Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, túto zmenu, ktorú navrhujeme, dlhujeme našim deťom ako spoločnosť. Príbehy detí, ktoré sú obeťou rodičovského násilia, sú zároveň ich volaním o pomoc. Volaním doliehajúcim aj k nám zákonodarcom, ktorí máme možnosť nastaviť legislatívne prostredie tak, aby sme ako spoločnosť čo najúčinnejšie dokázali násilie na deťoch v domácom prostredí odsúdiť, predchádzať mu, pomôcť obetiam a pomôcť aj rodičom, aby viac ako po trestajúcej výchove siahali po výchove rešpektujúcej dôstojnosť detí ako ľudských bytostí. Je dobré, že v posledných mesiacoch, možno rokoch je stále viac ľudí, ktorí prelomili svoje mlčanie a hovoria o tom, ako zažívali fyzické násilie zo strany svojich rodičov, fyzické tresty. Je to signál o rastúcom povedomí spoločnosti o nevhodnosti takejto výchovy. Bližšie o týchto príbehoch bude vo svojom vystúpení hovoriť spolupredkladateľka Lucia Plaváková.
Stále je však viac tých, čo o týchto traumách nehovoria a v duši si nosia svoje traumy z detstva. Nehovoria o nich, vyrástli v predstave, že takto má vyzerať rodičovská výchova. A kedykoľvek niekto otvorí tému fyzických trestov v rodinách, vždy sa v alarmujúcej miere ozvú ľudia, ktorí obhajujú nevyhnutnosť telesných trestov vo výchove. Poznáte to, možno aj teraz by mnohí z vás povedali, no a čo, veď aj ja som v detstve dostal od rodičov bitku za zlé známky alebo neskorý príchod domov a aha, tu som, nejako mi to neuškodilo, neubudlo zo mňa. Možno dokonca dodajú, naučilo ma to disciplíne. Áno, je to obvyklý argument obhajcov telesných trestov v rodinnej výchove. Je to však mylný argument a poviem prečo.
Národná stratégia na ochranu detí pred násilím, ktorá má názov Detstvo bez násilia pre všetky deti pre roky 2023 až 2029, ktorú schválila vláda na svojom zasadnutí 13. novembra 2023, obsahuje veľké množstvo dát poukazujúcich na škodlivosť násilia páchaného na deťoch pre ich ďalší psychický vývoj. Napríklad výskum výskytu retrospektívne udávanej traumatizácie v detstve skúmal dospelých obyvateľov Slovenskej republiky s cieľom zmapovať prevalenciu všetkých typov retrospektívne udávanej traumatizácie z detstva a posúdenia súvislosti medzi jednotlivými typmi traumatizácie a zdravým v dospelosti. A tento výskum dospieva k záveru, že je tu veľmi jasná súvislosť. Ten, kto prežíval traumy, traumy spôsobené aj fyzickým trestaním, má zhoršené zdravie, aj fyzické, aj psychické, v dospelosti.
Zároveň národná stratégia Detstvo bez násilia uvádza aj mieru výskytu násilia na deťoch na Slovensku. Konštatuje, že od roku 1999 síce nebol vykonaný reprezentatívny výskum v tejto veci, v roku 2013 však bola zadaná výskumná úloha, ktorá dospela k záveru, že fyzickému násiliu bolo vo vzorke vystavených 23 % detí. Odhad na celú populáciu detí 8. a 9. ročníka je medzi 21 až 25 %, v oblasti rizika sa nachádzalo približne 5 až 7 % detí. Celkovo sa v populácii detí 8. a 9. ročníka nachádza v riziku alebo priamo vystavených situáciám fyzického násilia 26 až 31 % detí.
Môžeme teda konštatovať, že na Slovensku zaznamenávame vysokú mieru tolerancie aj výskytu voči telesnému tres... výskytu telesného trestania a tolerancie voči takémuto trestaniu v rodinách. Pokiaľ ide o mieru výskytu telesných trestov, podľa staršieho výskumu agentúry Focus z roku 2003 takmer 70 % Slovákov považuje za prirodzené udrieť dieťa po zadku vždy, keď to rodič uzná za vhodné.
