Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ďakujem aj teda mojím predrečníkom, aj pánovi Sulíkovi. Ja oceňujem to, že tu začína aj debata o tom, že veľmi dlho sme viedli debatu o tom, že ako sú tieto výdavky nesprávne a myslím si, že sa im kolegovia celkom extenzívne venovali. Teraz sa už tá debata trošku točí aj k tomu, že ako by sme možno tie peniaze mohli lepšie využiť, možno na nižšie dávky. Bolo tu vymenovaných viacero zraniteľných skupín, okrem dôchodcov sú to práve mnohodetné rodiny alebo, alebo teda osamotené matky alebo rodičia vo všeobecnosti. A len ja by som ešte tú debatu a preto to aj nazývam, tento balík, lex ožobračovanie alebo prežiera... lex prežieranie budúcnosti. To preto, lebo tá debata by mala ísť ešte ďalej, kde tie výdavky možno by sme nema... mali použiť v úplne inom sektore. Preto ja by som napríklad, preto ja stále vraciam tú debatu k školstvu alebo k zdravotníctvu, alebo veľmi dobrá debata je o konkrétne v zdravotníctve aj napríklad starostlivosť o duševné zdravie. Máme tu vládne tintenky, ktoré hovoria o tom, že možno až 2 % HDP nám utekajú kvôli tomu, že neinvestujeme do starostlivosti o duševné zdravie. Pretože títo ľudia buď sú na péenkách, majú zníženú pracovnú efektivitu alebo celkovo sú v nejakých invalidných dôchodkoch, čerpajú veľmi veľa zdravotnej starostlivosti, lieky musia užívať, neskôr možno aj sociálny systém ovládať, zaťažujú.
Rovnako táto debata je napríklad, prečo sa, prečo tieto peniaze nejdeme venovať napríklad starostlivosti o životné prostredie. Ďalší vládny tintenk, inštitút environmentálnej politiky hovorí, že to, že tu máme znečistené ovzdušie, nás stojí približne päťtisíc životov ročne. Prečo napríklad sa tejto oblasti nevenujeme? My namiesto toho vedieme debatu o tom, ako plošne hádzať helikoptérové peniaze na ktorú a akú skupinu, v akej forme, a vôbec nemyslíme nad tým, že keby sme možno investovali do zdravotníctva, školstva, tak to ďalej zvýši HDP do budúcnos... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ja by som chcel nadviazať na kolegu, ako rozprával o udržateľnosti toho systému samotného. A on rozprával veľmi veľa o udržateľnosti v dôchodkovom, teda sociálnom, ale ten je veľmi prepojený aj s tým zdravotníckym systémom, pretože dneska máme problém s tým a kolega sám aj o tom rozprával, že starne nám populácia a stále máme menej a menej ekonomicky aktívnych ľudí, ktorí môžu platiť zdravotné odvody alebo aj sociálne odvody na to, aby financovali teda súčasných, ale aj budúcich dôchodcov. Ale čo je problém extra v tom zdravotníctve, je, že čím nám viac starne populácia, tak tá populácia si vyžaduje viac zdravotnej starostlivosti, ale aj sociálnej starostlivosti, ošetrovateľskej, ktorá je často prepojená, a my dneska teda, keďže sme systém, ktorý dáva jeden z najmenej výdavkov na zdravotníctvo v pomere v HDP v rámci Európy, a bude nám to ešte stúpať, robí tento systém veľmi neudržateľným. A keď vláda pristúpi k tomu, že ideme teda navyšovať zdravotné odvody, aby sme toto financovali, to je veľmi nepremyslený jednorazový krok, ktorý nielenže spôsobuje to, že možno v konečnom dôsledku znižuje výber dane, Laferrova krivka tu bola spomenutá, ale zároveň teda aj nemôžeme ho použiť viackrát. To znamená, že keď sa pozrieme napríklad aj na návrh rozpočtu, to sa tu komunikuje, že budeme len štyri roky teda, že to je dočasné opatrenie, ale keď sa pozrieme na ten samotný návrh rozpočtu, ktorý teda nie je veľmi konkrétny, je to jedna strana zatiaľ, tak ten sám priznáva k tomu, že tieto odvody sú nedostatočné, to znamená, že tvorí to len nejakú štvrťku z toho, aký bude ten nárast do toho zdravotníctva tento rok. To znamená, že ide zároveň o krok, ktorý vytvára nejakú, ktorý vytvára nejakú akože nesystémovosť a zároveň to ani ten problém nevyrieši.

Ja sa chcem pripojiť k mojim predrečníkom. A, pán predsedajúci, ak by teda platila nejaká prezumpcia neviny alebo nevedomosti, takže by ste sa dozvedeli o tom, o tej praxi, čo sa tu deje na výboroch teraz, tak to nemohlo platiť do tej doby, lebo náš klub vás tu ráno upovedomil procedurálnym návrhom a sme prosili o to, aby sa tu chvíľku počkalo a nebolo to rešpektované. Ja toto považujem za obzvlášť hanebné, lebo ste na to boli upozornení ráno.
A čo sa teraz týka tej samotnej konsolidácie. Kolegovia to tu nazývali lex ožobračovanie, ja by som to radšej nazýval lex prežieranie budúcnosti, pretože vy nám beriete dvakrát budúcnosť. Prvýkrát tým, že tú špajzu, to nám vyprázdňujete a ešte si do nej, ešte si do nej požičiavate. Tie peniaze tam nemáme. Mne to pripomína takú tú scénu z narkóz, keď Pablo Escobar si musel kúriť tými bankovkami, tak to vy dneska robíte.
Potom vidíme to napríklad na tých dôchodkoch. Plošne. Je jedno, aké tu máme úroky, ideme to plošne zadotovať všetko. Je jedno, akú nehnuteľnosť si kúpite. Vidíme to, vidíme to na energopomoci. Už tu boli spomenuté, ja som to včera hovoril tiež, vyhrievanie bazénov, nabíjanie Tesiel, vykurovanie sáun, to nám je úplne jedno, alebo najnovšie asi vláda aj hovorí, že keď dotuje elektrickú energiu, tak napríklad občania si môžu pomôcť sami, lebo môžu začať ťažiť krypto vďaka tomu.
Takže, milí občania, zadotujeme vám energie, kúpte si osem grafických kariet a môžete si ich zapojiť a pomôžte si sami. Toto vám asi vláda teraz hovorí.
A druhýkrát nám kradnete budúcnosť v tom, že vy tieto peniaze, ktoré teraz prežierate v tej špajze, tak, tak čo keby ste ich možno radšej investovali alebo neinvestujete ich do zdravotníctva, do školstva. Čiže vy tie peniaze miniete, ale ešte ich ani nepoužijete na to, na čo by ste ich mali použiť.
Ďakujem.

Ďakujem, Tomáš, za tvoje vystúpenie. Mňa vrátilo do akademických čias, keď som si, keď sme sa učili o Beveridgeovi a Bismarckovi, a ja teda na to nadviažem, že ten, my sme boli dlhodobo takí akože viac prikláňajúci sa systém k tomu, k tomu systému verejného zdravotného poistenia, že z odvodov financujeme ten systém, teda ten Bismarckov model. Ten výraznejší odklon mal nastať, teda dialo sa to na konci predošlej vlády Roberta Fica, na začiatku minulej vlády. Keď presne prichádzala tá filozofia, že nejdeme sa pozerať na to, ako ideme financovať systém z odvodov zdravotného poistenia, lebo to skáče hore-dole podľa toho, ako máme krízy, ale určime si nejaký celkový balík, aký by sme mali mať v zdravotníctve a na základe toho potom, že koľko platíme za poistencov štátu, je irelevantné, pretože to tu nejak dofinancujeme. No a dneska sa vraciame viac k tomu systému zas, teda že budeme sa spoliehať viac na nejaké fixné percentá, ale ono je to v dlhodobom, ako správne Tomáš povedal, neudržateľné, a to v tom, pretože on spomínal práve tú pyramídu demografickú. Keď si pozrieme všetky prognózy, napríklad SAV, do roku 2050, my sme jedna z krajín, ktorá je najviac ohrozená nárastom výdavkov a nielen zdravotníctva, ale aj dlhodobej starostlivosti, pretože ono je to spolu previazané a dneska napríklad nemáme žiadny vytvorený systém na to, čo sa vlastne má financovať pri tej sociálnej starostlivosti a naopak, čo v zdravotníctve sa financuje cez sociálnu starostlivosť. A dneska, teda my prichádzame k tomu, že my čelíme v najbližších desiatich rokoch veľkému nárastu financií, ktoré budeme potrebovať do toho systému.
