Videokanál poslanca

Ďakujem. Zora, veľká vďaka za tvoj prejav, veľmi oceňujem to, že si ho postavila na myšlienkach Jána Lajčiaka. Dovolím si povedať, asi prvého liberála v dejinách evanjelickej cirkvi. Dnes, tak ako vtedy by asi skončil na okraji spoločnosti. Vtedy za jeho života veľmi vzdelaný človek, ale vytlačili ho na okraj spoločnosti, na Vyšnú Bocu. Možno len doplním k tomu skvelému prehľadu jeho myšlienok, ktoré si priniesla. To, že on hovoril o slovenskom ľude ako tými jeho slovami o pekno- špatnom ľude. A neidealizoval národ. V tom bola jeho veľká hodnota, veľký prínos. A kultúru vlastne vnímal ako vyvažovanie tých dvoch elementov v národe. Hovoril nielen o holubičej povahe slovenského národa, ale hovoril aj o diabolskej povahe slovenského národa. To bol Lajčiak. On vedel, kde sú skryté tie nebezpečné zákutia tej, tej národnej duše. A v tom bola jeho hodnota. Myslím si, že veľmi správne si poukázala na tohto velikána slovenskej kultúry, slovenského ducha a máme sa z neho čo učiť.
Ďakujem.

Ďakujem pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Kolíková, ďakujem za váš prejav. Veľmi vhodne ste zopakovali tie dôvody. Je ich veľa, viaceré ste vy spomenuli a vo mne zarezonovali tri poukazy na to, čo pokladám za najvýznamnejší dôvod pre odvolanie pani ministerky Šimkovičovej. Jednak je to tá reč o čisto slovenskej kultúre, že kultúra má byť iba slovenská a žiadna iná. Potom to vyvolávanie falošnej dilemy medzi tým, či treba podporu kultúrnych pamiatok alebo projekty, ktoré pomáhajú rozvíjať kultúru menšín. Poukázali ste vlastne na vzťah kultúry a slobody. Ja tu chcem pripomenúť, že toto, čo badám v krokoch pani ministerky, robili totalitné režimy. Robili to národní socialisti, keď rozprávali o takzvanej Entartete Kultur, o zdegenerovanej kultúre, ktorú chceli vymýtiť z nemeckého národa a robili to komunistickí cenzori. Tá oblasť, ktorú najprísnejšie strážili v komunistickej totalite, bola práve kultúra. Takže ja si myslím, že pani ministerka si zmýlila dobu. Ona by sa vynímala ako dobrá ministerka kultúry v nejakom totalitnom režime, ale nie v demokratickom Slovensku.
Pani ministerka by mala vedieť, že kultúra je prejav slobody ducha a ľudského ducha nemožno zotročiť. Bez slobody ducha niet demokracie, bez slobody ducha niet života. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Zora, ďakujem, veľmi presne si popísala a odhalila vlastne pre mňa nielen ten cieľ, ktorý je za celým týmto procesom a, a aj týmto najnovším pozmeňujúcim návrhom, ale aj ten chaotický spôsob, akým sa to celé deje.
A zdá sa, že to fakt je, ja neviem, teda či premyslená taktika, alebo skôr to teraz už vyzerá ako, ako nejaké babráctvo SNS a predkladateľov, keď to toľkokrát musia opravovať. Myslím si, že to poukazuje aj na, na slabé postavenie SNS v celej koalícii, keď musia takto lavírovať, a raz prídu s tým, raz prídu s tým. Naozaj nerozumiem tomu, čo sa, čo sa tu deje. Skoro mi to pripomína, keď už tu zaznelo niekoľko takých analógií na umenie, jeden animovaný seriál z môjho detstva, Pat a Mat. Alebo tiež niektorí to poznajú ako rozprávku A je to. Dve postavičky, ktoré teda sa chlapili, že sú veľkí odborníci, ale čokoľvek urobili, urobili, vznikol z toho nepodarok a bola to vlastne paródia.
