Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci.
Zora, ďakujem, veľmi presne si popísala a odhalila vlastne pre mňa nielen ten cieľ, ktorý je za celým týmto procesom a, a aj týmto najnovším pozmeňujúcim návrhom, ale aj ten chaotický spôsob, akým sa to celé deje.
A zdá sa, že to fakt je, ja neviem teda, či premyslená taktika, alebo skôr to teraz už vyzerá ako, ako nejaké babráctvo SNS a predkladateľov, keď to toľkokrát musia opravovať. Myslím si, že to poukazuje aj na, na slabé postavenie SNS v celej koalícii, keď musia takto lavírovať, a raz prídu s tým, raz prídu s tým. Naozaj nerozumiem tomu, čo sa, čo sa tu deje. Skoro mi to pripomína, keď už tu zaznelo niekoľko takých analógií na umenie, jeden animovaný seriál z môjho detstva, Pat a Mat. Alebo tiež niektorí to poznajú ako rozprávku A je to. Dve postavičky, ktoré teda sa chlapili, že sú veľkí odborníci, ale čokoľvek urobili, urobili, vznikol z toho nepodarok a bola to vlastne paródia.
Tento seriál inak, pripomeniem, čelil tiež cenzúre, jedna z tých postavičiek mala červené tričko, a pretože mala červené tričko, tak cenzori v tom videli ako keby narážku na socialistické uvedomenie, a preto neskôr bol ten seriál s výrobou presunutý do Bratislavy a tričko sa zmenilo na sivé, aby tak nedráždilo cenzorov, ale napriek tomu tá rozprávočka prežila a, a priniesla pre mnohých ľudí skutočné zrkadlo toho, čo sa deje, keď niekto cenzorsky zasahuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

... avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných členov a členiek výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Prílohou informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu výboru k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k porušovaniu základných práv a slobôd osôb patriacich k rómskej národnostnej menšine, tlač 251.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 259 z 5. apríla 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor o návrhu dňa 22. apríla 2024 na svojom zasadnutí rokoval... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem.
Pani Záborská, som rád, že ste povedali vo vašom vystúpení veci, ktoré potvrdzujú, že naozaj cieľom tohto zákona je obmedzenie tranzícií. Skoro až také protichodné sa mi zdalo to vaše vystúpenie, lebo na jednej strane ste, podobne ako váš spolupredkadateľ pán poslanec Vašečka, hovorili o tom, že tu ide o objektívne fakty, o administratívne veci, ide o rodné číslo, ale jedným dychom ste hovorili o narastajúcom záujme o tranzíciu v zahraničí, hovorili ste dokonca o epidémii tranzícií. Tým vlastne jasne hovoríte, že toto je na pozadí celého tohto návrhu.
Tiež ste sa pozastavili nad tým, že to je zvláštne, že musíme hovoriť tu v parlamente o objektívnych faktoch, ktoré sú, ktoré vyplývajú vlastne z biologických daností. No, ja vám chcem povedať, že transrodovosť je tiež objektívny fakt. To je to, čo sa deje v prírode, s tým sa stretávame, tých ľudí poznáme. A namiesto toho, aby sme im pomohli, tak tu musíme oponovať ľuďom, ktorí predkladajú zákony, ktoré im majú sťažiť život. A musíme hovoriť o tom a brániť tých ľudí pred dehumanizáciou. Prosím vás, ak hovoríte o epidémii, tak čo z toho majú tí ľudia si vyčítať, že oni sú nejaké baktérie alebo nejaké vírusy? Prosím vás, to je veľmi nebezpečná rétorika, ktorú tu používate. A ja si myslím, že by ste si to konečne mali uvedomiť a ten zákon stiahnuť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Ondrej, ty si v závere svojho vystúpenia uvažoval o možnej retroaktivite. Skonštatoval si, že teda to nevyzerá, že by sa nejaká retroaktivita javila v tomto zákone, to znamená, že ľudia, ktorí podstúpili právnu tranzíciu doteraz, by mali byť akoby v bezpečí. Ja by som ale napriek tomu, keď sa pozerám na to znenie zákona, tam sa hovorí, že ministerstvo vykoná na požiadanie zmenu rodného čísla, nehovorí sa, kto môže byť žiadateľom. Ja by som fakt asi požiadal predkladateľov, aby urobili právnu analýzu alebo aby niekto iný urobil túto právnu analýzu a s určitosťou stanovil, že niečo také nebude možné, pretože ak niekto vykoná genetický test a nejaký úrad bude mať tento výsledok toho testu, tak iniciatívny úradník môže tiež toto požiadanie urobiť. Ja som si fakt nie istý, takže myslím, že by bolo dobré, keby sme takúto právnu analýzu mali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem za vaše vyjadrenia.
