Videokanál poslanca

Ďakujem pán predsedajúci. Kolega Dušenka vo svojom vystúpení poukázal na ďalší aspekt. Nebezpečný aspekt celého tohto procesu rušenia úradu na ochranu oznamovateľov a to je, to je vlastne tá dočasnosť, ktorá sa tu na vytvára teda tá možnosť predsedu Národnej rady podľa vlastného výberu na prakticky neobmedzené obdobie ustanoviť do funkcie do vedúcej funkcie toho novo vznikajúceho úradu osobu podľa svojho výberu. Táto koalícia je známa tým, že lehoty, zákonné lehoty na riadne obsadzovanie funkcií jej nič nehovoria. Sami sme tu v bezprostrednej blízkosti videli, že post predsedu Národnej rady bol obsadený neobsadený riadnou voľbou takmer rok. Kolega Dušenka hovoril o Ústavnom súde, ďalších inštitúciách a to čo ma zvlášť zaujalo je, že poukázal na to ako tá možná inšpirácia k takémuto konaniu pochádza z autokratických režimov a skutočne toto čo sa tu odvíja pred nami tento príbeh je ďalším krokom, ktorý Slovensko približuje k autokratickým režimom. A preto musíme o tom veľmi jasne, nahlas a bez prestania hovoriť. Ďakujem.

Ďakujem pán predsedajúci. Kolegyňa Natália Nash vo svojom príspevku veľmi dobre hovorila o tom, ako tento proces rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti oslabuje dôveru obyvateľstva, občanov, občianok Slovenskej republiky v inštitúcie. A to je, vážené dámy, vážení páni, hra s ohňom. Pretože ak oslabíme dôveru ľudí v jednu inštitúciu, je veľmi pravdepodobné, že prestanú dôverovať aj iným inštitúciám. A tak predstavte si, že tak ako vlastne ľudia môžu prestať dôverovať tomuto úradu a vôbec konceptu boja proti korupcii, tak prestanú dôverovať justícii, prestanú dôverovať možno samotnému úradu vlády, jednotlivým ministerstvám. Teda ide o veľmi vážne ohrozenie demokracie. V Česku majú jedno dobré príslovie: "Kdo s čím zachází, tím také schází.“. A myslím si, že toto by si mali uvedomiť tí, ktorí týmto spôsobom, týmto návrhom oslabujú dôveru ľudí v inštitúcie.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyňa Hanuliaková hovorila o dvoch aspektoch, o tom ekonomickom a morálnom. Áno, naplno súhlasím, nemožno predsa porovnávať investíciu do prevádzkových nákladov Úradu na ochranu oznamovateľov s hodnotou, ktorú tento úrad svojou činnosťou pre spoločnosť zachráni. Ale zároveň si položila otázku, v akej krajine chceme žiť a či chceme žiť v krajine, kde sa oplatí mlčať, mlčať pri pohľade na korupciu. Ja za seba môžem povedať, že chcem žiť v krajine, kde ľudia majú odvahu hovoriť o tom, že niekto porušuje zákon, že niekto kriví právo, že niekto korumpuje iných. A áno, tí, ktorí obhajujú tento zákon, hovoria o tom, že veď tá ochrana oznamovateľov bude pokračovať aj v tom novozriadenom úrade.
Ja si ale myslím, že tá ruptúra, to prerušenie kontinuity, ktorú veľmi namáhavo, trpezlivo začal budovať ten nový úrad, že to prerušenie bude mať nedozerné následky na budovanie kultúry odvahy nemlčať pri pohľade na korupciu. A to si myslím, že je veľmi nebezpečné na tomto predkladanom zákone a je veľmi dôležité, aby sme hovorili aj o tejto škode, ktorú týmto prinášaný návrh spôsobuje.