Tento seriál inak, pripomeniem, čelil tiež cenzúre, jedna z tých postavičiek mala červené tričko, a pretože mala červené tričko, tak cenzori v tom videli ako keby narážku na socialistické uvedomenie, a preto neskôr bol ten seriál s výrobou presunutý do Bratislavy a tričko sa zmenilo na sivé, aby tak nedráždilo cenzorov, ale napriek tomu tá rozprávočka prežila a, a priniesla pre mnohých ľudí skutočné zrkadlo toho, čo sa deje, keď niekto cenzorsky zasahuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

... avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných členov a členiek výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Prílohou informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu výboru k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k porušovaniu základných práv a slobôd osôb patriacich k rómskej národnostnej menšine, tlač 251.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 259 z 5. apríla 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor o návrhu dňa 22. apríla 2024 na svojom zasadnutí rokoval... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem.
Pani Záborská, som rád, že ste povedali vo vašom vystúpení veci, ktoré potvrdzujú, že naozaj cieľom tohto zákona je obmedzenie tranzícií. Skoro až také protichodné sa mi zdalo to vaše vystúpenie, lebo na jednej strane ste, podobne ako váš spolupredkadateľ pán poslanec Vašečka, hovorili o tom, že tu ide o objektívne fakty, o administratívne veci, ide o rodné číslo, ale jedným dychom ste hovorili o narastajúcom záujme o tranzíciu v zahraničí, hovorili ste dokonca o epidémii tranzícií. Tým vlastne jasne hovoríte, že toto je na pozadí celého tohto návrhu.
Tiež ste sa pozastavili nad tým, že to je zvláštne, že musíme hovoriť tu v parlamente o objektívnych faktoch, ktoré sú, ktoré vyplývajú vlastne z biologických daností. No, ja vám chcem povedať, že transrodovosť je tiež objektívny fakt. To je to, čo sa deje v prírode, s tým sa stretávame, tých ľudí poznáme. A namiesto toho, aby sme im pomohli, tak tu musíme oponovať ľuďom, ktorí predkladajú zákony, ktoré im majú sťažiť život. A musíme hovoriť o tom a brániť tých ľudí pred dehumanizáciou. Prosím vás, ak hovoríte o epidémii, tak čo z toho majú tí ľudia si vyčítať, že oni sú nejaké baktérie alebo nejaké vírusy? Prosím vás, to je veľmi nebezpečná rétorika, ktorú tu používate. A ja si myslím, že by ste si to konečne mali uvedomiť a ten zákon stiahnuť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Ondrej, ty si v závere svojho vystúpenia uvažoval o možnej retroaktivite. Skonštatoval si, že teda to nevyzerá, že by sa nejaká retroaktivita javila v tomto zákone, to znamená, že ľudia, ktorí podstúpili právnu tranzíciu doteraz, by mali byť akoby v bezpečí. Ja by som ale napriek tomu, keď sa pozerám na to znenie zákona, tam sa hovorí, že ministerstvo vykoná na požiadanie zmenu rodného čísla, nehovorí sa, kto môže byť žiadateľom. Ja by som fakt asi požiadal predkladateľov, aby urobili právnu analýzu alebo aby niekto iný urobil túto právnu analýzu a s určitosťou stanovil, že niečo také nebude možné, pretože ak niekto vykoná genetický test a nejaký úrad bude mať tento výsledok toho testu, tak iniciatívny úradník môže tiež toto požiadanie urobiť. Ja som si fakt nie istý, takže myslím, že by bolo dobré, keby sme takúto právnu analýzu mali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem za vaše vyjadrenia.
Začnem reakciou na pani poslankyňu Záborskú. Povedali ste to sama. V konečnom dôsledku Francúzsko umožňuje právnu tranzíciu. Má to možno inak usporiadané ako ten príklad z Nemecka, ktorý som uviedol, ale majú to nastavené tak, že je to možné. Zákon, ktorý vy predkladáte, to znemožní.