Začnem reakciou na pani poslankyňu Záborskú. Povedali ste to sama. V konečnom dôsledku Francúzsko umožňuje právnu tranzíciu. Má to možno inak usporiadané ako ten príklad z Nemecka, ktorý som uviedol, ale majú to nastavené tak, že je to možné. Zákon, ktorý vy predkladáte, to znemožní.
Budem pokračovať reakciou na pána poslanca Majerského. Áno, každá bunka vypovedá o tom, aké biologické pohlavie človek má. Lenže človek nie je len biologická veličina. Človek je čímsi viac. A keď budete hovoriť s lekármi alebo sa priblížite k transrodovým ľuďom, tak pochopíte, že to je reálny stav, že títo ľudia pociťujú nesúlad s tým, čo im príroda nadelila, a s tým, čo ako ľudia žijú. A toto chcú vyriešiť. Ak vy zdvihnete ruku za toto a znemožníte týmto ľuďom, aby mali občiansky preukaz, najprv teda rodné číslo, potom občiansky preukaz, ktorý je v súlade s ich rodovou identitou, tak ich vystavujete nekonečnému utrpeniu. Pri každom úradnom úkone budú musieť vysvetľovať, prečo majú v papieroch niečo iné, ako ich vníma ten úradník alebo spoločnosť naokolo. To je to, čím títo ľudia trpia. A my musíme týmto ľuďom pomáhať a nie im sťažovať život. Prosím vás, rozprávajte s lekármi, so sexuológmi, s psychiatrami. Toto je... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Navrhovatelia vo svojej dôvodovej správe aj zaznelo to tu pri predstavení návrhu, hovoria o tom, že cieľom je zvýšiť právnu istotu. V skutočnosti však tento návrh zásadne mení existujúcu právnu prax, ktorá transrodovým osobám umožňovala zmenu rodného čísla, a tým teda vytvára veľkú právnu neistotu a nie istotu. Skutočne, ak chcete vstúpiť do diskusie, pán Vašečka, tak by som vás prosil, aby ste sa zamysleli nad dôsledkami, ktoré tento návrh v prípade prijatia bude mať pre transrodové osoby. A ten dôsledok je jednoznačný, z môjho pohľadu, z pohľadu mojich kolegov a kolegýň, a ten je znemožnenie právnej tranzície. A to je krok, ktorý je nesmierne dôležitý pre ľudí, ktorí si prajú zosúladiť právny stav so svojou rodovou identitou.
Hoci predkladaná novela je vážnym útokom na práva transrodových osôb, predkladatelia sa zmienke o transrodových ľuďoch v dôvodovej správe dôsledne vyhýbajú. Ani jedno slovo tam o transrodových ľuďoch nenájdete, ani v paragrafovom znení, ani v dôvodovej správe. Napriek tomu je jasné, že je to útok na práva transrodových ľudí. To pokladám za skutočne pokrytecké. Podľa predkladateľov ako keby transrodoví ľudia neexistovali. Slovenský právny poriadok chcú nastaviť tak, aby transrodové osoby ignoroval, a to je neprípustné, to nemôžeme dovoliť. Ak som hovoril o hodnotách Európskej únie, tak každý, kolegyne, kolegovia, každý, kto zodvihne ruku za tento návrh zákona, vzďaľuje Slovensko od Európskej únie a jej hodnôt.
Vážený pán kolega Vašečka, vážená pani kolegyňa Záborská, viete, čo týmto návrhom spôsobujete? Transrodovým ľuďom robíte peklo zo života. Vašu právomoc predkladať návrhy zákonov zneužívate, aby ste siahali na práva iných ľudí. Kde je vaša láska k blížnym? Kde je váš sľub konať v záujme občanov, ktorý ste tu pred tvárou celého Slovenska skladali na ústavu? Čo vlastne chcete vyriešiť týmto návrhom? Nič pozitívne. Iba negatívne zasiahnete do života niekoľkých ľudí, a pritom naozaj ide o menšinu menšín. Odborníci uvádzajú, že 0,2 až 0,5 % z nás, teda z populácie sú transrodoví ľudia. Vždy tu boli a v posledných desaťročiach konečne začali vyspelé spoločnosti rešpektovať práva týchto ľudí a umožňujú im aj právnu tranzíciu, teda zmenu osobných dokladov, a to je to najdôležitejšie pre týchto ľudí, aby ich spoločnosť aj v tom právnom ohľade rešpektovala takých, akými sú. A vy robíte krok presne opačným smerom.
