Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega Krajčí hovoril jednak o zdravotných poisťovniach pomerne obšírne a dotkol sa aj dôchodkov. Ja by som v tomto svojom krátkom vystúpení chcel hovoriť o dôchodkoch. Myslím si, že to, čo táto vláda robí konsolidáciou, nemožno nazvať nejakými úsporami, ide o presúvanie, a už máme v súčasnosti na stole množstvo štúdií, odborných vyjadrení, ktoré hovoria, že toto presúvanie vlastne ohrozuje náš dôchodkový systém, ohrozuje budúcnosť predovšetkým mladých ľudí. Myslím si, že to, čo táto vláda svojimi opatreniami robí, je, že podkopáva dôveru predovšetkým mladých ľudí v dôchodkový systém. Je to tak, sám mám tri deti.
Mladí ľudia vo veku od 20 do 30 rokov sa dnes v podstate ani nezaujímajú o to, ako funguje dôchodkový systém a tá ich predstava o tom, či vôbec nejaký dôchodkový systém ich vo veku, keď mať nárok na dôchodok, nejakým spôsobom uživí, táto predstava u nich viac-menej neexistuje. Myslím si, že týmto sa vláda dopúšťa veľmi nebezpečných krokov, najmä pokiaľ ide o súdržnosť našej spoločnosti. Preto si myslím, že je potrebné nastaviť informatívne kampane, nastaviť tie kroky, ktoré robíme, tak, aby predovšetkým mladí ľudia získali dôveru v dôchodkový systém.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pán minister, obhajovali ste svojho kolegu v ministerskom stave. Je to vaše právo, ale ja si myslím, že celá, celé toto dianie, ktorého sme tu svedkami, ukazuje, v akom žalostnom stave je politická kultúra na Slovensku. Poviem prečo. Namiesto toho, aby ste vy tu všemožne odvádzali pozornosť na minulosť, na rôzne témy, ja si myslím, že to, čo sa má diať v štáte, ktorý má politickú kultúru a to, čo sa malo diať, je, že ak minister vlády sa vyjadrí spôsobom o sudcovi, ktorý je nevhodný, má sám odstúpiť a keď to neurobí, tak jeho kolegovia v jeho strane a jeho koaliční kolegovia majú záujem na tom, aby odstúpil sám, lebo to znamená politické náklady pre takú vládu, ale to sa nedeje. Namiesto toho vy tu obhajujete politickú nekultúru, a to je niečo, čo je pre mňa absolútnym šokom. Áno, som nováčikom v parlamente a naozaj je to veľmi tvrdá lekcia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem za pozitívne reakcie a budem reagovať na tie, ktoré obsahovali výhrady.
Pán poslanec Malatinec, áno, som vyštudovaný teológ, dvadsať rokov som pôsobil na Univerzite Komenského na Evanjelickej bohosloveckej fakulte. Akonáhle som však začal hovoriť o tolerancii, ktorú potrebujeme v cirkvi, o tolerancii, ku ktorej nás vedie majster kresťanstva Ježiš Kristus, prišiel som o povolenie vyučovať na teologickej fakulte. Pretože náš právny systém dáva cirkvám takú zvrchovanú právomoc, aby zasiahli do personálnej politiky Univerzity Komenského a rozhodovali o tom, kto môže a kto nemôže vyučovať. Ja som na základe svojho teologického presvedčenia ukotvený v tom, že službou, úlohou cirkvi je šíriť lásku a nie nenávisť. Ak sa pýtate, že čo je to ten ultrakonzervativizmus náboženský, no to je presne ten smer myslenia v kresťanstve, ktorý sebectvo a nenávisť povyšuje nad lásku a dávanie.
A k tej vašej výhrade, či cirkvi majú byť pod ministerstvom kultúry, alebo ministerstvom spravodlivosti. Pozrite, o tom, samozrejme, môžeme diskutovať, ale sme moderná spoločnosť. Cirkev nie je len kultúrnou ustanovizňou, cirkev je predovšetkým miestom na uplatňovanie náboženskej slobody a... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vláda na viacerých miestach vo svojom programovom vyhlásení ustupuje náboženským ultrakonzervatívnym silám, ktoré sú v koalícii. Toto bude hlavná téma môjho vystúpenia a budem sa venovať niekoľkým konkrétnym príkladom.