A ja si myslím, že, že to, že tá vláda to dneska úplne ignoruje, pretože my už sme dnes krajinou, ktorá v rámci eurozóny dáva najmenej na zdravotníctvo a keď dávame dnes najmenej a najbližšie nás čaká ešte, že nárast bude obrovský a my ideme prežierať tie peniaze na rôzne plošné dotovania energií, hypoték a ja neviem čoho a ignorujeme to zdravotníctvo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Keďže je to do veľkej miery rozpočtová debata, tak ja budem na Janku reagovať na tie čísla, čo ona na začiatku hovorila. Ona síce spomenula, že 10 rokov dozadu, tuším, hovorila, že sme tam mali v zdravotníctve celkovo 3 a pol miliardy eur, ale ja som teda fanúšikom toho, že keď sa pozeráme na výdavky zdravotníctva, aby sme sa viac pozerali na inšie indikátory. Buď na to, že koľko celkovo z HDP míňame, alebo máme tu výdavky na jedného obyvateľa. A tu aby som možno ukázal, že aká priorita bola pre vlády Roberta Fica zdravotníctvo, tak som si napríklad pozrel, teraz som si otvoril tzv. OECD štatistiky a pozerám sa, že v roku 2016 sme dávali, teda to bola predposledná vláda Roberta Fica, sme dávali 7 % HDP na zdravotníctvo. Keď Robert Fico končil v 2019, tak sme dávali 6,9. To znamená, že my sme reálne o 0,1 percentuálneho bodu ešte za to obdobie predposlednej vlády Roberta Fica znížili výdavky na zdravotníctvo. A preto to chcem na tom ukázať, že keď sa pozrieme na vyspelejšie krajiny, tie, ktoré sa vám dávajú za príklad, napríklad také Nemecko, tak oproti naším 7 %, teda súčasným už 7,8 % HDP dáva takmer 13 % HDP na zdravotníctvo. Holandsko dávalo 11 % v roku 2021. To znamená, že ten samotný objem nominálny tých financií tam nie je až taký dôležitý, podľa mňa je dôležité sa pozerať na to, ako zaostávame v porovnaní alebo s ostatnými krajinami, alebo v tom indikátore HDP, alebo na jedného obyvateľa. A ja si myslím, že ten súčasný rozpočet to rovnako ukazuje, že on viac-menej iba sanuje tú situáciu, to aby sme tu vedeli svietiť, kúriť, ale nie je v ňom nič na nejaký rozvoj, investície, inovácie, posúvanie zdravotníctva vopred, čiže ja som z toho aj v niečom smutný, že tu iba... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem kolegovi Mariánovi Viskupičovi, že v úvode aj teda sa venoval tomu, že aká je tu úroveň diskusie k týmto konsolidačno-rozpočtovým záležitostiam. Ja budem, Marián, s tebou súhlasiť, že ocením teda postoj ministra financií, ktorý tu sedí, ako teda sme videli pred chvíľou z donútenia. To isté sa, to isté sa nedá povedať o ministerke Dolinkovej, my tu zvyšujeme zdravotné odvody a ja som tu ministerku Dolinkovú nevidel vôbec diskutovať a pre mňa je to o viac znepokojúcejšie, že keď sa pozriem na návrh rozpočtu, ktorý tu už lieta verejným priestorom, videli sme ho na hospodársko-sociálnej rade, dneska bol schválený na rokovaní vlády. Tak vlastne ja, ja sa z neho nič nedozvedám, to je hlavná kniha, čo sa týka zdravotníctva, no v súčasnosti má jednu stranu. Minule vládne knihy hovorili o zdravotníctve, tak keď som si pozrel predošlý rok, tak to bolo 14 