Videokanál poslanca

Pán poslanec, chcem nadviazať na to podstatné, čo ste povedali. Etický kódex a rokovací poriadok by sa mal týkať správania poslanca v rokovacej sále, poťažne v budove parlamentu. A najväčšiu zákernosť tohto etického kódexu, ktorý bude mať pokračovanie v rokovacom poriadku, vidím v čl. 2 ods. 3 v tomto znení: „Poslanec sa zdrží mediálnych a verejných prejavov, ktoré narúšajú osobnú dôstojnosť poslancov alebo iných osôb a neprimeraným spôsobom znevažujú ich prácu." Predsa na verejnosti keď niečo povie poslanec, tak na to sú, presne ako ste povedali, orgány činné v trestnom konaní, prípadne súd. Ale vy tu vnášate normálne komunistickú autocenzúru. Proste a kto bude posudzovať, že ktorý výrok poslancov alebo iných osôb neprimeraným spôsobom znevažuje ich prácu? Ja na mítingu poviem, že premiér nás vedie do slepej uličky, no tak kľudne mi mandátový a imunitný výbor povie, že som znevážil jeho prácu. Toto je niečo absolútne absurdné a prepáčte, páni navrhovatelia, za toto sa normálne musíte hanbiť, toto sú komunistické spôsoby vnucovania autocenzúry...
===== nás vedie do slepej uličky, no tak kľudne mi mandátový a imunitný výbor povie, že som znevážil jeho prácu. Toto je niečo absolútne absurdné a prepáčte, páni navrhovatelia, za toto sa normálne musíte hanbiť. Toto sú komunistické spôsoby vnucovania autocenzúry. (Potlesk.)

Pán poslanec, chcem nadviazať na to podstatné, čo ste povedali. Etický kódex a rokovací poriadok by sa mal týkať správania poslanca v rokovacej sále, poťažne v budove parlamentu. A najväčšiu zákernosť tohto etického kódexu, ktorý bude mať pokračovanie v rokovacom poriadku, vidím v čl. 2 ods. 3 v tomto znení: „Poslanec sa zdrží mediálnych a verejných prejavov, ktoré narúšajú osobnú dôstojnosť poslancov alebo iných osôb a neprimeraným spôsobom znevažujú ich prácu." Predsa na verejnosti keď niečo povie poslanec, tak na to sú, presne ako ste povedali, orgány činné v trestnom konaní, prípadne súd. Ale vy tu vnášate normálne komunistickú autocenzúru. Proste a kto bude posudzovať, že ktorý výrok poslancov alebo iných osôb neprimeraným spôsobom znevažuje ich prácu? Ja na mítingu poviem, že premiér nás vedie do slepej uličky, no tak kľudne mi mandátový a imunitný výbor povie, že som znevážil jeho prácu. Toto je niečo absolútne absurdné a prepáčte, páni navrhovatelia, za toto sa normálne musíte hanbiť, toto sú komunistické spôsoby vnucovania autocenzúry...
===== nás vedie do slepej uličky, no tak kľudne mi mandátový a imunitný výbor povie, že som znevážil jeho prácu. Toto je niečo absolútne absurdné a prepáčte, páni navrhovatelia, za toto sa normálne musíte hanbiť. Toto sú komunistické spôsoby vnucovania autocenzúry. (Potlesk.)

