Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci.
Natália, ďakujem ti veľmi pekne za tvoj príspevok. Poukázala si na to, že nie je dobré podľa teba vytrhávať šport z toho terajšieho kontextu, v ktorom ho máme a práve tomu by som sa chcel v tomto krátkom vystúpení venovať. Existuje starý antický ideál kalokagatie, ktorý hovorí o tom, že vzdelanie a šport patria dohromady. Tento ideál v starovekom Grécku, za tým slovom kalokagatia je dobro a krása, mal za cieľ ľudí viesť k tomu, aby boli vyváženými bytosťami, aby sa v človeku tá vonkajšia krása spájala s vnútornou krásou, aby pestovaná postava bola postavou, za ktorou sa skrýva pekný, čistý, morálny charakter. Toto sa zdôrazňovalo najmä v Aténach. Filozofia ako Sokrates napríklad, veľmi na to dbali, ale treba vedieť, že v starovekom Grécku boli aj také názory, s ktorými sa tu teraz stretávame, kde sa oddeľoval šport a kde sa kládol veľký dôraz iba na tú telesnú stránku, a to bola Sparta, takže pre mňa teraz sa otvára ako keby otázka, že kam sa uberá táto vláda, chce sa sparťansky pripravovať na niečo. Na čo sa chce pripravovať, keď teda oddeľuje šport od vzdelávania? Ja by som sa teda chcel prihovoriť za to, že vzdelávanie a šport v duchu tej starej gréckej tradície majú zostať spojené.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Tamara, ďakujem veľmi pekne za tvoj príspevok. Veľmi dobrým spôsobom si poukázala na to, že treba si položiť otázku, či na to, aby sme chránili našu prírodu, potrebujeme samostatné ministerstvo. Dobre si hovorila o prírodnom turizme, veľmi pekne ďakujem za to, že si nám priblížila tento pojem. To, čo mňa veľmi zaujalo, bola tvoja myšlienka ´príroda spája´. A žiada sa mi dodať, že ničenie prírody rozdeľuje. A chcel by som túto chvíľu využiť na to, aby som poukázal na jeden dlh, ktorý asi máme v našej kultúre, ktorú radi označujeme ako kresťanská kultúra. Je to problém nahliadania kresťanskej teológie na životné prostredie. Ide o to, že dlhé stáročia boli kresťanské kultúry po celom svete formované učením, ktoré sa v latinčine nazýva ako dominium terrae, teda to vnímanie, že človek ako pán stvorenstva má k dispozícii celú prírodu, má z nej ťažiť, má ju ovládať a väčšinou teda toto učenie viedlo ľudí k tomu, aby prírodu vnímali ako čosi, čo im je k dispozícii a z čoho majú ťažiť. Až v 60-tych rokoch sa tento kurz začal otáčať aj v samotnej kresťanskej teológii a dnes máme množstvo teologických prác, ktoré hovoria o tom, aké je dôležité chrániť prírodu, ekológia a teológia veľmi úzko spolupracujú a myslím si, že to je niečo, na čo by sme sa mali zamerať aj u nás na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Inge, ďakujem za tvoje vystúpenie. Ďakujem, že si poukázala aj na to, ako za vlád SMER-u dochádzalo k porušovaniu ľudských práv a ako tieto vlády nedokázali zabezpečiť rovnaké postavenie ľudí v tejto spoločnosti, a to si uviedla vlastne v kontraste toho, ako sa teraz táto štvrtá vláda Roberta Fica zaštiťuje ľudskými právami.
Ja som si pritom spomenul, ako ešte niekedy v roku 2015 Robert Fico prišiel s tým urážlivým vyjadrením "ľudskoprávni svätuškári". Asi si na to viacerí spomínate. Tým chcel povedať, že teda ide o ľudí, ktorí sú vlastne v tejto téme pokrytcami, jedno hovoria, iné robia. Nejde, nezáleží im naozaj na tom, aby ľudské práva boli dodržiavané.
No, ja by som pri tejto príležitosti chcel povedať, že od toho roku 2015 tu vyrástla generácia ľudí, ktorá tu teraz sedí v týchto laviciach, a my nie sme žiadni pokrytci, žiadni svätuškári. Tu sedia ľudia, ktorí žijú ľudskými právami. Tu sedia ľudia, ktorí, ktorí sú terčom urážok pre napríklad svoje menšinové, svoju menšinovú sexuálnu orientáciu alebo sexuálnu identitu, ktorí čelia urážkam pre svoju farbu pleti. Tu sú ľudia, ktorí zasvätili svoje životy pomoci ľuďom na úteku a všetkým možným témam ľudskoprávnym. Takže chcem ubezpečiť ľudí na Slovensku, že ľudské práva budeme naozaj dodržiavať. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Simona, ďakujem, myslím si, že svojím vystúpením, keď si na začiatku hovorila o politike a morálke, si tu tak nejak rozdelila tých kolegov, kolegyne, ktorí dávajú faktické poznámky, a je tu skupina nejakých takých, by som povedal, pragmatikov, ktorí hovoria, že sa držia pri zemi, a potom sú tu morálni idealisti, no. A ja sa v tomto svojom vystúpení zaradím medzi tých ľudí, ktorí chcú hovoriť o ideáloch. Myslím si, že ideály sú veľmi dôležité a je dobré, že tu zaznievajú tie ideály, lebo ideály nás pozdvihujú, inšpirujú, posúvajú nás ďalej.