Zároveň máme k dispozícii dáta preukazujúce škodlivosť násilných výchovných prostriedkov pre ďalší výchov dieťaťa. O tom je niekoľko výskumov, ktoré uvádzame v našej predkladacej správe. Napriek tomu Slovensko stále nepristúpilo k zásadnému legislatívnemu riešeniu, ktoré by telesný trest ako výchovný prostriedok odsúdilo a postavilo do kategórie neprijateľných. Podľa analýzy, ktorú pre nás vypracoval Parlamentný inštitút Národnej rady Slovenskej republiky väčšina európskych štátov vo svojej legislatíve jednoznačne odmieta používanie akýchkoľvek, teda aj miernych telesných trestov v rodinách. Slovensko, žiaľ, patrí medzi jediné štyri štáty v rámci EÚ, ktoré majú nejednozna... pardon, nejednoznačné odsúdenie telesných trestov na deťoch v domácom prostredí. Sú to štáty Belgicko, Česko, Taliansko a Slovensko. Treba však poznamenať, že Česká republika tento problém práve v týchto mesiacoch tiež rieši.
Slovenská republika čelí tiež medzinárodnej kritike pre nedostatočnú ochranu detí pred fyzickým násilím. Výbor OSN pre práva dieťaťa opakovane upozorňuje, že Slovensko má tento nedostatok. Napriek tomu, že naša legislatíva hovorí o najlepšom záujme dieťaťa, naďalej ponecháva rodičom právo používať primerané výchovné prostriedky. Slovenský zákon teda nedostatočne chráni deti pred...
===== ... výbor OSN pre práva dieťaťa opakovane upozorňuje, že Slovensko má tento nedostatok. Napriek tomu, že naša legislatíva hovorí o najlepšom záujme dieťaťa, naďalej ponecháva rodičom právo používať primerané výchovné prostriedky. Slovenský zákon teda nedostatočne chráni deti pred telesným trestaním v rodinách a nepredstavuje jednoznačné odsúdenie akéhokoľvek telesného alebo duševného trestania, tak ako sa Slovenská republika k tomu zaviazala v Dohovore o právach dieťaťa. Preto, kolegyne, kolegovia, je najvyšší čas, aby sme urobili významné kroky smerom k zabezpečeniu práva detí na detstvo bez násilia. Jedným z nich je aj zmena aktuálneho znenia zákona o rodine tak, aby poskytoval deťom právo na detstvo bez násilia. Preto vás prosím o podporu tohoto návrhu. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, túto zmenu, ktorú navrhujeme, dlhujeme našim deťom ako spoločnosť. Príbehy detí, ktoré sú obeťou rodičovského násilia, sú zároveň ich volaním o pomoc. Volaním doliehajúcim aj k nám zákonodarcom, ktorí máme možnosť nastaviť legislatívne prostredie tak, aby sme ako spoločnosť čo najúčinnejšie dokázali násilie na deťoch v domácom prostredí odsúdiť, predchádzať mu, pomôcť obetiam a pomôcť aj rodičom, aby viac ako po trestajúcej výchove siahali po výchove rešpektujúcej dôstojnosť detí ako ľudských bytostí. Je dobré, že v posledných mesiacoch, možno rokoch je stále viac ľudí, ktorí prelomili svoje mlčanie a hovoria o tom, ako zažívali fyzické násilie zo strany svojich rodičov, fyzické tresty. Je to signál o rastúcom povedomí spoločnosti o nevhodnosti takejto výchovy. Bližšie o týchto príbehoch bude vo svojom vystúpení hovoriť spolupredkladateľka Lucia Plaváková.
Stále je však viac tých, čo o týchto traumách nehovoria a v duši si nosia svoje traumy z detstva. Nehovoria o nich, vyrástli v predstave, že takto má vyzerať rodičovská výchova. A kedykoľvek niekto otvorí tému fyzických trestov v rodinách, vždy sa v alarmujúcej miere ozvú ľudia, ktorí obhajujú nevyhnutnosť telesných trestov vo výchove. Poznáte to, možno aj teraz by mnohí z vás povedali, no a čo, veď aj ja som v detstve dostal od rodičov bitku za zlé známky alebo neskorý príchod domov a aha, tu som, nejako mi to neuškodilo, neubudlo zo mňa. Možno dokonca dodajú, naučilo ma to disciplíne. Áno, je to obvyklý argument obhajcov telesných trestov v rodinnej výchove. Je to však mylný argument a poviem prečo.
