Videokanál poslanca

Ďakujem, pani kolegyňa Turčanová. Podobne ako ona, prichádzam z východného Slovenska, z Prešovského kraja a doplním niektoré čísla. Mnohí ľudia v tomto kraji nevideli 600-eurový dôchodok. Moji rodičia majú dôchodok tesne nad úrovňou 500 eur, obidvaja. Moji svokrovci tesne nad 400 eur a takýchto ľudí sú tam státisíce. Moji rodičia vychovali teda nás štyroch chlapov, všetci zarábame a keď prišiel prvýkrát, keď sa objavil ten rodičovský dôchodok, tak sme sa potešili, aj oni, lebo to, že vychovali štyri deti, že nemohli nejako vyskakovať a museli sa venovať predovšetkým nám, tak aspoň teraz sa im dostalo trošku vďaky. Teraz sme tento rodičovský dôchodok spochybnili a ideme ho vytunelovať, aby sme mali na plošné prilepšenie všetkým. No toto sa mnohým dôchodcom nebude páčiť podľa mňa. Rodičovský dôchodok je dobrá vec, je zásluhová a podporuje tých, ktorí pre tento štát niečo priniesli, to sú pracujúce deti, ktoré ďalej tento dôchodkový systém držia.
A druhá vec je, tak ako to navrhujete vy, pán minister, idete dávať plošne všetkým rovnako, aj tým, ktorí to nepotrebujú, a to je z nášho pohľadu zbytočný hazard, na to nemáme. Takže asi zrejme nepodporíme takéto, takýto nápad, nás k vašim systémom dôchodku.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, hŕstka prítomných, ja budem reagovať na kolegyňu Holečkovú, ktorá uviedla zopár čísel. Ja nadviažem a doplním ešte, že na Slovensku máme viac ako 20 000 ľudí, ktorých dôchodok presahuje 1 000 eur. Viete, koľko tisíc ľudí máme na Slovensku takých, ktorých dôchodok presahuje 2 000 eur alebo dokonca 3 000 eur? Viet o tom, že na Slovensku máme asi 200 000 životaschopných ľudí, ktorí poberajú dôchodok a ešte aj pracujú? A na druhej strane máme obrovské kvantum ľudí, ktorí - ďakujem, že mi nebeží čas - obrovské kvantum ľudí, viac ako pol milióna dôchodcov, ktorí sú na hranici chudoby.
Ešte raz, pán minister. Máme ľudí, ktorí majú dvoj-, trojtisícový dôchodok, máme ľudí, 20-tisíc ľudí, ktorí majú dôchodky vyššie ako 1 000 eur. A potom na druhej strane máme ľudí, ktorí sú na tom tak biedne, že sú na hranici chudoby. Prečo nepomáhame tým, ktorí to naozaj potrebujú? Najprv ste povedali, že ideme plošne dať všetkým, aj tým, čo majú trojtisícový dôchodok 150 eur a teraz 300 eur a potom tu zaznelo, že ešte zatrasieme so somárikom a ešte dačo z toho vydupeme, ale pozrime sa, na druhej strane, v akom stave sú verejné financie. Žijeme na dlh a ten dlh rastie a ten dlh raz budú musieť zaplatiť naše deti. Preto ja vás vyzývam, aby sme sa správali sociálne a to pre mňa slovo sociálne, pomáhajme tým, ktorí si nevedia pomôcť a nie plošne helikoptérové peniaze. Na to skrátka nemáme.
Na jednej strane jedni vykrikujú, že musíme splniť volebné sľuby a druhí vykrikujú, ešte ste im málo dali a my im dáme ešte viacej. Hráme sa preteky, kto viacej sľúbi a kto viacej dá, ale my nerozdávame z toho, čo máme my vo vlastnom vrecku, ale z toho, čo vytvorí naša krajina a momentálne rozdávame viacej, ako vieme vytvoriť, tak začnime konečne pomáhať adresne.
Ďakujem.

Pozdravujeme pekne.
