sa školstvo dosť, teda šport v rámci školstva upratal. Tam sa prijal úzus, že nebude mať nasledujúci rok kapitola školstva menej peňazí ako aktuálny rok a toto sa dodržiava. A dokonca sa tam vyčistili pravidlá o tom, ako sa napríklad používajú kapitálové peniaze. Ten Fond na podporu športu, s ktorým už pred tým prišiel, prišla SNS mal pred tým oveľa väčšie a nejasné právomoci. Teraz sa to vyčistilo, ale po príchode novej garnitúry sa tam menia, menia sa tam persóny a už sa zase rozšírila pôsobnosť a bude teda možno dávať peniaze kde komu. Teda za KDH poviem, že my sme chceli, aby šport mal dôstojné postavenie v rámci ministerstva alebo aby mal ako ústredný orgán štátnej správy napríklad, ako to majú Česi. Oni majú Národní sportovní agentúru, aby mal také výsostné postavenie, aby predseda tohto ústredného orgánu štátnej správy sa mohol zúčastňovať vlády a podobne. To je jedna vec.
Druhá vec je, čo sa vlastne deje teraz. My sme hovorili, že šport na Slovensku nie je jednotne riadený, nemá koncepciu a zabŕda do toho kdekto. Kto stavia telocvične napríklad? Niekde obce, niekde mestá, niekde vyššie územné celky, niekde získate prostriedky cez práve ten Fond na podporu športu alebo cez nejaké eurofondy. Ale nie je v tom vôbec jasno. My v KDH tvrdíme, že treba urobiť mapu, infraštruktúrnu mapu, teda čo všetko máme a čo všetko nám chýba na Slovensku v rámci infraštruktúry, kde nám chýbajú štadióny, kde nám chýbajú telocvične, klziská a podobne, cyklotrasy a určiť presne, že kto, ktorá zložka či mestá a obce, kraje alebo štát či je za to zodpovedný a kto to dobuduje. Dneska vôbec nemáme šajnu. A nielen v infraštruktúre, ale my ani nemáme šajnu o tom, že kto podporuje aktivity jednotlivé. Keď prídete do mesta, tak máte nejaký futbalový alebo hádzanársky klub, ktorý si pýta peniaze od mesta, od VÚCk-y, od rodičov, z národného zväzu hádzanárskeho a vy nemáte šajnu akým spôsobom. A najlepšie sú financované, viete, ktoré športy alebo viete kto? Ten kto má najlepšie lakte a ten kto niekoho pozná. A ten systém, že kto koho pozná, teraz ideme zavádzať naspäť cez to ministerstvo športu, kde budú nejasné pravidlá, bude tam veľký balík peňazí, ale nebude jasné, že kto za čo zodpovedá a čo ktoré financie kam pôjdu.
A to isté s financovaním. My sme tiež mali v programe KDH, že ak teda chceme posilniť financovanie športu, dajme tie prostriedky, ktoré sa cez šport vyzberajú, to znamená aj Tipos, dajme ich do športu, ale s jasnými pravidlami. S úplne presnými jasnými pravidlami, aby nebol možný únik a nejaká defraudácia každého verejného eura. Lebo my sme tu zodpovední za každé jedno euro ,či ho použijeme správne, alebo nesprávne. A toto tu tento návrh toto proste opomína. Čiže jasné financovanie, jasné pravidlá, pasportizácia všetkých, celej infraštruktúry, čo nám treba dobudovať a potom jasná koncepcia, že odkiaľ kam chceme ísť, koľko mladých ľudí zapojíme a v akej intenzite, aké povedzme športové výsledky chceme dosiahnuť, ktorým športom sa budeme prioritne venovať a tak ďalej a tak ďalej. My nemáme ani šajnu. My nemáme jasné ciele. A toto by bolo dobré spraviť.
Veľa by sa dalo tu rozprávať. Máme to pripravené. My chceme, aby sa šport rozvíjal. Určite chceme, aby sa rozvíjal cestovný ruch. KDH tomu veľmi praje, ale tuto to nevidíme. V tomto kompetenčnom zákone ale dochádza k tomu, že obmedzujeme niektoré ústredné orgány štátnej správy v ich nezávislosti. Ideme natvrdo menovať a odvolávať ľudí tam cez vládu, tam kde to nie je potrebné, dokonca nežiadúce. Už to tu bolo zdôvodnené. Úrad na dohľad pred zdravotnou starostlivosťou alebo štatistický úrad, alebo niektoré ďalšie, alebo urobiť zo SIS-ky ústredný orgán štátnej správy nedáva zmysel. Bolo to šité horúcou ihlou, neboli zodpovedané všetky otázky, dôsledky a takto to teraz dopadáva. Čiže nemôžme my tento, túto legislatívnu zmenu ani podporiť ani jej zatlieskať.
A dovoľte mi na záver zavinšovať tejto legislatívnej zmene, aby nám Slovákom, našej krajine urobila čo najmenej škody. Dovoľte mi vám všetkým, drahí kolegovia, ktorí ste tu, aj vedeniu Národnej rady zaželať, aby tie predvianočné harakiri alebo ako to nazval pán predseda, tá nová kultúra, aby vám neubrali až toľko času, aby sme aspoň trošku času mohli zmysluplne stráviť so svojimi najbližšími a prežiť pekný vianočný čas. To vám zo srdca želá celá KDH a ja.
Všetko dobré prajem! (Potlesk.)

