Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyňa Kleinert hovorila o ovládnutí Audiovizuálneho fondu. Kultúra je prejav ľudského ducha a ľudský duch nemožno ovládnuť. Nemožno ho zotročiť. To nám hovoria celé dejiny. Nie náhodou všetci mocibažní ľudia, všetci totalitári, autoritári ako po prvej veci, keď sa dostanú k moci, siahajú práve po obmedzení slobody ducha, slobody prejavu.
A zdá sa, že presne toto má vo svojom scenári alebo vo svojich plánoch aj Slovenská národná strana za asistencie vládnej koalície. Ale ako ukazujú dejiny, boli to práve ľudia z prostredia kultúry, ktorí mali vždy ten najsilnejší, najväčší podiel na zvrhnutí každej totality.
A myslím si, že to sa bude diať aj teraz, môžte umelcov odrezať od finančných zdrojov, môžte ich zastrašovať, ale z toho nič nepomôže, slobodu, ducha nemožno zotročiť. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Budem reagovať na kolegu Škripeka. Myslím, že ste sa opäť uchýlili k tej falošnej dileme, keď hovoríte o tom, že napríklad aj tento návrh, ktorý mi ukladáme, predkladáme, je akýmsi ohrozením rodiny. To vôbec tak nie je.
A skutočne sa spýtam celkom osobne. Predstavte si, že vaše dieťa sa dostane do tejto situácie. Že v dôsledku toho, že si v zahraničí zoberie osobu rovnakého pohlavia, príde o štátne občianstvo. To je ochrana rodiny vo vašom ponímaní? Ja si myslím, že to, čo my tu predkladáme, je práve opačné riešenie. To, ktoré aj vy podporujete, aby sme aj v takýchto prípadoch umožnili zachovanie zväzkov. Väzbu aj na občianstvo a tým aj väzbu na rodinu a aby títo ľudia nemali pocit, že ich tento štát zrádza.
Ja si myslím, že o tomto my hovoríme a že to je riešenie, ktoré si zasluhuje podporu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, predkladáme novelu zákona o štátnom občianstve, ktorá poukazuje na to, aké absurdné dôsledky má to, že Slovenská republika neuznáva žiadnu formu spolužitia osôb rovnakého pohlavia, a táto novela ponúka aspoň čiastočné riešenie tohto stavu. Mnohí z nás tu prítomných sme rodičia, otcovia, matky, starí rodičia a ja budem teraz hovoriť ako otec troch detí. Predstavte si, milé kolegyne, milí kolegovia, že váš syn alebo vaša dcéra, vnuk alebo vnučka vstúpi do manželstva v zahraničí. Vezme si osobu, ktorú miluje a v dôsledku toho nadobudne občianstvo štátu svojho manžela resp. manželky. A slovenské úrady vaše dieťa proti jeho vôli v dôsledku tohto rozhodnutia zbavia štátneho občianstva. Je to čosi podobné, ako keby ste ho vy vydedili. Takto sa štát správa ku svojim deťom, ktoré idú za hlasom svojho srdca.
Neviem, možno patríte k takým rodičom ako jedna moja kolegyňa, keď som sa s ňou rozprával na tému sexuálnej a vzťahovej orientácie a pýtal som sa jej, čo by si urobila, keby tvoj syn alebo tvoja dcéra ti oznámili, že milujú osobu rovnakého pohlavia? Reakcia tej kolegyne bola, ja by som ju vyhodila z domu! Ten rozhovor sa potom rozvíjal ďalej a nakoniec uznala, že čosi také povedala v afekte, a že v skutočnosti, keby na to prišlo, asi predsa len by to dieťa ďalej milovala a prijala. A ja si myslím, že takto by sme sa mali správať aj my, keď zastupujeme občanov, občianky Slovenskej republiky a nemali by sme sa postaviť na stranu tohto právneho stavu, ktorý máme teraz, ktorý vlastne sa zbavuje vlastných detí.
Áno, možno si poviete, že je to nemožné, veď nás zákon o štátnom občianstve na takéto prípady myslí a umožňuje dvojité občianstvo, dvojité štátne občianstvo. Áno, ale nie pre každého. Ak vaše dieťa v zahraniční vstúpi do manželstva s osobou rovnakého pohlavia napriek tomu, že daný cudzí štát také manželstvo umožňuje, slovenská výnimka zo zákazu dvojitého štátneho občianstva sa na vaše dieťa vzťahovať nebude. Verím, že aj vy by ste takéto konanie štátu považovali za diskrimináciu a právom, lebo skutočne o diskrimináciu ide.
Kolegyňa Plaváková už uviedla odborné dôvody, prečo ide o diskrimináciu, a prečo tento stav chceme, mali by sme, musíme zmeniť.
Ja sa teraz sústredím na širšie súvislosti, ktoré k tejto diskriminácii prispievajú. Slovenská republika je jedným z mála členských štátov EÚ, ktoré párom rovnakého pohlavia neumožňujú právne uznanie ich spolužitia.
Z 27 členských štátov EÚ, 22 umožňuje manželstvo pre všetkých alebo registrované partnerstvo, len 5 z nich neumožňuje žiadnu právnu formu takéhoto spolužitia. Je to Poľsko, Rumunsko, Bulharsko, Litva a Slovenská republika.
V roku 2015 skupina konzervatívnych aktivistov s výraznou podporou cirkvi, pretože sa im podarilo presvedčiť verejnosť, že im ide o ochranu rodiny, ziniciovali referendum, kde skutočným zámerom bolo zaviesť ústavný zákaz registrovaných partnerstiev. Reagovali na krátko predtým vo februári 2014 prijatú ústavnú definíciu manželstva ako výlučného zväzku muža a ženy. Docieliť chceli, aby popri ústavnom zákaze manželstva osôb rovnakého pohlavia Slovensko neumožňovalo ani inú formu právnej úpravy poskytujúcej ochranu spolužitiu párom rovnakého pohlavia.