Pán Szalay, vravíte, že programové vyhlásenie vlády nie je celkom konkrétne a v istom zmysle, že je to v poriadku. Ja si dovolím jemne protirečiť. Ak sú tam slovesá, že zváži, vláda prehodnotí, podporí, sú to síce pozitívne veci, ale nenaznačujú žiadny ťah na bránu. Podobne ako zdravotníctvo ja si myslím, že školstvo má byť premiérska téma, lebo je desaťročia podhodnotené. Padajú tu slová o tom, že ako sme zohnali miliardy, my sme dali týmto toľko miliárd, tamtým toľko. My tie peniaze nemáme, my, my ich netvoríme, tvoria ich pracujúci ľudia, my ich len rozumne prerozdeľujeme a ja by som očakával aspoň v časti školstvo, pán minister, keď už ste tu, že aspoň jeden konkrétny strednodobý záväzok, že tie peniaze na konci volebného obdobia budeme rozumne prerozdeľovať tak, aby do školstva išla z nášho HDP aspoň taká časť ako v okolitých krajinách.
Tie krajiny, ktoré chcú byť úspešné v tejto oblasti a nielen v školstve, ale následne vo vede a výskume, dávajú z HDP do školstva okolo 6 %, to je celá Škandinávia napríklad. My sme na úrovni 4,6. Priemer Európy je 5,1. Aspoň tento jeden konkrétny míľnik keď bude v strednodobom výhľade, tak vtedy vám budem držať palce a zo všetkých síl pomáhať, ale toto tam skrátka potrebujeme dostať, lebo zváži, podporí, zamyslí sa, to sú príliš nekonkrétne slovesá.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážení dvaja členovia kabinetu, kolegovia, kolegyne, veľmi pekne ďakujem exministrovi Jánovi Horeckému za kultivovaný, veľmi odborný a vecný prístup k programo... k programovému vyhláseniu vlády a jeho zhodnotenie.
Chcem zareagovať na jednu vec. Ak je niečo pre nás priorita, povedzme doma, tak tomu venujeme prostriedky a úsilie. Povedzme, tečie nám strecha, tak skôr ako všetko ostatné, treba opraviť tú strechu, aby sme neznehodnotili iné veci doma. A my počúvame už dlhé roky, že školstvo je pre vládu priorita, hovorí to každá vláda, pán predseda aj pán, kolegovia, kolegyne, tak očakával by som, že ak je pre túto vládu školstvo priorita, tak tomu dá peniaze a úsilie. A ja som čakal trošku odvahy, že pán minister povie a spolu aj s pánom ministrom financií, aj s pánom premiérom, že áno, školstvo je priorita a my sa aspoň v stredno... strednodobom horizonte, povedzme na konci volebného obdobia priblížime k číslu HDP, ktoré dávajú do školstva okolité krajiny. Ak je teda pre vás školstvo priorita, prosím vás, dajte tomu pozornosť. Lebo stane sa, že budete riešiť dôchodky, príde nejaká iná vec, nejaké iné problémy a učitelia, viete, to sú, to sú takí pokorní ľudia, ktorí v tichosti pracujú, a na nich sa na konci dňa zabudne. Nezabudnite, prosím vás, na školstvo a dajte tomu toľko z HDP, koľko tomu patrí aspoň v strednodobom horizonte. Inak budeme o štyri roky zase konštatovať, že chceli sme, síce to bola priorita, ale trošku sme sa prizabudli. Tak ako povedal pán Horecký, v niektorých veciach zaostávame až päťdesiat rokov a toto školstvo potrebuje dopredu.

