Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni, v prvom rade chcem poďakovať Ferkovi Mikloškovi za jeho krátky historický exkurz, v ktorom sa dotkol dvoch epochálnych udalostí, ktoré sa týkali aj Slovenska, aj Československa.
Najprv to bol marec 1988 a pokojná demonštrácia, pokojné zhromaždenie, kde sa ľudia modlili a kde boli rozohnaní vodnými delami. Potom prišla ďalšia epochálna udalosť na Slovensku, ale aj v Čechách, a...
Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni, v prvom rade chcem poďakovať Ferkovi Mikloškovi za jeho krátky historický exkurz, v ktorom sa dotkol dvoch epochálnych udalostí, ktoré sa týkali aj Slovenska, aj Československa.
Najprv to bol marec 1988 a pokojná demonštrácia, pokojné zhromaždenie, kde sa ľudia modlili a kde boli rozohnaní vodnými delami. Potom prišla ďalšia epochálna udalosť na Slovensku, ale aj v Čechách, a to bol November ’89, kde študenti a potom aj ďalší v rámci generálneho štrajku protestovali proti vtedajšiemu vládnemu, proti vtedajšej vládnej moci. Ak by sme nemali týchto epochálnych udalostí a týchto odvážnych ľudí, ktorí sa nebáli vyjsť na námestia, my by sme tu dnes nesedeli. Sme tu preto, lebo oni mali odvahu. Každé jedno verejné zhromaždenie si svojím spôsobom vyžaduje odvahu a statočnosť. Ale na to tu je sloboda, na to tu je sloboda, ktorá, ktorú si môžme užívať viac ako tridsať rokov.
Vážme si to a vždy, kto by chcel nejakým spôsobom obmedziť túto slobodu, dvihnime hlas. Urobme to ale slušne, tak ako sme to urobili v roku 1988, tak ako sme to urobili v roku 1989. Vždy na každom zhromaždení, ktorého som sa zúčastnil, som povedal svoj názor slušne, a dokonca aj vtedy, keď dav posielal Fica do basy. Nemá sa to diať. Ak má ísť niekto do basy, nech to vyriekne súd, nie dav. To nie je poľný súd, to, čo hovorí ulica. Ten nemá čo posielať niekoho do basy. Buďme spravodliví, ale zabezpečme a dajme ľuďom slobodu.
Aj František Majerský sedel za to, že slobodne vyjadril svoj názor na ulici. Bojoval za zdravotníkov, bojoval za záchranárov a zobrala ho polícia. Nemohol slobodne vyjadriť svoj názor. Zdá sa vám, že Fero je agresor? Zdá sa vám, že Fero je dezolát? Každý ho pozná a vie, že to je priateľský, dobrý človek, ktorý pomôže vždy, keď môže. Aj vtedy, keď ide v obleku a v bielej košeli, zastaví a pomôže tým, ktorí majú dopravnú nehodu a krvácajú. A možno ste videli tie fotky, keď musel dať do čistiarne oblek, lebo pomohol zachrániť život. Urobil to slobodne, dobrovoľne a zachraňoval celý život životy iných.
A teraz skúsenosť. Tá skúsenosť hovorí o tom, že som zažil niekoľko výjazdových rokovaní vlády. Možno aj viac ako niektorí štátni tajomníci, zažil som ich ako predseda samosprávneho kraja. Tieto výjazdové rokovania sú poznačené folklórom, rozdávanými dotáciami, stretnutiami s podnikateľskou obcou, starostami, primátormi a potvrdzujem, že to je dobrá vec. Stopercentne podpisujem, je to vynikajúca vec. Škoda, že to nerobili takto všetky vlády, ktoré sme mali od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Má to tak byť, podčiarkujem a podpisujem, že to je vynikajúca vec, výjazdové rokovania vlády.
Ale povedzme si jedno. Tento zákon, ktorý tu dnes máme, nerieši zvýšenú ochranu ústavných činiteľov, ktorí idú do regiónov. Rieši úplne niečo iné, preto máme voči nemu výhrady. Jednak preto, že ide zrýchlene do legislatívneho procesu, jednak preto, že nerieši podstatu vecí. Na jednej strane hovoríme, že pri tomto atentáte na pána premiéra sa nič vážne nestalo a nezlyhali bezpečnostné zložky, a na druhej strane dávame takýto zákon. Prečo neurobíme najprv dôkladnú, kvalitnú analýzu, expertízu? Prečo nie je prípad došetrený? A potom na základe tejto analýzy, expertízy urobíme dobrý, kvalitný zákon. Veď to je prvý a základný predpoklad toho, aby sme schválili dobrý a kvalitný zákon.