Sťahujem faktickú.

Vážená pani kolegyňa Stohlová, vy ste ako jedna z mála spomenuli útvar hodnoty za peniaze a už druhýkrát tu dnes zaznela otázka, či vôbec potrebujeme ministerstvo cestovného ruchu ako segment hospodárstva. Možno sa tu naznačuje v tejto legislatívnej iniciatíve potenciál cestovného ruchu ako budúceho ťahúňa ekonomiky, ale od vás zaznieva apel, ako sa cestovný ruch dá robiť citlivo s ohľadom na životné prostredie. Mne sa páči ten pojem ´prírodný turizmus´, pre mňa je to niečo nové a ďakujem za to. A súhlasím s touto vašou pripomienkou, viem, že je to vaša téma aj vašej strany, ale dôležitosť životného prostredia je, je neodškriepiteľná.
Ale vrátim sa k útvaru hodnoty za peniaze a k tomu, že chceme z odvetvia cestovného ruchu urobiť na Slovensku vlajkovú loď, ako keby vlajkovú loď ekonomiky. No nemali by sme sa teda tomu venovať trošku hlbšie? Podiskutovať o tom do detailu? Zapojiť odborníkov a posúdiť všetky možnosti? Pozrieť si príklady dobrej praxe zo sveta? A ak už teda je toto náš slovenský potenciál, tak prečo toto robíme, prepánakráľa, v zrýchlenom legislatívnom konaní?
Ďakujem vám pekne za váš príspevok, pani kolegyňa.

Vážený pán kolega Sulík, už to, že vám môžem povedať pán kolega a nielen vám, ale hocikomu napravo a naľavo je veľká česť pre mňa. Tak vďaka za to.
Vy ste spomínal, že veľmi rýchlo sa to snaží vládna koalícia preplašiť cez zrýchlené konania a pred Vianocami, aby si to nikto nevšimol, no všimli sme si. A potom ste sa pustili do licencií na produkty obranného priemyslu. A produkty dvojakého použitia, teda na licencie na tieto produkty. Viete, pán Sulík, nech by som ako chcel, tomu čo ste dneska tu predniesol, som málo čo rozumel. Ja som učiteľ, riaditeľ, športovec a tejto špeciálnej téme teda nerozumiem, ale prečo by som mal? Prečo by som ja mal rozumieť nejakým špeciálnym produktom a obrannému priemyslu? Dnes sa venujeme kompetenčnému zákonu, kde sa na začiatku zdalo, že sa ideme rozprávať o športe a školstve, že ideme otvárať kompetencie niektorých ministerstiev, nastavenie v školstve. Tomu rozumiem a toto som ja chcel trošku preosiať cez to, čo vo svete funguje. Trošku analyzovať, porovnať procesy a možno prispieť svojou troškou k tomu, aby sme aj šport a školstvo nastavili čo najlepšie. Ale, ale, keď k tomu zrazu prilepili nájomné byty a špeciálnu techniku a potom sme sa tu začali baviť o Úrade nad dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ja som sa vtedy trochu stratil. Teda nie trochu, ja som sa stratil úplne. Jako keby som ani nebol v Bratislave, ale niekde v Mongolsku v stepi, lebo tu sa pri jednom zákone, ktorému sme dali názov, že ministerstvo cestovného ruchu a športu riešia licencie na zbrojársky priemysel. Tak takto, pán Sulík, tomu ja nerozumiem a nemôžeme za toto my zahlasovať.

Vážený pán kolega Szalay, vy ste sa venovali Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a dali ste aj anekdotu, ste tam spomenuli aj záplavu, aj oheň. Ja som vás chcel doplniť vtipnou anekdotou z tej, z toho druhého konca tohto legislatívneho gulášu, z konca športu, ale nemám vtipnú anekdotu, ona, teda chýba jej vtip a ona to ani nie je celkom anekdota, skôr melodráma alebo taká otázočka, že za koľko hodín prebehne nový minister športu koľko kilometrov. To je, Janko Horecký je matematik, tak ešte to zopakujem, za koľko hodín prebehne nový minister športu koľko kilometrov. To nedáva zmysel. Tá otázka nedáva žiaden zmysel, lebo tam chýba jeden, aspoň jeden parameter, od ktorého by sa dalo odraziť. Chýba tam jedna zmysluplná veta alebo jeden zmyslupl... jedno zmysluplné číslo, podobne ako tomu návrhu na vznik ministerstva športu, tam proste nečítame žiaden parameter, nečítame žiadne zdôvodnenie, nevidíme tam nič, z čoho by sme sa mohli nejako odraziť, že prečo to je dobré a s čím sa to dá porovnať. Podobne ako nevidíme zmysel a ani argument v tom, prečo by sa mali meniť podmienky nezávislého Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. A celé tieto dni, celý tento maratón je o tom, že dajte nám, kolegovia, nejaký, nejaký parameter, niečo na porovnanie, nejakú analýzu, nejakú dopadovú štúdiu, niečo, prečo by to malo takto byť. Nič?
Ďakujem.

