Videokanál poslanca

.

Pardon, kolegovia, kolegyne, prepáčte, som trošku smädný (rečník položil na rečnícky pult fľašu s neznámou tekutinou a poldecák), tak som si aj niečo doniesol, aby mi náhodou pri tejto téme nevyschlo v krku. Veď taká dobrá slivovička päťdesiatdvojka, to tak dobre retiazkuje, nie je nikdy zlá, nie? Zakázať zákonom vnášať do rokovacej sály horalky, tik taky, ale nezakázať alkohol, o niečom predsa svedčí. Nie? Keď si niekto takto nadstaví pravidlá, tak zrejme chápeme, že čomu ten človek holduje. Možno tie horalky a tik taky považuje za nebezpečie, ale alkohol je jeho priateľ. A takto sme dopadli, takéto pravidlá máme nadstavené 36 rokov po revolúcii, že bez problémov môžete v parlamente slopať čokoľvek, aké, aké ľúbite. Slabšie, silnejšie, domáce, kúpené, akékoľvek (rečník si nalial z fľaše do poldecáku), ale alkohol, tik taky, lentilky, božechráň. Na zdravie! (Rečník sa napil. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Že keby bol alkohol. Je to alkohol?

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Čo by ste si dali?

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Nie. (Smiech.)

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Doneste pohár, okoštujte.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Dobre, takže keďže to nie je alkohol, nech sa páči, ďalej.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
A ak by to bol alkohol, pán predsedajúci?

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Nech sa páči, pokračujte vystúpením.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Iba vám chcem povedať, že skúste si prelistovať rokovací poriadok, ktorého novelu ste teda aj vy presadili, a skúste mi tam nájsť niekde v rokovacom poriadku, že je zakázané vnášať alkohol do parlamentu. Môžete čítať spredu-odzadu jako Arab, nenájdete nič. O alkohole sa tam nehovorí, čuduj sa svete prečo. Ale o horalkách sa tam hovorí, čuduj sa svete. No a v takomto Slovensku a v takomto parlamente fungujeme. Ako majú mať ľudia dôveru voči prijatým zákonom? Nejako mi vyschlo, prepáčte. Ako majú mať dôveru voči prijatým zákonom, keď vidia, že zákony prijímajú ľudia, ktorí sú evidentne pod vplyvom alkoholu. (Reakcia z pléna.) Však daj nejakú. (Rečník si nalial a následne vypil poldecák.) Na zdravie!
V prvom rade je to zlý príklad, samozrejme, voči, voči deťom. Ich rodičia, mamy, otcovia, babky, dedkovia ich celý život učia, alkohol je metla ľudstva, aj keď možno tí rodičia to priamo nezvládajú, možno aj ten dedko veľa času strávi v tom šenku, ale v skutočnosti chce tomu svojmu vnukovi dobre a hovorí mu, že len, prosím ťa, nepi, je to metla, neni to dobre, keď budeš veľký, nepi, nerobí to dobrotu. Žiaden dedko ožran nenabáda svojho vnúčika, žiaden tatko ožran nenabáda svojho syna, aby pil, lebo však vlastne to je dobré. Každý z nich si nakoniec, keď vytriezvie, uvedomí, že toto nie je dobrá vec a tým svojim deťom a vnúčatám predsa nechce zle. No len potom večer si zapnú v rodine televíziu, zrazu tam beží či už teda jedny, druhé, tretie správy a zrazu vidí, že zase bol ten ožratý poslanec, zase bol tam ožratý premiér alebo teda predseda vlády, zase bol ožratý priamo predsedajúci alebo predseda Národnej rady a bľabotal tam, vôbec mu nebolo rozumieť a potom aj redaktor alebo možno opoziční poslanci povedia, že pozrite sa, zase bol ožratý, zase o nás ožratí hlasovali. Čo si má to decko potom myslieť? Ako si to má v tej hlave upratať, teda že či domov klame alebo teda že či ho vlastne podvádzajú tí rodičia alebo starí rodičia, keď vidia, že vlastne oni im síce hovoria, že nepatrí sa piť a zrazu ten parlament, čo aj to malé dieťa možno od 6, 7, 8 rokov si uvedomuje, že to je vlastne také niečo, také veľmi slušné, také decentné, tam sa prijímajú nejaké tie pravidlá, tak rozhodujú tam o nás všetkých a k tomuto ich vlastne vedú aj tí rodičia a zrazu vidia, že tí ľudia, ktorí tam rozhodujú o nás všetkých, v pohode sú ožratí ako ten dedko, možno aj ten oco, keď to nezvládne.
Čiže v prvom rade je to veľmi zlý príklad. V druhom rade je to podľa mňa pre každého z nás by to mala byť hanba. Alebo hanba pre, kto odišiel? Predsedajúci to vzdal. Možno si išiel upiť, tak si teda upijeme aj my. Čiže v druhom rade je to aj, dáte si, pán Hazucha? Máte pohárik? (Reakcie z pléna.) Dobre. Domáca nebojte. Ale áno, nejedzte, prosím vás, ale upiť si môžte, to viete, že máte taký rokovací poriadok. Ináč vás tu vítam ako jediného statočného koaličného poslanca. (Potlesk.) Jaj, zaujímavé reči, ale aj zaujímavý materiál tu je. Na zdravíčko! (Rečník vypil poldecák.) Takže v takejto situácii jasné, každý z nás by mal cítiť takú normálnu, prirodzenú ľudskú hanbu, alebo jeho príbuzní by mali cítiť zaňho nejakú hanbu, alebo jeho kolegovia, ono sa to hovorí tá prenesená hanba, by mali cítiť, keď vidíme, že jednoducho zase si niekto bol upiť a zase bľaboce, ale ináč fakt by ma zaujímalo, kde ten a dobre.
Ale ďalšia je otázka spravodlivosti, lebo teraz si dajme otázku, že ktorý zamestnanec môže prísť do práce, ktorá zdravotná sestra, ktorý lekár, ktorý sústružník, ktorý smetiar, ktorý rušňovodič. Ktorékoľvek povolanie na Slovensku, kto môže prísť do práce a bez problémov počas pracovnej doby si môže naliať. Sám sebe si. Len tak. Nič sa nedeje. Žiadny taký zamestnanec nie je. To, že niekedy, áno, bolo tolerované, povedzme, že na stavbe, že dobre, pivečko desinku, osmičku dáme si a to patrilo nejako k tej práci, aj tá doba je už za nami. Už aj dnes keď si vypije aj ten murár alebo pomocný robotník na stavbe, má problém, vyhodí ho z roboty zamestnávateľ, lebo on za neho ručí. Keď mu príde bezpečnosť pri práci niekto skontrolovať, tak on bude mať, ten zamestnávateľ, problém, tým pádom nedovolí ani chlapom, aby si vypili čo i len jedno pivečko. Keď tak, okej, nealko. V čom je to potom spravodlivé, keď my si tu uzurpujeme, že my tu rozhodujeme o spravodlivosti, že my tu môžme slopať jak kebyže sa nič nedeje ráno, na obed, večer, ešte pred hlasovaní, po hlasovaní a v podstate, že čím dôležitejší zákon, tak tým viac sa ožereme. Lebo, prepáčte, tak to presne funguje. Keď si uvedomíte, že kedy tu vidíte najviac ožratých kolegov najmä teda v týchto našich vládnych, vládnych laviciach, teda ja tam registrujem poslancov HLAS-u a SMER-u najmä, ktorí tam blízko pri nás sedia, tak je to práve v čase, keď sa prerokovávajú tie najdôležitejšie zákony, kedy prebiehajú mnohohodinové diskusie, kedy sa tu oni nudia, jednoducho však čo tu bude sedieť, tak sa zašijú na tie poslanecké kluby, avšak teda uleje raz jeden, potom druhý, potom tretí a na konci ráno, keď tam príde pani upratovačka, tak berie odtiaľ desať vypitých fliaš, kedy tedy ogrcaný koberec. To dokedy takto plánujeme fungovať? Je 36 rokov po revolúcii. To naozaj my chceme od ľudí nejaký rešpekt voči zákonom, voči poslancom, voči Národnej rade, keď im takýmto príkladom ideme? A presne tak ako som to povedal pred chvíľkou. Čím dôležitejší zákon, čím dlhšia rozprava, to znamená pre koaličných poslancov tým dlhšia nuda, tým viac zašívania sa na poslaneckých kluboch, tým viac vypitého alkoholu, tým viac ogrcané koberce, tým viac roboty pre upratovačky, tým viac promile pri hlasovaní. Čo nám šibe? Dokedy budeme takto fungovať?