Týmto programovým vyhlásením vláda unáša Slovensko do minulosti namiesto toho, aby mu dávala budúcnosť a víziu. Deklarovaný zámer urobiť Slovensko lepším, pokojnejším a bezpečnejším sa nedá ale dosiahnuť ustupovaním silám, ktoré čerpajú svoju motiváciu zo strachu, ktorý vedie k nenávisti a k rozleptávaniu spoločenskej súdržnosti. To prvé opatrenie, ktoré si chcem všimnúť, sa týka podčiarknutia zvrchovanosti rodičov pri hodnotovej výchove.
Hodnotová výchova má byť súčasťou práce na školách. Je začlenená prierezovo do mnohých predmetov v rámci štátneho vzdelávacieho programu. Je prakticky nemožné, aby škola zabezpečila prispôsobenie hodnotových tém želeniam rodičov. Okrem toho nemožno súhlasiť s tým, že rodičia sú konečnou inštanciou pri rozhodovaní o tom, aké hodnoty má škola sprostredkúvať ich deťom. Predstavme si, že rodičia sa budú domáhať toho, aby ich dieťa bolo vychovávané v hodnotách fašizmu alebo nacizmu. Alebo si rodičia nebudú priať, aby ich dieťa nebolo vystavené prírodovednej látke o vzniku vesmíru, lebo to odporuje ich náboženskému presvedčeniu. Škola to bude musieť zabezpečiť? Toto chce vláda umožniť? Napokon aj v oblasti sexuálnej a vzťahovej výchovy, ktorú programové vyhlásenia explicitne zmieňuje v tejto časti, existuje predsa široká zhoda na tom, že včasná výchova v tejto oblasti pomáha deťom rozpoznávať sexuálne zneužívanie, ktoré sa vyskytuje najmä v rodine v domácom prostredí. Pomáha tiež predchádzať neželenému tehotenstvu a vôbec pomáha mladým ľuďom, aby budovali zdravé vzťahy, v ktorých sa správajú zodpovedne. Ak chce vláda umožniť, aby skupiny rodičov mohli znefunkčniť túto výchovu na školách, je to hazardovanie s bezpečnou budúcnosťou detí a mladých ľudí a nie práca na takejto bezpečnej budúcnosti.
Na tomto mieste sa chcem vyjadriť aj k tomu, čo programové vyhlásenie neobsahuje a chýba to tam ako jedna z dôležitých vecí.
Programové vyhlásenie sa len letmo zmieňuje o potieraní násilia na deťoch. Z textu vôbec nie je zrejmé, aké opatrenia chce vláda prijímať na zlepšenie situácie a ani pán štátny tajomník ministerstva spravodlivosti na zasadnutí výboru pre ľudské práva a menšiny, ktorý koalícia znefunkčnila, nechcel ísť do podrobností, nechcel sa púšťať do tejto témy, čo je pre mňa signálom, že to pre vládu nebude priorita. Pritom moderné európske krajiny už dávno pristúpili k tomu, k čomu sa aj Slovensko zaviazalo v medzinárodných dohovoroch o ochrane práv dieťaťa, totiž k zákazu telesných trestov aj v domácom rodinnom prostredí. Náš zákon o rodine stále obsahuje formuláciu, ktorá dáva rodičom právo využiť primerané výchovné prostriedky. A zástupcovia Slovenska na medzinárodných fórach, ktoré hodnotia naše záväzky v tejto oblasti, len veľmi ťažko kľučkami vysvetľujú, ako si Slovensko neplní svoj záväzok v tejto veci. Je to, žiaľ, tak, že kedykoľvek otvorím túto tému, sú to práve ľudia z nábožensky ultrakonzervatívneho prostredia, ktorí obhajujú právo použiť telesné tresty pri výchove detí a odvolávajú sa na to, že je súčasť ich náboženskej slobody, lebo ich posvätné texty im to takto hovoria. Ak táto vláda myslí vážne boj proti násiliu na deťach, na deťoch, nemala by ustupovať tým, ktorí jednu výchovnú po zadku alebo facku stále považujú za primeraný výchovný prostriedok.