Budem pokračovať reakciou na pána poslanca Majerského. Áno, každá bunka vypovedá o tom, aké biologické pohlavie človek má. Lenže človek nie je len biologická veličina. Človek je čímsi viac. A keď budete hovoriť s lekármi alebo sa priblížite k transrodovým ľuďom, tak pochopíte, že to je reálny stav, že títo ľudia pociťujú nesúlad s tým, čo im príroda nadelila, a s tým, čo ako ľudia žijú. A toto chcú vyriešiť. Ak vy zdvihnete ruku za toto a znemožníte týmto ľuďom, aby mali občiansky preukaz, najprv teda rodné číslo, potom občiansky preukaz, ktorý je v súlade s ich rodovou identitou, tak ich vystavujete nekonečnému utrpeniu. Pri každom úradnom úkone budú musieť vysvetľovať, prečo majú v papieroch niečo iné, ako ich vníma ten úradník alebo spoločnosť naokolo. To je to, čím títo ľudia trpia. A my musíme týmto ľuďom pomáhať a nie im sťažovať život. Prosím vás, rozprávajte s lekármi, so sexuológmi, s psychiatrami. Toto je... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Navrhovatelia vo svojej dôvodovej správe aj zaznelo to tu pri predstavení návrhu, hovoria o tom, že cieľom je zvýšiť právnu istotu. V skutočnosti však tento návrh zásadne mení existujúcu právnu prax, ktorá transrodovým osobám umožňovala zmenu rodného čísla, a tým teda vytvára veľkú právnu neistotu a nie istotu. Skutočne, ak chcete vstúpiť do diskusie, pán Vašečka, tak by som vás prosil, aby ste sa zamysleli nad dôsledkami, ktoré tento návrh v prípade prijatia bude mať pre transrodové osoby. A ten dôsledok je jednoznačný, z môjho pohľadu, z pohľadu mojich kolegov a kolegýň, a ten je znemožnenie právnej tranzície. A to je krok, ktorý je nesmierne dôležitý pre ľudí, ktorí si prajú zosúladiť právny stav so svojou rodovou identitou.
Hoci predkladaná novela je vážnym útokom na práva transrodových osôb, predkladatelia sa zmienke o transrodových ľuďoch v dôvodovej správe dôsledne vyhýbajú. Ani jedno slovo tam o transrodových ľuďoch nenájdete, ani v paragrafovom znení, ani v dôvodovej správe. Napriek tomu je jasné, že je to útok na práva transrodových ľudí. To pokladám za skutočne pokrytecké. Podľa predkladateľov ako keby transrodoví ľudia neexistovali. Slovenský právny poriadok chcú nastaviť tak, aby transrodové osoby ignoroval, a to je neprípustné, to nemôžeme dovoliť. Ak som hovoril o hodnotách Európskej únie, tak každý, kolegyne, kolegovia, každý, kto zodvihne ruku za tento návrh zákona, vzďaľuje Slovensko od Európskej únie a jej hodnôt.
Vážený pán kolega Vašečka, vážená pani kolegyňa Záborská, viete, čo týmto návrhom spôsobujete? Transrodovým ľuďom robíte peklo zo života. Vašu právomoc predkladať návrhy zákonov zneužívate, aby ste siahali na práva iných ľudí. Kde je vaša láska k blížnym? Kde je váš sľub konať v záujme občanov, ktorý ste tu pred tvárou celého Slovenska skladali na ústavu? Čo vlastne chcete vyriešiť týmto návrhom? Nič pozitívne. Iba negatívne zasiahnete do života niekoľkých ľudí, a pritom naozaj ide o menšinu menšín. Odborníci uvádzajú, že 0,2 až 0,5 % z nás, teda z populácie sú transrodoví ľudia. Vždy tu boli a v posledných desaťročiach konečne začali vyspelé spoločnosti rešpektovať práva týchto ľudí a umožňujú im aj právnu tranzíciu, teda zmenu osobných dokladov, a to je to najdôležitejšie pre týchto ľudí, aby ich spoločnosť aj v tom právnom ohľade rešpektovala takých, akými sú. A vy robíte krok presne opačným smerom.