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyňa Števulová vo svojom vystúpení hovorila o zbabelom spôsobe akým sa ruší Úrad na ochranu oznamovateľov a považujem to za veľmi výstižné, pretože ona poukázala na konflikt dvoch kultúr, ktoré sa tu odvíjajú, dvoch príbehov, ktoré sa tu odvíjajú pred očami našej spoločnosti. Na jednej strane je to kultúra odvahy postaviť sa proti korupcii. Hovoríme tu o ľuďoch, ktorí naberú odvahu, aby oznámili, že na ich pracovisku niečo nie je v poriadku, že niekto rozkráda spoločné peniaze. A na druhej strane tu vidíme príbeh ministra, ktorý má v tejto spoločnosti v našom spoločenskom zariadení obrovský vplyv, obrovskú moc a koná zbabelo. Zbabelosť nie je len prejav strachu, je to vlastne útek pred povinnosťou. On má povinnosť konať na ochranu tohto úradu a nie zbabelým spôsobom ho rušiť. Ak sa nemýlim, niektorý z koaličných politikov prirovnával Slovensko ku Sparte. No tak keby ste chceli vedieť čo v Sparte robili so zbabelcami, tak je to niečo, niečo strašné. Ľudia, ktorí sa prejavili v Sparte ako zbabelci boli vlastne terčom výsmechu celej spoločnosti a myslím si, že toto je ešte prehĺbenie celého toho kontrastu o ktorom tu hovoríme a ktorý sa nám odvíja pred očami. Ďakujem.

Ďakujem pán predsedajúci. Kolegyňa Šrobová veľmi dobre upozornila na to, že premiér Fico nerobí nič pre ľudí, ktorí upadajú stále hlbšie do chudoby. Pritom je roky politikom a premiérom strany, ktorá sa hrdí označením Sociálna demokracia. Teda strany alebo teda strany, ktorá je postavená na hodnotách. Aspoň tak je to vo väčšine európskych krajín. Na hodnotách sociálnych súdržností a vzájomnej solidarity ľudí v spoločnosti. Na miesto toho premiér Fico sa ponáhľa a podporuje rýchle zrušenie úradu, ktorý tu je vlastne na to, aby chránil verejné zdroje, aby pomáhal ľuďom, ktorí vystúpili v záujme ochrany verejných zdrojov. Zdrojov, ktoré sú určené aj na boj proti chudobe. A to je jedna obrovská, obrovská absurdnosť, ktorú tu máme pred očami. Je to niečo čo je nehorázne. Čo právom proti čomu sa právom postavili mnohé organizácie, mnohé autority. Či už u nás na Slovensku alebo v zahraničí.

Ďakujem pekne, kolegyňa Jurík poukázala na ďalší etický aspekt celej tejto obludnej veci, že sa nám v spoločnosti dejú iné dôležité veci, ktoré by sme mali aj etickej zodpovednosti riešiť a konať a nerobíme to, robíme, tu sme, zamestnávame sa nejakou nezmyselnou zmenou, ktorá ktorá vyhovuje iba niekomu. Kolega Dostál, áno, ja som tam dal tú podmienku ak a vychádzal som z toho, že práve predsedníčka úradu vo svojich verejných vystúpeniach takto formulovala to, čo by sa mohlo udiať, tak možno ona vie o nejakých veciach, ktoré ktoré by sa v zákone, o ktorých by sa dalo debatovať, že by bolo možné ich nejakým spôsobom riešiť, ale áno, súhlasím, ten súčasný zákon a konanie úradu je nastavené dobre a ukazuje, že slúži správne svojmu účelu. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, neviem, či so koaliční poslanci naplno uvedomujú, čomu tu svojimi hlasmi pomáhajú. Poviem to ešte raz slovami, ktoré som vyjadril v rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu. Korumpujú, teda spolupodieľajú sa na ničení fungujúcej inštitúcie, ktorá plní nezastupiteľnú úlohu v budovaní dôvery občanov a občianok v spravodlivosť. A to má ďalekosiahle etické dopady na celú spoločnosť a preto sa chcem práve týmto etickým dopadom bližšie venovať vo svojom dnešnom vystúpení.
