Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci.
Slovensko má historický, obrovský problém s korupciou a keď sa ako tak začalo, začala situácia zlepšovať, tak sme zase za tejto vlády za posledný rok zaznamenali obrovský prepad. Organizácia Transparency International uvádza, že v hodnotení za rok 2024 Slovensko pokleslo historicky o najväčší počet stupňov v rebríčku vnímania korupcie vo svete. Bolo to o dvanásť pozícií a klesli sme na 59. miesto zo 180 sledovaných štátov. To je čosi alarmujúce a v takejto situácii ide minister vnútra do parlamentu s návrhom na zrýchlené konanie, aby mohol zrušiť inštitúciu, ktorá pomáha bojovať proti korupcii na Slovensku. Pre tých, čo vedia po latinsky, tak možno netreba zdôrazňovať, ale napriek tomu pre ostatných to pripomeniem. Slovo korupcia znamená z latinského corrumpere spolu ničiť, spolu ničiť. My máme to slovo korupcia zúžené na vnímania úplatkárstva a je to čosi, čo, teda korupčník je ten, kto dáva úplatok, aby získal nejakú výhodu. Ale ten pôvodný význam corrumpere znamená spolu ničiť. Je tam teda ten aspekt spolupáchateľstva. A práve preto potrebuje spoločnosť, aby sa očistila, aby bojovala proti korupcii, mechanizmy na to, aby v tom spolupáchateľstve pomohla a ochránila tých, ktorí sa rozhodnú vystúpiť z tohoto reťazca spolupáchateľstva a urobiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

počte ľudí hlásiacich sa k cirkvám by pri tom výška štátneho príspevku na platy duchovných rozpočítaná na členov cirkvi činilia iba 16 eur na osobu ročne.
Chcem sa preto spýtať, či to stále väčšiemu počtu veriacich skutočne nestojí za to, aby sa tohoto pocitu hanby zbavili? Sme svedkami zvláštneho paradoxu. Spoločnosť je pripravená na zmenu tohto nespravodlivého systému, ale politici a predstavitelia cirkvi robia všetko pre to, aby ho nielenže udržali, ale ešte aj posilnili štedrejším rastom v budúcnosti. Prečo je tento spôsob financovania cirkvi popretím sekulárneho charakteru štátu? Sekulárny štát je postavený na oddelení štátu a cirkvi. V sekulárnom štáte dôsledne rozlišujeme, čo je verejný záujem, ktorého napĺňanie financujeme z verejných zdrojov, a čo verejným záujmom nie je. Verejným záujmom je napríklad bezpečnosť a obrana, sociálna a zdravotná starostlivosť, vzdelanie, kultúra, fungovanie samospráv a áno, aj fungovanie demokratického politického systému. Príslušnosť k cirkvi je však osobným rozhodnutím každého človeka. Šírenie a udržiavanie náboženskej viery určitej konkrétnej náboženskej skupiny je jednoznačne záujmom tých, ktorí sa k danej skupine hlásia, a nie je verejným záujmom. Okrem toho cirkvi a náboženské spoločnosti sú vo svojej podstate exkluzivistické. Teda navzájom sú v určitom napätí. A ak niekto z nejakej cirkvi prestúpi do inej, tak sa to vo vnútri tej cirkvi chápe ako zrada.
Každý má, samozrejme, právo vyznávať náboženskú vieru sám alebo spolu s ostatnými, alebo byť bez náboženskej viery, alebo zmeniť náboženskú vieru. Práve exkluzivistický charakter náboženskej viery však nemôže byť potvrdením toho, že si zasluhuje podporu z verejných zdrojov. Zachovávanie takéhoto systému nemôže byť verejným záujmom, práve naopak, podpora takéhoto systému je popretím sekulárneho charakteru štátu. A toto popretie sekulárneho charakteru štátu predkladaný návrh štátneho rozpočtu ešte potvrdzuje a udržiava štedrejším príspevkom pre cirkvi.