A tu musím povedať niečo, čo ma zvlášť vyrušuje na tejto legislatívnej iniciatíve. Neviem, či si to uvedomujete, ale nadbiehate politikom, ktorí na Slovensku strašia tretími toaletami, hanebným spôsobom sa vyjadrujú o transrodových ľuďoch, zosmiešňujú ich, podnecujú voči nim nenávisť. Tú nenávisť, ktorá stála život Juraja Vankuliča, Matúša Horvátha a vážne zranila Radku Trokšiarovú. Áno, dotýkate sa životov konkrétnych ľudí. Niekoľkých z nich osobne poznám. Môžem povedať, že som s nimi vo veľmi častom písomnom kontakte, a môžem vám povedať, ako nesmierne citlivo vnímajú aj tento návrh. Tým, čo tu teraz navrhujete, veľmi necitlivo zasahujete do základného práva transrodových ľudí na sebaurčenie. A robíte to rafinovane. Robíte to odkazom na biológiu a prirodzenosť. Vaše argumenty sú v tomto však nepoctivé. Ignorujete vedecké poznanie o ľudskej sexualite. Navrhujete zákon, ktorý nikomu nepomôže, ale tisíckam ľudí zničí život. Uvedomujete si to?
Európsky parlament v roku 2018 vydal publikáciu, v ktorej podrobne rozoberá iniciatívy smerujúce k obmedzeniu sexuálnych a reprodukčných práv v Európe. Tá publikácia má názov Obnova prirodzeného poriadku. Možno ju poznáte. Podtitul znie Vízia náboženských extrémistov na mobilizáciu európskej spoločnosti proti ľudským právam v oblasti sexuality a reprodukcie. Súčasťou tejto vízie je aj manifest, ktorý má 134 strán, je anonymný a bez dátumu, ale poskytuje veľmi podrobný právny pohľad na sexuálne a reprodukčné práva. Stráni sa toho, aby používal náboženský jazyk.
Predsa však vychádza zo selektívneho chápania kresťanského etického konceptu známeho ako prirodzený poriadok alebo prirodzený zákon. Anonymný autor manifestu uvádza, citujem: "Naším cieľom je preto prostredníctvom tohto dokumentu ponúknuť ucelený prehľad životných a rodinných problémov, vysvetliť, ako spolu súvisia, a sledovať možnú politickú agendu s cieľom obnoviť právny poriadok, ktorý je v súlade s ľudskou dôstojnosťou a prirodzeným zákonom."
Všetko nasvedčuje tomu, že navrhovaná novela, s ktorou prichádzate, je súčasťou tejto širšej stratégie, ktorej cieľom je zvrátiť dosiahnutý ľudskoprávny štandard v Európe. Rád by som však poukázal na to, že prirodzený zákon, ktorý je výtvorom stredovekej scholastiky, nemôže byť výlučným prameňom nášho etického rozhodovania. Absolutizovanie prírody a jej zákonitostí pre naše etické rozhodovanie má svoje hranice. Nie vždy to, čo vidíme v prírode, čo sú prírodné zákonitosti, je aj dobré a môže byť inšpiráciou a prameňom nášho etického rozhodovania. Takýto prístup zbavuje človeka slobody a zodpovednosti pri jeho etickom rozhodovaní. V dejinách práve s odvolávaním sa na koncept prirodzeného zákona často dochádzalo k ospravedlňovaniu sociálnych, patriarchálnych, mocenských štruktúr a záujmov a práve poukazom na ich prirodzený charakter. Inde išlo napríklad o zdôvodňovanie otroctva podľa prirodzeného poriadku, či v súčasnosti mnohí, ktorí sa odvolávajú na prirodzený zákon, tým odôvodňujú podriadenosť žien mužom, keď argumentujú, že niektoré roly žien sú prirodzené a iné nie. Návrat k takémuto prirodzenému poriadku by teda určite nemal byť cieľom ani východiskom pri tvorbe legislatívy. Vy to však robíte, lebo hovoríte o tom, čo je biológia, čo je prirodzené, a neberiete do úvahy to, čo je v duši človeka, čo človeka robí človekom. Veď to je kresťanské a to si vôbec pri tomto návrhu nevšímate.
Na záver prečítam niekoľko citátov z nedávno vydanej knihy Niečo ti chcem povedať, ktorá je zbierkou pätnástich príbehov rodičov LGBTI ľudí, a tú knihu vám aj rád venujem.
Je tu uvedených niekoľko mýtov a potom odpovedí na tieto mýty, ktoré sa týkajú transrodových ľudí. Ten prvý. Mnohí hovoria, že hrozí, že deti si budú masovo meniť pohlavie. To je to, čo spomínal pred chvíľočkou pán poslanec Mikloško. Faktom je, že žiadne masové menenie pohlavia nehrozí. Deti si len tak z roztopaše nevyberajú, či budú, alebo nebudú transrodovým človekom. Nikto okrem transrodových ľudí logicky nemá záujem podstúpiť tranzíciu. Na Slovensku je proces zisťovania rodového nesúladu odborníkmi dlhý. Navyše hormonálna substitučná terapia a blokátory puberty sú dostupné až od 18 rokov. V niektorých krajinách sú blokátory dovolené aj adolescentom, pretože nie sú trvalým zásahom do tela, nie sú teda nezvratné.
Ďalším mýtom, transrodovosť je duševné ochorenie, ktoré treba liečiť. Faktom je, transrodovosť nie je choroba. V roku 2019 Svetová zdravotnícka organizácia vyradila transrodovosť zo zoznamu duševných chorôb a porúch. Definuje ho ako rodový nesúlad. Ten predstavuje rozdielnosť prežívanej rodovej identity a rodu, ktorý bol človeku pripísaný pri narodení. Liečenie, v úvodzovkách, v kontexte tohto mýtu znamená snahy o zmenu rodovej identity takzvanými konverznými praktikami. Tie nielenže nie sú schopné zmeniť rodovú identitu človeka, ale často vedú k trvalým následkom ako na fyzickom, tak aj na psychickom zdraví človeka. Organizácia Spojených národov volá roky po ukončení týchto nehumánnych praktík, ktoré považuje za formu mučenia.
A tretí mýtus, transrodové ženy môžu ohrozovať ostatné ženy v priestoroch, ako sú verejné toalety, prezliekarne na plavárňach, v športových kluboch a podobne. Tento mýtus ste spomínali v odôvodnení vášho návrhu. Faktom je, že to tak nie je. Výskumy ukazujú, že práve transrodové ženy sú jedny z najohrozenejších skupín spoločnosti. Všetky ženy, transrodové ženy nevynímajúc, by mali byť chránené pred násilím, ktorého páchateľmi sú v drvivej väčšine prípadov cisrodoví muži, najčastejšie ich partneri alebo manželia. Z tohto dôvodu by mali byť opatrenia, ktoré majú za cieľ chrániť ženy, sústredené na cisrodových mužov. Legislatíva, ktorá chráni transrodových ľudí pred diskrimináciou a umožňuje im prejsť právnou tranzíciou, nemala v žiadnej z krajín, v ktorých bola prijatá, vplyv na zvýšenie prípadov násilných činov páchaných na ženách.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Lucia, ďakujem za tvoj veľmi silný príspevok. Pripomenula si, pripomenula si hodnoty Európskej únie, spoločenstva európskych národov. Včera sme si pripomenuli 20. výročie nášho členstva v tomto spoločenstve a je strašné, keď sa na druhý deň musíme v parlamente rozprávať o návrhu, ktorý chce Slovensko vyčleniť z tohto hodnotového spoločenstva, lebo to je skutočný cieľ. Alebo ak nie cieľ, tak dôsledok, aspoň to pripustite. To je dôsledok alebo bol by dôsledok tohto návrhu. Znemožnenie tranzícií, čosi, čo je štandardom v európskych krajinách. Nedávno Nemecko nieže zakázalo tranzície, naopak, prijalo zákon, ktorý výrazným spôsobom zjednodušuje celý proces tranzície od medicínskej až po právnu. Toto je cesta, ktorou by sme sa mali uberať, keď si ctíme naše členstvo v Európskej únii. Je to skutočne pokrytecké od predkladateľov tohto návrhu, keď sa zakrývajú akousi, akýmisi odvolávkami na biológiu a na prirodzenosť. Ja o tom budem hovoriť viacej vo svojom vystúpení. Ale naozaj mi rozum zastáva nad tým, že musíme riešiť vec, ktorá nič nespôsobuje, ktorá naozaj nikomu neškodí, naopak, pomáha, a vy chcete vyvolať právny stav, ktorý sa dotkne mnohých ľudí veľmi vážnym spôsobom. To je neprijateľné pre mňa. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, no ja tiež vychádzam z toho, že tento návrh zákona, jeho hlavným cieľom je vytvoriť rodičom možnosť, aby nieže dávali súhlas s tým, že je sexuálna výchova na škole, ale aby mali možnosť vyňať svoje deti z takej sexuálnej výchovy, s ktorou, s ktorej obsahom nesúhlasia. Toto je pointa toho zákona, takto to ja chápem, aby boli informovaní, a keď nesúhlasia, aby tam tie ich deti nemuseli ísť, takže o toto ide a o tom, o tom sa rozprávame a o tom moji predrečníci hovoria a to namietali a to budem namietať aj ja, ale začnem jednou krátkou poznámkou.
Vy ste tu použili ten príklad s tým, že nerodičia by, by nemali hovoriť do toho, čo tak, tak nejak som to teda vnímal, vy ste hovorili o tom, že... (Reakcia navrhovateľa.) No, hej. (Reakcia navrhovateľa.) Áno. (Povedané so smiechom.) A teda sa vám zdalo zvláštne, že rozpráva o tom, čo rodičia môžu, majú a nemajú.
Tak ja si myslím, že máme veľa príkladov takých, kde napríklad ľudia, ktorí nie sú manželia, a zaviazali sa k tomu, že nikdy nevstúpia do manželstva, že budú žiť v celibáte, vedú ľudí, k tomu, ako majú žiť v manželstve, a to mi pripadá tiež zvláštne. Ale budem sa teda venovať svojmu príspevku.
Návrh upravuje právo rodičov zabezpečovať výchovu a vzdelávanie ich detí v súlade s ich náboženským a filozofickým presvedčením, a pritom sa odvoláva na Chartu základných práv a slobôd Európskej únie a ďalšie medzinárodné a národné úpravy. Ten článok charty tu už opakovane zaznel, ja len zdôrazním to, čo už aj kolegyňa Kalmárová povedala, že tento článok charty hovorí o tom, že jej vlastne prenecháva tie konkrétne úpravy vnútroštátnym zákonom. Charta teda úpravu podrobných podmienok výkonu tohto práva prenecháva na zákonné úpravy na úrovni členských štátov. Predložením svojho návrhu predkladatelia vyjadrujú názor, že súčasná úprava výkonu tohto práva v právnom poriadku Slovenskej republiky podľa nich nie je dostatočná, a preto ju chcú zmeniť. Vo svojom vystúpení budem argumentovať v prospech zachovania aktuálneho právneho stavu, a teda proti navrhovanej zmene, a poukážem na riziká, ktoré by prípadné schválenie návrhu prinieslo pre našu spoločnosť. Predkladatelia vo svojom návrhu z celého širokého spektra obsahov, ktoré sú súčasťou vzdelávania a výchovy, navrhujú upraviť jednu konkrétnu oblasť, a to oblasť sexuálneho správania, ako to oni definujú. Zvyčajne hovoríme o sexuálnej a vzťahovej výchove. Z toho predpokladám, že v ich... že v iných oblastiach pokladajú právo rodičov na výchovu a vzdelávanie ich detí v súlade s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením v podmienkach Slovenskej republiky za dostatočne zaručené, keď sa teda hovorí len o tejto jednej oblasti, ostatné nie.
Predkladaným návrhom teda sexuálne správanie predkladatelia vyčleňujú a oddeľujú od ostatných súčastí vzdelávania a pripisujú mu špecifický význam pri uplatňovaní práva rodičov na výchovu detí v súlade s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením. Dalo by sa teda povedať, že navrhujú, aby rodičia mohli uplatniť čosi ako výhradu vo svedomí v tejto jednej konkrétnej oblasti vo výchove a vzdelávaní.
Tu chcem ale položiť jednu otázku. Totiž či je v súlade s náboženským presvedčením niektorých rodičov napríklad súčasné vzdelávanie v oblasti prírodovedy, kde sa deti na vyučovaní stretávajú s takými teóriami vzniku vesmíru, ktoré nie sú v súlade s náboženským presvedčením určitých skupín kresťanov trvajúcich na tzv. kreacionizme, teda odmietajú súčasné vedecké poznanie o veku vesmíru a v súlade so svojím presvedčením tvrdia, že vek vesmíru je asi 6-tisíc rokov, čo je súčet chronologických údajov z Biblie.
Tu si dovolím pripomenúť, že áno, kým väčšina kresťanských teológov dnes interpretuje správu o stvorení, tú biblickú správu o stvorení sveta ako metaforu a aktuálne teórie o vzniku sveta nevnímajú ako rozpor so svojou náboženskou vierou, vo svete a, žiaľ, aj na Slovensku je stále veľká skupina teológov, ktorí veriacich zaväzujú k doslovnému chápaniu biblických textov, a teda akékoľvek iné vysvetlenia vzniku a vývoja vesmíru nie sú v súlade s ich náboženským presvedčením.
Túto oblasť však navrhovatelia neriešia, a tak je na mieste otázka, či akceptujú väčšinový teologický názor, alebo iba vytvárajú precedens, a v budúcnosti môžeme očakávať, že niekto bude chcieť týmto spôsobom upravovať napríklad aj to, aby rodičia mohli vyňať svoje deti z vyučovania prírodovedy, lebo teória o vzniku sveta nebude v súlade s ich náboženským presvedčením. Vyčlenenie a oddelenie jednej konkrétnej oblasti výchovy a vzdelávania, v tomto prípade sexuálneho správania a požiadavka, aby sa táto oblasť stala predmetom možného uplatnenia výhrad rodičov z náboženských dôvodov, je nebezpečným narušením celého komplexného systému vzdelávacích obsahov a tém. Ten je totiž stále viac určovaný interdisciplinárnym prístupom, kde sa poznatky jedného vedného odboru stávajú predmetom štúdia v ostatných odboroch. Ľudská sexualita je už takmer jedno storočie predmetom vedeckého výskumu. Výsledky tohto výskumu a poznania na ňom založené formujú našu spoločnosť v mnohých oblastiach. Je to integrálnou súčasťou nielen medicínskeho poznania a praxe, rovnako sa toto poznanie premieta do spoločensko-vedných oblastí. A áno, mení aj náboženský svet a jeho prístup k ľudskej sexualite. A hovoríme naozaj o sexualite, o sexuálnom správaní, nie o biológii, ako ste to vy zdôrazňovali, že na čom sa teda asi vieme zhodnúť, že aké sú pohlavné orgány. Tu hovoríme o tom, že sexuálne správanie je predmetom vedeckého výskumu a do veľkej miery je dnes zhoda na tom, čo je štandardom poznania. Áno, prebieha zápas o to, či ako spoločnosť zostaneme v ére určovanej tabuizáciou sexuality, ktorej podobu prenecháme arbitrárnym rozhodnutiam jednotlivých náboženských skupín, alebo sa posunieme k výchove a vzdelávaniu v oblasti sexuálneho správania, ktoré je založené na vedeckom poznaní a na širokej spoločenskej zhode.
Čím do tohto zápasu prispievajú predkladatelia navrhovanej novely školského zákona? Navrhovanou zmenou chcú dosiahnuť, aby rodičia boli vopred informovaní o obsahu vyučovania, ktorý sa týka sexuálneho správania a s ktorým mnohí rodičia môžu mať problém. Okrem toho chcú dosiahnuť aj to, aby v prípade, ak rodičia usúdia, že ponúkaný obsah nie je v súlade s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením, musí škola zabezpečiť, aby ich deti neprišli do kontaktu s takýmto obsahom, a to tak, že im pripraví náhradný program. Riešením má byť udelenie, resp. neudelenie informovaného súhlasu s takýmto obsahom vyučovania.
Nazdávam sa, že takéto riešenie je nepochopením toho, čo Charta základných práv a slobôd Európskej únie upravuje v spomínanom článku, keď hovorí o práve rodičov na výchovu ich detí v súlade s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením. Nazdávam sa totiž, že uplatňovanie tohto práva sa nemôže zúžiť na akúsi individuálnu výhradu vo svedomí, pri ktorej jednotliví rodičia dostanú možnosť izolovať svoje deti od daného obsahu vyučovania. Tu rovnako ako kolegyňa Kalmárová sa odvolávam na spomínaný rozsudok týkajúci sa prípadu z Dánska, ktorý vlastne hovorí o tom, že tá povinná sexuálna výchova v škole nie je nejako v rozpore s právom rodičov na výchovu detí. Právo rodičov zabezpečiť vzdelanie a výchovu svojich detí v zhode s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením vykonávajú rodičia v podmienkach Slovenskej republiky predovšetkým voľbou školy.