Možno to vyznieva abstraktne, ale v skutočnosti tu ide o niečo, čo hlboko zasahuje do života každého, každej z nás do spôsobu, akým pracujeme, ako sa rozhodujeme a ako budujeme dôveru v naše štátne a spoločenské štruktúry štruktúry. Demokracia je totiž viac ako len politický systém. Demokracia je náš spoločný záväzok ku konkrétnym hodnotám, ktoré držia našu spoločnosť pohromade. Ak chcete, je to náš záväzok žiť podľa dohodnutých kultúrnych a etických noriem, ktoré vznikali počas dlhých stáročí našej civilizácie. Etika je vlastne akousi neviditeľnou architektúrou demokratickej spoločnosti. Etika dáva nášmu konaniu hranice a zmysel. Etika vytvára dôveru medzi občanmi, medzi inštitúciami a verejnosťou, medzi individuálnou zodpovednosťou a kolektívnou zodpovednosťou. Súčasťou etiky, ktorá drží našu spoločnosť pohromade, je aj požiadavka transparentnosti všade tam, kde sa prijímajú rozhodnutia a kde sa uplatňuje moc. Etika vyžaduje otvorenosť všade tam, kde majú naše rozhodnutia ďalekosiahle dôsledky na životy iných. Demokracia teda môže byť len taká silná, ako silný je etický základ , na ktorom spočíva. K etike modernej demokratickej spoločnosti patrí aj to, že ako občania a občianky sa neprizeráme, či dokonca neodvrátime zrak, keď vidíme, že sa deje nespravodlivosť a podvody, ale naopak konáme a zasiahneme. K tejto etike patrí aj to, že chránime ľudí, ktorí odhaľujú nesprávne konanie, zneužívanie moci, porušovanie práva alebo ohrozovanie verejnosti. Oznamovatelia protispoločenskej činnosti alebo whistlebloweri, ako ich jedným slovom nazývame, nie sú protivníkmi inštitúcií, v ktorých pracujú. Tak ich chápu iba tí, ktorí zneužívajú postavenie moci v hierarchických štruktúrach inštitúcií a podnikov a cítia sa ohrození tými, čo poukazujú na ich chyby.
Whistlebloweri sú v skutočnosti etickými aktérmi, ktorí v rozhodujúcom momente uprednostňujú svoju morálnu zodpovednosť pred osobným prospechom a bezpečnosťou. Preto je dôležité, aby sme ich ochranu posilňovali a nie oslabovali tak, ako sa po to snaží koalícia rušením fungujúceho Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Whistlebloweri konajú v situáciách, v ktorých lojalita, strach o vlastné zamestnanie, zmysel pre povinnosť, svedomie a mnoho ďalších faktorov vstupujú do veľmi zložitého mixu vzájomného hlbokého konfliktu. A v takýchto momentoch sa niektorí rozhodnú radšej mlčať, alebo odvrátiť zrak od toho, o čom vedia, že nie je správne, ale stále je viac ľudí, ktorí sa rozhodnú prehovoriť. A tí, čo prehovoria, za to často platia vysokú cenu. Sú to profesijné nevýhody, sociálna izolácia, právna neistota, psychická záťaž, mnohé osobné riziká. A napriek tomu, motiváciou týchto ľudí nie je upozorňovať na seba a vyrábať senzácie. Motiváciou týchto ľudí je ich osobná integrita a rozhodnutie konať eticky správne.