strán, 15 strán, kde sme sa konkrétnejšie dozvedeli, čo tá vláda plánuje robiť so zdravotníctvom. Jediné čo sme sa dozvedeli, prišlo konsolidačné lex kosolidácia alebo ako to kolegovia nazývajú lex ožobračovanie. Prišli nám, že nám idú zvyšovať odvody, vieme, že z týchto odvodov zdravotníctvo naberie približne 250 miliónov, prišla jedna strana v hlavnej kniha návrhu rozpočtu, kde sme sa dozvedeli teda, že zdravotníctvo bude mať dokopy asi približne o 900 miliónov viac a zároveň nič tam nie je ďalej popísané, ako sa tieto zdroje budú deliť. Ja si teda viem, keďže sa zdravotníctvu venujem, viem si povedať, že máme tu platový automat, ktorý nám zhltne približne tretinu týchto zdrojov, čiže to, čo príde na poistnom, rovno to dáme na platy lekárov, sestier, ústavno-zdravotníckeho personálu, zvyšok si tak môžem akurát domýšľať. Viem, že tu máme, možno inovatívne lieky nám prichádzajú, viem, že tu budeme musieť viac zaplatiť za produkciu v nemocniciach, viem, že tu máme dlh nemocníc, ale nič iné tu neviem. Takto by diskusia asi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Matovič spomínal taký extenzívny zoznam toho, že ako sa zvyšujú poplatky, ale ja si dovolím tvrdiť, že v skutočnosti je ten problém s rozpočtom trošku inší. Tento rozpočet a táto vláda nám berie budúcnosť dvakrát. Prvýkrát je to tým, že nám tu budúcnosť prejedajú a to sú presne tie veci, o ktorých sme sa tu rozprávali. Odoberajú napríklad dôchodky budúcim dôchodcom, to je to devastovanie druhého piliera. Máme tu plošné hypotéky, ktoré nám tu budú teda bez rozdielu, či niekto zarába 10-tisíc eur alebo či niekto zaráta tisíc eur, budeme dotovať všetkých.
Rovnako energetická pomoc, je jedno, či si niekto ide vyhrievať bazén, nabíjať Teslu alebo niečo iné. Dáme to plošne všetkým. To je prvé. Táto vláda nám ide prejedať budúcnosť. Ale tá druhá vec, čo, čo teda by som dával za vinu aj predošlým vládam, je, že táto vláda a tento rozpočet nám aj zahadzuje budúcnosť, lebo tie peniaze, ktoré nám prejedia, ich stratíme raz, že nám zmiznú z toho rozpočtu. Ale druhýkrát ich nemáme zainvestované do tých správnych rozpočtových priorít. Ja by som napríklad povedal, rozprávali to tu viacerí predrečníci, spomeniem napríklad školstvo, školstvo dlhodobo zanedbávané, platy učiteľov, keď chceme mať najlepšie deti vzdelané, mali by sme mať vyššie platy učiteľov. Zdravotníctvo. Zdravotníctvo, stále som tu rozprával, rozprával tu veľakrát o tom, ako zaostávame v tých investíciách do zdravotníctva. My sme jedna z krajín, ktorá do toho zdravotníctva dáva najmenej. Štát namiesto toho, aby zainvestoval do zdravotníctva a neplatil len 50 eur za jedného človeka alebo napríklad, aby platil viac, napríklad ako Česi majú 80 eur na jedného svojho poistenca, tak my si radšej povieme, že ideme teda platiť vyhrievanie bazénov, Tesiel alebo zaplatíme tu hypotéky všetkým. Čiže ja to zopakujem na záver. Táto vláda nám prejedá budúcnosť, míňa peniaze, ktoré nám budú chýbať a druhá, zahadzuje nám budúcnosť tým, že neinvestuje do dôležitých