A áno, jedným dychom je namieste aj otázka, a to zase viete vy a tolerujete to, máte vo vláde dvoch ministrov, ktorí majú radi (rečník napodobnil šnupanie) také sypané, ja ani neviem, jak sa to presne volá, také tie lajny a vy to v pohode tolerujete a evidentne tu viacejkrát boli a vystupovali pod vplyvom, aj keď nie pod vplyvom alkoholu. A ja sa pýtam, dokedy nebudete mať odvahu týmto ľuďom povedať, že počúvaj, Jano, Robo, Fero, počúvaj, ako si normálny? Ako keď teraz si feťák, tak akože fetuj niekde neviem kde, cez prázdniny alebo doma, ale tuto rozhoduješ o osudoch ľudí. Preto my do návrhu zákona, ktorý predkladáme, sme nedali len ten alkohol, tú známu metlu ľudstva, ale aj tú novodobú metlu ľudstva a to sú iné návykové látky. Áno, drogy. Áno, v tomto prípade hovorím o kokaíne, ktorý dvaja ministri mimoriadne zbožňujú a teda ešte, ešte to aj vy tak v tých vašich koaličných radoch hovoríte, že vlastne ten jeden známy fukač, že naučil toho nového fukača teda, že si ho vlastne tak nejako ochočil a že tuto sa tak vlastne v tejto veci pobratali. Tu naozaj vy chcete tolerovať, aby sme chodili ministri pod vplyvom drog, aby tu chodili poslanci a poslankyne, aby hlasovali pod vplyvom alkoholu alebo to, čo tu teda bolo vidieť pred pár týždňami, že tuto ožratá evidentne poslankyňa tu diskutovala o niečom? Ako nebláznime, prosím vás!
Ja som, keď som sa dozvedel, že Vaľová ožratá jak posledná trúba vtrhla na náš poslanecký klub, začala tam, neviem, jak sa to slušne povie, robiť neslušné návrhy našim normálnym že zamestnancom chlapom na klube chalanom, mladým chlapom od nej o 50 starší alebo možno o 100 rokov mladší, od nej o 100 rokov mladší možno, čiže robí im tam neslušné návrhy, potom keď niektorý si ju ide odfotiť, tak zoberie mu, ožratá mu zoberie telefón a s opätkami mu ho rozbije. Toto sa stalo reálne na našom poslaneckom klube. Keď si myslíte, že nestalo, tak si dajte do gúglu, gúgl si pamätá, myslím, že vtedy Plus jeden deň na celej stránke o tom bola vlastne vtedy reportáž aj výpoveď toho nášho zamestnanca z klubu. Mladý chalan-25 ročný, Vaľová tam príde robiť ožratá takéto divadlo. A to nie, že teraz sa tam stretli po pracovnej dobe, to sa tam stretli normálne, že tuto zasadal parlament a ona v takomto stave vtrhne na náš poslanecký klub.
Dokedy to budete, prosím vás, tolerovať? Dokedy takýmto ľuďom budete dovoľovať, aby v pohode išli a hlasovali o osudoch ľudí? Dobre, ja teraz tu takto pred vami si nalievam a aj vizuálne vám chcem klopať na vaše svedomie, ale vy to robíte tam niekde po vašich poslaneckých kluboch. Vy v pohode akceptujete systém, že máme tu rokovací poriadok (rečník si nalial do poldecáku), v ktorom je zakázané sem doniesť, ešte raz hovorím, škatuľku tik takov. Je sem zakázané doniesť horalku, lebo to porušíte rokovací poriadok a predsedajúci vás môže vykázať a keď ju neuposlúchnete, tak vám zobere dva platy. A keď ešte aj to neuposlúchnete, tak vás dá vyviesť policajtami, keď si sem donesiete horalku. Ale keď si sem donesiete fľašu, budete tu slopať jednu, druhú, tretiu, piatu a budete vám tu nám tu hovoriť vaše múdrosti, v poriadku, ešte príde asi predseda a povie, dobrá, dobrá, kvalitná, uleješ? Všetko v poriadku. Je všetko v súlade s rokovacím poriadkom. Ale keď ja sa sem postavím a poviem, že Gašpar je zločinec, ktorý zneužil Policajný zbor, lebo vydal Policajný zbor a Národnú kriminálnu agentúru do rúk mafie, o čom koniec koncov hovorí obžaloba voči nemu na súde, kde je obžalovaný zo šiestich závažných zločinov najmä zo zosnovania a založenia zločineckej skupiny, tak za to ma dá vyviesť policajtami a zoberie mi dva mesačné platy, lebo vraj som prekročil hranicu slušnosti. Ale ožrať sa, prísť sem hlasovať alebo chodiť obťažovať mladých chlapcov o sto rokov mladších na poslanecké kluby konkurenčných politických strán, potom im tam rozbíjať telefóny, to je v poriadku podľa vás. Prepáčte, pán Hazucha, že na vás pozerám, ale ešte raz. Zo 79 koaličných poslancov ste tu sám, tak jednoducho ste si vytiahli najkratšiu zápalku, ale dobre, ešte raz oceňujem aspoň odvahu, takže budem sa snažiť pozerať aj niekde inde do tých prázdnych lavíc, a ja sa pýtam, to dokedy takto budeme tolerovať? Dokedy si z ľudí budeme robiť srandu?
Každopádne je to, na zdravie (rečník vypil poldecák), píše no, každopádne je to mimoriadna hanba a arogancia moci. Ukazovať, že ukazovať, že my môžme, lebo my sme nad zákonom, nás sa to netýka, lebo respektíve napíšeme si zákon tak, aby sme mohli legálne slopať v parlamente, tak to je mimoriadna hanba a je to arogancia plus-mínus taká ako vlastne teraz chystáte aj podvod s vašimi platmi, kde teda sa tvárite, že nejakým spôsobom to prežijete a tie platy si jednoducho nezmrazíte a že tak, že pri šesťtisícových platoch šup ho ešte tristo eur navyše. To, že ľudí tu lynčujete či transakčnou daňou alebo ukradnutými daňovými bonusmi, či rodičovskými dôchodkami, to vám je jedno, to je, to je v poriadku. Hlavne, že vy môžete piť, hlavne, že vy si môžete sami sebe schváliť o tristo eur len tak vyššie platy, lebo však si zaslúžite, a keď my predkladáme návrh zákona, tak vy iba hľadáte si cestičky, ako vlastne sa tomu zákonu vyhnúť a ja sa ináč dosť vsadím, že aj tentokrát spravíte fintu, že zrazu tu príde pri hlasovaní návrh, navrhujem, aby sa číslo zákona také a také posunulo na nasledujúcu schôdzu so súhlasom či s návrhom troch poslaneckých klubov. Kto je za, my budeme proti a vy si to odhlasujete. A zrazu zmrazenie platov posuniete na májovú schôdzu, potom to posuniete na júnovú schôdzu a potom keď sa vás niekto náhodou bude pýtať, že ako je to možné, prečo ste to spravili, poviete, lebo viete, už je neskoro, už teraz by sme to nestihli.