Bezpečnosť jednotlivých ústavných činiteľov. Je to dôležitá vec. Uvedomujeme si aj to a súhlasím a naozaj, ak poviete, že premiér, predseda vlády, potom prezident alebo predseda Národnej rady, ktorého, žiaľ, dnes ešte nemáme, majú mať dôstojné bývanie a bezpečné bývanie, veď vo všetkých vyspelých krajinách to tak je. Som stopercentne za to, aby sme im zabezpečili, kúpili, schválili dobré bývanie, ktoré bude aj, kde budú aj sa cítiť bezpečne, bude to dôstojné, reprezentatívne bývanie pre najvyšších ústavných činiteľov. Ale určite nebudeme súhlasiť s tým, aby sme zakazovali protestné zhromaždenia. Môžme ich obmedziť, súhlasím. Možno sa budeme... možno si budeme aj protirečiť s niektorými kolegami z opozície, nemajú byť čo pred obydliami politikov. S politikmi bývajú aj ich rodinní príslušníci, ich deti, možno ich rodičia, možno aj ich starí rodičia, ak ich ešte majú. Prečo by mali oni trpieť a možno byť traumatizovaní preto, že sú v politike ich manžel alebo manželka, alebo ich deti? Prečo by oni mali trpieť? Tam nemajú čo byť protestné zhromaždenia.
Boli určité vyjadrenia k tomu, ako je predstavený tento zákon. Tieto vyjadrenia dala Slovenská advokátska komora, verejný ochranca práv, Súdna rada. Vyjadrilo sa dokonca Združenie miest a obcí Slovenska, Únia miest, všetky tieto inštitúcie alebo tieto verejne činné osoby dali jednoznačné stanovisko, že nemá to ísť takto a zrýchleným spôsobom. Poďme sa naozaj odborne baviť napríklad aj o rente. Sú krajiny, kde je renta aj pre premiéra, aj pre predsedu parlamentu, aj pre prezidenta. Niekde je možno kratšia, niekde dlhšia, niekde vyššia suma, niekde kratšia. Môžme rozprávať o tzv. progresívnej rente, že čím viac období, tým vyššia renta, ale bavme sa o tom. Nedávajme to do zrýchleného konania, do skráteného legislatívneho konania, bavme sa o tom v normálnom legislatívnom procese. Nemusíme to šiť horúcou ihlou.
Áno, ak aj prejde toto skrátené legislatívne konanie, Kresťanskodemokratické hnutie vyvinie čo najväčšiu možnosť a budeme dávať pozmeňujúce návrhy, aby sme minimalizovali hrozby zlého rozhodnutia alebo zlých rozhodnutí, aby sme vylepšili v čo najväčšej miere to, čo sa vylepšiť dá.
A nakoniec poviem jedno. Plne chápem, čo sa stalo pánovi premiérovi, a snažil som sa vžiť aj do vás vládnych predstaviteľov, politikov, a neviem, čo by sa stalo, keby sa to stalo opozičnému politikovi. Možno by bola opozícia v uliciach, možno. Ale skúsme byť veľkorysí. Veľkorysosť do politiky patrí. Skúsme byť všetci veľkorysí, veľkí v srdci a povedzme si, že bavme sa o tom pokojne. Áno, niekedy je dobré urobiť aj hrubú čiaru za tým, čo bolo, aj keď si to možno občas pripomenieme, ale aj to pripomenutie sa dá urobiť slušne. Dá sa urobiť slušne a pokojne bez toho, že by sme sa urážali, lebo nás tu, či chceme, alebo nechceme, točia kamery a sme príkladom pre spoločnosť. Aký chceme dať odkaz našim deťom? Aký chceme dať odkaz našim rodinám? Donekonečna sa budeme hádať, kto použije silnejší výraz? Kto koho prebije v horšom vyjadrení na opozičného alebo koaličného politika? Kedy to skončí?
Takže na záver chcem všetkým poďakovať, že dodiskutujeme tento zákon v pokoji, v slušnosti a za KDH chcem túto vecnú argumentáciu a konštruktívny diškurz garantovať a verím, že to pôjde naozaj pokojnou cestou.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis