Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci.
Tina, ďakujem za tvoj príspevok do rozpravy. Poukázala si na to, aký je vzťah medzi rýchlosťou a kvalitou pri legislatívnom procese a hovorila si o tom, aké veľmi úzke je to okno možností, kedy sa má uprednostniť rýchlosť. Ja by som chcel upozorniť na jednu zaujímavú vec, že pri transpozícii, ktorou sa vlastne odôvodňuje alebo teda pri náprave transpozície európskych noriem, ktorou sa odôvodňuje toto zrýchlené legislatívne konanie, vlády SMER-u porobili množstvo chýb a urobili nekvalitnú legislatívu aj vtedy, keď mali dostatok času. Čiže ani dostatok času nie je zárukou kvality pri legislatívnom procese, ktorý, ktorého sa ujali vlády SMER-u. Podrobnejšie poukážem na to vo svojom vystúpení v rozprave, len predošlem, že transpozíciu európskej legislatívy, ktorá sa týka ochrany obetí sexuálneho zneužívania, detských obetí, robili vlády SMER-u a robili ich v riadnom legislatívnom postupe a napriek tomu tie transpozície neboli urobené dobre a teraz vlastne odôvodňujú toto zrýchlené legislatívne konanie obsiahlej reformy Trestného zákona vlastnými chybami.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Natália, vďaka za tvoj príspevok. Mňa veľmi zaujala tvoja poznámka o alternatívnej spravodlivosti, ktorá je podporovaná alternatívnymi spôsobmi a alternatívnymi médiami a tak ďalej. Áno, alternatívou spravodlivosti je nespravodlivosť, to treba rovno povedať a ja mám taký dojem, že tá rozprava, ktorú tu vedieme sa trochu podobá diskusii so zástancami alternatívnej geológie alebo alternatívnej astronómie, keď vám tvrdia, že Zem je plochá a vy im uvádzate dôkazy, všetko možné ľudské poznanie a oni potom len myknú plecom a povedia, ale ja mám taký názor.
Legislatívny proces nie je vecou názoru. To je jednoducho zaužívané pravidlo, ktoré je takým zaužívaným pravidlom z nejakých dobrých dôvodov. A preto je veľmi dôležité, aby sme sa pridŕžali týchto pravidiel, lebo alternatívou spravodlivosti, ku ktorej sa chceme dopracovať nejakými alternatívnymi prostriedkami, je nespravodlivosť. A na to si dajme veľký pozor.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Mikulec, vo svojom vystúpení ste krátko spomenuli aj slovo pomsta a hovorili ste o tom, že v tejto forme novela Trestného zákona je vlastne pomstou niekoľkých politikov. Ja si spomínam, ako vo svojom vystúpení náš predseda Michal Šimečka v rozprave o programovom vyhlásení, myslím, že to bolo, tiež hovoril o pomste a vtedy premiér Fico veľmi ostro reagoval a varoval ho, aby nepoužíval slovo pomsta. Myslím si, že premiér Fico vtedy veľmi dobre vedel, prečo to hovorí. Pomsta je totiž opakom spravodlivosti. Pomsta znamená, že niekto berie spravodlivosť do vlastných rúk, že koná mimo akékoľvek medze spravodlivosti. A ak teda toto skrátené legislatívne konanie a ten zákon, ktorý, a tá novela, ktorá za tým stojí, označujeme ako pomstu, označujeme to pravým menom. O to tu skutočne ide. Je to pomsta.
To, čoho sme vlastne svedkami teraz, je, že niekoľko dotknutých politikov SMER-u berie spravodlivosť do vlastných rúk, a to nemôžeme dovoliť. Takýto krok je vlastne rozleptaním základných pravidiel spoločnosti. My sme tu na to, aby sme strážili spravodlivosť, a preto je potrebné, aby sme nepodporili tento návrh skráteného legislatívneho konania.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Irena, ďakujem ti veľmi pekne za tvoj prejav a chcem sa poďakovať najmä za to, že si odhalila tú dvojtvárnosť, ktorá sa naplno preukázala v tej intervencii pána podpredsedu Národnej rady Andreja Danka. Všetci si tu dobre pamätáme, ako pred Vianocami dokola sa tu čítali prepisy nejakých záznamov, ktoré boli plné vulgárností, expresívnych výrazov, vtedy nezasiahol, to bolo v poriadku. Keď si ty nastavila zrkadlo tomuto systému, tak odrazu to bol problém a vyslúžila si si napomenutie.