Toto vy robíte s ľuďmi. Pľujete im do tváre, čistá arogancia moci, sami sebe si zvyšujete platy, ľuďom zvyšujete dane, Ficovi a ministrom len tak dovolíte, aby si zvýšili platy o 100 %, len tak jedným hlasovaním o 100 % a zároveň aj im tam dovoľujete, že bez problémov popritom môžu piť, koľko len to dá priamo na rokovaní vlády.
Preto ale aj my v tomto návrhu zákona alebo v tejto novele rokovacieho poriadku navrhujeme, aby sme rovno predkladali, alebo aby sme dali zmenu, aby sa to netýkala povinnosť fúkať a testovať sa na iné návykové látky len na poslancov, ale aby tá povinnosť sa vzťahovala aj na všetkých ostatných ľudí, dôležitých ľudí, ktorí sem medzi nás chodia a, bohužiaľ, kedy-tedy sa niektorí z nich tu pod vplyvom alkoholu objaví. Naposledy bol to, samozrejme, Robert Fico naozaj ožratý jak drúk, potom tam išiel k nám, ukazoval tam prostredník, nechcem to teraz ukazovať, lebo potom zase by ukazovali, že ja som ukazoval prostredník. Nie, nie, nie, normálne si predstavte, že predseda vlády, premiér ide tam pred poslednú lavicu pred nás, niečo bľaboce nezrozumiteľne, vytasí tam prostredník a teda týči prostredník pred nás taký dlhý, aspoň taký tridsaťcentimetrový. Akože nie je vám hanba? Však mu povedzte, Robo, neslop, nemáš potom zdravý rozum, robíš hlúposti, týmto robíš hanbu aj nám. A keď teda si to vy neuvedomujete, tak skúste to hodiť do Excelu, dajte si prieskumy verejnej mienky do Excelu a budete vidieť, že postupne krásne tá dôvera ľudí sa stráca a keď takto pôjdete až do volieb, tak na konci to dobačujete tak, že s ústavnou väčšinou vás vyprášime a de facto vaši vlastní voliči vás s ústavnou väčšinou vyprášia, lebo to budú práve tí, rozmýšľajúca časť vašich voličov, ktorí si povedia, že tak počkať, počkať, ja som to tu nechcel, ja som nechcel, aby oni ožratí chodili do roboty, aby si zvyšovali platy, aby mne zvyšovali dane, aby mi kradli daňové bonusy, aby mojej mame ukradli rodičovský dôchodok, však nič z toho mi nesľúbili. A zrazu títo ľudia opäť prejdú na stranu spravodlivosti a vyprášia vás ústavnou väčšinou. To naozaj zase chcete tu so strachom žiť, že kedy teda vás vydá niekto pred stíhanie za zločiny, ktoré ste spáchali? Však sa skúste spamätať a začnite robiť konečne veci aj trošku pre ľudí.Tento návrh zákona je určite pre ľudí, lebo ľudia to tak cítia. Ľudia to považujú, aj vaši voliči to považujú za maximálne svinstvo, že vy si v robote v pohode môžete piť a oni to majú zakázané a oni za to majú byť nejakým spôsobom vytrestaní.
Preto ale teda ako som spomenul, že sem chodia aj ľudia, ktorí teda sú mimo poslaneckého zboru, tak náš návrh zákona sa vzťahuje aj na prezidenta, čiže keď sem Pelerína príde ožratá, aj ona bude musieť ísť jednoducho fúkať, keď bude podozrivé, že si vypila, lebo jednoducho nebude tu robiť národnej hanbe a úradu prezidenta hanbu. Keď sem príde predseda vlády alebo ktorýkoľvek minister ožratý, rovnako bude musieť sa podrobiť testu na alkohol alebo inej návykovej látky. Keď sem príde rovnako aj predseda Ústavného súdu, ktorého som zatiaľ nikdy tak nezaregistroval, alebo predseda Najvyššieho súdu alebo predseda Najvyššieho správneho súdu, alebo predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktorého som takisto nikdy v takom stave nezaregistroval, alebo generálny prokurátor, či guvernér Národnej banky, tak všetci sa budú musieť rovnako ako 150 ostatných poslancov podrobiť testu či na alkohol, alebo iné návykové látky.
Ako to bude fungovať? Tak buď priamo predsedajúci, však by to mal byť ten, ktorý teda má tie tykadlá a senzory spustené a vidí, že teda niekomu sa tu nejako tak bľabotavo motá jazyk, tak toho poslanca môže vyzvať on, alebo jednotlivé poslanecké kluby. Áno, samozrejme, teoreticky mohlo by to byť o tom, že teraz niekto si na niekoho sadne a zrazu bude čisto šikanózne vyzývať jedenkrát, druhýkrát, desaťkrát za deň, aby sa niektorý poslanec z iného poslaneckého klubu podrobil takémuto testovaniu, lebo teda javí známky požitia alkoholu alebo iných návykových látok, preto sme do tej novely dali také ochranné opatrenie, aby tento návrh mohol byť voči tomu danému poslancovi alebo poslankyni uplatnený maximálne dvakrát do dňa. Je to myslím vcelku férové opatrenie, keď sa ukáže vlastne, že dvakrát to bolo de facto krivé podozrenie a ten poslanec prešiel úplne čistý či už testom na alkohol alebo iné návykové látky, tak nevidíme dôvod, aby ho niekto buzeroval ďalej. Na zdravie, ináč tam do toho rohu prajem. A vidíte, ani nepijete a kýchate. Takže na zdravíčko. Ja som nejaký smädný.
Takže rozširujeme tento návrh mimo poslancov aj teda o týchto ostatných vysokých predstaviteľov štátu, ktorí sa majú právo vyskytovať v rokovacej sále a chceme takto celú rokovaciu sálu ochrániť pred alkoholom, ale, hovorím, takisto aj pred inými návykovými látkami. (Rečník vypil poldecák.) Mám trošku problém, že, resp. keď sa zamýšľam nad tým, že keď vy pijete alkohol, tak ono to vlastne v dohľadnej dobe nejako vyprchá, keď teda niekto stiahne takúto fľašu, tak možno teda, dobre, za deň už je čistý a aj keď teda slušný výkon, ale obávam sa, že ak túto novelu zákona prijmeme, tak dvaja ministri sa tu neukážu pár mesiacov, lebo myslím si, že pri tom teste na iné návykové látky, resp. na kokaín, tieto stopy po požití iných návykových látok alebo drog v ich organizme budú až mesiace. Takže áno, z tohto pohľadu tento technický problém by ste museli vyriešiť, že kto by ich tu vlastne zastupoval, ale vlastne však v podstate ten problém vyriešený máme. Možno by sa tu akurát, ak by sme ich odvolávali, nevyskytli alebo neukázali by sa a návrhy zákonov môžu za nich predkladať ich kolegovia, ale hovorím, že trošku títo dvaja ministri, o ktorých sa teda dlhodobo hovorí, že kokaín je ich dlhoročný priateľ, alebo sú mu teda veľmi verní, tak tí by asi mali problém s prejdením na takomto teste. To znamená, že by sa tu pár mesiacov neukázali, aby náhodou tú verejnú hanbu neutrpeli.
Napriek tomu si myslím, že by sme nemali pozerať na záujem týchto dvoch konkrétnych ministrov, lebo v podstate potom ich identifikujeme a aj ľudia ich identifikujú, lebo budú vidieť, že dvaja ministri sa tu jednoducho nevyskytujú, lebo vedia, že ak by sa tu vyskytli, my by sme na nich dali ten návrh na drogový test a napriek tomu si myslím, že by sme si takto mohli vstúpiť, dovoliť vstúpiť do ich súkromia, lebo verejný záujem v tomto prípade je určite viac ako súkromie týchto dvoch daných ministrov.