Demokracia stojí na pilieroch transparentnosti a zodpovednosti. Sú to oblasti, ktoré sú však náchylné na eróziu. Lebo všade tam, kde sa rozhodnutia prijímajú za zatvorenými dverami, kde sa ekonomické záujmy dotýkajú politických záujmov, kde sa moc vykonáva bez kontroly, všade tam vznikajú šedé zóny, v ktorých sa deje všeličo. A ???????whistlebloweri sú tí, ktorí odhaľujú to, čo demokratická verejnosť potrebuje vedieť, aby v nej mohla fungovať spravodlivosť. ???????Whistlebloweri umožňujú nápravu, ktorá by bez ich odvahy nemohla prebehnúť. predchádzajú škodám finančným, morálnym aj sociálnym a prispievajú k obnoveniu dôvery v inštitúcie. Mohli by sme povedať, že ???????whistlebloweri sú často čímsi, čo by sme mohli nazvať ako systém včasného varovania demokracie. Ak teda ???????whistlebloweri konajú v záujme verejnosti, tak potom má verejnosť morálnu povinnosť voči nim. A tá povinnosť zahŕňa niekoľko závažných komponentov, ktoré teraz podrobne pomenujem.
Tá prvá časť, ktorú má verejnosť ako povinnosť voči ???????whistleblowerom je ich ochrana. Spoločnosť, ktorej záleží na tom, aby sa nerozpadla, nezvlčila, nesmie nechať bez ochrany tých, ktorí odhaľujú nekalé praktiky. Tieto ochranné mechanizmy musia byť jasné, zrozumiteľné a spoľahlivé. V množstve vystúpení k tomuto návrhu zákona už kolegyne a kolegovia jasne ukázali, že existujúci Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti je fungujúci úrad. A túto ochranu účinne poskytuje. A ak sú nejaké nedostatky v tejto ochrane, tak je možné ich vykonať opravou existujúceho zákona a nie rušením celého úradu. To rušenie, ako sme už opakovane preukázali, je účelové.
Ďalšou povinnosťou verejnosti voči oznamovateľom je spravodlivosť. Áno, je možné, že ľudia sa pokúšajú zneužiť systém ochrany oznamovateľov, preto je nevyhnutné, aby prebiehalo spravodlivé posúdenie ich konania. A to sa aj dialo. A existujúci úrad to robí. Sporné prípady skončili na súdoch a ukazuje sa, že sú dali úradu za pravdu. Ako spoločnosť teda taký úrad a jeho prácu máme oceniť a nie ho diskreditovať návrhmi na zrušenie tak, ako to robí koalícia.
Ďalšou povinnosťou verejnosti voči oznamovateľom je ich uznanie. Odvaha, samozrejme, nemusí byť heroizovaná. Nie je potrebné vyrábať hrdinov. Ale odvahu prehovoriť pri protispoločenskej činnosti nemožno trestať. Náhle zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov, ten návrh na možnosť odobratia udelenej ochrany, či riziko zneužitia poskytnutých informácií voči oznamovateľom, ktoré prináša predkladaný zákon o novom úrade, je všetkým iným, len nie uznaním odvahy a integrity tých, čo prehovorili o nekalých praktikách na svojich pracoviskách.
A napokon, čo ako posledné ako spoločnosť dlhujeme oznamovateľom protispoločenskej činnosti, je rozvíjanie kultúry zodpovednosti. Musíme sa učiť vnímať poukazovanie na chyby, nie ako hrozbu, ale ako príležitosť na zlepšenie. Len tak môže vzniknúť prostredie, v ktorom odhaľovanie nekalých praktík nebude vnímané ako nelojalita, ale práve ako lojalita, ako služba pre spoločnosť. Žijeme v dobe, keď sa informácie šíria rýchlejšie, organizácie sú komplexnejšie a rozhodnutia majú väčší dosah ako kedykoľvek predtým. V tomto svete úloha oznamovateľov ...
===== ......ako služba pre spoločnosť. Žijeme v dobe, keď sa informácie šíria rýchlejšie, organizácie sú komplexnejšie a rozhodnutia majú väčší dosah ako kedykoľvek predtým. V tomto svete úloha oznamovateľov protispoločenskej činnosti bude naďalej naberať na význame, preto maximálne nezodpovedne koná ten, kto oslabuje fungujúci úrad na ochranu oznamovateľov tým, že ho ruší a namiesto neho vytvára úrad so zmiešanou agendou a v kuloároch už sa šušká o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré novému úradu majú priradiť ešte ďalšiu agendu. S narastajúcou technickou a organizačnou komplexnosťou rastie aj zodpovednosť spoločnosti za vytváranie jasných etických usmernení. Ak nám záleží na demokracii, tak pre budúcnosť potrebujeme inštitúcie, ktoré dokážu rozpoznať a napraviť chyby. Potrebujeme mechanizmy, ktoré odhaľujú nezrovnalosti skôr, ako spôsobia veľké škody. Potrebujeme ľudí, ktorí sú ochotní konať morálne, aj keď je to ťažké a napokon potrebujeme spoločnosť alebo potrebujeme byť spoločnosťou, ktorá týmto ľuďom nielen načúva, ale ich aj chráni. Whistlebloweri nie sú problém. Sú prejavom toho, že spoločnosť je schopná riešiť svoje problémy. Pokúsil som sa vo svojom vystúpení poukázať na to, aká významná je súvislosť medzi demokraciou a etickým konaním. Oznamovatelia protispoločenskej činnosti sú tými, ktorí predstavujú spojenie medzi ochranou demokracie a etickým konaním. Pripomínajú nám, že sloboda nespočíva len v tom, že môžeme voliť v demokratických voľbách, ale aj v tom, že preberáme zodpovednosť jeden za druhého, že nestrácame schopnosť pomenovať chyby, ktoré ohrozujú súdržnosť našej spoločnosti. Pripomínajú nám, že demokracia je viac ako politický systém, že demokracia je náš spoločný záväzok ku konkrétnym hodnotám, ktoré držia našu spoločnosť pohromade a pripomínajú nám, že pravda nie je vždy príjemná, ale je vždy potrebná. Demokratická spoločnosť, ktorá chráni oznamovateľov, je spoločnosť, ktorej záleží na vlastnej budúcnosti v rýchlo sa meniacom svete. Demokratická spoločnosť, ktorá koná na etických základoch, posilňuje dôveru svojich občanov a občianok v inštitúcie štátu a demokratická spoločnosť, ktorá dokáže spojiť oba tieto aspekty, zostáva živá, schopná učiť sa a spravodlivá. Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, neviem, či so koaliční poslanci naplno uvedomujú, čomu tu svojimi hlasmi pomáhajú. Poviem to ešte raz slovami, ktoré som vyjadril v rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu. Korumpujú, teda spolupodieľajú sa na ničení fungujúcej inštitúcie, ktorá plní nezastupiteľnú úlohu v budovaní dôvery občanov a občianok v spravodlivosť. A to má ďalekosiahle etické dopady na celú spoločnosť a preto sa chcem práve týmto etickým dopadom bližšie venovať vo svojom dnešnom vystúpení.
Možno to vyznieva abstraktne, ale v skutočnosti tu ide o niečo, čo hlboko zasahuje do života každého, každej z nás do spôsobu, akým pracujeme, ako sa rozhodujeme a ako budujeme dôveru v naše štátne a spoločenské štruktúry štruktúry. Demokracia je totiž viac ako len politický systém. Demokracia je náš spoločný záväzok ku konkrétnym hodnotám, ktoré držia našu spoločnosť pohromade. Ak chcete, je to náš záväzok žiť podľa dohodnutých kultúrnych a etických noriem, ktoré vznikali počas dlhých stáročí našej civilizácie. Etika je vlastne akousi neviditeľnou architektúrou demokratickej spoločnosti. Etika dáva nášmu konaniu hranice a zmysel. Etika vytvára dôveru medzi občanmi, medzi inštitúciami a verejnosťou, medzi individuálnou zodpovednosťou a kolektívnou zodpovednosťou. Súčasťou etiky, ktorá drží našu spoločnosť pohromade, je aj požiadavka transparentnosti všade tam, kde sa prijímajú rozhodnutia a kde sa uplatňuje moc. Etika vyžaduje otvorenosť všade tam, kde majú naše rozhodnutia ďalekosiahle dôsledky na životy iných. Demokracia teda môže byť len taká silná, ako silný je etický základ , na ktorom spočíva. K etike modernej demokratickej spoločnosti patrí aj to, že ako občania a občianky sa neprizeráme, či dokonca neodvrátime zrak, keď vidíme, že sa deje nespravodlivosť a podvody, ale naopak konáme a zasiahneme. K tejto etike patrí aj to, že chránime ľudí, ktorí odhaľujú nesprávne konanie, zneužívanie moci, porušovanie práva alebo ohrozovanie verejnosti. Oznamovatelia protispoločenskej činnosti alebo whistlebloweri, ako ich jedným slovom nazývame, nie sú protivníkmi inštitúcií, v ktorých pracujú. Tak ich chápu iba tí, ktorí zneužívajú postavenie moci v hierarchických štruktúrach inštitúcií a podnikov a cítia sa ohrození tými, čo poukazujú na ich chyby.
Whistlebloweri sú v skutočnosti etickými aktérmi, ktorí v rozhodujúcom momente uprednostňujú svoju morálnu zodpovednosť pred osobným prospechom a bezpečnosťou. Preto je dôležité, aby sme ich ochranu posilňovali a nie oslabovali tak, ako sa po to snaží koalícia rušením fungujúceho Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Whistlebloweri konajú v situáciách, v ktorých lojalita, strach o vlastné zamestnanie, zmysel pre povinnosť, svedomie a mnoho ďalších faktorov vstupujú do veľmi zložitého mixu vzájomného hlbokého konfliktu. A v takýchto momentoch sa niektorí rozhodnú radšej mlčať, alebo odvrátiť zrak od toho, o čom vedia, že nie je správne, ale stále je viac ľudí, ktorí sa rozhodnú prehovoriť. A tí, čo prehovoria, za to často platia vysokú cenu. Sú to profesijné nevýhody, sociálna izolácia, právna neistota, psychická záťaž, mnohé osobné riziká. A napriek tomu, motiváciou týchto ľudí nie je upozorňovať na seba a vyrábať senzácie. Motiváciou týchto ľudí je ich osobná integrita a rozhodnutie konať eticky správne.
Demokracia stojí na pilieroch transparentnosti a zodpovednosti. Sú to oblasti, ktoré sú však náchylné na eróziu. Lebo všade tam, kde sa rozhodnutia prijímajú za zatvorenými dverami, kde sa ekonomické záujmy dotýkajú politických záujmov, kde sa moc vykonáva bez kontroly, všade tam vznikajú šedé zóny, v ktorých sa deje všeličo. A ???????whistlebloweri sú tí, ktorí odhaľujú to, čo demokratická verejnosť potrebuje vedieť, aby v nej mohla fungovať spravodlivosť. ???????Whistlebloweri umožňujú nápravu, ktorá by bez ich odvahy nemohla prebehnúť. predchádzajú škodám finančným, morálnym aj sociálnym a prispievajú k obnoveniu dôvery v inštitúcie. Mohli by sme povedať, že ???????whistlebloweri sú často čímsi, čo by sme mohli nazvať ako systém včasného varovania demokracie. Ak teda ???????whistlebloweri konajú v záujme verejnosti, tak potom má verejnosť morálnu povinnosť voči nim. A tá povinnosť zahŕňa niekoľko závažných komponentov, ktoré teraz podrobne pomenujem.