Jedna vec mi napadla pri tvojom prejave, a to je, že, že spravodlivosť je čosi, čo nás presahuje. Spravodlivosť je, je transcendentná. A zároveň je ale spravodlivosť niečím, čoho sa my ako zákonodarný zbor dotýkame, tvarujeme ju. A táto dvojaká povaha spravodlivosti nás zaväzuje k tej najvyššej miere zodpovednosti. A myslím si, že to je presne ten dôvod, prečo je ten legislatívny proces nastavený tak, ako je nastavený, totiž že skrátené legislatívne konanie je odôvodnené ozaj len vo veľmi výnimočných, úzkych prípadoch. Aby sme mohli učiniť zadosť tejto transcendentnej povahe spravodlivosti, potrebujeme čas, potrebujeme informácie, potrebujeme zvážiť tie návrhy zákonov zo všetkých strán, lebo, lebo sa dotýkame životov iných ľudí, dotýkame sa slobody iných ľudí a to sa nedá robiť takto v chvate. A preto je veľmi dôležité, aby sme zastavili tento... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán kolega, hovorili ste aj o absurdnostiach tohto predkladaného návrhu a skutočne vládna koalícia týmto skráteným legislatívnym konaním koná absurdne, pretože podľa mňa podkopáva dva z tých troch pilierov, ktoré pri svojom programovom vyhlásení avizoval premiér Fico, a to je pokoj a bezpečnosť v spoločnosti.
Prečo si to myslím? Trest a skutok, zločin, musia byť v nejakej rovnováhe. Na tom je založený zmier v spoločnosti, na tom je založená dôvera spoločnosti v spravodlivosť. Ak trest nie je primeraný zločinu, tak spoločnosť stráca dôveru v systém spravodlivosti. A tá rovnováha trestu a zločinu sa vyvíjala v dejinách ľudskej spoločnosti od čias, kedy vlastne poškodený sám vykonával trest a často vlastne ten trest presiahol ten spáchaný skutok, až po ten známy princíp oko za oko, zub za zub, kedy sa jasne hovorí, že to, čo sa poškodilo, to sa môže vlastne aj tomu páchateľovi opäť vziať, no a postupne sa, áno, humanizuje ten vzťah zločinu a trestu.
Ale vždy musí byť zachovaná nejaká zdravá miera rovnováhy a ja sa obávam, že to, čo tu narýchlo chce koalícia pretlačiť, skutočne ohrozuje dôveru našej spoločnosti v systém spravodlivosti, ak vychyľuje rovnováhu trestu vo vzťahu k skutkom, k zločinom.

Ďakujem, pán predsedajúci. Lucia, ja veľmi pekne ďakujem za tvoj príspevok. Páčilo sa mi, ako si v prvej časti ukázala, že vládna koalícia zo svojho programového vyhlásenia, minimálne v tej časti, kde hovorí o legislatívnom procese, robí týmto návrhom de facto zdrap papiera. Šliape po vlastných predsavzatiach, po vlastnom programovom vyhlásení.
No a ďalej si potom veľmi správne hovorila o tom, ako tie odôvodnenia skráteného legislatívneho konania sú postavené na vode, ako ich nemožno v tomto prípade vôbec, vôbec použiť.
Ja poukážem na jeden drobný detail. Hneď ako ten prvý argument, prečo je potrebné skrátené legislatívne konanie, sa v návrhu uvádza, že je potrebné opraviť transpozíciu, smernice Európskej únie 2011/93 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí. Možno by bolo dobré poznamenať, že túto transpozíciu vlastne robila vláda Roberta Fica v roku 2012, takže iba opravuje to, čo šlendriánsky, zle transponovala v roku 2012.
Teda svojím príspevkom si vlastne ukázala, že všetky tie argumenty, ktoré sa používajú v prospech skráteného legislatívneho konania, sú iba akousi hmlou, sú akýmsi mlžením, a tebe sa tvojím vystúpením podarilo túto hmlu rozptýliť a ukázať pravú podstatu tohto, tohto návrhu. Táto hmla sa teda rozplýva pod váhou odborných argumentov a rozplýva sa aj vďaka rastúcemu povedomiu o škodlivosti tohto návrhu. Veľká vďaka.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Natália, ďakujem ti veľmi pekne za tvoj príspevok. Poukázala si na to, že nie je dobré podľa teba vytrhávať šport z toho terajšieho kontextu, v ktorom ho máme a práve tomu by som sa chcel v tomto krátkom vystúpení venovať. Existuje starý antický ideál kalokagatie, ktorý hovorí o tom, že vzdelanie a šport patria dohromady. Tento ideál v starovekom Grécku, za tým slovom kalokagatia je dobro a krása, mal za cieľ ľudí viesť k tomu, aby boli vyváženými bytosťami, aby sa v človeku tá vonkajšia krása spájala s vnútornou krásou, aby pestovaná postava bola postavou, za ktorou sa skrýva pekný, čistý, morálny charakter. Toto sa zdôrazňovalo najmä v Aténach. Filozofia ako Sokrates napríklad, veľmi na to dbali, ale treba vedieť, že v starovekom Grécku boli aj také názory, s ktorými sa tu teraz stretávame, kde sa oddeľoval šport a kde sa kládol veľký dôraz iba na tú telesnú stránku, a to bola Sparta, takže pre mňa teraz sa otvára ako keby otázka, že kam sa uberá táto vláda, chce sa sparťansky pripravovať na niečo. Na čo sa chce pripravovať, keď teda oddeľuje šport od vzdelávania? Ja by som sa teda chcel prihovoriť za to, že vzdelávanie a šport v duchu tej starej gréckej tradície majú zostať spojené.