Vážený pán predseda, vážený pán minister, pán spravodajca, dovoľte mi, aby som za klub KDH spomenul zopár vecí týkajúcich sa skráteného legislatívneho konania v tejto konkrétnej novele novely. Prepáčte, ešte som neprivítal aj kolegyne a kolegov zákonodarného zboru, tak aj vás pozdravujem.
Najprv si dovolím, pán minister, dve krátke poznámky k tomu, čo ste povedal. Vy ste sa tu postavil a aby ste nám zdôvodnil, prečo sa majú premlčacie doby vrátiť v prípade násilných trestných činov alebo znásilnení z desať rokov na dvadsať. A celá vaša argumentácia bola o tom, že predsa len tie desaťročné premlčacie doby sú lepšie. Tak ak už sa postavím a idem argumentovať, že prečo to dajme naspäť na dvadsať, tak hľadám dôvody, prečo dvadsať a nebudem rozprávať, prečo desať. Čiže ja som tomu celkom nerozumel, aj keď možnože úmysel bol dobrý. A po druhé, a ak poviete, že to predchádzajúce vaše riešenie, že sa to páči českým advokátom alebo obhajcom, no samozrejme, že sa to páči advokátom a obhajcom, lebo tí stoja na strane obvinených alebo obžalovaných, na strane tých, ktorí spáchali trestný čin, alebo respektíve keď to súd rozhodne, ale nie na strane poškodených. Čiže my stále namietame, že celá tá vaša trestná novela veľká sa posúva od poškodených smerom ku vinníkom, a to je nefér, nedobre.
Za klub KDH poviem, že každá jedna novela alebo každý jeden zákon, ktorý sa prijíma v skrátenom konaní, je veľmi riskantný. Tam riskujeme viacej vecí. V prvom prípade riskujeme, že tam bude veľa chýb. A v druhom prípade riskujeme, že tí, ktorí majú moc a väčšinu v parlamente, že si nasilu pretlačia aj také riešenia, ktoré nie sú v nejakom celospoločenskom záujme. A sú iba tri dôvody, keď tento risk sme ochotní podstúpiť. Buď hrozia vážne hospodárske škody alebo nejaké iné vážne ohrozenie náhle, alebo sú pošliapavané ľudské práva a slobody. Ja som tu prvé funkčné obdobie a už tu bolo niekoľko podávaných zákonov alebo noviel v skrátenom konaní. Napríklad sme išli vytvoriť ministerstvo cestovného ruchu a športu, tak tam ste aspoň sa odvolali na § 89 rokovacieho poriadku a tam ste povedali, že hospodárske škody teda nám, vážne hospodárske škody nám hrozia, tak poďme to prijať.
Tá vaša predchádzajúca veľká novela trestného zákona, pán Gašpar, vy ste nám tu dali alebo ste povedali, že je tridsať rôznych nálezov Ústavného súdu, čiže tam, kde sa pošliapajú ľudské práva, to musíme veľmi rýchlo a neodkladne upraviť, a preto ste tento dôvod použili, že tá veľká trestná novela je predkladaná v skrátenom konaní a je to takto dobre. A teraz prekladáte ďalšiu novelu tej vašej novely, kde idete niečo vrátiť naspäť a máte tri možnosti, na ktoré sa môžte odvolať, pán Susko, tri. A vy ste povedali, že ideme to prijať preto, lebo je taká spoločenská objednávka. Vy ste sa neodvolali ani na jeden z týchto troch závažných dôvodov. Tak z hrušky dole, pán minister, lebo toto vám nemôže prejsť, toto nie je v súlade s platnou legislatívou. Keď vy tam nedáte to odvolanie sa na niektorú z týchto možností, aj keď aspoň keby ste to aspoň fingovali, ako pri, povedzme pri ministerstve športu, že hospodárske škody, ale ani toto vám už nie je sväté, už ani na to kašlete, my to proste pretlačíme. Ale vy si tu koledujete ďalšie podanie na Ústavný súd, lebo tam na to nie sú dôvody. Mohli ste spomenúť, že urobili sme chybu a skrátili sme tie doby premlčania z dvadsať na desať a toto sa môže dotknutých žien, ktoré boli znásilnené, tam sme urobili chybu, tam by sa mohli poškodiť ich ľudské práva, tak preto to chceme opraviť. Keby ste to takto povedali, takto dali do dôvodovej správy, ale takto to tam nie je. Veď vy ste sa tu postavili pred pätnástimi minútami a ste povedali, že pre mňa sú aj tak tie desaťročné premlčacie doby lepšie. Ja nerozumiem tej argumentácii a neviem, čo to tu vlastne teraz robíme.
Čiže tie dôvody, reálne ak poviete, že tie dôvody sú fakt také, že tým ženám zrejme to ublíži, aspoň niektorým z tých, ktoré sa môžu tie násilné trestné činy objasniť a dajme im šancu, nech sa to objasní, natiahnime naspäť tie premlčacie doby. Keby ste to takto povedali, tak aby aspoň, aspoň ten závan nejakej spravodlivosti a nejakého práva by tam bol.
Po druhé. Čo tu idete spraviť? My nevieme, ako rozhodne Ústavný súd v prípade veľkej novely. Vieme to? Aj keď sa ústavní činitelia ako keby zabudli svoje podpisové vzory od pána Fica najprv a teraz pána predsedu parlamentu a sa niečo zdržiava tak, aby 15. marca sme mohli zakričať hurá, ale veď tam je, tam je možnosť, že Ústavný súd zmetie tú novelu do koša. A teraz vy idete robiť novelu na novelu a môže sa stať, že tá pôvodná, tak môže nastať viacej kombinácií, že čo kedy bude platiť. Taká právna neistota a toľko podmieňujúcich vecí, že čo ak a ak vtedy toto a potom tamto, to zakladá nejakú ďalšiu právnu neistotu a ďalší chaos. Veď vy ste predložili novelu, ktorú tesne pred koncom, pán Gašpar večer podal pozmeňujúci návrh, potom ráno dal pozmeňujúci návrh na svoj pozmeňujúci návrh a teraz prichádzate s novelou novely. No ak je toto seriózna robota, mne to pripadá jak rozprávka majstra capka. A vy sami sa usvedčujete z toho, že ste to pripravili narýchlo, že ste nepredpokladali niektoré veci, že sú tam chyby a potom keď sa na nás pozerá svet, tak povedia, tá slovenská Národná rada, to je banda diletantov. Lebo keď opravujete na opravené, novelizujete novelizované, veď to je proste choré. A čo sa môže stať? Napríklad (reakcia spravodajcu), ale veď sa prihláste do rozpravy. Teraz ja mám, teraz ja mám čas svoj, ale rád si potom vypočujem vašu faktickú a na ňu zareagujem.
Skrátka a múdro, ak Ústavný súd povie, že tá pôvodná veľká novela nebola dobrá a ju zruší, tak vy do § 87 dávate čl. 6, ktorý bude v podstate totožný s čl. 1. No, no kto už videl takú novelu Trestného zákona? Ako to robíte, kurník šopa, veď tam je kopec, tam je kopec neistoty, kopec neporiadku. Ak legislatíva dovoľuje aj taký bordel, však samozrejme, sme na Slovensku. Ak by ste teraz stiahli tú pôvodnú novelu, veľkú novelu vašu, viete, čo by sa stalo? Doby premlčania by sa vrátili na pôvodnú, na tie pôvodné čísla a boli by ste na dvadsiatke. My stále hovoríme, dajte preč túto novelu, vy nemusíte podávať novely na novely a pozmeňováky na pozmeňováky, vráťte sa o krok späť a poďte takúto vážnu vec ako je trestná novela prerokovať v riadnom konaní. Mali ste tu, mali ste tu legislatívny zámer pani Kolíkovej, potom pána Karasa, tie boli diskutované riadne, tie prešli tým sitom odborníkov, verejne debaty, odbornej debaty, politickej debaty a nebyť šarvátok v parlamente, už dneska je prijatá novela, ktorá mala celospoločenskú zhodu. Táto vaša novela nemala celospoločenskú zhodu, je chybná a opravujete ju za jazdy. A ja sa pýtam, prečo. Komu tak silno záleží na tom, aby, aby uzrela svetlo sveta a bola platná aspoň jeden deň? Keď si vypočítate, že komu to prospeje a keď začneme od, keď sa Ústavnému súdu ju nepodarí ju zvrátiť a začneme od 1. alebo od 15. marca počítať, kto je premlčaný, komu sa znížili tresty a kto unikol úplne, unikol odsúdeniu, alebo aby bol potrestaný, tak až potom sa vám otvoria oči, kvôli čomu to robíme a kvôli komu to robíme.
My za KDH s otvorenými očami pozeráme, čo za šlendriánstvo sa tu v tej Národnej rade robí. Ako sa novelizuje novelizované, ako sa opravuje opravené a ako potom budeme mať v jednom zákone dva paragrafy, ktoré sú, alebo dva odseky, ktoré sú totožné. Veď to nemá hlavu ani pätu, vážení. Nemá to hlavu ani pätu. A teraz, teraz sa, na pozadí sa deje to, že pán predseda parlamentu zdržiava, nechce uverejniť v Zbierke zákonov tú vašu novelu, aby sa mohol kvalifikovane k nej vyjadriť Ústavný súd. Veď nechajte Ústavný súd, nech posúdi súlad s ústavou, nech posúdi, či je to všetko v poriadku. Ak ju vráti, vráti, ak ju nevráti, bude platná. Ale prečo toto teraz idete zdržiavať? Táto novela je zbytočná, keby ste tú svoju novelu stiahli, tie premlčacie doby by boli natiahnuté na dvadsať rokov. My za KDH sme za to, aby tie premlčacie doby sa neskracovali, je to blbosť. Aj keby jeden alebo dva prípady sa odhalili preto, že tá premlčacia doba je dlhšia ako desať rokov, tak je to úspech pre tú ženu, je to úspech pre spravodlivosť. Na tomto stojíme za jedno. Ale spôsob, ako to robíte, nehnevajte sa, majster capko by bol pred vami jeden veľký geroj a jeden veľký umelec. Lebo takto to dobabrať, no klobúk dolu. My si počkáme na výsledok, na výsledok debát, na zdôvodnenie, ale nie na také zdôvodnenie, že my chceme desaťročné premlčacie doby, ale spoločenská objednávka je dvadsaťročná, tak to dajme na dvadsať rokov, aj keď s tým ako minister nesúhlasím. Tak toto je teda zdôvodnenie par excellence.
Takže summa summarum, aspoň jeden z týchto troch dôvodov – vážna hospodárska škoda, pošliapané ľudské práva alebo nejaká vážna mimoriadna udalosť, aspoň to si dajte do tej dôvodovej správy, aby ste sa ráno mohli pozrieť do zrkadlo potom po hlasovaní.
Ďakujem pekne.