Čiže čo navrhujeme, je v prvom rade teda to, čo som hovoril, rozšíriť počet ľudí, ktorí budú sa musieť podrobiť testu. V druhom rade navrhujeme, aby teda poslanci aj teda ten ostatný zoznam ľudí, ktorý som menoval, sa museli podrobiť testu nielen na alkohol, ale aj na iné návykové látky, to znamená, inak v ľudskej reči povedané, aj na drogy. Ďalšie, čo navrhujeme, je nielen to, že zakazujeme, aby sem prišiel niekto ožratý alebo pod vplyvom drog, ale zároveň musíme zakázať, aby sem ktokoľvek mohol napr. aj vnášať alkohol, či teda rozbalený, nerozbalený, v akejkoľvek podobe, alkohol nemá čo sa vnášať do najvyššieho zákonodarného orgánu alebo teda do parlamentu, preto nejde nám len o to, aby sem niekto vnášal alkohol v sebe, ale aj teda v akejkoľvek podobe, ktorá by ho možno mohla lákať k tomu, aby si priamo počas rokovania Národnej rady, aby tu si sám sebe ulieval.
Čo navrhujeme, je, áno, zároveň teda to, chceme dať naroveň, je to smiešne, ale, bohužiaľ, je to tak, do rokovacieho poriadku, alkohol naroveň horaliek a tik taky, lebo horalky a tik taky približne desať rokov v pléne sú zakázané požívať, ale alkohol je dovolený požívať. Zároveň navrhujeme, aby sa táto povinnosť nevzťahovala len na rokovanie Národnej rady alebo pléna Národnej rady, ale aby sa vzťahovala aj na rokovanie výborov. To znamená aj na rokovania výborov, kde možno to je ešte viac dovolené alebo ešte viac obľúbené a možno na niektorých teda tých výboroch aj niekto oficiálne počas rokovania naleje, ale chceme, aby sme ochránili pod týmito látkami, ktoré umožňujú, že ľudia, ktorí ich požívajú, strácajú zdravý rozum a sebakontrolu, aby sme ochránili pred nimi aj nielen teda túto rokovaciu sálu, ale takisto aj výbory, ktorých teda máme viacero, požehnane, ale poslanec by nemal prísť, ani minister, ani na rokovanie výboru či už pod vplyvom alkoholu, alebo drog.
Je to spravodlivý návrh zákona v súlade so zdravým rozumom, nie je v žiadnom prípade šikanózny, lebo má len zabrániť tomu, aby o ľuďoch a ich osudoch rozhodovali ľudia či už po vplyvom alkoholu, alebo drog. Z tohto pohľadu si myslím, že po 36 rokoch, páni, čo, máte na chuti, dobre, dobre, domáca, keď vám nevadí môžme aj z toho istého, však vydezinfikované. Po 36 rokoch my sme v parlamente mohli ukázať ľuďom, že nimi nepohŕdame. Po 36 rokoch by sme mali ukázať ľuďom, že poslanci sú jedni z mnohých a v žiadnom prípade tu medzi nami nebude nikto, kto bude pod vplyvom či už alkoholu, alebo drog. Naozaj mne to je až taký smutný pohľad, hovorím sú to ľudia tam blízko, čo pri nás sedia, v tomto prípade z poslaneckého klubu HLAS, ale, samozrejme, že vieme, že prvú ligu ťahajú ľudia zo SMER-u, ale je to až veľmi taký smutný pohľad, keď vidíte že napr. ja som si to vtedy tak uvedomil pri novele trestných zákonov, to bol dlhodňový a dlhotýždňový de facto boj pri novele trestných zákonov, pri amnestii na zločiny, ktoré tu mafia, ktorá vládne, za roky páchala, kedy si sami sebe nadelili beztrestnosť a kedy sme si uvedomovali všetci, že ako to bude mať výrazný vplyv na spravodlivosť alebo pocit spravodlivosti medzi ľuďmi a keď ja som potom pri tom finálnom hlasovaní tam videl jedného kolegu poslanca koaličného, ktorý ledva sedel na tej stoličke, počas celého toho hlasovania bol dosť zásadne vzdialený od toho hlasovacieho zariadenia, ja som tak sa vtedy iba nádejal, že ten alkohol kebyže mu aspoň to spôsobí, že netrafí na to hlasovacie zariadenie. Bohužiaľ, vždy na to hlasovacie zariadenie trafil, to ma vtedy, v tej danej chvíli mrzelo, ale na druhej strane ma veľmi mrzelo to, že takú hanbu, alebo akou aroganciou pľujeme, alebo pľujete do tváre ľudí, ktorí si vás sem s dôverou zvolili, že budete zastupovať ich najlepší záujem a v žiadnom prípade vám nedali mandát, že budete o nich hlasovať opití alebo pod vplyvom drog.
Bol by som preto veľmi rád, aby sme konečne nabrali odvahu, ešte raz hovorím, je skoro 36 rokov od revolúcie, 35 je dokonaných, aby sme po 35 rokoch a po 32 rokoch existencie samostatnej Slovenskej republiky, aby sme konečne toto nadprávo poslancov Národnej rady, ktorým si sami sebe uzurpujú právo, že vlastne môžu bez problémov piť alkohol, tak aby sme toto „nadprávo" poslancom Národnej rady zobrali. Zoberme si ho, áno, uvedomujem si, že zoberieme si ho sami sebe, ale tak to býva, a keď chceme ľuďom ukázať, že nestojíme nad nimi, že sa nad nimi nepovyšujeme, tak pevne verím, že naberieme odvahu spoločne za tento návrh zákona hlasovať.
Zaregistroval som medzičasom, že sem prišiel aj pán Mikloško, ktorý myslím, že tu je pomaly od začiatku deväťdesiatych rokov tu bol poslancom, ja by som od neho a veľmi rád by som videl možno aj jeho vystúpenie, možno aj vo faktickej to stihne povedať, že či v tých deväťdesiatych rokoch nebol takýto problém s alkoholom, alebo teda či on to registruje, že sa to iba postupne zvyšuje, alebo teda vtedy boli poslanci väčší abstinenti, lebo ja vtedy som bol čisto konzument politiky, radový občan, študent na začiatku ešte gymnázia, potom vysokej školy a ja som mal vtedy pocit, že vtedy to bolo práveže ešte vo väčšom merítku a vtedy sa to tolerovalo, lebo vlastne ste ešte navyše mali tú aj priestupkovú imunitu, ktorá vlastne opitému poslancovi dovoľovala, že bez problémov mohol sadnúť do auta a ísť domov bez toho, aby sa mu čokoľvek stalo. Vieme, že ten najviditeľnejší prípad bol pán Cuper, ktorého potom ako poslanca prichytili, myslím, že to bolo v Modre, kde teda havaroval so svojím autom, bľabotajúci aj pred kamerami, aj pred policajtom, ešte sa tam smial, že vlastne bolo to len 2 dcl Orešanského, evidentne pri tom jeho stave, ktorý vykazoval, to neboli len 2 dcl Orešanského, ale možno teda 2 fľašky Orešanského, keď teda by sme hovorili o víne, a vtedy napr. ten Cuper nedostal ani len pokutu, lebo mal priestupkovú imunitu.