Aj preto tento rozpočet nepodporím.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v kapitole 4.14 hlavnej knihy návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2026, ktorá sa týka kultúry, je uvedený aj tento údaj. Medziročný rast výdavkov na prevádzku cirkevných ústredí je 9,6 mil. eur v nadväznosti na novelu zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností. Z tabuľky 144 sa dozvedáme, že na rok 2025 rozpočtovaná výška príspevku pre cirkvi činí 60,3 mil. a odhadované skutočné plnenie je ešte o 3 mil. vyššie, teda na úrovni 63,7 mil. eur. Rozpočet na rok 2026 počíta s čiastkou 69,8 mil. eur a výhľad na rok 2027 je o ďalších 10 mil. vyšší, na úrovni 79,2 mil. eur. Podotýkam, že v týchto čiastkach nie sú zahrnuté ďalšie výdavky štátneho rozpočtu, ktoré plynú na podporu činnosti cirkví. Napríklad pre ordinariát a ekumenickú pastoračnú činnosť v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch v roku 2024 tieto dve organizačné zložky ministerstva obrany podľa údajov samotného ministerstva obrany činili 1,4 mil. eur. Čiastku rozpočtovanú pre tieto dve zložky, teda pre vojenských, policajných duchovných, nie je možné zistiť, pretože ministerstvo obrany to neuvádza zatiaľ. Predpokladám však, že aj tam bude táto čiastka rásť. Okrem toho štátny rozpočet cez kapitolu ministerstva školstva pokrýva náklady na vyučovanie náboženstva formou mzdových nákladov pre učiteľov náboženstva, ako aj nákladov na prípravu, výrobu a distribúciu učebníc náboženstva. Ďalšie státisíce na cirkevné projekty plynú pravidelne z rezervy predsedu vlády, stačí pohľad na správy o čerpaní tejto rezervy.
Teda vláda Roberta Fica cirkvám sľúbila viac peňazí a teraz tento sľub aj plní, a to aj napriek zlému stavu verejných financií, napriek drastickým konsolidačným opatreniam, ktoré doliehajú na bežných ľudí. A pritom platí, že počet veriacich v Slovenskej republike kontinuálne klesá, zatiaľ čo príspevok pre cirkvi skokovo rastie. To ma vedie k nasledovným otázkam. Je Slovenská republika nábožensky neutrálny štát? Neslúži práve priama i nepriama finančná podpora štátu pre cirkvi k tomu, aby sa takto vytvárali podmienky na zneužívanie náboženstva na politické ciele? Napríklad aj na to, aby politici, ktorí sú práve pri moci, mali istotu, že predstavitelia cirkvi nebudú verejne kritizovať ich koketovanie s Putinom, ich vulgárnu rétoriku a podlé útoky na menšiny, ich spochybňovanie novembra ´89. Zato však budú vždy lojálni, keď pôjde o ich podporu vo voľbách či pri presadzovaní novely ústavy útočiacej na menšiny a spochybňujúcej naše ukotvenie v hodnotovom rámci Európskej únie?
Výsledky nedávneho výskumu Slovenskej akadémie vied, ktorý bol nazvaný Generácie a viera, zisťovali postoje slovenskej verejnosti k viere všeobecne, ale aj k usporiadaniu vzťahu štátu a cirkvi. A tieto výsledky ukazujú, že model financovania cirkví a náboženských spoločností, ktorý je momentálne v Slovenskej republike platný, nie je dlhodobo udržateľný. Viac ako polovica Slovákov a Sloveniek nie je spokojná s terajším modelom priameho paušálneho príspevku štátu cirkvám. Z výskumu tiež vyplýva, že tretina opýtaných si myslí, že cirkvi by mali svoju činnosť financovať výlučne z vlastných výnosov a z darov svojich členov. Pritom to nie je len názor ľudí, ktorí sa k cirkvám hlásia a sú členmi cirkvi a náboženských spoločností, je to aj názor mnohých veriacich a zo svojich rozhovorov s veriacimi to môžem potvrdiť. Na jednej strane je zrejmé, že systém odmeňovania duchovných na Slovensku nie je spravodlivý a transparentný, prispieva k tomu napr. aj fakt, že Slovenská republika nepristupuje rovnoprávne ku všetkým skupinám veriacich, pretože skupiny veriacich, ktorí sú v registrovaných cirkvách, dotuje finančne spomínaným finančným príspevkom, zatiaľ tie menšie cirkvi, ktoré nie sú uznané štátom a nemajú šancu splniť veľmi prísne podmienky na registráciu, tie prístup k tomuto štátnemu príspevku nemajú. Preto je ten systém nespravodlivý a netransparentný. Napokon často je to aj tak, že väčšina duchovných skutočne nemá žiadne vysoké príjmy, hoci tiež viacero je takých, ktorí na tento štátny príspevok ani nie sú odkázaní.
