Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, kolegyne, kolegovia, predkladaný návrh vážnym a zavrhnutiahodným spôsobom útočí na organizovanú občiansku spoločnosť. Mimovládne neziskové organizácie ako súčasť organizovanej občianskej spoločnosti sú chrbtovou kosťou demokracie. Sloboda združovať sa je jedným z hlavných atribútov demokracie. Označovanie ľudí, ktorí si uplatňujú túto slobodu, že sú to spolupracovníci...
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, kolegyne, kolegovia, predkladaný návrh vážnym a zavrhnutiahodným spôsobom útočí na organizovanú občiansku spoločnosť. Mimovládne neziskové organizácie ako súčasť organizovanej občianskej spoločnosti sú chrbtovou kosťou demokracie. Sloboda združovať sa je jedným z hlavných atribútov demokracie. Označovanie ľudí, ktorí si uplatňujú túto slobodu, že sú to spolupracovníci zahraničia a vytváranie možností, aby politická moc, v tomto prípade minister, svojím rozhodnutím mohol rozpustiť občianske združenie, je vážnym zásahom do tejto slobody. Občianske združenia rozvíjajú u ľudí záujem o dianie v spoločnosti. Dávajú im konkrétne nástroje, ako meniť, ako zlepšovať našu spoločnosť a dnes túto slobodu na Slovensku využívajú milióny našich spoluobčanov a spoluobčianok. Asi niet mesta a dediny na Slovensku, kde by dnes nefungovalo nejaké občianske združenie.
Vznik a rozvoj organizovanej občianskej spoločnosti však nie je len výdobytkom demokracie. Prvky organizovanej občianskej spoločnosti nachádzame dávno predtým, čo dnes vnímame ako modernú liberálnu demokraciu. A tak chcem hovoriť v tej prvej časti svojho vystúpenia o tom, ako spolková činnosť stála pri zrode slovenského národa v dobe národného prebudenia. Bola to spolková činnosť, teda obdoba dnešnej organizovanej občianskej spoločnosti, ktorá slúžila na šírenie osvety a národnej hrdosti. Spomeniem len niektoré, Tatry, Živena, Slovenský literárny spolok založený v roku 1862, Slovenský muzeálny spolok 1864, Gazdovský spolok v Sobotišti z roku 1863, Kníhtlačiarsky účastinný spolok v Martine založený v roku 1857. V mnohých mestách existovali čitateľské spolky, spevácke spolky, divadelné spolky. Výsledkom spolkovej činnosti boli neskôr mestské a miestne knižnice, ktoré sa stali lokálnymi centrami kultúrneho, literárneho a vedeckého života. Áno, tieto spolky robili to, čo vtedajšia uhorská štátna moc pre obyvateľov Slovenska nerobila, nechcela robiť. Chápala to ako ohrozenie svojej vtedajšej politiky. Bez týchto spolkov, teda toho, čo dnes nazývame občianske združenia, by nebolo dnešného Slovenska.
Spolková činnosť sa potom rozvíjala aj po vzniku Československa, aby sa po nástupe totality stala jedným z prvých terčov komunistického režimu. Áno, spoločným znakom totalitných režimov je strach z organizovanej občianskej spoločnosti a snaha ju buď zlikvidovať úplne, alebo ju mať pod absolútnou kontrolou. To je to, o čo sa snaží aj tento predkladaný návrh.
Sloboda združovať sa je jednou z najvzácnejších slobôd, ktoré sme ako spoločnosť získali po novembri 1989. Nadväzujeme ňou na samotnú podstatu toho, za čo vďačíme, že sme národom a rozvíjame ňou to, čo je dnes definičným rámcom modernej demokratickej spoločnosti. A tak sa pýtam, nie je to paradox, že dnes so zákonom namiereným proti občianskym združeniam, proti základom našej, nášho národného povedomia prichádza práve Slovenská národná strana? Snažím sa pochopiť, aký zámer stojí za týmto návrhom. Aká je pridaná hodnota toho, že verejnosť bude v názvoch mimovládnych neziskových organizácií čítať, že tá či oná organizácia v danom kalendárnom roku prijala viac ako päťtisíc eur zo zahraničia? Aký to bude mať zmysel? Jediným vysvetlením je naplnenie nebezpečných vyhrážok a vyjadrení predstaviteľov koalície na adresu mimovládnych organizácií. Boli sme ich svedkami počas predvolebnej kampane a počúvame ich aj teraz. Tento návrh zákona treba chápať v tomto kontexte, v kontexte tých vyjadrení, ktoré predstavitelia vládnej koalície vysielali v minulosti a mimovládne organizácie označujú za akýchsi škodlivých agentov zahraničia aj ďalej.
Navrhovatelia v dôvodovej správe venujú veľa priestoru transparentnosti. Áno, transparentnosť je celkom iste ušľachtilý cieľ, ale vysvetlite mi, prosím, ako s požiadavkou transparentnosti súvisí zavedenie povinnosti používať označenie organizácia so zahraničnou podporou. V dôvodovej správe to navrhovatelia vôbec nevysvetľujú. Ono sa to totiž ani inak vysvetliť nedá než tak, že navrhovatelia pokladajú prijatie podpory zo zahraničia za niečo zlé, ohrozujúce spoločnosť. To totižto hovorili v kampani a hovoria to na všelijakých temných kanáloch internetu svojim voličom aj teraz a otravujú tým celú spoločnosť. A čudujem sa, že navrhovatelia sú teraz takí zbabelí, že pravdu o svojej motivácii pre tento zákon ani neuvedú v dôvodovej správe a odrazu sa hrajú na veľkých obhajcov transparentnosti.