A tu musím povedať niečo, čo ma zvlášť vyrušuje na tejto legislatívnej iniciatíve. Neviem, či si to uvedomujete, ale nadbiehate politikom, ktorí na Slovensku strašia tretími toaletami, hanebným spôsobom sa vyjadrujú o transrodových ľuďoch, zosmiešňujú ich, podnecujú voči nim nenávisť. Tú nenávisť, ktorá stála život Juraja Vankuliča, Matúša Horvátha a vážne zranila Radku Trokšiarovú. Áno, dotýkate sa životov konkrétnych ľudí. Niekoľkých z nich osobne poznám. Môžem povedať, že som s nimi vo veľmi častom písomnom kontakte, a môžem vám povedať, ako nesmierne citlivo vnímajú aj tento návrh. Tým, čo tu teraz navrhujete, veľmi necitlivo zasahujete do základného práva transrodových ľudí na sebaurčenie. A robíte to rafinovane. Robíte to odkazom na biológiu a prirodzenosť. Vaše argumenty sú v tomto však nepoctivé. Ignorujete vedecké poznanie o ľudskej sexualite. Navrhujete zákon, ktorý nikomu nepomôže, ale tisíckam ľudí zničí život. Uvedomujete si to?
Európsky parlament v roku 2018 vydal publikáciu, v ktorej podrobne rozoberá iniciatívy smerujúce k obmedzeniu sexuálnych a reprodukčných práv v Európe. Tá publikácia má názov Obnova prirodzeného poriadku. Možno ju poznáte. Podtitul znie Vízia náboženských extrémistov na mobilizáciu európskej spoločnosti proti ľudským právam v oblasti sexuality a reprodukcie. Súčasťou tejto vízie je aj manifest, ktorý má 134 strán, je anonymný a bez dátumu, ale poskytuje veľmi podrobný právny pohľad na sexuálne a reprodukčné práva. Stráni sa toho, aby používal náboženský jazyk.
Predsa však vychádza zo selektívneho chápania kresťanského etického konceptu známeho ako prirodzený poriadok alebo prirodzený zákon. Anonymný autor manifestu uvádza, citujem: "Naším cieľom je preto prostredníctvom tohto dokumentu ponúknuť ucelený prehľad životných a rodinných problémov, vysvetliť, ako spolu súvisia, a sledovať možnú politickú agendu s cieľom obnoviť právny poriadok, ktorý je v súlade s ľudskou dôstojnosťou a prirodzeným zákonom."
Všetko nasvedčuje tomu, že navrhovaná novela, s ktorou prichádzate, je súčasťou tejto širšej stratégie, ktorej cieľom je zvrátiť dosiahnutý ľudskoprávny štandard v Európe. Rád by som však poukázal na to, že prirodzený zákon, ktorý je výtvorom stredovekej scholastiky, nemôže byť výlučným prameňom nášho etického rozhodovania. Absolutizovanie prírody a jej zákonitostí pre naše etické rozhodovanie má svoje hranice. Nie vždy to, čo vidíme v prírode, čo sú prírodné zákonitosti, je aj dobré a môže byť inšpiráciou a prameňom nášho etického rozhodovania. Takýto prístup zbavuje človeka slobody a zodpovednosti pri jeho etickom rozhodovaní. V dejinách práve s odvolávaním sa na koncept prirodzeného zákona často dochádzalo k ospravedlňovaniu sociálnych, patriarchálnych, mocenských štruktúr a záujmov a práve poukazom na ich prirodzený charakter. Inde išlo napríklad o zdôvodňovanie otroctva podľa prirodzeného poriadku, či v súčasnosti mnohí, ktorí sa odvolávajú na prirodzený zákon, tým odôvodňujú podriadenosť žien mužom, keď argumentujú, že niektoré roly žien sú prirodzené a iné nie. Návrat k takémuto prirodzenému poriadku by teda určite nemal byť cieľom ani východiskom pri tvorbe legislatívy. Vy to však robíte, lebo hovoríte o tom, čo je biológia, čo je prirodzené, a neberiete do úvahy to, čo je v duši človeka, čo človeka robí človekom. Veď to je kresťanské a to si vôbec pri tomto návrhu nevšímate.
Na záver prečítam niekoľko citátov z nedávno vydanej knihy Niečo ti chcem povedať, ktorá je zbierkou pätnástich príbehov rodičov LGBTI ľudí, a tú knihu vám aj rád venujem.