Pán predseda Raši, vy ste vo svojom vystúpení zdôvodnili to obmedzenie rozpravy tým, že vlastne opozícia to používa ako obštrukciu a parlament si nemôže plniť svoju funkciu prijímania zákonov, na čo celá spoločnosť čaká.
Prosím. Ale už tu bolo povedané pani kolegyňou, že parlament má nielen zákonodarnú, aj kontrolnú funkciu. Vy vyše roka obštruujete a nedovolíte, aby parlament rokoval o odvolávaní ministrov. To je absolútna obštrukcia par excellence. Vy vyše roka obštruujete, že my nemôžeme zvoliť ústavného sudcu. Takisto obštrukcia. Čiže obštrukcia (povedané so smiechom), obštrukcia patrí normálne k parlamentnému životu, vy ju nemôžete zakázať. Ak náhodou, nedajbože, vaši poslanci budú nejakí traja-štyria chorí, my sa nezaprezentujeme a parlament takisto nebude môcť byť uznášaniaschopný a to je váš problém. Čiže obštrukcia patrí, ak ju chcete rušiť, len vtedy, v tom zmysle, že čo vám vyhovuje, no tak potom sa nečudujte, že protestujeme. Proste zariaďte v tomto rokovacom poriadku, že jednoducho keď hlasujeme, chceme hlasovať o dôvere nejakému ministrovi alebo predsedovi vlády, aby to bolo umožnené. Potom môžeme hovoriť, že pristupujete k tomu všeobecne a konštruktívne.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán minister, vy ste povedali, že sa to týka len živých prípadov, to znamená, týka sa to zrejme aj vraždy Kuciaka a Kušnírovej, to uznáte. Po druhé, ak niekto otvorí starý, uzavretý proces, napríklad ako vy ste otvorili proces s pánom prokurátorom Kováčikom. Týka sa to zrejme tak isto toho. A samozrejme ak niekto otvorí starý proces nejaký, ktorý je uzavretý, ale iným spôsobom, nie cez túto novelu, takisto bude z toho sa stane živý proces. Čiže vlastne otvárate, teoreticky otvárate všetko. A potom ešte ja som vás videl, ako ste sa vyjadrili k tomu financovaniu tých volebných kampaní zo zahraničia. Prepáčte, to sme tu mali za komunizmu. Vy si to musíte pamätať. A teda či aj toto prikrývate, lebo vy ste povedali, že súhlasíte s tými pozmeňovákmi v Ústavnoprávnom výbore. Ak s tým súhlasíte, tak sa hlásite k tomu, čím nás tu komunisti celú normalizáciu ničili.
(Potlesk.)

Pán poslanec Grendel, ty si spomenul aj pána ministra Suska. Pán minister Susko pri všetkej úcte k vášmu postu, vy ste prišli na tento post ministra spravodlivosti ako bývalý šéf advokátskej komory. Tak nebol. Tak sa ospravedlňujem, to som si poplietol, ale prosím ospravedlňujem sa, ale chcel by som vám povedať, aj keď sa usmievate, že od tejto chvíle sa veziete s týmito ľuďmi a nesiete zodpovednosť na celý život to čoho ste svedkom a čo prikrývate. To len, aby ste vedeli. V politike sa takéto veci nezabúdajú a nie niekto z pomsty, ale proste už to pôjde s vašim menom. Mlčíte a veziete sa s nimi. A pokiaľ ide o tie trápne, tie prílepky, prosím vás tak Konrad-Adenauee-Stiftung, veď to je nejaká inštitúcia, ona keď urobí pred voľbami nejakým mladým konzervatívnym politikom nejaké školenie, tak už spokojne možno dať na ňu trestné stíhanie. Prosím vás, vy si uvedomujete čo vy robíte pred celou Európou kultúrnou? Veď, kam to chcete takýmito spôsobmi. Vy chcete zachrániť jednu vec, ale neuvedomujete si, že meníte celý kontext a že si privádzate jednu obrovskú hanbu. Niekto tam vykrikuje, ale veď v poriadku, to je život. (Ruch v sále.) Ďakujem. (Potlesk v sále.)