Dobrý neskorý večer, pán predsedajúci.
Vážený pán podpredseda Šimečka, nedá sa na všetko reagovať, lebo máme len dve minúty a dalo by sa o viacerých veciach, ale skúsim k tomu pozmeňovaciemu návrhu z dielne pána, ja neviem, či to je fakt jeho iniciatíva, ale pána Michelka za SNS, ktorý chce zasiahnuť do zákona o hospodárskej súťaži a chce, aby vláda menovala a odvolávala predsedu a podpredsedu protimonopolného úradu a takisto aby sa zmenili podmienky odvolania. A musela zasiahnuť, musela zasiahnuť európska inštitúcia, aby im povedala, že takto sa to nemôže robiť a dostávate sa do rozporu s európskym právom.
Tu sedí pán predkladateľ, pán minister Susko. Pán minister, vy, jak ste vy s tým v pohode, že predkladáte zákon a potom nejaký váš koaličný poslanec ide dávať pozmeňovák a ešte je to tak šlendriánsky, že ide do rozporu s európskym právom? Čo to tu, čo to tu predkladáte za zákony, za legislatívne iniciatívy, ktoré nemajú ani hlavu, ani pätu? Však vy sami neviete, že čo dnes navrhnete a zajtra sa schváli a či to vôbec bude v poriadku.
Niekoľko dní, niekoľko hodín vám tu hovoríme, že toto nie je dobré, tamto nie je dobré, nepočúvate, rozprávate, tu príde pán Kaliňák, sa tu popromenáduje ako černokňažník a v pohode pôjdeme o polnoci spať, nič sa nevyrieši.
Skúste to urobiť poriadne. Jak je možné, že podávate legislatívnu zmenu v takom rozsahu, ktorá mení 21 zákonov, a váš koaličný poslanec ide dávať pozmeňovák, o ktorom neviem, či vy máte šajnu, ale minimálne o tom majú šajnu európske inštitúcie. Spamätajte sa!

Vážený pán kolega Maroš Čaučík, good morning, takto sa my zvykneme pozdraviť z času na čas v ktorúkoľvek hodinu, za chvíľku to bude platiť.
Pán kolega, ty si veľmi zhovievavý k týmto vládnym poslancom, lebo ty hovoríš, že nám tu dopriali taký exkluzívny čas. Kolega Podmanický práve ide, on navrhoval, že zrušme diskusiu im, alebo tam ďalší pán kolega Richter, on navrhuje, že by sme 24 hodín vkuse rokovali. Čiže ja by som to nepovedal, že to je exkluzívny čas, ja by som nebol taký milostivý ako ty, ja by som povedal, že Ein Kessel Buntes tu robia, lebo za chvíľku tu budeme rokovať vo vianočnom čase a nieže do polnoci, ale na Nový rok, na Silvestra, oni nám to síce odsúhlasia, sedemdesiati šiesti na chvíľku prídu, stisnú gombíky a potom príde výbor, kde treba prísť, a nikto tu neni. Príde pondelok ráno a nie sú v robote, alebo príde piatok večer a tiež nie sú v robote, ale nám tu teda, nás tu teda naženú. Čiže proste nie toto, čo ty hovoríš, že exkluzívny čas, ale ja by som to nazval že Ein Kessel Buntes s tými ich účasťou že nula poslancov na výbore a tak.
Nekoncepčná zmena, delenie, delenie ministerstva športu alebo tejto športovej agendy medzi štyri rôzne subjekty, pán kolega, štyri, lebo pôvodne na ministerstve školstva ostáva agenda Zdravá škola, ostala tam, ostáva tam šport materských, základných a stredných škôl, to znamená, deti do 19 rokov ostanú a ostane tam šesť ľudí sa tejto téme venovať, čo je pakáreň, hej? No a ostane Fond na podporu športu, kde sa budú rozdávať desiatky miliónov bez nejakých pravidiel a rozvoj infraštruktúry bude závisieť od toho, že kto pozná vládnych predstaviteľov. Čiže ďakujem pekne. Ein Kessel Buntes, ako vra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)