Vážený pán predsedajúci, chcel by som zareagovať na pána predrečníka, pána Deja. Som rád, že ste toto pripomenul vládnej koalícii a nie, nie sú to len mladí, ročne nám odchádza zo Slovenska okolo tritisíc ľudí. Jednak sú to tie najšikovnejšie mozgy, ale takisto aj remeselníci, opatrovateľky, zdravotné sestry, lekári a ak toto nezastavíme, tak potom nebudeme produkovať na Slovensku to, čo bude potrebovať naša krajina, aby sme sa najprv uživili, aby, aby sme zachovali to, čo potrebujeme, aby sme dosiahli nejaký rast. Čiže pripadá, pripájam sa k tomu a, a apelujem na vládu, aby trochu viacej reflektovala tento fakt a prijala opatrenia, aby, aby sme toto, tomuto zabránili. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, v mnohom, alebo v niektorých veciach z toho, čo povedal pán Pollák, nesúhlasím a v niektorých veciach súhlasím s vami. Človek, ktorý si niečo kúpi, alebo človek, ktorý má rodné číslo, a teda samospráva naňho zoberie nejaké dane, ešte nie je produktívny, ale veľmi sa mi páči váš ťah na bránu v tom, že, že ľudia z týchto komunít chcú pracovať a chcú sa učiť. A čo sa ma teda dotklo a čo chcem akcentovať, že, že mnohé deti v týchto komunitách sa vzdelávajú ako v Afrike. Áno, v mnohých komunitách v týchto osadách deti chodia do školy v dvojzmenných prevádzkach. Čo to znamená, pán premiér? Znamená to to, že tie deti idú ráno do školy na štyri hodiny a poobede, v mnohých ani nie je jedáleň, a poobede do tej istej školy ide druhá partia detí, druhá skupina detí, a tie deti nemôžu robiť žiadne mimoškolské aktivity, nemôžu sa dovzdelávať, nemôžu sa pripravovať na, na budúci deň, nemôžu dobiehať niečo, nemôžu robiť športové aktivity, nemôžu robiť nič. Čiže v týchto komunitách stále vzdelávame tie deti ako v Afrike, dostávajú len polovicu z toho, na čo majú právo. Každé dieťa na Slovensku má právo na kvalitné vzdelávanie, toto zatiaľ nenapĺňame a toto potrebujeme zlepšiť. Ak sa má zlepšiť rómska komunita, ak má byť produktívna, dajme im vzdelanie!
Ďakujem.

Ja využijem prítomnosť pána premiéra.
Pán premiér, mnohé vlády deklarovali, že školstvo je priorita a ja aj po tom, čo som počul včera, že ste prešli každý jeden odstavec pri tvorbe programového vyhlásenia vlády, vás chcem požiadať, venujte školstvu toľko pozornosti a nielen pozornosti, ale aj dajte tam ten objem peňazí, ktorý si to vyžaduje. Ak nedostaneme do školstva aspoň priemer HDP Európskej únie, tak veľmi veľa neurobíme. My sme krajina, ktorá má pomerne veľký problém s deťmi z MRK a tam potrebujeme veľa, veľa úsilia. Sme krajina, ktorá nemá celkom dobrý vzdelávací systém a potrebujeme to stredoškolské vzdelávanie urobiť tak, aby každé dieťa, ktoré týmto povinným vzdelávaním prejde, aby malo tie potrebné zručnosti na to, aby sa uživilo. To nám všetkým odľahčí. Ak sa každý človek, ktorý nepotrebuje pomoc, nie je zdravotne ťažko postihnutý, znevýhodnený, ak sa každý človek dokáže o seba postarať, potom bude fungovať celá krajina. A tak vás prosím ešte raz, dajte do školstva toľko prostriedkov, aby sme to zvládli. My sa školstvu venujeme veľa rokov a bez peňazí to nepôjde. Bez toho, aby sme podporili učiteľov, vedcov, aby sme tam dali toľko prostriedkov, ktoré potrebujeme. Takže to je taký apel a vďaka za to, že ste prišli.