Ja nemám čo povedať k tomu pánovi Pročkovi, lebo... leda toľko, že ja neviem, ako to ovplyvní vôbec tie procesy s mafiou. My vieme, že mafia sa podarila rozlomiť na Slovensku pomocou kajúcnikov. Tak neviem, aký to bude mať tam dopad. To už nech povedia právnici. Ale do Trestného zákona si chce koalícia pridať marenie volebnej kampane cudzou mocou.
Vážení páni vládnej koalície, toto sú komunisticko-eštébácke metódy a spôsoby. Toto sme zažívali celý čas. Vy ste ešte vtedy nežili, ani pán poslanec Glück, ktorý to, myslím, navrhol. Ale na základe tohto posielali za komunizmu ľudí do väzenia, že niekto im poslal nejaké peniaze. To je niečo tak komunisticko-eštébácke, že ja som, ja žasnem na tom, že kde vaše myslenie sa pohybuje.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán kolega, keď som ťa počúval, tak som si uvedomil, že pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pán Kišš, vy máte jedno šťastie (povedané so smiechom), že ste ustanovený ústavným zákonom, lebo ináč by ste už boli dávno zrušený, ako bol zrušený Úrad na ochranu oznamovateľov. No proste robíte problémy, tak vás treba zrušiť, alebo možno v tom lepšom prípade by vás prevelili povedzme pod ombudsmana, tam by ste dostali nejaké oddelenie, že môžete kontrolovať nie ľudí, či sú zneužívané ich práva, ale ekonomické ukazovatele.
Pán kolega Hajko, ty si jasne povedal, že nevedia doplniť ďalšieho člena. Nechcú. A mňa napadlo, že to isté je pri tom Ústavnom súde. No to je najlepšia cesta nechať aj toto, aj ten Ústavný súd vymrieť. No proste kým oni všetci vymrú a potom síce to bude tak, ako za komunizmu, že síce v ústave bol Ústavný súd, ale nebol, neexistoval. To je slovenská cesta. V ´91., v 90. roku bol prijatý lustračný zákon. Slovenská republika po jej vzniku v ´93. ho prijala, ale nezriadila inštitúciu, ktorá by to robila. Čiže bol lustračný zákon, ale nebol výkon, nemal kto to vykonávať. Tak toto smerujeme k vedúcej úlohe vládnej koalície. Čiže čokoľvek, čo nás tu má rušiť, nejakým spôsobom síce môže byť na papieri, aby sme sa ukázali pred Európou, že sme demokratickí, ale nebude existovať. Nebude existovať. A keď ešte zatiaľ bude existovať, no tak ho budeme ignorovať, vlastne ako keby sme ho zrušili. Treba si pekne sledovať tieto kroky, lebo tu sa stráca akákoľvek ochota byť kontrolovaný. Vidíme to pri tých odvolávaniach, vidíme to pri všetkých inštitúciách, ktoré kontrolujú túto vládnu koalíciu.
Hovorí to o tom akože, alebo ona nechce, aby ich niekto kontroloval, alebo už je v takej zlej situácii, že iné jej neostáva, len... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pamätáme si všetci alebo aspoň niektorí, čo sme starší, čo pre nás v novembri 1989 znamenali slová sloboda a demokracia. Nevedeli sme sa ich nasýtiť. Dnes vidíme, že nielen na Slovensku, ale na celom svete tieto slová nejako vyšumeli, strácajú na sile u ľudí. Preto zažívame dnes nástup znovu násilia a totalitných režimov a populistických strán na čele s jedným človekom. Je to všeobecný jav na celom svete. A práve preto je inštitúcia ako ÚPN dôležitá, aby nám stále pripomínala, čo slová sloboda a demokracia znamenajú a čo to znamenalo vtedy, keď oni neboli. Človek až vtedy, keď je veľmi chorý a odrazu sa uzdraví, vie oceniť, čo je to zdravie. A preto treba, aby sme stále si pripomínali, čo to bolo to obdobie neslobody a čo to znamená pre nás naozaj sloboda a demokracia. Ďakujem.

Ústav pamäti národa je kľúčovou inštitúciou pri budovaní kolektívnej pamäte Slovenska. To sú už stovky kníh a oral history filmov. To sú filmy, to sú konferencie, prednášky, časopis, ocenenia, každoročné stretnutia. Ústav pamäti národa je súčasťou celej siete týchto pamätných inštitúcií v rámci celej bývalej komunistickej Európy. Takto sme súčasťou tej európskej pamäti, by som povedal Európy. Ústav pamäti národa tvorí skutočne historickú rolu pri budovaní nových generácií. Známy britský rabín, už zomrel Sacks, si v jednej knihe položil otázku, čo zachránilo židovský národ, že 2000 rokov prežili v diaspóre a podržali si svoju identitu. On povedal, že boli to tri veci. Rodina, vzdelanie a pamäť. Čiže v tomto smere je úžasné, že máme takúto inštitúciu a verím, že sa podarí zrekonštruovať celú tú budovu, ktorú jej minulá vláda dala aj s peniazmi na aspoň projektovú vybavenosť a že sa dožijem ešte aj toho, že bude štátom podporované múzeum obetí komunizmu, aby toto tu ostalo ako jasná pečať toho štyridsaťročného obdobia, ktoré sme všetci zažívali. Takže ja ďakujem Ústavu pamäti národa a vyzdvihujem jeho činnosť. Ďakujem.

.. že opozícia bojuje, že zápasí, aby si to ľudia uvedomili, pretože potichu by sa dalo takto pomaly tak uchopiť moc, že ani nezbadáme, že už sme inou krajinou. Nie, musíme o tom hovoriť, táto vládna koalícia mení tvárnosť celej tejto slovenskej krajiny. Ďakujem.