Národná stratégia na ochranu detí pred násilím, ktorá má názov Detstvo bez násilia pre všetky deti pre roky 2023 až 2029, ktorú schválila vláda na svojom zasadnutí 13. novembra 2023, obsahuje veľké množstvo dát poukazujúcich na škodlivosť násilia páchaného na deťoch pre ich ďalší psychický vývoj. Napríklad výskum výskytu retrospektívne udávanej traumatizácie v detstve skúmal dospelých obyvateľov Slovenskej republiky s cieľom zmapovať prevalenciu všetkých typov retrospektívne udávanej traumatizácie z detstva a posúdenia súvislosti medzi jednotlivými typmi traumatizácie a zdravým v dospelosti. A tento výskum dospieva k záveru, že je tu veľmi jasná súvislosť. Ten, kto prežíval traumy, traumy spôsobené aj fyzickým trestaním, má zhoršené zdravie, aj fyzické, aj psychické, v dospelosti.
Zároveň národná stratégia Detstvo bez násilia uvádza aj mieru výskytu násilia na deťoch na Slovensku. Konštatuje, že od roku 1999 síce nebol vykonaný reprezentatívny výskum v tejto veci, v roku 2013 však bola zadaná výskumná úloha, ktorá dospela k záveru, že fyzickému násiliu bolo vo vzorke vystavených 23 % detí. Odhad na celú populáciu detí 8. a 9. ročníka je medzi 21 až 25 %, v oblasti rizika sa nachádzalo približne 5 až 7 % detí. Celkovo sa v populácii detí 8. a 9. ročníka nachádza v riziku alebo priamo vystavených situáciám fyzického násilia 26 až 31 % detí.
Môžeme teda konštatovať, že na Slovensku zaznamenávame vysokú mieru tolerancie aj výskytu voči telesnému tres... výskytu telesného trestania a tolerancie voči takémuto trestaniu v rodinách. Pokiaľ ide o mieru výskytu telesných trestov, podľa staršieho výskumu agentúry Focus z roku 2003 takmer 70 % Slovákov považuje za prirodzené udrieť dieťa po zadku vždy, keď to rodič uzná za vhodné.
Zároveň máme k dispozícii dáta preukazujúce škodlivosť násilných výchovných prostriedkov pre ďalší výchov dieťaťa. O tom je niekoľko výskumov, ktoré uvádzame v našej predkladacej správe. Napriek tomu Slovensko stále nepristúpilo k zásadnému legislatívnemu riešeniu, ktoré by telesný trest ako výchovný prostriedok odsúdilo a postavilo do kategórie neprijateľných. Podľa analýzy, ktorú pre nás vypracoval Parlamentný inštitút Národnej rady Slovenskej republiky väčšina európskych štátov vo svojej legislatíve jednoznačne odmieta používanie akýchkoľvek, teda aj miernych telesných trestov v rodinách. Slovensko, žiaľ, patrí medzi jediné štyri štáty v rámci EÚ, ktoré majú nejednozna... pardon, nejednoznačné odsúdenie telesných trestov na deťoch v domácom prostredí. Sú to štáty Belgicko, Česko, Taliansko a Slovensko. Treba však poznamenať, že Česká republika tento problém práve v týchto mesiacoch tiež rieši.
Slovenská republika čelí tiež medzinárodnej kritike pre nedostatočnú ochranu detí pred fyzickým násilím. Výbor OSN pre práva dieťaťa opakovane upozorňuje, že Slovensko má tento nedostatok. Napriek tomu, že naša legislatíva hovorí o najlepšom záujme dieťaťa, naďalej ponecháva rodičom právo používať primerané výchovné prostriedky. Slovenský zákon teda nedostatočne chráni deti pred...