Pán predsedajúci, vážená pani ministerka, drahí priatelia, kolegyne, kolegovia, v tejto komornej atmosfére som chcel trochu inak, ale začnem tým, čo som zažil pred pár dňami. Ako poslanec Národnej rady som cestoval do Bratislavy vlakom a v jednej stanici nemenovanej mi, keď som sa preukázal ako poslanec, mi pani pracovníčka povedala, že poslanci sú nám na ho... nedokončím to, aby som nebol vulgárny, tak som sa trošku ani nie preľakol, ale trošku som sa tak zastal, že, že, že čo to znamená v tejto našej spoločnosti. Nastúpil som na vlak, vedľa mňa sedela rodina, otec, matka, 10-ročný syn zhruba, som pedagóg, tak odhadujem, že to dieťa malo 10 rokov. Meškali sme asi 20 minút, ten vlak, niekde v Liptovskom Mikuláši. A, a ten otec povedal, že to všetko je na ho... ten strojvodca je deb... a až môžem sa na to vys... a tak ďalej a tak ďalej a pokračoval a všetko to súviselo s neslušnými slovami a s exkrementami a tak. A potom ten syn opakoval po otcovi celý čas, že všetko je na ho... a ten strojvodca je deb... a tak ďalej a tak ďalej. Bola to ťažká cesta. Ja som zvyčajne chodil do Bratislavy autom, ale, ale je to dobrá skúsenosť.
Včera som, včera som sa snažil najesť dole v našom, v našej jedálni, asi o tretej som sa tam nedostal, lebo, lebo bola prestávka. Snažil som sa tam dostať s naším preukazom, nedalo sa to otvoriť, a tak som si všimol, že je taký prúd ľudí, ide cez nejaký salónik, tak som skúsil tam, tamade a zastavila ma pani, že nie, nie, nie, teraz nie, teraz je, je prestávka. A ja som hovoril, že ale je tu proste plno ľudí, tak... a ľudia chodia tam a späť. A ona mi povedala, že čo si vy myslíte, čo ste vy poslanci, že ste nadľudia alebo čo? Teraz je prestávka, odchod. Tak nemám námietky voči tomu, len chcem povedať, že o nás poslancoch ľudia nemajú veľkú mienku. Myslia si, že sme na ho... a že, že sme de... a, a že a tak ďalej. Asi si to zaslúžime.
Prepáčte, že odídem trošku z témy, pán predsedajúci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prosím vás, vyjadrujte sa k téme, ešte ste o programovom vyhlásení nepovedali nič, skúste, dobre? Ďakujem veľmi pekne, je to podľa rokovacieho poriadku, ďakujem pekne.

Šmilňák, Martin, poslanec NR SR
Pôjdem, pôjdem k programovému vyhláseniu vlády. Je to dôležitý dokument, veľmi dôležitý dokument a ja som ho teda precedil. Ja prichádzam z prostredia regionálneho školstva ako 20-ročný riaditeľ a mám k tomu zopár vecí.
Prvá vec je, že nie, nesedí tu pán minister školstva, toho predchádza tém... predchádza povesť dobrého manažéra a stretol sa s nami, s celým výborom školstva, a povedal, že, že mu záleží na tom, aby, aby sme so školstvom trošku pohli dopredu, a to sú celkom solídne predpoklady na to, aby, aby sa v školstve dalo pracovať.
Lenže v programovom vyhlásení vlády čítam, že vláda, ministerstvo si uvedomuje, vláda zváži, vláda bude podporovať, ministerstvo skvalitní, budeme spolupracovať, ministerstvo sa zameria na to, aby niečo zmysluplne fungovalo, vláda bude vytvárať podmienky. Ste tu len jedna členka vlády, ale odporúčam, že môžte zajtra streliť šampanské, lebo by ste to všetko splnili už. Vy budete sa zaoberať, budete predpokladať, budete zvažovať, budete spolupracovať, super!
Ja som teda ako školák sa zameral predovšetkým na, na veci, ktoré súvisia so školstvom, a našiel som tam jedno merateľné kritérium, že vláda a ministerstvo zabezpečí, že každý rok zvýši mzdu pedagogických a nepedagogických zamestnancov. Toto môžme merať, či je to, či je to pojem relatívny alebo absolútny, či je to očistené od infláciu, o infláciu, alebo nie, to je jedno, ale aspoň jedna vec, ktorej sa môžme chytiť a ktorú môžme zmerať. Ja som zažil 25 alebo 26 ministrov školstva a väčšina vlád povedala, že školstvo je priorita. A keď je niečo priorita, viete, začala nám pretekať strecha, tak to bola priorita, tak sme dali všetky peniaze na to, aby sme opravili strechu, aby nám teda sa neznehodnocovali ďalšie veci v dome a opravili sme strechu. A potom sme sa odpichli ďalej.