Slovenská republika garantuje právo zriaďovať školy a školské zariadenia rôznym subjektom. Toto právo majú aj cirkvi a náboženské spoločnosti, ako aj občianske združenia, či dokonca fyzické osoby. Pri rešpektovaní štátneho vzdelávacieho programu majú zriaďovatelia možnosť určovať špecifický charakter ich zariadenia zohľadňujúci ich náboženské alebo filozofické presvedčenie. Takýto špecifický charakter pri rešpektovaní štátneho vzdelávacieho programu je pritom výsledkom diskusie a zhody pedagógov, zástupcov zriaďovateľa a rodičov. Tým sa garantuje potrebná kvalita takéhoto špecifického odborného alebo hodnotového zamerania školy. Okrem toho Slovenská republika garantuje rodičom aj právo zapísať ich dieťa na náboženskú výchovu podľa ich náboženského vyznania alebo na etickú výchovu, kde tiež môžu deti získať taký rozmer sexuálnej a vzťahovej výchovy, aký je v súlade s ich náboženským presvedčením. Nazdávam sa, že tieto dve možnosti dostatočným spôsobom garantujú rodičom zabezpečovať výchovu a vzdelávanie svojich detí v súlade s vlastným náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením.
Nie je preto potrebné také riešenie, ktoré by dávalo jednotlivým rodičom silnú právomoc zasahovať do obsahu vzdelávania bez toho, aby rodičia museli zohľadňovať zhodu odborníkov na výchove v oblasti sexuálneho správania. Navrhované riešenie doslova vnáša anarchiu do oblasti sexuálnej výchovy. Obsah a forma sexuálnej výchovy je dnes výsledkom zhody odborníkov z rôznych oblastí. Existujú, samozrejme, aj vyprofilované smery, ktoré sa môžu odlišovať vo svojich filozofických východiskách. Vždy však ide o odbornú oblasť. Arbitrárne zasahovanie rodičov do takéhoto obsahu je nebezpečné. Ohrozuje výchovu a vzdelávanie samotných detí, nehovoriac o obrovských administratívnych a logistických komplikáciách, ktoré také riešenie prinesie samotným školám.
Trendom v odbornej verejnosti pri formovaní prístupov k sexuálnej a vzťahovej výchove je dialóg jednotlivých prístupov k sexuálnej výchove. Ide o to, aby obsah sexuálnej výchovy na jednej strane rešpektoval rôzne prístupy, bol akceptovateľný pre ľudí s rôznym náboženským a filozofickým presvedčením a zároveň spĺňal aktuálne odborné poznatky a predovšetkým spĺňal základné ciele sexuálnej výchovy a to je príprava mladých ľudí na zdravý, plnohodnotný, bezpečný sexuálny život v rešpektujúcich vzťahoch. Takýto prístup sleduje aj Svetová zdravotnícka organizácia. Jej regionálna kancelária pre Európu už v roku 2011 vydala štandardy pre sexuálnu výchovu v Európe. Štandardy vychádzajú zo všeobecnej zhody na poznaní, že mladí ľudia začínajú sexuálne žiť oveľa skôr, než sú mnohí rodičia ochotní pripustiť, že rodičia nie sú schopní alebo ochotní so svojimi deťmi včas a otvorene hovoriť o sexualite a že tradične chápaná príprava na manželstvo už nezodpovedá stavu spoločnosti v 21. storočí. Konštatuje, že kým zavádzanie sexuálnej výchovy ako povinného predmetu prebehlo rýchle, bez väčších problémov v 70. a 80. rokoch minulého storočia v krajinách západnej Európy, v krajinách strednej a východnej Európy – a toto je veľmi zaujímavé zistenie tej správy – po roku 1989 zavádzanie sexuálnej výchovy do škôl výrazne spomalilo nástup politicky, kultúrne a nábožensky motivovaného fundamentalizmu. A to je, žiaľ, to, čo ja čítam aj za týmto návrhom.