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Tamara, ďakujem veľmi pekne za tvoj príspevok. Veľmi dobrým spôsobom si poukázala na to, že treba si položiť otázku, či na to, aby sme chránili našu prírodu, potrebujeme samostatné ministerstvo. Dobre si hovorila o prírodnom turizme, veľmi pekne ďakujem za to, že si nám priblížila tento pojem. To, čo mňa veľmi zaujalo, bola tvoja myšlienka ´príroda spája´. A žiada sa mi dodať, že ničenie prírody rozdeľuje. A chcel by som túto chvíľu využiť na to, aby som poukázal na jeden dlh, ktorý asi máme v našej kultúre, ktorú radi označujeme ako kresťanská kultúra. Je to problém nahliadania kresťanskej teológie na životné prostredie. Ide o to, že dlhé stáročia boli kresťanské kultúry po celom svete formované učením, ktoré sa v latinčine nazýva ako dominium terrae, teda to vnímanie, že človek ako pán stvorenstva má k dispozícii celú prírodu, má z nej ťažiť, má ju ovládať a väčšinou teda toto učenie viedlo ľudí k tomu, aby prírodu vnímali ako čosi, čo im je k dispozícii a z čoho majú ťažiť. Až v 60-tych rokoch sa tento kurz začal otáčať aj v samotnej kresťanskej teológii a dnes máme množstvo teologických prác, ktoré hovoria o tom, aké je dôležité chrániť prírodu, ekológia a teológia veľmi úzko spolupracujú a myslím si, že to je niečo, na čo by sme sa mali zamerať aj u nás na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Inge, ďakujem za tvoje vystúpenie. Ďakujem, že si poukázala aj na to, ako za vlád SMER-u dochádzalo k porušovaniu ľudských práv a ako tieto vlády nedokázali zabezpečiť rovnaké postavenie ľudí v tejto spoločnosti, a to si uviedla vlastne v kontraste toho, ako sa teraz táto štvrtá vláda Roberta Fica zaštiťuje ľudskými právami.
Ja som si pritom spomenul, ako ešte niekedy v roku 2015 Robert Fico prišiel s tým urážlivým vyjadrením "ľudskoprávni svätuškári". Asi si na to viacerí spomínate. Tým chcel povedať, že teda ide o ľudí, ktorí sú vlastne v tejto téme pokrytcami, jedno hovoria, iné robia. Nejde, nezáleží im naozaj na tom, aby ľudské práva boli dodržiavané.
No, ja by som pri tejto príležitosti chcel povedať, že od toho roku 2015 tu vyrástla generácia ľudí, ktorá tu teraz sedí v týchto laviciach, a my nie sme žiadni pokrytci, žiadni svätuškári. Tu sedia ľudia, ktorí žijú ľudskými právami. Tu sedia ľudia, ktorí, ktorí sú terčom urážok pre napríklad svoje menšinové, svoju menšinovú sexuálnu orientáciu alebo sexuálnu identitu, ktorí čelia urážkam pre svoju farbu pleti. Tu sú ľudia, ktorí zasvätili svoje životy pomoci ľuďom na úteku a všetkým možným témam ľudskoprávnym. Takže chcem ubezpečiť ľudí na Slovensku, že ľudské práva budeme naozaj dodržiavať. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Simona, ďakujem, myslím si, že svojím vystúpením, keď si na začiatku hovorila o politike a morálke, si tu tak nejak rozdelila tých kolegov, kolegyne, ktorí dávajú faktické poznámky, a je tu skupina nejakých takých, by som povedal, pragmatikov, ktorí hovoria, že sa držia pri zemi, a potom sú tu morálni idealisti, no. A ja sa v tomto svojom vystúpení zaradím medzi tých ľudí, ktorí chcú hovoriť o ideáloch. Myslím si, že ideály sú veľmi dôležité a je dobré, že tu zaznievajú tie ideály, lebo ideály nás pozdvihujú, inšpirujú, posúvajú nás ďalej.
Ja si kladiem otázku, že prečo vlastne je politická kultúra v našich podmienkach na Slovensku taká, aká je, ja by som ju nazval, že je to klanová politická kultúra. Teda ak niekto z daného politického klanu má problém, urobí niečo, čo si ty v tých svojich príkladoch uviedla, v iných krajinách znamená odstúpenie, tak títo ľudia ho obhajujú. Urobia všetko pre to, aby, aby ho teda premaľovali, okrášlili a tak ďalej na verejnosti, zatiaľ čo v tých fungujúcich demokraciách to funguje úplne naopak, že tam je to vlastne to spoločenstvo, z ktorého ten politik vzišiel, to si aj v tom jednom príklade povedala, že, že tí, tí moji voliči si zaslúžia lepšie, teda ak má ten človek nejaký problém, tak, tak je to vlastne to jeho spoločenstvo, ktoré, pre ktorým sa on zodpovedá a ktorému nechce robiť hanbu. Tak si kladiem otázku, prečo to je tak. Kto u nás vlastne zlyhal? Školstvo? Cirkvi? Kto zlyhal, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)