Ak je niečo priorita, dáme tam peniaze, dáme tam úsilie, dáme tam logiku, nastavíme veci. Aká je priorita školstva v tejto vláde? Všetky krajiny sveta, Európskej únie dávajú do školstva istý objem peňazí z toho, čo vyprodukujú, z toho, čo vytvoria. Ten objem HDP, ktorý chodí, ide do školstva v rámci Európskej únie je na úrovni 5,1 alebo 5,2 % HDP. Ja som očakával, že pán minister školstva bude natoľko odvážny, a očakával som aj pána ministra financií a že aspoň zo strednodobého hľadiska povedia, že do školstva dáme aspoň za štyri roky 5,2 alebo 5,1, alebo 5,3 % z HDP. Toto tam neni.
Hovoríte o tom, že chcete zatraktívniť školstvo pre pedagógov, pre vedcov a na druhej strane že chcete dosiahnuť lepšie výsledky vo vzdelávaní žiakov a študentov, no bez peňazí to nepôjde. Ja som očakával, že aspoň tento údaj, že sa dostaneme na úroveň priemeru HDP Európskej únie v školstve, že aspoň toto tam zaznie. Toto tam nebolo, pani ministerka. Prosím vás, toto tlmočte tejto vláde, aj pánovi Kamenickému, aj pánovi Druckerovi, že nemôžte proste pohnúť so školstvom, keď tam tie peniaze nedáte. Nepôjde to. Ani učitelia, ani vedci, ani výsledky žiakov a študentov sa nezlepšia. Proste bez peňazí to nejde.
A teraz k textu. Ten text je rozdelený na subjekty a objekty vzdelávania a na systém. Objekt vzdelávania, žiaci, deti, študenti, fajn. K deťom poviem, že, tu zaznel taký múdry pojem, že predtým deti z marginalizovaných komunít, teraz to je, že, že z, deti z prostredia generačnej chudoby. To sú také múdre slovíčka. Keď si zle zapnete košeľu, tak to proste bude vyzerať zle. Ale tú košeľu si môžte opraviť, vo vzdelávaní sa veci opraviť nedajú. Keď niečo rozbehnete, keď dieťa vojde do školy, začne sa vzdelávať, už sa to nedá opraviť. Vy neviete vrátiť čas späť. Ak s deťmi z MRK alebo z tých, z tej generačnej chudoby, alebo ako to voláte, keď nezačneme od štyroch rokov, nenaučíme ich rozprávať, nezlepšíme ich logo, ich emócie a ostatné veci, to nebude fungovať. Potom môžte rozprávať o inklúzii a o opatreniach a o pomáhajúcich profesiách, to už nebude fungovať. Keď to nezačneme na začiatku, tak tú košeľu už proste nezapnete poriadne.
Škoda, že tu nie je pán Drucker. Začnite s tými dieťami, deťami od štyroch rokov, aby sa to proste podarilo, inak to nebude fungovať. Keď budete načúvať učiteľom základnej školy, tak vám povedia: Pán riaditeľ, máme 28 detí. Máme tu päť detí s rôznymi potrebami, potrebujeme psychológa, potrebujeme asistenta, potrebujeme logopéda. Bez tých detí sa to... bez tých pomáhajúcich profesií sa to nepodarí. Slovenský učiteľ priemerne vzdeláva 18 detí. V Európe je toto číslo oveľa nižšie. Sú krajiny, kde ten priemer na základnej škole je 11, 12, 13. My sme na vrchole, my sme na osemnástke. To sa nedá. Nebudete lepšie robiť školstvo, keď nepoviete, že znížime počet detí v triedach alebo keď zvýšime pomáhajúce profesie. Proste to nepôjde.