Referendová otázka, ktorá to mala zabezpečiť, znela, odcitujem ju, pretože to je dôležité: "Súhlasíte s tým, aby žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva nebola priznaná osobitná ochrana, práva a povinnosti, ktoré sú právnymi normami k 1. marcu 2014 priznané iba manželstvu a manželom, najmä uznanie, registrácia či evidovanie ako životného spoločenstva pred verejnou autoritou, možnosť osvojenia dieťaťa druhým manželom rodiča?".
Ústavný súd na podnet prezidenta túto otázku posúdil ako neprípustnú, a preto nebola súčasťou tej sady referendových otázok. Referendum sa konalo, ale pre nízku účasť nebolo platné. A tak teda Ústava Slovenskej republiky ponecháva priestor na to, aby sme na Slovensku mali úpravu, ktorá právne bude chrániť spolužitie osôb rovnakého pohlavia. Napriek tomu žiadna z vlád od roku 2015 takúto úpravu neprijala. Pritom trend v členských štátoch EÚ smeruje k postupnému právnemu uznaniu spolužitia párov rovnakého pohlavia, a to dokonca aj v tých štátoch, ktoré podobne ako Slovenská republika prijali, prijali ústavný zákaz manželstva pre všetkých.
Príkladom je Chorvátsko, ktoré podobne, ako to bol pokus na Slovensku, referendom v roku 2013 do ústavy zakotvilo zákaz manželstva pre všetkých, ale následne hneď o niekoľko mesiacov v roku 2014 umožnili zákonom registrované partnerstvá pre všetkých.
Okrem toho je tu množstvo rozhodnutí súdov, vychádzajúcich z dohovoru Rady Európy o ľudských právach a tiež Charty základných práv a slobôd EÚ, ktoré zaväzujú členské štáty, či už EÚ, alebo zmluvné strany dohovoru, aby párom rovnakého pohlavia poskytli nejakú formu právnej ochrany ich spolužitia. Národnej rade Slovenskej republiky sa v minulých volebných obdobiach síce objavilo niekoľko návrhov, ktoré by tento ľudsko-právny deficit odstránili, žiaden z nich však nezískal potrebnú podporu. Páry rovnakého pohlavia tak nielen že nemajú šancu získať právnu ochranu svojho spolužitia na Slovensku, absencia právnej úpravy pre spolužitie párov rovnakého pohlavia má aj tak absurdné dôsledky, ako je ten, na ktorý poukazujeme našou novelou a ktorý chcem touto novelou vyriešiť.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, skutočne nadišiel čas, aby sme aj Slovensko presunuli z tej skupiny piatich členských štátov EÚ, ktoré neuznávajú spolužitie párov rovnakého pohlavia, do skupiny tých 22 moderných európskych štátov, ktoré párom rovnakého pohlavia umožňujú uzavrieť registrované partnerstvo alebo manželstvo.
Kým sa tak stane, prosím, podporme aspoň túto drobnú úpravu a pomôžme, aby Slovenská republika nediskriminovala občanov a občianky, ktorí vstupujú do zväzkov osôb rovnakého pohlavia v zahraničí.
Urobme to, aby sme sa zachovali ako dobrí, zodpovední zástupcovia našich detí a vnúčat. Naša novela môže zamedziť tejto diskriminácii, ktorá má ten najzávažnejší dopad na práva patriace občanom a občiankam Slovenska. Ak novelu prijmeme, títo ľudia už nebudú stáť pred dilemou a rozhodovať sa medzi právom na svoj rodinný život a právami plynúcimi zo slovenského občianstva. Je absurdné, ak náš právny poriadok núti niekoho, kto je občanom alebo občiankou Slovenska a chce si občianstvo ponechať, rozhodovať sa medzi láskou k svojmu vyvolenému alebo vyvolenej a láskou k vlasti a s tým spojenými právami.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja chcem vyjadriť podporu pre tento návrh, novelu. Zo svojej praxe ako sobášiaci v mene registrovanej cirkvi viem uviesť množstvo príkladov, kedy naozaj páry, ktoré sa uchádzali o sobáš, narážali na túto prekážku a obchádzali to presne tým spôsobom, ako to pani predkladateľka uviedla. Takže je naozaj najvyšší čas, aby sa to zmenilo.
Pokiaľ ide o nejakú tradíciu prechyľovania, nazdávam sa, že nie vždy to tak bolo, pohľad do starých matrík na našom území jasne hovorí o tom, že priezviská sa nie vždy prechyľovali pri ženách.
A pokiaľ ide o, vôbec o práva, právo, ktoré upravuje vstup do manželstva, myslím si, že naozaj je potrebné, aby sme hovorili o zásadnejších zmenách, modernizačných zmenách tohoto práva. Opäť budem hovoriť zo skúseností, jeden príklad, kedy nevesta bola Slovenska, ženích občan Spojených štátov amerických. Naše úrady vyžadovali od tohto občana Spojených štátov amerických, aby doniesol hodnoverný dôkaz o tom, že v Spojených štátoch nemá uzavreté iné manželstvo. No a Spojené štáty mu takýto, takýto doklad nevedeli vydať. Tak skončilo to tak, že potom to manželstvo uzatvorili nakoniec v Spojených štátoch amerických.
Takže je tu množstvo všelijakých ďalších súvislostí, ktoré vyžadujú zmenu.
Ďakujem.