Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, spravodlivosť je čosi, čo nás presahuje. Je transcendentná. Aj preto napríklad grécko-rímska kultúra má bohyňu spravodlivosti Justíciu. Aj preto júdeo-kresťanská tradícia pripisuje svojej transcendentnej bytosti Bohu ako jeden z najdôležitejších atribútov spravodlivosť, Boh je spravodlivý. Zároveň je spravodlivosť niečím, čoho sa my ľudia ako zákonodarný zbor dotýkame a tvarujeme ju. Táto dvojaká povaha spravodlivosti nás zaväzuje k tej najvyššej miere zodpovednosti. Preto je skrátené legislatívne konanie prípustné ozaj len vo veľmi vážne odôvodnených prípadoch. Viackrát tu tie dôvody kolegyňa a kolegovia podrobne spomenuli.
Tvorba zákonov je formovaním toho, čo nás presahuje. Dotýkame sa životov ľudí, zasahujeme do ich slobody, určujeme, čo je dovolené a čo nie, čo je trestným činom a čo ním nie je, a aký trest je primeraný. Preto je riadny legislatívny proces nastavený tak, aby tí, ktorým je zverená táto veľká zodpovednosť, mali k dispozícii čím viac informácií a názorov na predkladané návrhy. Na to slúžia jednotlivé pripomienkové konania a na to je potrebný ten dlhý čas.
Odôvodnenie predkladaného návrhu na skrátené legislatívne konanie sa okrem iného odvoláva aj na bežiace konania o porušení práva Európskej únie, tzv. infringementy. Jedno z týchto konaní sa týka nesprávnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady označenej číslom 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady z roku 2004. Ide o konanie označené číslom 2019/2135. Vo svojom vystúpení poukážem na to, že toto odôvodnenie slúži súčasnej vládnej koalícii len ako biedna zámienka a zároveň pri bližšom pohľade uvidíme aj to, ako diletantsky sa k transpozícii európskych právnych noriem stavali minulé vlády SMER-u. Pozrime sa teda konkrétne na transpozíciu smernice Európskeho parlamentu 2011/93 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu.
Oprava jej nesprávnej transpozície sa totiž v predkladanom návrhu uvádza ako dôvod na skrátené legislatívne konanie. Namieste je teda otázka, kedy došlo k chybnej transpozícii, v čom spočíva daná chyba, ktorú nám vytýka Európska komisia a pre ktorú spustila konanie o porušení práva Európskej únie a kto je vlastne za túto chybnú transpozíciu zodpovedný. Vláda Slovenskej republiky sa transpozíciou tejto smernice začala zaoberať na jar 2013 a mala ju aj vo svojom programovom vyhlásení, keď sa ujala moci v roku 2012. Bola to vláda, ktorej premiérom bol Robert Fico a ministrom spravodlivosti za SMER bol Tomáš Borec. Vládny návrh novely Trestného zákona, ktorým sa transponovala smernica, prešiel riadnym legislatívnym procesom. Jeho súčasťou teda bolo aj medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré tu toľkokrát spomíname v tejto diskusii. A zo záznamu pripomienkového konania sa dozvedáme, že došlo k rozporom medzi Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súvislosti so zabezpečením požiadaviek smernice. Rozpory sa týkali prístupu obetí trestných činov patriacich do predmetu označených smerníc na právne zastúpenie a k právnej pomoci.
Ministerstvo spravodlivosti v rámci pripomienkového konania tvrdilo, že ciele smernice sú v tejto otázke naplnené a v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky sú vyriešené a preto netreba v rámci transpozície nič meniť. Takto teda došlo k nesprávnej transpozícii smernice, tejto konkrétnej smernice, v tejto jednej konkrétnej veci. Teda pokiaľ ide o prístup k právnej pomoci pre obete trestných činov spadajúcich pod túto smernicu. Zodpovednosť za chybnú transpozíciu majú teda ministri a vláda SMER-u z obdobia rokov 2012 až 2016.
Európska komisia zaslala formálnu výzvu Slovensku a ďalším šiestim členským štátom v lete 2019. Výzva sa týkala toho, že tieto štáty nevykonali pravidlá Európskej únie o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii. Ide o formálnu výzvu týkajúcu sa článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Vo výzve sa okrem iného uvádza: „Európska únia má prísne pravidlá, ktoré kriminalizujú zneužívanie detí v celej Európe, zaručujú prísne postihy páchateľov a ochranu detských obetí a v prvom rade pomáhajú predchádzať páchaniu takých trestných činov, smernica takisto obsahuje osobitné opatrenia na boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí na internete. Keďže je smernica príliš komplexná, jej vykonanie sa oneskorilo takmer u všetkých členských štátov. Komisia si je vedomá týchto problémov, ale v záujme zabezpečenia účinnej ochrany detí pred sexuálnym zneužívaním musia všetky členské štáty v plnej miere dodržiavať ustanovenia smernice. Komisia sa preto rozhodla začať postupy v prípade nesplnenia povinností proti siedmym členským štátom z dôvodu nesprávneho vykonania smernice do vnútroštátneho práva. Dotknuté členské štáty majú teraz dva mesiace na to, aby reagovali na tvrdenia Komisie. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o zaslaní odôvodneného stanoviska."
Dodatočnú formálnu výzvu v rovnakej veci dostalo Slovensko potom ešte 15. februára 2023, to sa spomína tiež v odôvodnení tohto skráteného legislatívneho konania. Podobne vo veci transpozície smernice o boji proti sexuálnemu zneužívaniu dostalo výzvy aj ďalších jedenásť členských štátov.
Z uvedeného teda vyplýva, že skrátené legislatívne konanie odôvodňuje súčasná vláda chybami, ktoré sama urobila pri transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí. Vlastne by som mal pochváliť vládu, že konečne chce tieto chyby napraviť a lepšie ochrániť detské obete sexuálneho násilia a dokonca aj za to, že to chce urobiť veľmi rýchle. Čo na tom, že to jednofarebná vláda SMER-u mohla pohodlne urobiť v období medzi rokmi 2012 a 2016 a tiež v koaličnej vláde vedenej SMER-om medzi rokmi 2016 a 2020. Pokladám však za pokrytecké, keď dlho... dlhodobo zanedbávanú ochranu detských obetí sexuálneho zneužívania odrazi, odrazu tí, čo ju zanedbávali, používajú ako zámienku a zásterku na demontáž právneho štátu. Mimochodom, keď vtedy v roku 2013 vláda vedená SMER-om nedokázala bez chýb transponovať smernicu o boji preti, proti sexuálnemu zneužívaniu detí v riadnom legislatívnom procese, teda s riadnym vnútorným a medzirezortným pripomienkovým konaním, kde máme záruku, že teraz v skrátenom legislatívnom konaní bez diskusie s odbornou verejnosťou, bez pripomienkového konania to už urobí dobre a bez chýb? A to už nehovorím o tom, že oprava transpozície tejto smernice, ako aj ďalších, ktorými sa odôvodňuje toto skrátené legislatívne konanie, je len zásterkou iných zmien, ktoré sú skutočným cieľom predkladanej novely, ako tu opakovane preukázali vo svojich vystúpeniach kolegyne a kolegovia predo mnou.
Veľmi nebezpečnú hru tu hrá táto vládna koalícia so spravodlivosťou. Zaštiťuje sa naliehavosťou zmien v náhlivosti a v strachu o svojich ľudí však robí také zmeny, ktoré oslabia dôveru spoločnosti v systém spravodlivosti. Jedným z pilierov dôvery ľudí v spravodlivosť je primeranosť trestov za jednotlivé trestné činy. Mnohí už v tejto rozprave poukázali na to, že navrhované zmeny trestných sadzieb sú pripravené bez diskusie, bez pripomienkového konania, bez náležitého vyhodnotenia, v úplnej odtrhnutosti od predchádzajúcej pripravenej, ale neprerokovanej novely Trestného zákona. Len tak. Akosi od pása tu niekto navrhuje znížiť trestné sadzby za krádeže a korupciu. A to je ďalší dôvod na to, aby sme bili na poplach a poukazovali na obrovskú zodpovednosť, keď formujeme onú transcendentnú hodnotu spravodlivosti. Nesmieme dopustiť, aby ľudia začali pochybovať o primeranosti trestných sadzieb. To je priama cesta k rozkladu verejného poriadku. To je cesta k tomu, aby ľudia prestali veriť v spravodlivosť a začali spravodlivosť uplatňovať sami, brať ju do vlastných rúk. Vzťah primeranosti trestu a trestného zlo... a trestaného zločinu prešiel v dejinách ľudskej spoločnosti svojím vývojom. Od bezbrehej pomsty cez zákon odplaty až po zákony, ktoré umožňujú ujmu a škodu spáchanú trestným činom nahradiť, či už odňatím slobody alebo obmedzením slobody, alebo finančnou čiastkou. Áno, spoločnosť sa posúva smerom k humanizácii trestov. To je trend, v ktorom by sme ani my na Slovensku nemali zaostávať. Ale vždy platí, že rozhodujúce je povedomie verejnosti o primeranosti trestov. Bez neho sa inak správny trend humanizácie trestov veľmi ľahko zmení na ohrozenie dôvery spoločnosti v systém spravodlivosti.
Spravodlivosť je čosi, čo nás presahuje. Keď nám niekto zveril zodpovednosť rozhodovať o tom, čo je a čo nie je trestné, a rozhodovať o tom, aký trest je primeraný, mali by sme to robiť uvážene, v pokoji, po zohľadnení čo najširšieho spektra pripomienok. Bez hnevu, bez strachu, bez pomsty. Preto návrh na toto skrátené legislatívne konanie nepodporím. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