Ja som si potom dovolil tú drzosť v roku 2010, keď som sa stal poslancom Národnej rady, zaparkovať svoje auto na ten najväčší priechod, aký na Slovensku existuje, a teda to je pri bývalom Tescu, alebo tuším C Market sa to pretým volalo, myslím, že Kamenné námestie sa to volá teraz. Zaparkoval som auto do stredu toho prechodu, zablokoval som električky a išiel som si kúpiť do McDonaldu hamburger. V kľude som prišiel späť a samozrejme na to auto som vylepil veľké A4 toto si ja ako poslanec dovoliť môžem, vy obyčajní ľudia si to dovoliť nemôžete. Tým som chcel poukázať na obludnosť práve tej priestupkovej imunity, preto som chcel poprosiť aj pána Mikloška, aby nám to vysvetlil, že prečo ste vlastne aj tú priestupkovú imunitu, aj ten alkohol tu dlhé roky tolerovali vlastne, až v roku 2010 sem musel prísť po 21 rokoch od revolúcie, obyčajný rádový poslanec a začať boj proti zrušeniu, alebo za zrušenie priestupkovej imunity, za výsadu teda poslancov piť, robiť akékoľvek priestupky a bez akýchkoľvek následkov a na konci sa nám tento boj o rok neskôr podarila, zrušili sme priestupkovú imunitu. Odvtedy 14 rokov poslanci už tú priestupkovú imunitu nemôžu, odvtedy už teda viac jak 14 rokov nemôžu beztrestne piť alkohol, ale stále hovorím, neregistrujem snahu okrem nášho hnutia, kto by tu otváral otázku alkoholu v tomto pléne. Ešte raz hovorím, neregistrujem snahu okrem nášho hnutia, kto by tu otváral otázku alkoholu v tomto pléne.
Zároveň trošku pre mňa to bolo trochu zvláštne, síce ten prípad tej pani Vaľovej vtedy, keď ožratá vtrhla na náš poslanecký klub, tak stal sa za predošlej vlády, alebo počas toho volebného obdobia, kedy sme tu mali väčšinu, ale vtedy keď boli, ja neviem, či to bolo tým menším počtom ľudí, ale keď boli vlastne vtedy smeráci v opozícii, tak akoby ten strach im zväzoval ruky a zároveň som mal aj teda správy z parlamentu, že ten problém sa tu v tých rokoch 2020 – ´23 akosi nenachádzal alebo nevyskytol, okrem teda tej pani Vaľovej, ktorá teda išla tú prvú ligu. A to sa chcem zase potom opýtať, že či to teda súvisí s tou vašou aroganciou, že keď vládnete, tak vtedy podľa toho duchu alebo ducha alebo toho názoru Pavla Pašku, kedy ste teda povedali alebo on povedal, že však vyhraj voľby, môžeš všetko, že či vlastne vy teda si to tak akože užívate aj to holdovanie alkoholu, prepáčte (rečník si zobral telefón, ktorý mal položený na mieste predkladateľa), len v čase, kedy ste pri moci a vtedy idete naozaj, že sa asi nudíte pri tých návrhov zákonov a vtedy na tých poslaneckých kluboch pijete. Lebo teda neviem si vysvetliť, že hovorím vtedy, kedy my sme mali väčšinu v tejto sále, ste nepili okrem pani Vaľovej a zrazu teraz opäť vidím, že pri bežnom zákone tu môže byť odhadom tak tretina ľudí, ktorá rozhoduje o ľuďoch pod vplyvom alkoholu. Že to by som zase veľmi rád počul odpoveď od niekoho z poslancov SMER-u, že ako to teda vlastne u vás funguje, že či to vlastne keď ste v opozícii máte zakázané, keď ste v koalícii, tak vtedy ministri a podobní majú dovolené kradnúť a vám teda dovolia aspoň piť alkohol. Jednoducho chcel by som pochopiť toto vaše zmýšľanie, ako k tomu pristupujete.
No nič, každopádne predkladáme návrh zákona, ktorý je novela rokovacieho poriadku, ktorý má klepnúť po prstoch všetkým nám, ktorí sme tu, bez ohľadu na to, kto je z akej politickej strany. Zároveň všetkým ostatným, ktorí sem chodia na rokovanie parlamentu, čiže tých, ktorých som menoval, prezident, predseda vlády a všetci členovia vlády, predsedovia Ústavného súdu, Najvyššieho súdu, Najvyššieho správneho súdu, Najvyššieho kontrolného úradu, generálneho prokurátora, guvernéra Národnej banky, na všetkých týchto ľudí by sa vzťahovali úplne rovnaké pravidlá, ak by predsedajúci alebo niektorý poslanecký klub mal podozrenie, že niekto je pod vplyvom akejkoľvek návykovej látky, mohol by požiadať predsedajúceho, aby ho vlastne vyzval na podrobenie sa tomuto testu. V prípade, ak by ten človek odmietol sa podrobiť tomu testu, dostal by pokutu šesť mesačných platov. Rovnako by dostal pokutu aj v prípade, ak by cez ten test neprešiel. To znamená, ak by nafúkol, nafúkal alebo by sa ukázalo, že je pod vplyvom návykových látok, tak aj v tom prípade by dostal pokutu šesť mesačných platov, samozrejme aj s paušálnymi odmenami. Takže celkom slušný trest za to, že by tu niekto pil. Pevne veríme, že by to aj tým pádom bola by to odstrašujúca zbraň, lebo nejakých 36-tisíc za to, že som sa ožral na poslaneckom klube, za toto asi nestojí.
Verte tomu, že ak by takáto zmena zákona sa prijala, my by sme využívali tento inštitút veľmi efektívne a pri každom jednom, kto by takéto podozrenie spĺňal a z ktorého by tiahlo aj na meter, na dva niekedy, ako to zažívame, tak by sme takýto návrh dávali. Ale rovnako takéto isté právo by ste mali vy voči nám, boli by sme si v tejto veci rovní. Osobne si myslím, že tou chvíľou by alkohol a drogy z tejto sály zmizli. Každý by si dal sakra bacha, aby takto nebol usvedčený z toho, že vlastne v práci pije. Lebo teraz keď vám nemá kto, alebo nemá nám kto dať fúkať, tak vlastne môžme si hovoriť, že však ma nikto nenachytá a aj keď sa mi bude trošku bude jazyk bľabotať, tak poviem, že užívam nejaké tabletky, ako sa niekedy v tejto sále stáva.
Takže myslím si, že by to bol veľmi účinný teda nástroj, ako vykynožiť alkohol, drogy z tejto sály. Je to načase, aby sme to urobili, je načase, aby sme prestali robiť hanbu ľuďom, aby sme prestali robiť hanbu Národnej rade, aby sme jej dodali aj vážnosť, aby ľudia konečne prestali vidieť rôzne záznamy z rokovania Národnej rady, kde sa rôzni naši kolegovia nachádzajú pod vplyvom alkoholu.
Samozrejme teda na záver, keď sa pýtate teda, že či to bola slivovička alebo hruškovica alebo, neviem, nejaký kalvados... ako? (reakcia z pléna) alebo kapurkovú si mám dať, tak samozrejme, že to bola čistá voda, lebo asi by to bolo veľmi zlé, ak by som vodu kázal a víno pil alebo tvrdé pil, takže bol to len taký vizuálny príklad, aby som niektorých z vás možno trošku prebudil v tejto téme a ukázal, že v podstate akú zvrhlosť máme schválenú v rokovacom poriadku. Ak máte záujem a niekto z vás teda mi neverí, tak veľmi rád vám dám okoštovať, môžete pokoštovať alebo prípadne mi môžete dať fúkať.