Tá prvá časť, ktorú má verejnosť ako povinnosť voči ???????whistleblowerom je ich ochrana. Spoločnosť, ktorej záleží na tom, aby sa nerozpadla, nezvlčila, nesmie nechať bez ochrany tých, ktorí odhaľujú nekalé praktiky. Tieto ochranné mechanizmy musia byť jasné, zrozumiteľné a spoľahlivé. V množstve vystúpení k tomuto návrhu zákona už kolegyne a kolegovia jasne ukázali, že existujúci Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti je fungujúci úrad. A túto ochranu účinne poskytuje. A ak sú nejaké nedostatky v tejto ochrane, tak je možné ich vykonať opravou existujúceho zákona a nie rušením celého úradu. To rušenie, ako sme už opakovane preukázali, je účelové.
Ďalšou povinnosťou verejnosti voči oznamovateľom je spravodlivosť. Áno, je možné, že ľudia sa pokúšajú zneužiť systém ochrany oznamovateľov, preto je nevyhnutné, aby prebiehalo spravodlivé posúdenie ich konania. A to sa aj dialo. A existujúci úrad to robí. Sporné prípady skončili na súdoch a ukazuje sa, že sú dali úradu za pravdu. Ako spoločnosť teda taký úrad a jeho prácu máme oceniť a nie ho diskreditovať návrhmi na zrušenie tak, ako to robí koalícia.
Ďalšou povinnosťou verejnosti voči oznamovateľom je ich uznanie. Odvaha, samozrejme, nemusí byť heroizovaná. Nie je potrebné vyrábať hrdinov. Ale odvahu prehovoriť pri protispoločenskej činnosti nemožno trestať. Náhle zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov, ten návrh na možnosť odobratia udelenej ochrany, či riziko zneužitia poskytnutých informácií voči oznamovateľom, ktoré prináša predkladaný zákon o novom úrade, je všetkým iným, len nie uznaním odvahy a integrity tých, čo prehovorili o nekalých praktikách na svojich pracoviskách.
A napokon, čo ako posledné ako spoločnosť dlhujeme oznamovateľom protispoločenskej činnosti, je rozvíjanie kultúry zodpovednosti. Musíme sa učiť vnímať poukazovanie na chyby, nie ako hrozbu, ale ako príležitosť na zlepšenie. Len tak môže vzniknúť prostredie, v ktorom odhaľovanie nekalých praktík nebude vnímané ako nelojalita, ale práve ako lojalita, ako služba pre spoločnosť. Žijeme v dobe, keď sa informácie šíria rýchlejšie, organizácie sú komplexnejšie a rozhodnutia majú väčší dosah ako kedykoľvek predtým. V tomto svete úloha oznamovateľov ...
===== ......ako služba pre spoločnosť. Žijeme v dobe, keď sa informácie šíria rýchlejšie, organizácie sú komplexnejšie a rozhodnutia majú väčší dosah ako kedykoľvek predtým. V tomto svete úloha oznamovateľov protispoločenskej činnosti bude naďalej naberať na význame, preto maximálne nezodpovedne koná ten, kto oslabuje fungujúci úrad na ochranu oznamovateľov tým, že ho ruší a namiesto neho vytvára úrad so zmiešanou agendou a v kuloároch už sa šušká o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré novému úradu majú priradiť ešte ďalšiu agendu. S narastajúcou technickou a organizačnou komplexnosťou rastie aj zodpovednosť spoločnosti za vytváranie jasných etických usmernení. Ak nám záleží na demokracii, tak pre budúcnosť potrebujeme inštitúcie, ktoré dokážu rozpoznať a napraviť chyby. Potrebujeme mechanizmy, ktoré odhaľujú nezrovnalosti skôr, ako spôsobia veľké škody. Potrebujeme ľudí, ktorí sú ochotní konať morálne, aj keď je to ťažké a napokon potrebujeme spoločnosť alebo potrebujeme byť spoločnosťou, ktorá týmto ľuďom nielen načúva, ale ich aj chráni. Whistlebloweri nie sú problém. Sú prejavom toho, že spoločnosť je schopná riešiť svoje problémy. Pokúsil