Po ďalšie, status quo v kultúrno-etických otázkach. V programovom vyhlásení sa na strane 68 hovorí, v kultúrno-etických otázkach pritom zachová status quo, ak jednomyseľne neurčí inak. To, čo predstavitelia koalície označujú ako kultúrno-etické otázky, sú veci, ktoré pre väčšinu moderných európskych krajín sú dávno zodpovedané. Zhodli sa na tom, že nejde o otázky, ale sú to v skutočnosti ľudské práva menšín. Je smutné, že vláda zložená z veľkej väčšiny z ministrov politických strán, ktoré sa označujú ako sociálnodemokratické a ktorých európski politickí partneri v Európe boli lídrami spoločenských procesov, ktoré posilnili práva žien, reprodukčné práva, práva LGBTI ľudí a mnohé ďalšie ľudské práva, toto všetko na Slovensku ešte stále chcú považovať za otázku. Záväzok vlády, ktorá sa označuje ako sociálnodemokratická, zachovať status quo v tom, čo nazývajú kultúrno-etickými otázkami, si neviem vysvetliť inak ako ústupok náboženským ultrakonzervatívnym silám v tejto vláde. Znamená to vlastne odloženie plného prístupu k základným právam a slobodám pre desaťtisíce občanov a občianok Slovenskej republiky. Okrem toho sa pri vyhláseniach ultrakonzervatívnych politikov, ktorí sú súčasťou koalície, dá očakávať, že sa neuspokoja so zvrchovaným, so zachovaním súčasného stavu ľudských práv a budú prichádza s iniciatívami na ich ďalšie obmedzovanie.
V druhej časti svojho vystúpenia chcem hovoriť o tom, ako je vláda nekonzistentná vo svojom prístupe k občianskej spoločnosti a médiám. Na jednej strane hovorí o tom, ako nestrpí, keď do politického zápasu vstupujú subjekty, ktoré nie sú politickými stranami. Na druhej strane oceňuje spoločenský význam cirkví a sľubuje im zvýšenú finančnú podporu za ich angažovanosť vo veciach verejného záujmu. Samozrejme, cirkvi konajú mnoho užitočnej práce v sociálnej oblasti, v predvolebnom období však naša verejnosť bola svedkom aj toho, ako cirkvi vstupovali do politickej arény, keď návštevníkom bohoslužieb v náznakoch či v mnohých prípadoch otvorene hovorili, ktoré strany voliť nemajú a naopak, ktoré áno. Zaujímalo by ma, ako chce vláda riešiť túto dvojznačnosť vo svojom prístupe.
No a napokon v posledných týždňoch sme svedkami pohŕdania mimovládnymi organizáciami v réžii koalície. Považujem to za neprípustné. Mimovládne organizácie tvoria chrbtovú kosť občianskej spoločnosti a pomáhajú rozvíjať a chrániť demokraciu. Čo je horšie, vláda zvolila perfídnu ústupovú stratégiu, na silnú reakciu občianskej spoločnosti odpovedá rozdeľovaním mimovládok na prospešné a neprospešné. Je to stará taktika diktátorov ´rozdeľ a panuj´. Verím, že mimovládne organizácie sa v tomto nenechajú rozdeliť.
Sila občianskej spoločnosti je v jej rozmanitosti. A táto rozmanitosť sa vzťahuje aj na cirkvi a náboženské spoločnosti. Obohatením spoločnosti sú cirkvi vtedy, keď reprezentujú celú škálu tradícií a hodnotových prístupov. A obohatením spoločnosti sú vtedy, keď sú slobodné a nezávislé na štáte. Žiaľ, programové vyhlásenie nemá ambíciu riešiť finančnú závislosť cirkví na štáte. Práve naopak, explicitne hovorí, že ju chce prehlbovať. Vláda si má predovšetkým uvedomovať svoju ústavnú povinnosť správať sa nábožensky neutrálne.
Tento týždeň v pondelok sme, žiaľ, boli svedkami toho, že štátny tajomník tejto vlády Štefan Kuffa z ministerstva kultúry ukázal, ako si predstavuje náboženskú neutralitu. Na omši v Trnave v mene ministerstva kultúry sľúbil, že bude iniciovať, aby čo najskôr, citujem, Kristus kráľ bol intronizovaný a stal sa kráľom Slovenska. Prosím vás, pani ministerka, čo to má znamenať toto vyjadrenia štátneho tajomníka ministerstva kultúry? Dá sa očakávať, že vláda s takýmto obsadením ministerstva kultúry bude v súčasnom systéme finančnej podpory cirkví a náboženských spoločností zvýhodňovať tie, ktoré budú svoj spoločenský vplyv využívať na podporu vlády? Naopak, prípadné kritické hlasy prichádzajúce z prostredia cirkví a poukazujúce na chyby vlády bude vláda prostredníctvom jestvujúceho systému financovania cirkví znevýhodňovať, rovnako ako to avizuje pri mimovládnych organizáciách? To všetko len podporuje volanie Progresívneho Slovenska po hľadaní takého modelu financovania cirkví, ktorý zníži ich závislosť na štáte a obmedzí tak možnosť politikov na využívanie cirkví na vlastnú podporu.