Ja si kladiem otázku, že prečo vlastne je politická kultúra v našich podmienkach na Slovensku taká, aká je, ja by som ju nazval, že je to klanová politická kultúra. Teda ak niekto z daného politického klanu má problém, urobí niečo, čo si ty v tých svojich príkladoch uviedla, v iných krajinách znamená odstúpenie, tak títo ľudia ho obhajujú. Urobia všetko pre to, aby, aby ho teda premaľovali, okrášlili a tak ďalej na verejnosti, zatiaľ čo v tých fungujúcich demokraciách to funguje úplne naopak, že tam je to vlastne to spoločenstvo, z ktorého ten politik vzišiel, to si aj v tom jednom príklade povedala, že, že tí, tí moji voliči si zaslúžia lepšie, teda ak má ten človek nejaký problém, tak, tak je to vlastne to jeho spoločenstvo, ktoré, pre ktorým sa on zodpovedá a ktorému nechce robiť hanbu. Tak si kladiem otázku, prečo to je tak. Kto u nás vlastne zlyhal? Školstvo? Cirkvi? Kto zlyhal, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Horecký, ďakujem veľmi pekne za váš príspevok. Mňa zvlášť oslovil váš poukaz na celoživotné vzdelávanie, na to ako vlastne ten systém vzdelávania u nás musí byť oveľa pružnejší, musí reagovať na to, ako veľmi dynamicky sa rozvíja trh práce a vôbec celá štruktúra spoločnosti. To celoživotné vzdelávanie my u nás vnímame väčšinou ako tie akadémie tretieho veku. V Európe to nie je tak, to sa týka ľudí, tá definícia toho životného vzdelávania sa týka ľudí od 25 do 64 rokov. Slovensko pritom veľmi zaostáva. Európska únia si dala za cieľ, aby v roku 2020 v spoločnosti dosiahli podiel účasti ľudí v tejto vekovej hranici – od 25 do 64 – 15 % na celoživotnom vzdelávaní. Toto sa podarilo len niektorým štátom členským v Európskej únii, tento priemer je pre Slovensko zatiaľ stále akoby nedosiahnuteľnou hranicou. Ja som si pozrel niekoľko údajov, tak Slovensko vlastne, keď sa to meralo v roku 2021, malo účasť obyvateľstva v tej vekovej skupine 25 až 64 rokov na celoživotnom vzdelávaní len 5 %, a teda ten želaný stav je 15 %. To ukazuje niečo o tom, ako naše... celý vzdelávací systém, ktorý máme, potrebuje veľmi vážne opravy a je škoda, že sa musíme vlastne venovať takýmto veciam tuná, reagovať na to, poukazovať na to, aké nebezpečné veci sa tu dejú, a nemôžeme energiu vkladať do tak dôležitých vecí, ako je celoživotné vzdelávanie.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Lucia, veľká vďaka za tvoje vystúpenie, ja ďakujem za to, že si naozaj veľmi podrobne opäť poukázala na to, aké, aké absurdné je to, čo, čo tu už niekoľko dní robíme. Pokiaľ ide o tento konkrétny zákon, kompetenčný zákon, ja ho stále viac začínam vnímať s tým zákonom o konsolidácii verejných financií, o ktorom sme hovorili pred týmto rokovaním v predchádzajúcich dňoch.