===== ... výbor OSN pre práva dieťaťa opakovane upozorňuje, že Slovensko má tento nedostatok. Napriek tomu, že naša legislatíva hovorí o najlepšom záujme dieťaťa, naďalej ponecháva rodičom právo používať primerané výchovné prostriedky. Slovenský zákon teda nedostatočne chráni deti pred telesným trestaním v rodinách a nepredstavuje jednoznačné odsúdenie akéhokoľvek telesného alebo duševného trestania, tak ako sa Slovenská republika k tomu zaviazala v Dohovore o právach dieťaťa. Preto, kolegyne, kolegovia, je najvyšší čas, aby sme urobili významné kroky smerom k zabezpečeniu práva detí na detstvo bez násilia. Jedným z nich je aj zmena aktuálneho znenia zákona o rodine tak, aby poskytoval deťom právo na detstvo bez násilia. Preto vás prosím o podporu tohoto návrhu. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, spolu s kolegyňou Luciou Plavákovou predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 36/2005, je to zákon o rodine. Podstatou navrhovanej zmeny je vypustenie súčasnej formulácie v § 30 ods. 3, ktorý ustanovuje, že, citujem: „Rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa." Toto ustanovenie navrhujeme nahradiť formuláciou, citujem: „Rodičia rešpektujú právo dieťaťa na detstvo bez násilia a sú povinní ho pred ním chrániť. Rodičia pri výchove dieťaťa používajú výchovné prostriedky, ktoré zabezpečujú jeho duševný, telesný, citový a rozumový vývoj bez ohrozenia jeho zdravia, dôstojnosti a bez telesného trestania, duševného strádania a iných ponižujúcich prostriedkov." Dôvodom, ktorý nás vedie ku navrhnutiu tejto zmeny, je vysoká miera tolerancie k telesným trestom detí v domácom prostredí v slovenskej spoločnosti. To, že súčasný právny stav nedostatočne chráni deti pred domácim násilím, nám opakovane vytýkajú aj správy monitorujúce naše medzinárodné ľudskoprávne záväzky.
Viac podrobností k dôvodom uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem pán predsedajúci, Tamara ďakujem za tvoje vystúpenie. Ty si hovorila aj o tom takom istom kultúrnom rozmere, citovala si pána podpredsedu Danka, ako hovorí o tom, že nie sme národ hmyzu. A vo svojom vystúpení si veľmi pekne poukázala na množstvo rôznych príkladov, ako sme aj národom hmyzu, pretože už dnes v rôznych podobách hmyz je prítomný v našich potravinách a konzumujeme ho. Ale pretože je piatok, ja si dovolím takú možno odľahčenú spomienku na detstvo, pretože to chápem ako súčasť našej kultúry a keď sme boli chlapci a niekoho sme prijímali do našej partie, tak súčasťou toho rituálu prijímania bolo, že musel zjesť živého chrústa a to sa považovalo za, nie za slabosť, ale za hrdinstvo a boli sme, ako keby sme rástli s tým, že to patrí do našej kultúry. Takže ja by som na to odpovedal aj v tomto zmysle je to súčasť našej kultúry a týmto spôsobom sme aj národ hmyzu. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán kolega Horecký, ďakujem za to, že ste upriamili pozornosť v tejto diskusii aj na to, ako celý tento nepodarený zákon postihne mimovládne organizácie, ktoré pomáhajú pri vzdelávaní. Je ich skutočne veľa a do školstva, ktoré štát naozaj zanedbáva finančne, to vidíme na mnohých príkladoch, ľudia aspoň takýmto spôsobom dodatočné zdroje v rôznych oblastiach, či už je to činnosť, alebo sú to prípadne aj nejaké investície do budov a tak ďalej. To, to je čosi nehorázne a tým je vlastne aj takáto práca ohrozená.
Ale je tu ešte jeden aspekt, spomínam si vlastne na obdobie pred rokom ´89 a tu v diskusii to už zaznelo, že ďalším dôsledkom tohoto zákona bude to, že ten systém, ten rámec, ktorý pre mimovládne organizácie máme zabehnutý za posledných 30 rokov, systém, ktorý vlastne naučil občiansku spoločnosť transparentne hospodáriť s finančnými zdrojmi, je teraz ohrozený tým, že ľudí zase bude vytesňovať do nejakej pololegality alebo ilegality. Proste ja si spomínam, ako pred rokom ´89, keď som pôsobil ako evanjelický farár, tak my sme jednoducho nemohli s finančnými zdrojmi nakladať legálne, lebo štát si to neprial. Nedovoľoval nám, aby sme sa vyzbierali a urobili si niečo za tie vlastné peniaze. Všetko chcel mať pod kontrolou. Tak sa to robili v podstate ilegálne. A to je neželaný vedľajší dôsledok, ktorý tento zákon tiež prinesie.