Vláda by mala čo zlepšovať aj v oblasti náboženskej slobody. Slovenská republika reguluje náboženskú slobody diskriminačným zákonom, ktorý menším komunitám veriacich neumožňuje získať status registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Pritom je niekoľko judikátov Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré poukazujú na to, že v situáciách podobných, ako to máme nastavené v Slovenskej republike, ide o porušovanie dohovoru. Spomeniem dva takého judikáty. Ide o prípad Kimlya a ďalší proti Rusku z roku 2009 a prípad Metodiev a ďalší proti Bulharsku. Oba tieto prípady riešili situáciu, keď tamojšia štátna legislatíva núti menšie náboženské spoločnosti, keď nedokážu splniť stanovené podmienky, ktoré sú príliš prísne a diskriminačné, zriadiť si občianske združenie. Pritom slovenský zákon o občianskych združeniach explicitne obsahuje ustanovenie, ktoré občianskym združeniam zakazuje vykonávať náboženskú činnosť. Žiaľ, je množstvo takýchto občianskych združení, ktoré z donútenia musia pre tento diskriminačný stav porušovať zákon. Programové vyhlásenie vlády tento problém nijako nerieši, ale je len otázkou času, kedy sa niektoré z komunít, ktoré náš zákon znevýhodňuje v prístupe k plnému uplatňovaniu náboženskej slobody, obráti na Európsky súd pre ľudské práva.
Záverom sa opäť opýtam slovami pána premiéra, ktorými nadpísal programové vyhlásenie: lepšie, pokojnejšie, bezpečnejšie; tak sa môžeme mať len vtedy, ak budeme tvoriť spoločnosť, v ktorej pravda je viac ako lož a ohováranie konšpiráciami. Spoločnosť, v ktorej dávať je viac ako brať cez rôzne korupčné schémy, ktorej láska je viac ako nenávisť, v ktorej garantovať ľuďom ich základné práva a slobody je viac ako ustupovať strachu náboženských ultrakonzervatívcov na práva ľudí v mene strachu a nenávisti siahať a obmedzovať ich.
Programové vyhlásenie nepodporím. Vláda ustupovaním náboženským ultrakonzervatívnym silám unáša Slovensko do minulosti. Hovoríte o lepšom, pokojnejšom a bezpečnejšom Slovensku, ale už nepoviete, že nie pre všetkých. Nie pre menšiny, ktorým chcete ďalej upierať základné ľudské práva a skrývate to za zachovanie status quo v kultúrno-etických otázkach. Táto vláda vlastne hovorí nie deťom, ktorým chcem upierať dôležitú časť výchovy na školách a ignoruje problém násilia, ktoré zažívajú v domácnosti. Táto vláda hovorí nie slobodným médiám, ktoré sa previnili len tým, že im nastavujú zrkadlo. Hovorí nie pre mimovládne organizácie, ktoré sú chrbtovou kosťou občianskej spoločnosti a ktoré zastupujú často zlyhávajúci štát pomoci tým najbližším. Táto vláda svojím programovým vyhlásením hovorí nie pre menšie komunity veriacich, ktorým odopiera náboženskú slobodu. Hovorí nie ľuďom bez vyznania. Veď vaši štátni tajomníci už teraz ignorujú ústavu, ktorá jasne hovorí, že Slovensko sa neviaže na žiadne náboženstvo a ideológiu. Zato svojím programovým vyhlásením, vážená vláda, hovoríte áno náboženským ultrakonzervatívcom, ktorí, ako sme svedkami toho aj pri nedávnom vystúpení štátneho tajomníka, chcú zatiahnuť Slovensko späť do stredoveku. Vláda si zvolila temnú minulosť, no Slovensko si zaslúži lepšiu, pokojnejšiu a bezpečnejšiu budúcnosť. Vy ju presadzovať nebudete. My v Progresívnom Slovensku áno.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolegyňa pani poslankyňa Kleinert vo svojom vystúpení zmienila aj cirkvi. Áno, všetci vieme že otázka financovania cirkví u nás spadá do gescie rezortu kultúry. A priznám sa, že ja si v poslednej dobe stále častejšie kladiem otázku, prečo vlastne uplatňovanie náboženskej slobody na Slovensku je zastrešované kultúrou. Ako keby sa náboženská sloboda, ktorá sa všeobecne všade vníma ako základné ľudské právo a sloboda, u nás radí pod rezort kultúry. Myslím si, že by bolo dobré, keby sme v spolupráci aj s ľuďmi, ktorí sa kultúre venujú, začali uvažovať o tom, či by sme nemali toto, túto tému uplatňovania náboženskej slobody preniesť pod napríklad rezort spravodlivosti, ktorý sa venuje aj ľudským právam. Myslím si, že by to bolo primeranejšie.