Pri prekonávaní tohto problému navrhuje táto správa vytváranie partnerstiev a vedenie dialógu jednotlivých skupín spoločnosti a medzi nimi explicitne menuje aj náboženské organizácie. Odporúčam, aby ste si tú správu preštudovali. Takýto prístup dialógu jednotlivých filozofických východísk k sexuálnej výchove volí aj v dôvodovej správe navrhovateľmi ako negatívny príklad spomínaná publikácia Bendíková, Mikšík, Mačorová: Vzťahová sexuálna výchova. Učebnica je výsledkom dlhšie trvajúceho projektu, ktorý skúmal rôzne prístupy k sexuálnej a vzťahovej výchove. Do projektu boli zapojení aj zástupcovia rôznych náboženských tradícií. Jedným z výstupov tohto projektu je aj publikácia Ja v tvojom veku, ktorá sa zameriava na pomoc rodičom pri vedení rozhovorov s ich deťmi o sexualite a reflektuje aj rôzne náboženské prístupy. Toto je podľa mňa moderná cesta ku sexuálnej a vzťahovej výchove.
Na záver dovoľte citát z publikácie, ktorá sa špeciálne venuje úlohe náboženstva v sexuálnej výchove mladých. Je z roku 2010 a zostavila je Medzinárodná federácia pre plánované rodičovstvo pod názvom Hlasy nádeje, sprievodca pre inšpiráciu dialógu o náboženstve, viere, sexualite a mladých ľuďoch. Citujem: „Náboženstvo má, samozrejme, veľa výhod pre život mladých ľudí. Viera im môže poskytnúť duchovnú podporu, vedenie a jasný súbor hodnôt pri premýšľaní o vzťahoch. Náboženskí vodcovia môžu byť dôveryhodnými členmi komunity a veľmi často je v náboženskom prostredí pre mladých ľudí dostupná širšia sieť podpory napríklad prostredníctvom organizovaných mládežníckych skupín. Z výskumov uskutočnených v rôznych častiach sveta však vieme aj to, že pre dospelých je naozaj ťažké rozprávať sa o sexe a sexualite s dospievajúcimi, najmä s nezadanými mladými ľuďmi a že náboženstvo to môže ešte viac sťažiť.“ Prečo? Pokračujem v citáte: „Väčšina náboženstiev za jedinú možnosť pre začatie sexuálneho života považuje manželstvo medzi mužom a ženou ako nástroj plodenia a netoleruje mladých ľudí, ktorí majú sex pred manželstvom. Ten považuje za hriech. Vieme však, že mnoho mladých ľudí má sexuálne vzťahy pred manželstvom z rôznych dôvodov. Hoci mladí ľudia môžu pravidelne navštevovať bohoslužby a pochádzajú zo silne nábožensky založených rodín, výskumy ukazujú, že to neznamená, že s väčšou pravdepodobnosťou čakajú so sexom do manželstva. Je to oveľa komplikovanejšie. Svoju úlohu zohrávajú rôzne faktory, ako napríklad prostredie, v ktorom žijete, či ste schopný otvorene sa rozprávať s rodičmi o sexualite, či ste chlapec, alebo dievča a podobne.“
Toto je realita, v ktorej žijú naše dnešné deti a mladí ľudia. Ak touto novelou dáte rodičom do rúk nástroj na to, aby sa pred sebou a svojimi deťmi tvárili, že žijú podľa ideálov svojho náboženstva, nikomu tým nepomôžete. Nepomôžete rodičom, lebo im ďalej umožníte, aby pred svojimi deťmi mlčali o dôležitých veciach ľudskej sexuality a aby sa s vlastnými deťmi nerozprávali a svoje náboženské presvedčenie nekonfrontovali napríklad aj s tým, čo sa ich deti dozvedia na sexuálnej a vzťahovej výchove v škole. Podľa mňa by bolo oveľa lepšie, keby rodičia, ktorí nesúhlasia s obsahom sexuálnej a vzťahovej výchove v škole, ich odtiaľ nebrali, ale sa s vlastnými deťmi rozprávali a argumentovali im, prečo ten obsah nie je v poriadku. Nepomôžeme deťom, lebo ich v tejto jedinej špecifickej oblasti sexuálneho správania prenechávame vo výlučnej sfére pôsobenia rodičov, ktorí ich chcú izolovať od spoločenskej reality. Napokon nepomôžeme ani spoločnosti, ktorá aj pre nízku gramotnosť v oblasti sexuálnej a vzťahovej výchovy stále zápasí s neschopnosťou vysporiadať sa so sexuálnym násilím vo vzťahoch a sexuálnym násilím na deťoch a mladistvých, ako aj s obrovskou mierou predsudkov voči ľuďom s menšinovou sexuálnou orientáciou a rodovou identitou, preto tento návrh nepodporím.
Ďakujem. (Potlesk.)