Takže budem veľmi rád, ak tento návrh zákona získa vašu podporu, ak tento návrh zákona získa podporu, keď to zoberem tak, od Adama, barda slovenského, prepáčte teda to prirovnanie, barda slovenského parlamentu pána Františka Mikloška, lebo teda ten zažil tú dobu podľa mňa, kedy to tu bolo možno ešte v horšom stave a teda hovorím, kedy mali imunitu na slopanie alkoholu. Nieže imunitu, áno, imunitu na priestupky, čiže keď ak by ožratí išli a spôsobili haváriu, tak by sa im nič nestalo. Budem rád, keď tento návrh zákona podporíme úplne všetci, lebo je to správny návrh zákona, ktorý mal byť prijatý už veľmi, veľmi dávno, najneskorej niekedy tesne po revolúcii v osemdesiatom deviatom.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Myslím, že si to veľmi dobre zhrnul a je to nepríjemná téma pre najmä koaličných poslancov, lebo to vidíme, že veľmi masívne okupujú tento sál počas, počas doby, kedy tu hovoríme o ich verejnom hriechu. Ale ono to je možno pre niekoho smiešne, keď zbadá bľabotajúceho poslanca alebo predsedu Národnej rady, alebo ožratého predsedu vlády, ktorý tu ukazuje prostredník opozičným poslancom a tacká sa, prichytáva sa tuto tých, tých drevených zábradlí, ale ono to je hlavne smutné. Lebo ľudia v demokracii si volia parlament ako piedestál spoločnosti, vyberajú spomedzi seba tých ľudí, ktorí majú rozhodovať o ich osudoch, a nakoniec, čo to je platné otcovi a mame, babke a dedkovi, keď celý život vychovávajú svoje deti k tomu, že nie je normálne piť alebo keď treba piť, alebo keď teda keď piť, tak mať to pod kontrolou a zrazu oni vidia, že poslanci, ministri, predseda vlády, predseda, podpredseda parlamentu bez problémov ožratí hlasujú o ich osudoch, ako to majú vysvetliť tým svojím deťom? Tak oni môžu a ty mi, mama, tato, babka, dedko hovoríte, že ja by som nemal? Však oni sú mi príkladom. A v dnešnej dobe sociálnych sietí potom sa to veľmi rýchlo rozmôže. Len teda chcel by som zase zároveň zobrať také klišé, že to je problém len mužov v tejto sále. Bohužiaľ, pred pár týždňami ste tu vystúp, videli vystupovať aj ženu poslankyňu, ktorá to evidentne nezvládla, a je to obrovská hanba. A navyše hanba, teda keď žena, aj taká jedna veštica aj tu to vlastne viacerí asi zažili v takejto situácii, tá nám počas minulého volebného obdobia vyslovene vtrhla do klubu ožratá.

Ďakujem pekne. Kolegovia a kolegyne (povedané so smiechom), už dávno som nevidel teda takú plnú sálu a odporúčam (povedané so smiechom) si, ak by to teda vedel niekto zvrchu odfotiť, že sa tu vlastne nachádzame predsedajúci, spravodajca a ja ako predkladateľ plus kolega Jakab, takže sme tu naozaj plný dom a myslím si, že tak veľmi symbolicky v – á, ešte je tam skovaný, pardon, pod, pod balkónom jeden poslanec – tak veľmi symbolicky tu je prázdna sála práve pri téme, kedy ideme sa rozprávať o veľmi citlivej téme pre mnohých ľudí v tejto sále. A prečo citlivej? Lebo alkohol je metla ľudstva.
Tridsaťpäť rokov, 35? Tento budeme mať 36. výročie revolúcie a za 36 rokov si predsedovia alebo teda poslanecké kluby, alebo politické strany, ktoré tu sú, nedokázali urobiť poriadok s tým, že je úplne bežné, že o osudoch ľudí hlasujú ľudia pod vplyvom alkoholu. Priamo v tejto sále hlasujú ľudia, ktorí by mali byť elita národa, ktorí sú vyvolení ľuďmi spomedzi nich všetkých, aby rozhodovali o ich osudoch a priamo v tejto sále opakovane hlasujú ľudia o osudoch ľudí, ktorí sú evidentne pod vplyvom alkoholu.
Preto predkladáme návrh zákona, ktorý je v podstate veľmi jednoduchá zmena rokovacieho poriadku, na základe ktorého by sme alkoholikom medzi nami dali po prstoch a povedali by sme im, že teda ak si myslíte, že môžete chodiť do roboty ožratí, tak sa veľmi mýlite a títo ľudia by boli odstavení bokom a podliehali by de facto rovnakým sankciám ako obyčajní ľudia, ktorí keď prídu do práce a sú prichytení ich zamestnávateľom pod vplyvom alkoholu, tak rovnako by sa museli podrobiť testu na alkohol a podobne.
Na úvodné slovo myslím si, že stačí. Hlásim sa, samozrejme, teda do rozpravy aj ako prvý a bol by som teda veľmi rád, aby sme konečne dnes možno o jedenástej, možno o piatej povedali, že považujeme ľudí za normálnych, že ich nepovažujeme za hlupákov, ktorým bez problémov môžme sa tváriť pred voľbami, že nám na nich záleží, ale v skutočnosti, keď máme ukázať, že nám aspoň pri tých základných parametroch, pri nich záleží, že hlasujeme s plným vedomím a svedomím, tak že ukážeme, že nebudeme viac medzi sebou tolerovať ľudí, ktorí holdujú alkoholu a potom bez hanby idú stláčať tlačítka a rozhodovať o osudoch ľudí.
Ďakujem pekne. Na úvodné slovo stačí. Hlásim sa potom do rozpravy.

.

Čiže veľmi stručne, zbytočne by som sa opakoval.
Naozaj toto je návrh zákona, podľa mňa taký tip-top, ktorý nikomu neublíži a všetkým pomôže. A je to len o dobrej vôli, že koaliční poslanci, ktorí rok a pol svojimi návrhmi dosť výrazne ľudí stresujú, aj teraz napríklad ten posledný, o ktorom sa tu debatujeme, či tá transakčná daň, kde ľuďom, podnikateľom to pípa dennodenne, a nieže dennodenne, viackrát do dňa, po každej jednej transakcii a je to taký nasierací zákon a veľa takých nasieracích zákonov ste prijali počas toho roka a pol, jako, jako ste pri moci. Tak toto je niečo, čím by ste si to u ľudí čiastočne podľa mňa vyžehlili. Jasné, nie u všetkých, ale teda najmä u štátnych zamestnancov, úradníkov, zamestnancov v samospráve, kde by to tá povaha pracovného miesta umožňovala, že zrazu by dostali také tie ochranné krídla, že vlastne môžu požiadať zamestnávateľa, aby teda mali určený len štvordňový pracovný týždeň, a tým pádom, samozrejme, pri odpracovaní všetkých pracovných hodín, že tí ľudia na konci by vám boli veľmi, veľmi vďační.
Čiže iba čisto politicky, nepatrí sa mi vám radiť, čisto politicky, ja by som to na vašom mieste spravil, že takýto návrh zákona by som podporil.
Alebo možno Andrej Danko, keď vidím teraz, že v podstate sa chytá nejakých tém, a povedal si, že chce sa realizovať pri transakčnej dani. Pri tej transakčnej dani mu môžete niečo vyčítať, že vám urobí dieru do štátnej kasy, ale ak by podporil tento opozičný návrh zákona, tak si myslí, že sám sebe pomôže. Môže sa tým naveky chváliť, že presadil dobrú vec, a ja mu to nebudem vyčítať. Ja ho budem chváliť tak, ako ho chválim roky, v podstate odkedy nám tu, áno, fašisti z ĽSNS podporili 200 eur na dieťa. Nemám najmenší problém to povedať pred ľuďmi na diskusiách, nemám najmenší problém sa k tomu prihlásiť aj tu v rokovacej sále, lebo jednoducho keď sa v správnej chvíli postaví v parlamente na správnu stranu, tak ja na to nezabúdam, takže možno aj celkom dobrý tip. Nemáte číslo na Andreja Danka, že by som mu tento tip aj nejako doručil? Lebo myslím si, že tu by sa realizovať naozaj mohol a štátnemu rozpočtu by vôbec neublížil.
Ďakujem veľmi pekne za vašu podporu.

Ďakujem.