Pokiaľ ide o samotné financovanie cirkví a náboženských spoločností, je to tiež veľká téma, ktorá si zasluhuje pozornosť. Myslím si, že v spoločnosti už dozrel čas na to, aby sme ten model, ktorý tu de facto bez alebo len s drobnými zmenami funguje od roku 1948, prehodnotili a hľadali moderné spôsoby, ktoré vyhovujú jednak štátu a aj cirkvám.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Čaučík, zmienili ste sa aj o zrušení úradu splnomocnenca na ochranu náboženskej slobody. Áno, je to škoda, že tento úrad bol zrušený. Ja však vnímam aj problémy v činnosti toho úradu, myslím si, že ten úrad tak trochu premrhal príležitosť na to, aby skutočne problematiku náboženskej slobody a jej ochrany či už vo svete, alebo aj na Slovensku predstavil našej verejnosti ako potrebnú tému. Ja osobne som sa pokúšal nájsť výročnú správu tohto úradu, ktorú ten úrad je povinný predkladať, bol tam len jeden rok ucelený na činnosť, ale nikde som tú správu nenašiel. Bol by som rád, ak by, ak existuje, aby som sa k nej dostal. Rovnako v tej svojej činnosti ten úrad zúžil problematiku náboženskej slobody na ochranu jedného náboženstva vo svete. My na Slovensku máme tak trošku problém aj s medzináboženským dialógom, bolo by fajn, keby, keby tento úrad bol sa venoval aj tejto problematike.
Ďakujem.

Pán poslanec Hlina, veľmi pekne vám ďakujem že ste začali svoje vystúpenie reakciou na pána štátneho tajomníka. Musím vás troška poopraviť, nie je to Filip, ale Štefan Kuffa, ktorý je štátnym tajomníkom ministerstva kultúry. Ale to, čo predovšetkým chcem oceniť, je, že ste ako kresťan reagovali na toto neprípustné konanie štátneho tajomníka. Myslím si, že takýchto hlasov potrebuje naša spoločnosť viac. Hlasov, ktoré vychádzajú z vnútra cirkvi a ohradzujú sa voči takému absurdnému konaniu. Dotklo sa tým nielen vašej viery, ale ja si myslím, že od sa dotkol aj cítenia mnohých občanov a občanov Slovenskej republiky, ktorí si ctia ústavný princíp, ktorý hovorí, že Slovenská republika sa neviaže na žiadnu ideológiu a žiadne náboženstvo. Je neprípustné, aby štátny tajomník v mene ministerstva sľuboval nejakej cirkvi, že vykoná alebo bude iniciovať cirkevný obrad. To je čosi absurdné. Je to viac-menej už predmetom mnohých vtipov, ale myslím si, že to je aj veľmi vážna vec. Konanie takýchto ľudí naznačuje, aké tendencie do vlády Slovenskej republiky vpustil SMER a HLAS. Ja sa pani ministerky kultúry budem veľmi vážne pýtať, či toto stanovisko, ktoré prezentoval štátny tajomník, je oficiálnym stanoviskom ministerstva kultúry a ako chce pristúpiť k tomu, že niečo také sa nezhoduje s tým, čo hovorí Ústava Slovenskej republiky.
Ďakujem. (Potlesk.)