V stredných školách. V stredných školách sme najhlúpejší vzdelávací systém na svete. Najhlúpejší. Mária Terézia zaviedla povinnú školskú, teda povinnú školskú dochádzku, my dochádzame povinne do školy. Chodíme do školy. Naše, časť, veľká časť našich detí chodí do školy povinne, ale nevieme, s akým výsledkom, kam smerujú. Väčšina vzdelávacích systémov povinnú, povinné školstvo končí v nejakom bode. Napríklad Češi alebo Švajčiari povedia, že stačí základná škola v pätnástich rokoch. Všetky ostatné krajiny sveta povedia, že stačí alebo budeme povinne vzdelávať do 18 alebo 19 rokov, dovtedy, kým dosiahneme nejaký stupeň vzdelania, kým niekto, teda kým každý žiak, každé vzdelávané dieťa niečo vie, ovládne nejakú, nejaký, nejakú zručnosť alebo dosiahne nejaký certifikát, nejakú maturitu alebo nejaký, nejaký výučný list. My, viete, kde končíme vzdelávanie? Tí, ktorí sa tomu venujete? Rok po základnej škole. Čiže jeden rok po základnej škole a tam to hasne. My nedokončíme nič. My sme jediný školský systém na svete, ktorý naše, ktorý vzdelá... povinné vzdelávanie končí v území nikoho. Tu je krásny materiál, ktorý hovorí o tom, že zlepšíme, pripravíme, urobíme a že naše deti aby dosiahli dobrý život, aby sa vedeli ako uplatniť a tak, ale naše vzdelávanie proste končí v území nikoho. Tu mi chýba ambícia vlády, že nastavme ten vzdelávací systém tak, aby, aby končil tým, že každé dieťa, každý mladý človek sa bude vedieť uplatniť na trhu práce.
Naši starostovia sa nás pýtajú, že čo s materskými školami? Prechádzajú pod kompetenciu štátu alebo ostávajú v origináloch miest a obcí? To tam nie je zodpovedané.
Mládežníci sa nás pýtajú, čo bude s mládežou. Čo bude s mládežníckymi organizáciami? Dve percentá z dane im zoberieme a oni nevedia, lebo boli v kapitole ministerstva školstva v tých riadkoch, ktoré, ktoré ministerstvo financií napočítalo pre mládežnícke organizácie. Tam to je úplne nejasné. My nevieme, ako dopadnú mládežnícke organizácie. Oni sa pýtajú, že kto, kto to bude mať na starosti, ako to bude fungovať.
Šport. Ideme odrezať šport z ministerstva školstva. A teraz kto bude mať na starosti školu, lebo druhým dychom pán minister povedal: Ale šport na školách ostane pod ministerstvom školstva. Čo splnomocnenec vlády pre šport? Čo, čo ďalšie veci, ktoré sa športu týkajú? Kde to bude, jak to bude rozdelené? To nie je jasné. Pýtajú sa nás školáci, riaditelia škôl, že ako, ako upraceme v školstve to, že školské družiny, po novom ŠKD, školské kluby detí, školské jedálne sú platené, sú v gescii miest a obcí a samotné školy sú v gescii ministerstva školstva. My máme, každá škola má zamestnancov, ktorí závisia, jedni závisia od ministerstva školstva, druhí závisia od miest a obcí. Kedy toto upraceme? To programové vyhlásenie vlády neuprace také základné veci. Nepomenúva, nedáva žiadne kvantifikátory, nedáva žiadne, žiadne, žiadne ambície. Ja tam nevidím žiadne zlepšenie. Ak nepoviete, že do školstva dáme toľko peňazí, že toľko upra... toto upravíme, to, toto upraceme, keď poviete, že sa budeme snažiť, že budeme zvažovať, toto nie je, toto nie je programové vyhlásenie vlády, ktoré stojí za to, aby sme mu vyjadrili dôveru.
Ja som chcel ministrovi školstva popriať, aby, aby so školstvom ako dvadsiaty siedmy minister po, po Nežnej revolúcii aby trošku pohol so školstvom, aby vydržal dlhšie ako rok a pol, aby so školstvom pohol, ale keďže tu nie je, tak aspoň vám, pani ministerka, odkazujem, že my vám budeme držať palce, budeme sa snažiť, budeme podporovať, ale za toto vyhlásenie vlády teda nebudeme môcť zahlasovať.
Ďakujem pekne.