Dovolím si teda reagovať na poslanca Hazuchu. Keďže v podstate od hlasov, prepáčte ostatní, čo ste reagovali, od hlasov koaličných poslancov záleží. Pán poslanec Hazucha spomínal také dve veci. Jedna je taká dôležitejšia, jedna menej. Poviem najprv tú menej.
Ten deň účinnosti, čo hovoríte, od 1. 7. 2024, viete, prečo to tam je? Lebo my sme to takto predložili pred rokom a vy ste nám stále odsúvali, ste nám nedovolili, aby sa ten zákon prerokoval. A vidíte, že veľmi užitočný, dobrý zákon a odsúvali ste to, odsúvali, odsúvali, odsúvali – a po roku sa dostal na rokovanie Národnej rady. Ja si osobne myslím, že týmto sa trošku popiera právo poslanca Národnej rady predkladať návrhy zákonov, lebo to predkladať neznamená, že máme právo predložiť do podateľne, ale aj právo, aby tie zákony aj boli prerokované v Národnej rade.
A myslím si, že je to aj taká idea do opozičných rád, že by si to zaslúžilo podanie na Ústavný súd, aby Ústavný súd rozhodol, že či teda právo poslanca končí právom doručiť to do podateľne a tým pádom môžeme byť štyri roky odsúvaní, a ten návrh sa neprerokuje. No, dobre, ale to bolo vysvetlenie toho.
Ale potom ste hovorili o tom flexibilnom pracovnom čase, že zamestnávatelia už dnes majú možnosť zo Zákonníka práce. No, ale toto je práve to, že dnes tú možnosť majú, ale nemusia vyhovieť zamestnancom. A potom to je holt jednoducho, keď tú cestičku nevytvoríte pre tých zamestnancov, že nemajú tú ochranu, ako keby predstavte si firmu, keď hovoríte, že ste dlhoročný odborár, že by tie odbory v tej firme neboli. No, tak tí ľudia sa budú menej domáhať svojich práv, keď raz tam majú tú ochranu odborárov, tak im tí odborári zabezpečujú tie práva, a v tomto prípade, my tú ochranu dávame do Zákonníka práce, aby ten Zákonník práce ich chránil pri tom rokovaní s tým zamestnávateľom a, samozrejme, tak, ako je to napísané, iba pri tých profesiách, kde to neublíži tej firme. Čiže kde to tá povaha tej práce a typ pracovného miesta umožňujú.
Čiže naozaj to je dobrý zákon.

Ďakujem pekne.
Dovoľte, aby som teraz vám odcitoval – myslím, že to je aj dobre napísané – z dôvodovej správy, takže nudiť vás to určite nebude, ale bude to iným spôsobom povedané, to, čo som povedal v úvodnom slove.
Súčasná uponáhľaná spoločnosť zameraná na ekonomiku často berie možnosť rodičom tráviť viac, viac času s deťmi alebo manželom spoločne, alebo pracovne vyťaženým ľuďom so svojimi rodičmi dôchodcami. Niektorí rodičia, predovšetkým zamestnané matky s viacerými deťmi majú často málo paragrafov, aby si vybavili svoje nutné záležitosti, vybavili veci aj v súvislosti so svojimi deťmi, čo sa týka starostlivosti o ich zdravotný stav, a preto si ukrojujú na tieto záležitosti aj z dovolenky.
Predkladaný návrh zákona umožňuje ľuďom zamestnaným v profesiách, ak to povaha práce dovoľuje – to podčiarkujem –, ak to povaha práce dovoľuje, aby mali viac dní voľna, v ktorých by sa mohli venovať svojim blízkym, ale aj sami sebe bez toho, aby odpracovali v danom týždni menej hodín ako ich kolegovia. To tiež podčiarkujem. Bez toho, aby odpracovali v danom týždni menej hodín ako ich kolegovia a museli si brať v práci voľno. Predkladateľ zákona vychádza v ústrety zamestnancom bez toho, aby poškodil alebo nejakým spôsobom spôsobil problémy ich zamestnávateľom.
V predkladanom návrhu zákona sa zavádza štvordňový pracovný týždeň pri odpracovaní rovnakého množstva hodín ako pri 5-dňovom pracovnom týždni. V zásade je to pri väčšine zamestnancov 40 hodín týždenne. V prípade, ak tento typ a povaha pracovného miesta umožňuje, zamestnávateľ bude musieť zamestnancovi na základe jeho žiadosti rozvrhnúť týždenný pracovný čas na štyri dni. Rozdiel voči súčasnej právnej úprave spočíva v tom, že pokiaľ o toto rozvrhnutie ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanec požiada a prerokuje to so zamestnávateľom, zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť týždenný pracovný čas zamestnanca tak, že zamestnanec získa deň nepretržitého odpočinku naviac. Inými slovami, zamestnanec by tak mal v porovnaní s inými zamestnancami na obdobnej pozícii o jeden deň nepretržitého odpočinku viac, a to za predpokladu odpracovania rovnakého počtu hodín za týždeň ako jeho kolegovia, ktorí pracujú 5 dní. Napríklad ak účtovníčka bude chodiť do práce v pondelok a v stredu na 12 hodín a v utorok a štvrtok na 8 hodín, v piatok už nebude musieť prísť do práce, tým môže získať teoreticky každý týždeň v roku predĺžený trojdňový víkend s rodinou, príbuznými a priateľmi, prípadne ho využiť na starostlivosť o rodičov v pokročilom veku, bude mať viac času na voľnočasové aktivity a psychohygienu, viac príležitostí na cestovanie, možnosť vybaviť si v tom čase lekárov, úrady či iné súkromné záležitosti mimo pracovného času v priebehu pracovného týždňa bez toho, aby si musela brať v práci voľno.
Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo, rodinu, v iných ohľadoch pozitívny a v niektorých aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, to je vnímané tak, že áno, niektorý podnikateľ si môže povedať, že počkať, ale ja tu chcem mať účtovníčku každý jeden deň, čiže je to čiastočne také obmedzenie ale to je, by som povedal, taká sila zvyku. To jak keď si ľudia zvykli po revolúcii, že Tesco je otvorené nonstop, 7 dní v týždni, 365 dní v roku, a zrazu keď Tesco zavrelo a o desiatej trebárs zatvárali, tak zrazu sa ľudia cítili ukrivdení, že im tu niekto berie nejaké základné ľudské práva. Ale po pár týždňoch aj zabudli na to, že sa niekedy chodilo v noci do Tesca nakupovať. Takže ono to jednoducho niesť, to sa týka profesií, pri ktorých to nie je nevyhnutné.
Samozrejme, že to nie je o tom, že je štvorzmenná prevádzka po 8 hodín a teraz zrazu tam niekto si povie, že on chce mať, on chce robiť dvanástky pri tom páse, hoci jednoducho je ten kolobeh tej práce tam nadstavený inak, čiže naozaj sú to najmä tie administratívne úkony. Rovnako aj keď je prevádzka otvorená, trebárs je to, je to obchod, tak asi veľmi ťažko v takom prípade, keď tam možno robí len jedna predavačka a chodí tam každý deň, tak asi veľmi ťažko potom môže jej ten zamestnávateľ povedať, že bude chodiť iba štyri dni a v piatok bude mať zavreté napríklad. Čiže naozaj to ide o tie profesie, kde to tá povaha práce umožňuje.