som sa vo svojom vystúpení poukázať na to, aká významná je súvislosť medzi demokraciou a etickým konaním. Oznamovatelia protispoločenskej činnosti sú tými, ktorí predstavujú spojenie medzi ochranou demokracie a etickým konaním. Pripomínajú nám, že sloboda nespočíva len v tom, že môžeme voliť v demokratických voľbách, ale aj v tom, že preberáme zodpovednosť jeden za druhého, že nestrácame schopnosť pomenovať chyby, ktoré ohrozujú súdržnosť našej spoločnosti. Pripomínajú nám, že demokracia je viac ako politický systém, že demokracia je náš spoločný záväzok ku konkrétnym hodnotám, ktoré držia našu spoločnosť pohromade a pripomínajú nám, že pravda nie je vždy príjemná, ale je vždy potrebná. Demokratická spoločnosť, ktorá chráni oznamovateľov, je spoločnosť, ktorej záleží na vlastnej budúcnosti v rýchlo sa meniacom svete. Demokratická spoločnosť, ktorá koná na etických základoch, posilňuje dôveru svojich občanov a občianok v inštitúcie štátu a demokratická spoločnosť, ktorá dokáže spojiť oba tieto aspekty, zostáva živá, schopná učiť sa a spravodlivá. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyňa Bea Jurík veľmi podrobne nasvietila, do akého konfliktu tento zákon dostáva Slovenskú republiku s právom Európskej únie. A to je myslím, že veľmi dôležitý moment, ktorý musíme stále zdôrazňovať. Sme súčasťou Európskej únie, Európska únia má svoj súbor hodnôt. Tieto hodnoty, medzi tieto hodnoty patrí aj boj proti korupcii, protispoločenskej činnosti, pretože každému, kto chráni demokraciu, je jasné, že korupcia rozkladá demokraciu, rozkladá dôveru v inštitúcie. Mňa preto naozaj bude veľmi zaujímať, ako budú predkladatelia tohto zákona vysvetľovať to, že sa týmto nedostávame do konfliktu s európskym právom a s hodnotami Európskej únie. Už si možno kladiem aj otázku, či nevytiahne niekto koncept národnej identity a či nezačne argumentovať tým, že no veď však to je naša národná identita, my s tou korupciou až taký problém nechceme mať a preto sa nám do toho nemontujte, nestarajte sa, my sme si do ústavy napísali, že sme v týchto veciach zvrchovaní a preto nám nesiahajte na to, ako my chceme riešiť korupciu v Slovenskej republike.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyňa Plaváková položila niekoľko veľmi naliehavých, vážnych otázok. A tie odpovede nedostávame, nie sú v materiáloch, ktoré predkladateľ priniesol do parlamentu. A dostávame sa vlastne k tomu, čoho svedkami sme tu boli už niekoľkokrát. Teda veľmi zásadné zásahy do inštitúcií tohto štátu sa robia v skrátenom legislatívnom konaní bez medzirezortného pripomienkového konania. Teda nie je priestor odpovedať na tieto otázky, tie odpovede nedostávame ani tu od vás, od predkladateľa, od koaličných poslancov, ktorí podporujú tento návrh. Je to strašné, je to tak ako povedala kolegyňa Plaváková, je tu útok na demokraciu. Tento návrh ničí dôveru v našej spoločnosti v inštitúcie. Slovensko má vážny problém s korupciou. Trochu sa to začalo zlepšovať pred pár rokmi, teraz s nástupom tejto vlády index vnímania korupcie sa znova zhoršuje a prepadáme sa vo svetových rebríčkoch. To je niečo strašné, čo robí táto vláda, vracia nás späť do feudalizmu. Minister Matúš Šutaj Eštok sa správa k nezávislému úradu ako len lénny panovník. Berie tento úrad ako svoje léne, ktoré teraz niekomu odoberá a chce ho dať niekomu kto bude poslúchať. To je niečo absurdné, proti tomu sa musíme postaviť všetkými možnými prostriedkami.