Na druhej strane je aj v samotných cirkvách stále viac ľudí, ktorí chápu, že paušálne príspevky štátu cirkvám sú prežitkom a nepatria do modernej spoločnosti. Okrem toho mnohí dodávajú, že im je naozaj trápne, že zvýšenie príspevku dohodli predstavitelia cirkví práve s vládou Roberta Fica. Pri súčasnom počte ľudí hlásiacich sa k cirkvám by pritom výška štátneho príspevku na platy duchovných rozpočítaná na členov cirkvi činila iba 16 eur na osobu ročne. Chcem sa preto spýtať, či to stále väčšie, väčšiemu počtu veriacich skutočne nestojí...
=====

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia dovoľte mi, ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu gestorského výboru o výsledku prerokovania návrhu poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík, Lucie Plavákovej, Zuzany Števulovej, Dany Kleinert a Tomáša Valáška na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu unesených ukrajinských detí, tlač 927. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím číslo 973 z 9. septembra 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti s tým, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o návrhu dňa 8. septembra 2025 na svojom zasadnutí rokoval, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh na uznesenie nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných členov a členiek výboru podľa § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti o návrhu dňa 11. septembra 2025 na svojej 41. schôdzi nerokoval, z dôvodu, že výbor neschválil program schôdze, na ktorej sa mala daná tlač prerokovať. Prílohou tejto informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, pán predsedajúci, otvorte prosím rozpravu.

Ďakujem. Pán minister, to je zaujímavé, na jednej strane ste hovorili, že som riadil, ja som zacítil oslovenie, lebo ste hovorili, vy ste riadili ministerstvo životného prostredia (povedané s pobavením) a vzápätí ste povedali, nikdy ste nič neriadili, takže nerozumiem teda. Ale opýtam sa, aké konkrétne opatrenia ste predstavili ministrovi financií do budúcnosti? Vy ste hovorili o minulosti. Nás tu zaujíma budúcnosť. Ako chcete v nasledujúcom rozpočtovom období prispieť ku šetreniu na ministerstve životného prostredia? Napríklad sa chcem spýtať konkrétne na nákladné právne služby externých, externých firiem.

Ďakujem.
Pán minister, chcem sa spýtať v doplňujúcej otázke, aj dnes pán splnomocnenec vlády Kotlár opäť spochybňoval očkovanie. Je to veľmi silný komunikačný kanál, na ktorý sa prihliada, prizerá vláda, povedal by som, takmer nečinne, ostatní členovia vlády. A tento silný komunikačný kanál, ktorý splnomocnenec vlády využíva na šírenie konšpirácií o očkovaní má negatívne dopady. Štatistiky jasne hovoria, že sa znižuje zaočkovanosť a ohrozuje to všeobecné zdravie populácie na Slovensku. Myslím si, že v tejto veci by napríklad aj ministerstvo, za ktoré vy zodpovedáte, ministerstvo školstva mohlo konať viac, aby zabránilo takémuto prepadu štatistickému zaočkovanosti, a tým ohrozenia populácie ako celku.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcem sa poďakovať kolegyni Kosovej za jej vystúpenie v rozprave. Inge, refrénom tvojho vystúpenia bola súdržná a inkluzívna spoločnosť a to, ako školstvo môže prispieť k tomuto cieľu a či tento predkladaný zákon vyrieši túto veľmi dôležitú otázku v našej spoločnosti, pretože naozaj naša spoločnosť sa rozpadáva a je polarizovaná a je úlohou školstva a nás ako legislátorov, aby sme hľadali nástroje na nápravu v tejto oblasti.