Ty si poukázala na niekoľko veľmi dôležitých jednotlivostí, tie problémy, ktoré, pri ktorých dochádza ku ohrozeniu nezávislosti viacerých inštitúcií, keď sa rušia výberové konania. Hovorila si o tom, že sa dostávame do rozporu s legislatívou Európskej únie. Veľmi zaujímavý bol podnet, ktorý si, ktorým si poukázala na Ústavný súd, na to, ako Ústavný súd vlastne zbytočne bude preťažený, pretože nevyhnutne to, čo sa tu chystá, vyvolá celý rad podnetov na Ústavný súd. Pre mňa to ako keby znamenalo, že, že tento, tento stroj, ktorý sa tu rozbieha, sa rozbieha a hovorilo sa o tom, o tom valci, sa rozbieha ale veľmi, veľmi problematickým spôsobom. Ako keby jednou nohou stúpal na, na, na plyn a druhou na brzdu a dochádza tu ku obrovským protikladom, čo v konečnom dôsledku môže naozaj znamenať veľké ohrozenie plynulosti správy verejných vecí na Slovensku a v konečnom dôsledku to bude ohrozovať všetkých občanov a občianky Slovenskej republiky.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Gröhling hovoril o navrhovanej novele kompetenčného zákona a sústredil sa okrem iného aj na kapitolu 13 a bod 6. Poukázal na to, že tento návrh veľmi zvláštnym spôsobom rozširuje okruh oprávnených poberateľov dotácií na šport. Pomenoval to podľa mňa veľmi trefne, že dotácie na šport podľa tohto vlastne by mohol už dostať každý. Spomenul tiež politickú korupciu. Ja by som možno k tomu dodal to, že tento spôsob, toto, čo tento návrh sleduje, mi pripomína aj iné kroky, ktoré, s ktorými sa tu teraz stretávame, a to je vlastne neadresnosť v poskytovaní akýchkoľvek finančných príspevkov v ktorýchkoľvek oblastiach. To je ako keby to bolo čosi charakteristické pre túto vládnu koalíciu, rozdávať bez akéhokoľvek zacielenia, čosi, čo veľmi poškodzuje verejné financie a nakoniec, ak teraz hovoríme o športe, je to aj na škodu samotného športu. Ono zdalo by sa, že nejaké rozšírenie okruhu poberateľov dotácií na šport by mohlo športu pomôcť, ale ako pán poslanec veľmi kvalifikovane povedal z vlastnej skúsenosti, práve zúženie a zacielenie dotácie na konkrétne ciele, na subjekty, ktoré sa naozaj venujú športu, pomáha rozvoju športu. Preto veľmi oceňujem túto jeho poznámku.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Števo, vo svojom vystúpení si upozornil na jednu veľmi dôležitú vec, ktorá sa ako keby prikráda do našej spoločnosti prostredníctvom tohto návrhu zákona, a to je to, čo si veľmi pregnantne pomenoval, že vláda robí úplný opak toho, čo by mala robiť, a teda neposilňuje, naopak, oslabuje nezávislosť inštitúcií. Tým vlastne vystavuje veľkej hrozbe celú spoločnosť, vytvára vlastne podmienky, ktoré spoločnosť robia oslabenou a málo odolnou voči rôznym nástrahám, rôznym závislostiam v celom systéme štátnej správy. Myslím si, že toto je veľmi, veľmi nebezpečná vec, ktorá sa tu deje, ak chceme, aby Slovensko bolo odolnou spoločnosťou, tak potrebujeme odolné, nezávislé štátne inštitúcie.
Ďalšia vec, ktorú by som chcel povedať, je, a to, na to si tiež poukázal, že opäť vlastne to je dôsledok toho, že tento zákon sa pretláča skráteným legislatívnym konaním a vypadáva vlastne jedna veľmi, jeden veľmi dôležitý komponent legislatívneho procesu, ktorým je medzirezortné pripomienkové konanie. A na našich ministerstvách máme veľa kvalitných odborníkov, ktorí majú čo povedať v rámci medzirezortného pripomienkového konania do tvorby našich predpisov, a vláda týmto spôsobom vlastne uráža týchto odborníkov v štátnej správe tým, že ich obchádza, tým, že im nedáva možnosť zapojiť sa do legislatívneho procesu, vychytať tie chyby, ktoré dostávame takto na stôl.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Dostál, veľmi oceňujem váš doslova chirurgický rozklad tohto návrhu, keď ste poukázali na to, prečo je vlastne problémom tento návrh. Predovšetkým aj pretože opäť máme dočinenia so skráteným legislatívnym konaním, kedy nie je možné vypočuť si názory odborníkov, verejnosti a posúdiť tento návrh.
Ja by som sa chcel sústrediť na jednu konkrétnu vec, ktorej sa dotkol už aj pán poslanec Gröhling, keď hovoril o tom, ako sa cez tento predkladaný návrh kompetenčného zákona mení zákon o športe, a konkrétne spôsob poskytovania dotácií. V čl. 13 návrhu sa hovorí o tom, ako by sa mal zmeniť tento spôsob prideľovania dotácií na šport a mne sa tam akoby nevidí a zdá sa mi problematické, že sa neprimerane rozširuje okruh prijímateľov dotácií. Kým v tom predchádzajúcom návrhu, kým teda zákon o športe hovorí o tom, že prijímateľmi takýchto dotácií majú byť subjekty, ktoré majú dočinenia so športom, tak v tejto zmene, ktorú navrhuje kompetenčný zákon, sa to otvára na celý rad organizácií, ktoré so športom nemusia mať nič spoločné. Pre mňa je toto dosť vážny problém a presne tu sa ukazuje to, že v tom riadnom legislatívnom postupe by určite odborníci a verejnosť mohli poukázať na to, či toto náhodou nepredstavuje problém, či sa tu vlastne nevytvára pre to nové ministerstvo, pre nového ministra, tých bezpočet štátnych tajomníkov priestor na neprimerané rozdávanie verejných zdrojov.
Ďakujem.