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán Pročko, ja som si pri vašom vystúpení uvedomil jednu vec, ktorá je hrozná na tomto zákone. Predkladatelia tohto zákona totiž už teraz hovoria o tom, ako budú uplatňovať dvojaký meter a v tom vašom vystúpení ste celý rad takých príkladov kontrastných ukázali. Oni totiž pri, v tejto rozprave hovoria o tom, ako niektoré mimovládky sa vôbec nemusia báť, vám sa nič nestane, a iné mimovládky tu démonizujú, označujú ich za nejaké podvratné živly a teda tento zákon má byť akýmsi bičom pre, na tieto mimovládky. Tak to by ma skutočne zaujímalo, ako tento zákon bude táto vláda uplatňovať v praxi. Mne sa zdá, že už teraz naznačujú jeho predkladatelia, že pri niektorých mimovládkach budú privierať oči, tým sa nič nestane, a na niektoré budú veľmi prísni. Toto považujem za veľmi nebezpečné.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Kolíková hovorila vo svojom vystúpení aj o istom pokrytectve, ktoré sprevádza celý tento proces a tento návrh zákona. Ja by som chcel poukázať na jeden z týchto prípadov pokrytectva. Občianske združenie Slobodný vysielač, v ktorom predstavitelia koalície boli veľmi častými hosťami, ako sa hovorí, varení, pečení, tak toto občianske združenie dostalo otázku od iného občianskeho združenia Nadácie Zastavme korupciu a pýtali sa ich teda, či by mohli povedať, kto vlastne financuje toto občianske združenie Slobodný vysielač. A odpoveď Slobodného vysielača je zverejnená. Nie sme ochotní povedať vám, kto nás platí, pretože vy nemáte absolútne žiadne právo poznať mená našich darcov. A vysvetlili sme vám aj dôvod, prečo práve takým ako vy mená nikdy neprezradíme.
Čiže tu sa krásne ukazuje to, ako teda ľudia, ktorí pomohli politickému víťazstvu tejto koalície, sú veľmi citliví na to, kto ich financuje. A to je v poriadku napokon, veď my tiež o tom hovoríme, ale tuná sa to krásne ukazuje, aké je to pokrytecké, to, čo vlastne táto vládna koalícia v tomto návrhu robí.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Myslím, že týmto vystúpením pán Gašpar naplno odhalil, aké sú zámery za týmto predkladaným návrhom zákona. Nie je síce tu, ale možno niekde počúva, tak sa mu prihovorím priamo. Pán Gašpar, vám naozaj vadí kritika, to ste povedali vo svojom vystúpení, to je hlavný motív tohto zákona. A hlboko, hlboko ste urazili všetkých ľudí, ktorí pracujú v mimovládkach. Povedali ste o nich, že netvoria žiadne hodnoty. Tak som zvedavý, ako sa pozriete do očí ľuďom, ktorí sa starajú o bezvládnych a zomierajúcich, ktorí sa starajú o ľudí, ktorí majú ťažké zdravotné závady, poškodenia. Som zvedavý, ako sa pozriete do očí tým, ktorí sa starajú o voľný čas detí a mladých ľudí. To je čosi neslýchané, čo ste urobili, a darmo vás tu niekto bude obhajovať, že ste to hovorili akoby bez urážok. Áno, to je typické pre vás, že hovoríte kultivovane, ale hovoríte ako zrúda, ako nečlovek. To je čosi odporné, prepáčte.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Farkašovský, ja sa skutočne divím tomu, že Slovenská národná strana, ktorá sa hrdí tým, že nadväzuje na historickú Slovenskú národnú stranu, spája svoje meno s takýmto návrhom zákona. Zákona, ktorý cieli na to, aby stigmatizoval pred spoločnosťou, znemožňoval ľudí, ktorí sa organizujú v mimovládnych organizáciách, aby tým perfídnym návrhom zverejňovania darcov pre mimovládne organizácie odrezal tieto mimovládne organizácie už od aj tak biednych finančných zdrojov. To je skutočne nedôstojné Slovenskej národnej strany.
A prečo to hovorím? Preto, lebo za vznik slovenského národa vďačíme vtedajšej organizovanej občianskej spoločnosti v 19. storočí. Spolok Tatrín, Živena, Slovenský literárny spolok, to boli organizované, to bola organizovaná občianska spoločnosť, ktorá združovala ľudí, ktorá v nich vytvárala povedomie, ktorá im dávala argumenty proti vtedajšej vláde, argumenty za to, aby sa mohli postaviť ako národ vo vtedajšej monarchii. Napríklad Tatrín keď sa schádzal, tak uhorská, vtedajšia uhorská vláda členov tohto spolku označovala za buričov, za rozvracačov režimu, no tak si to teraz zoberte, vy ste sa teraz ako poslanci Slovenskej národnej strany postavili presne na stranu tých, ktorá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)