Ak prijímanie podpory zo zahraničia navrhovatelia považujú za hrozbu, rád by som im niečo pripomenul. Slovensko je súčasťou Európskej únie a to, že sme súčasťou Európskej únie, je zvrchované rozhodnutie občanov a občianok Slovenskej republiky. Vstúpili sme do spoločenstva štátov, ktoré sa hlásia k spoločným hodnotám a v rozvíjaní týchto hodnôt sa vzájomne podporujú. Vytváranie atmosféry podozrenia, že je vzájomná finančná podpora občianskej spoločnosti medzi členmi tohto európskeho spoločenstva niečo nebezpečné, ohrozujúce našu zvrchovanosť, nie je ničím iným ako nebezpečným pokusom o vytrhnutie Slovenska z tohto európskeho spoločenstva hodnôt. Ak sa občianske združenia majú cítiť vinné za to, že prijímajú podporu zo zahraničia a pripínať si kvôli tomu verejné označenie k svojmu menu, bude to v mnohých prípadoch viesť k obmedzeniu ich činnosti. A bude to mať aj ďalší dopad. Navrhovatelia tým vlastne vysielajú signál dovnútra organizovanej spoločnosti, ktorým hovoria, že aj naše podobné správanie sa, keď my iným poskytujeme pomoc, keď naše občianske združenia pomáhajú iným v zahraničí, nie je dobré, že ani my by sme nemali posielať naše peniaze do zahraničia. A to je absurdný dôsledok celého tohoto prístupu.
Dlhé roky som pracoval v prostredí cirkvi. Áno, vyprovokovali ste nás k tomu, že máme hovoriť o našom životnom príbehu, lebo tu opakovane počúvame poznámky znevažujúce, že sme v živote nič nedokázali ako poslanci, poslankyne Progresívneho Slovenska. Ja som teda pracoval takmer celý svoj život v prostredí cirkvi a na univerzite. A niekoľko rokov som viedol Ekumenickú radu cirkví. Toto združenie sa pokojne mohlo zaregistrovať aj ako občianske združenie. Ale bolo zriadené podľa zákona o náboženskej slobode a teda prísne vzaté sa tento predkladaný návrh na túto organizáciu cirkví nevzťahuje.
Ale chcem povedať jednu vec, medzi rokmi 2002 a 2007 sme mali okrem iných aj dva programy, ktoré na záver svojho vystúpenia chcem priblížiť. Ten prvý sa volal Okrúhly stôl. Ročne sme vo vtedajšej mene v slovenských korunách prijímali prevažne z Nemecka, ale aj z ostatných krajín Európskej únie okolo 6 mil. slovenských korún. A tie sme potom prerozdeľovali najrôznejším subjektom, cirkvám, ale aj občianskym združeniam. A podporovali sme najmä vzdelávanie k dobrovoľníctvu, organizačný rozvoj. Vtedy napríklad vznikali v prostredí evanjelickej cirkvi evanjelická diakonia a stáli ako keby na začiatku a potrebovali poradiť s tým, ako vybudovať dobrú, silnú, fungujúcu organizáciu. Toto sme podporovali z týchto zahraničných peňazí. Podporovali sme sociálne projekty a mnoho ďalších.
Ten druhý program, ktorý chcem zmieniť, sa venoval humanitárnej a rozvojovej práci, a to je to, čo som povedal prv. Už vtedy sme mysleli na to, že aj my sa musíme zaujímať o to, ako žijú ľudia za našimi hranicami a že aj my musíme byť dobrými agentmi zmeny v zahraničí. A preto sme vychovávali ľudí k tomu, aby sa zaujímali o rozvojovú a humanitárnu prácu a priamo sme aj podporovali situácie, alebo zasahovali sme v situáciách, v krízových situáciách humanitárnym spôsobom. Pre mňa je to jeden z najlepších príkladov toho, ako finančná podpora organizovanej občianskej spoločnosti zo zahraničia nielen pomáha ušľachtilým cieľom tu u nás doma, ale zároveň motivuje a buduje v našej spoločnosti záujem a povedomie o tom, že našou úlohou je tiež pomáhať v zahraničí.
Ak dnes niekto útočí na občianske združenia len preto, že majú príjem zo zahraničia, prejavuje tým nielen svoje autoritárske a totalitné sklony, ničí zároveň toto krehké povedomie nášho európskeho spoločenstva ako spoločenstva hodnôt založeného na slobode a vzájomnom rešpekte. Stigmatizácia, teda označovanie jednotlivcov a skupín ľudí ako škodlivých pre zvyšok spoločenstva, nikdy neposunula spoločnosť ďalej. Naopak, stigmatizácia bola vždy začiatkom tých najhrozivejších kapitol ľudstva, pogromov a genocíd. A, žiaľ, aj dnes vyvoláva napätia, ktoré často vyústia do fyzických útokov. Koľko nepriateľov ešte potrebujete, koľko terčov chcete ešte nalepiť iným na chrbát?
Vážení navrhovatelia, stiahnite tento návrh. Je proti hodnotám vašej vlastnej strany, ku ktorej sa aspoň tým menom hlásite. Proti tradícii spolkov, ktoré formovali slovenský národ, a je aj proti hodnotám modernej demokratickej spoločnosti, ktorá môže byť slobodnou a funkčnou len vtedy, ak sa skladá z funkčnej a slobodnej organizovanej spoločnosti.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