Čiže ešte raz hovorím, také tie administratívne úkony, čo napríklad zoberiem, aj zamestnanci v samospráve. Absolútne nič by sa nestalo, nič by sa nestalo, ak by piatky boli voľné v akýchkoľvek obecných a mestských úradoch, a úradníci, ktorí tam pracujú, by mali, mali pracovnú dobu rozvrhnutú počas tých štyroch dní, alebo teda niekde piatky, niekde pondelky, to už by bolo jedno, ale to sú napríklad ľudia, a teda sú to státisíce ľudí, ktorí, ktorí tu pracujú, ktorí by boli vďační za takúto úpravu, lebo dnes im to Zákonník práce, bohužiaľ, nieže neumožňuje, umožňuje im vždy sa dohadovať so zamestnávateľom, ale nezaväzuje zamestnávateľa, že musí vyjsť v ústrety tomu zamestnancovi. Čiže aj keď ten zamestnanec to zargumentuje – počúvaj, Fero, však ja si odrobím to isté za tie štyri dni, pusti ma v piatok domov – a on si povie – nie, nie, nie ja tu chcem mať ten komfort, že kedykoľvek prídem, aj v ten piatok, za tou účtovníčkou, tak si jednoducho nepomôže. V tomto prípade je to, podľa môjho odhadu sa to môže reálne dotknúť ľudí, ktorí by to využili, to môže byť od 300- do 500-tisíc zamestnancov na Slovensku a je to ťah a krok, ktorý by bol len a len ústretový, ktorý by nás nič nestál, a po tých všetkých takých ranách, ktoré ste ľuďom za rok a pol vašej vlády, teda keď sa prihováram poslancom v koalícii, za ten rok a pol čo ste uštedrili ľuďom na Slovensku, tak by to bolo jedno z mála takých pozitív, niečo sympatické, čo by ste vlastne pre ľudí urobili a kde by na konci tí ľudia si povedali, že fajn, zmena, poteší.
Viete si predstaviť, že možno nech iba 100-tisíc rodín, že by zrazu mali predĺžené víkendy. To vás prestane baviť (povedané so smiechom), že budete každý víkend predĺžený doma. To je normálne pozvánka na to, že, ľudia, poďme a spoznávajme to Slovensko. To kebyže teraz je tu Andrej Danko s jeho láskou k cestovnému ruchu, tak si myslím, že by tiež pochopil, že toto je dobrý návrh zákona, ktorým by sme podporili slovenský cestovný ruch, lebo zároveň zase tie tri dni, zas si povedzme, že to nie je zase taký luxus, že môžete teraz ísť niekam na nejakú týždňovú dovolenku. Čiže ono to je vyslovene o tom, že tie predĺžené víkendy vás nabádajú, aby ste to využívali v na Slovensku, aby ste teda takýmto spôsobom trávili viacej času s rodinou.
Bol by som veľmi rád, aby sme takúto sympatickú zmenu pre ľudí spoločne schválili. Bolo by to naše spoločné dielo, a že by ste možno aj, koaliční poslanci, ukázali, že nemáte klapky na očiach, že automaticky všetko, čo príde z opozície, je pre vás zlé a všetko, všetko automaticky hádžete do koša a nič vám nie je hodné podpory. Ja si myslím, že toto, naozaj že vzhľadom na to, že to nikomu neubližuje v situácii konsolidácie, že to nekladie žiadny nárok na štátny rozpočet alebo verejné financie, že to je návrh, na ktorom by sme sa vedeli bez problémov vedeli všetci zhodnúť a ľudia by nám len a len zaďakovali.
A ak by to podporila, samozrejme, súčasná vládna koalícia, tak ja za seba môžem dať túto taký verejný prísľub, že by som teda veľmi zaďakoval koaličným poslancom, lebo bez nich, povedzme si, nemá šancu to prejsť, že v tomto prípade urobili to gesto voči, voči opozičnému návrhu. Ale nie voči opozičnému návrhu, voči státisícom ľuďom na Slovensku, ktorí by z toho mali osoh, ktorí by zrazu boli radi, že ten voľný čas môžu stráviť s tou rodinou. Alebo s frajerkou spoznávam Európu a cestujem Ryanairom niekde za pár eur, lebo mi to jednoducho štát, v ktorom žijem, umožnil.
Čiže keď sa bavíme o tom, že by aj zákony, by mali byť v súlade s takým zdravým rozumom, toto je návrh zákona, ktorý je jednoznačne v súlade so zdravým rozumom. A ešte raz podotýkam je na ňom veľmi cenné to, že nikto na neho finančne nedopláca. Zamestnanec si zarobí to isté, zamestnávateľ, nestojí ho to viac, ešte tak symbolicky ušetrí, povedzme si, že štyri stravné lístky do mesiaca, lebo jednoducho vtedy tam ten zamestnanec nie je. Štát skôr ušetrí alebo skôr získa nejaké, len neviem kvantifikovať, to by som, to by som cucal z prsta, čiže skôr ušetrí, lebo má spokojnejších, motivovanejších zamestnancov či už v štáte, alebo v súkromných firmách. Spokojnejší, motivovanejší zamestnanec určite má vyššiu produktivitu práce ako niekto, kto sa tam teda necíti úplne komfortne, takže má to nejaké pozitívne dopady, ale ktoré, finančné pre, pre štát, aj tých zamestnávateľov určite, ale ktoré sa nedajú priamo kvantifikovať. A to, čo som spomínal aj v úvodnej reči, konkrétne v Bratislave, kde je koncentrované množstvo úradov a kde tá Bratislava je zapchatá aj v priebehu dňa a vám to zbytočne komplikuje život, ak by to v Bratislave využívalo takéto niečo využívalo 20-30-tisíc úradníkov, okamžite vypíname mestské zápchy, lebo jednoducho to sa sakramentsky prejaví. Druhá vec, čo vlastne prejaví, je aj rozloženie tej dopravy, lebo ak chodia všetci ľudia na osemhodinové šichty do roboty, a povedzme si, že plus-mínus chodia na ôsmu a plus-mínus končia okolo tej štvrtej, ale zrazu by tu boli ľudia, ktorí by nechodili na ôsmu a nekončili by o štvrtej, lebo jednoducho si potrebujú odpracovať ten dlhší pracovný čas, takže aj v tých iných dňoch pracovných by sa nám tá doprava rozložila v priebehu dňa a bol by tam aj tento efekt. A teda, čo ešte na záver hovorím, v čase konsolidácie, v čase, kedy nás čaká iná, ďalšia konsolidácia, toto je návrh, ktorý nekladie žiadny nárok na štátny rozpočet. Je to len gesto voči ľuďom, že ich nepovažujeme za nejakých otrokov, a dáme im v podstate možnosť väčšej slobody, aby sa dohodli so zamestnávateľom. Keď si to raz odrobíš, tak mi to je jedno, v pohode maj ten deň voľný, ale mali by garanciu, že im ten zamestnávateľ musí vyjsť v ústrety.
A ešte raz, ak by sa nejaký zamestnávateľ, ktorý by to bral tak, by som povedal, príliš liberálne, že predsa on má slobodu rozhodovať, kedy budú tí jeho zamestnanci v robote, a on má slobodu rozhodovať, aký bude pracovný čas, sťažoval, tak povedzme si – nech ide do kytek. Jednoducho v tomto prípade sa stretajú dve práva dvoch ľudí, jeden zamestnávateľ, povedzme si, presvedčený ultraliberál, ktorý chce diktovať zamestnancovi, kedy bude presne v robote, a z druhej strany je to právo tých zamestnancov, ktorí si chcú žiť aj ten mimopracovný život. A ak tu sa nám stretnú tieto dve práva, tak ktorého právo by sme mali viacej akceptovať? Toho ultraliberála, ktorý chce orať tým ľuďom po chrbte, a aj keď im môže vyjsť v ústrety, tak im nevyjde v ústrety, lebo jednoducho chce si na nich zgustnúť, alebo teda to právo tých zamestnancov by sme mali zastávať a chrániť ich pred tým ultraliberálom, ktorý teda si myslí, že sú pomaly jeho inventár v práci a môže si z nimi robiť, čo chce.
Čiže je to aj sociálny návrh zákona a myslím si, že správny, a bol by som veľmi rád, ak by ste ho podporili.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

.