Chcem, ale hovoriť o jednej veci, na ktorú si tiež poukázala a to ma vlastne pohlo k tomu, aby som sa prihlásil. Ty si povedala, že segregácia sa deje aj na verejných školách a tu chcem hovoriť zo skúseností v komunálnej politike. Áno, máme školy, na ktorých prostredníctvom sponzorských darov pre verejné školy, na ktoré sú verejné školy často odkázané, áno, o tom si tiež hovorila, sa podmieňujú tieto dary tým, aká bude skladba detí, či škola bude prijímať, alebo nebude prijímať rómske deti. A to je čosi absurdné. Ja si myslím, že toto je vec, ktorú musíme riešiť aj výchovou spoločnosti, teda veľmi jasným pôsobením na našu verejnosť o tom, ako spoločnosť, ak má dobre fungovať, ak má byť prosperujúca, ak má byť bezpečná pre všetkých, musí zabezpečiť súdržnosť a inklúziu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ďakujem za všetky reakcie, dotknem sa tých posledných troch. Myslím, že pán poslanec Kapuš spomínal vyjadrenie Konferencie biskupov Slovenska ako nejaké závažné vyjadrenie, ktoré má potvrdiť správnosť toho návrhu novely. Pozrite, áno, je pravda, ja som evanjelický farár bývalý, momentálne nepracujem ako evanjelický farár pre cirkev. Mám teologické vzdelanie, dlhé roky som učil na teologickej fakulte. Ale ja si nemyslím, že v modernom štáte, ktorý v ústave má napísané, že sa neviaže na žiadne náboženstvo alebo ideológiu, majú zaznieť takéto vyjadrenia.
Že keď už to aj biskupi povedali, tak to musí byť dobré. To je pre mňa čosi absurdné. Pozrite, cirkev má plnú náboženskú slobodu a ľudia, ktorí chodia do kostola, môžu počúvať, byť vychovávaní, šíriť svoju vieru, to je v poriadku. Ale nemôžu túto vieru prostredníctvom ústavy vnucovať iným ľuďom. A našou úlohou tu v parlamente je chrániť, strážiť to, aby štát bol neutrálny v týchto veciach a nie odvolávať sa na to, čo hovorí nejaká cirkev. To je, to považujem za veľmi veľký problém.
Pán kolega Faič, vy ste vlastne veľmi dobre vyjadrili to, že nerozumiete tomu princípu ľudských práv. Ľudské práva nie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predseda.
Tak teda toto je ona, tá slávna hrádza proti progresivizmu a liberalizmu, o ktorej počúvame už vyše roka. Veľa tu zaznelo už a ja som dlho rozmýšľal nad tým, že čo vlastne vedie ľudí k obhajobe tejto hrádze, tejto hrádze, ktorá rozdeľuje, ktorá nechráni, ale zraňuje a ktorá bude ničiť životy ďalším ľuďom. O tom ste tu dnes už veľa počuli.
Aby ste to možno lepšie pochopili, tak vám poviem jeden príbeh, ktorý sa odohral v roku 2014. Vtedy spoločnosťou hýbala diskusia o šlabikári, šlabikár Lipka. A prečítam vám ten príbeh, možno si ho pamätáte alebo ten článoček z toho šlabikára, ktorý bol taký sporný. Bolo to cvičenie pre prváčikov na písmeno ž. Volám sa Žigmund a moja mama Žofia. Má krásne vlasy, sú čierne ako žúžoľ. S mamičkou žijeme sami dvaja. Ocko si ma bráva cez víkend, mamičke býva smutno. Žijeme na prízemí, nad nami býva ujo Žubajík. Občas pomáha mamičke s vodou alebo žiarovkou a elektrinou. Pred pol rokom požiadal ujo Žubajík mamičku o ruku. Najprv bola prekvapená, potom sa potešila. Už to pre mňa od zajtra nebude len ujo Žubajík, ale druhý ocko. Zajtra sa ožení s mojou mamičkou. Teraz budem mať ocka aj cez víkend, aj cez týždeň. Tento článoček malým prváčikom zobrazoval svet taký, ako je, ako ho poznali. Skúsenosť, ktorú majú mnohé deti. Už to tu dnes v rozprave zaznelo. Takmer tretina manželstiev sa na Slovensku rozvádza, a to znamená, že je tu množstvo detí, ktoré majú túto skúsenosť a buď žijú v jednorodičovských domácnostiach alebo v domácnostiach, ktoré sú ako rodiny v druhom manželstve.
Ale teraz, o čom je ten príbeh, ktorý vám chcem povedať? Moja manželka bola v tom roku 2014 riaditeľkou školy a na odporúčanie kolegýň, ktoré učili prváčikov, zaradila túto učebnicu na vyučovanie pre prvákov. A na najbližšom rodičovskom združení sa zodvihla veľká vlna odporu a rodičia sa prejavili, že oni si neprajú, aby sa ich deti učili z tohoto šlabikára, niektorí. Niektorí, samozrejme, ten šlabikár vítali. A to, čo je podstatné v tom príbehu, je, viete, kto najviac protestoval proti tomu šlabikáru? Jeden otec, ktorý sa rozviedol po asi tridsaťročnom manželstve, opustil svoju chorú manželku a oženil sa druhýkrát s omnoho mladšou ženou, s ňou mal deti a tie deti chodili do tej triedy, kde sa mal používať tento šlabikár. On si neprial, aby jeho deti z toho druhého manželstva čítali o tom, že môžu byť aj rozvedení ľudia a že môžu vstúpiť do druhého manželstva.