Je tu uvedených niekoľko mýtov a potom odpovedí na tieto mýty, ktoré sa týkajú transrodových ľudí. Ten prvý. Mnohí hovoria, že hrozí, že deti si budú masovo meniť pohlavie. To je to, čo spomínal pred chvíľočkou pán poslanec Mikloško. Faktom je, že žiadne masové menenie pohlavia nehrozí. Deti si len tak z roztopaše nevyberajú, či budú, alebo nebudú transrodovým človekom. Nikto okrem transrodových ľudí logicky nemá záujem podstúpiť tranzíciu. Na Slovensku je proces zisťovania rodového nesúladu odborníkmi dlhý. Navyše hormonálna substitučná terapia a blokátory puberty sú dostupné až od 18 rokov. V niektorých krajinách sú blokátory dovolené aj adolescentom, pretože nie sú trvalým zásahom do tela, nie sú teda nezvratné.
Ďalším mýtom, transrodovosť je duševné ochorenie, ktoré treba liečiť. Faktom je, transrodovosť nie je choroba. V roku 2019 Svetová zdravotnícka organizácia vyradila transrodovosť zo zoznamu duševných chorôb a porúch. Definuje ho ako rodový nesúlad. Ten predstavuje rozdielnosť prežívanej rodovej identity a rodu, ktorý bol človeku pripísaný pri narodení. Liečenie, v úvodzovkách, v kontexte tohto mýtu znamená snahy o zmenu rodovej identity takzvanými konverznými praktikami. Tie nielenže nie sú schopné zmeniť rodovú identitu človeka, ale často vedú k trvalým následkom ako na fyzickom, tak aj na psychickom zdraví človeka. Organizácia Spojených národov volá roky po ukončení týchto nehumánnych praktík, ktoré považuje za formu mučenia.
A tretí mýtus, transrodové ženy môžu ohrozovať ostatné ženy v priestoroch, ako sú verejné toalety, prezliekarne na plavárňach, v športových kluboch a podobne. Tento mýtus ste spomínali v odôvodnení vášho návrhu. Faktom je, že to tak nie je. Výskumy ukazujú, že práve transrodové ženy sú jedny z najohrozenejších skupín spoločnosti. Všetky ženy, transrodové ženy nevynímajúc, by mali byť chránené pred násilím, ktorého páchateľmi sú v drvivej väčšine prípadov cisrodoví muži, najčastejšie ich partneri alebo manželia. Z tohto dôvodu by mali byť opatrenia, ktoré majú za cieľ chrániť ženy, sústredené na cisrodových mužov. Legislatíva, ktorá chráni transrodových ľudí pred diskrimináciou a umožňuje im prejsť právnou tranzíciou, nemala v žiadnej z krajín, v ktorých bola prijatá, vplyv na zvýšenie prípadov násilných činov páchaných na ženách.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Lucia, ďakujem za tvoj veľmi silný príspevok. Pripomenula si, pripomenula si hodnoty Európskej únie, spoločenstva európskych národov. Včera sme si pripomenuli 20. výročie nášho členstva v tomto spoločenstve a je strašné, keď sa na druhý deň musíme v parlamente rozprávať o návrhu, ktorý chce Slovensko vyčleniť z tohto hodnotového spoločenstva, lebo to je skutočný cieľ. Alebo ak nie cieľ, tak dôsledok, aspoň to pripustite. To je dôsledok alebo bol by dôsledok tohto návrhu. Znemožnenie tranzícií, čosi, čo je štandardom v európskych krajinách. Nedávno Nemecko nieže zakázalo tranzície, naopak, prijalo zákon, ktorý výrazným spôsobom zjednodušuje celý proces tranzície od medicínskej až po právnu. Toto je cesta, ktorou by sme sa mali uberať, keď si ctíme naše členstvo v Európskej únii. Je to skutočne pokrytecké od predkladateľov tohto návrhu, keď sa zakrývajú akousi, akýmisi odvolávkami na biológiu a na prirodzenosť. Ja o tom budem hovoriť viacej vo svojom vystúpení. Ale naozaj mi rozum zastáva nad tým, že musíme riešiť vec, ktorá nič nespôsobuje, ktorá naozaj nikomu neškodí, naopak, pomáha, a vy chcete vyvolať právny stav, ktorý sa dotkne mnohých ľudí veľmi vážnym spôsobom. To je neprijateľné pre mňa. (Potlesk.)