Aký bol osud toho šlabikára? Možno si pamätáte, minister Dušan Čaplovič, minister za SMER, vtedy pre ten veľký tlak, tú hystériu, ktorá sa v spoločnosti strhla, aj na žiadosť Konferencie biskupov Slovenska tento šlabikár stiahol z toho zoznamu schválených učebníc a tento príbeh je minulosťou. Prečo to spomínam? Preto, lebo tento príbeh je veľmi dobrým príkladom istej, pre mňa, negatívnej črty našej národnej identity. A tou je tabuizácia inakosti.
Tabuizácia je mechanizmus, ktorý kmeňová spoločnosť využívala a dodnes využíva na svoju ochranu. To, čo sa vymyká väčšine, o tom sa nesmie hovoriť, o tom sa mlčí. A tak, ak niekto o tom hovoril, tak ho kmeňová spoločnosť vyvrhla. A to najmä v dávnych storočiach znamenalo, v tých nehostinných podmienkach života, istú smrť pre ľudí, ktorých to spoločenstvo vyvrhlo, pretože im neposkytovalo ďalej ochranu. Mechanizmus tabuizácie potom formou kliatby využívala dlhé stáročia aj cirkev. Koho uvrhla do kliatby, ten bol vlastne odvrhnutý tým spoločenstvom, nesmel sa zdržiavať tam, kde to spoločenstvo poskytovalo istú ochranu, musel sa túlať a tiež bol vystavený mnohým nástrahám. Až doba osvietenstva, ktorá postupným poznaním rozbúrala mýty, na ktorých bola postavená tabuizácia, tabuizácia inakosti, položila základy modernej spoločnosti, ktorá je inkluzívna, ktorá prijíma a nie odmieta inakosť.
A táto ústavná hrádza proti liberalizmu a progresivizmu je založená na tomto princípe tabuizácie. Nechce hovoriť o inakosti, ale kreslí nejaký ideálny obraz. Moderná spoločnosť sa s inakosťou nevyrovnáva jej tabuizovaním. Vyrovnáva sa s ňou poznaním a prijatím inakosti. Lebo čo ešte zapíšeme do ústavy? S cieľom ochrániť rodinu napíšeme do ústavy, že manželstvo je nerozlučné? Čo si myslíte, že po schválení tejto novely ústavy, tejto hrádze, už svet na Slovensku bude len podľa nejakých ideálnych predstáv? Že už nikdy žiadny učiteľ alebo učiteľka deťom nepovie niečo o rozvedených manželstvách? Že sa deti už od nikoho nikdy nedozvedia, že ich spolužiak, priateľka, kamarát je gej? Že už nikdy sa nebudú rodiť intersexuálni ľudia?
Život vo svojej pestrosti a rozmanitosti pôjde ďalej a vy, čo za túto akože hrádzu proti progresivizmu zodvihnete ruky, budete v očiach dejín tí, ktorí sa boja inakosti, ktorí svoj strach z inakosti nedokážu riešiť poznaním, osvetou a vedomosťami, ale ako kedysi v kmeňových spoločnostiach tabuizovaním inakosti. Slovensko nepotrebuje takúto ústavu, potrebuje modernú ústavu, ústavu, ktorá nás učí prijímať to, čo je iné. Tento návrh je skôr pre mňa akýmsi pokusom premaľovať ústavu na nejaký zažltnutý obraz, ktorý v nás vyvoláva melancholický obraz zašlej minulosti.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem.
Zora, veľká vďaka za tvoju analýzu toho, čo je národná identita. Plne súhlasím s tebou. A tie biblické citáty, ktoré si uviedla, ma inšpirovali ešte k jednému citátu, ktorý, myslím, že by bol namieste, pretože tu často zaznieva aj ten argument, že tu ide o hodnoty a tam teda musíme byť principiálni a v podstate je to ako keby čosi neutrálne. No, v evanjeliu podľa Matúša je aj tento citát: ,,Nikto nemôže slúžiť dvom pánom. Buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne."
Ďakujem. (Potlesk.)