vecí, ako je školstvo alebo aj zdravotníctvo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja by som chcel reagovať na časť pána Pročka, ktorý hovoril o tom, že táto vláda sa snaží ešte viac zaťažovať ľudí tým, že sa snaží vybrať rôzne poplatky, on ich vymenovával. Ja keďže sa venujem zdravotníctvu, tak chcel by som teda poukázať na to, čo v zdravotníctve, že ako k tomu vláda pristúpila. V zásade keď sme krajinou, ktorá v rámci Európskej únie dáva jedným z najmenej zdrojov do zdravotníctva, čo sa týka teda verejných zdrojov. Len takí Česi dávajú približne o tretinu viac. Tie najväčšie krajiny dávajú teda o 2/3 viacej, my dáme o polovicu a tá vláda k tomu pristúpila spôsobom, že ide zvyšovať odvody. My sme ale zároveň krajinou, ktorá má jednu z najväčších daňovo-odvodových zaťažení. Táto vláda sa rozhodla, že ide toto daňovo-odvodové zaťažovanie zvyšovať ešte o jeden percentuálny bod. Zároveň tu dnes už o tom bola diskusia, to že zvýšime o 1 % tie zdravotné odvody. To neznamená, že zvýšime aj ten efektívny výber daní, ten už potom aj klesá. Samozrejme, máme tu ešte dve iné možnosti a tá ďalšia možnosť okrem toho, že teda tri možnosti dokopy. Okrem tej jednej možnosti, že navýšime teda odvody mohla by vláda pristúpiť aj k tomu, že navýši poplatky, že tak ideme navyšovať teda tie zdroje v tom zdravotníctve, ktoré už sú chabé v rámci toho európskeho porovnania. Ale poplatky už dneska máme tiež podľa OECD štatistík 20 % neformálne platby, to nerátame korupciu alebo, alebo podobné neformálne platby, ktoré nevieme zmerať. Ale už aj tie formálne doplatky sú už veľmi vysoký. Alebo potom je tá tretia možnosť, čo sú poistenci štátu a tu sa rozhodol teda štát alebo súčasná vláda, že radšej bude investovať do neadresnej energetickej pomoci, alebo do dotovania, plošného dotovania hypoték, čo už sa tu kolegovia vyjadrovali, ale nezainvestuje do zdravotníctva.

Ďakujem za slovo, pán minister.
Ja tiež oceňujem možnosť diskusie a čo ešte teda oceňujem, je to, že si uvedomujete vplyv výdavkov na zdravie. Vy ste spomenuli také tvrdenie, že pijeme veľa sladených nápojov, áno, je to pravda, u tínedžerov naozaj stúpa ten počet skonzumovaného cukru v nápojoch a vy ste povedali, že tak preto treba reagovať aj novou daňou zo sladených nápojov. Ale naopak, čo neoceňujem, je podľa mňa taká dvojmetrážnosť. Dvojitý prístup, pretože pri tejto štatistike dokážete argumentovať tým, že ideme sa starať o zdravie, preto zvyšujeme dane a ideme trošku ovplyvňovať správanie obyvateľstva.
A na druhej strane, ten dvojaký meter vidím v tom, že doteraz sa tu podporovalo uhlie vo veľkom a máme tu každoročne vyše 5-tisíc zbytočných úmrtí, ktoré, ktoré sme mohli predchádzať. Zbytočné úmrtia, znečistené ovzdušia. Nadväzujúc na to, na plošnú energopomoc, 1,25 miliardy míňame na podporu ďalšiu energetickú, všeobecne podporuje fosílne palivá, ktoré nám zase zdravie znižujú. Keď sa pozrieme zároveň ale na to, keby vám záležalo tak veľmi na, na vplyvoch financií na zdravie, tak ten rozpočet nevyzerá tak, ako vyzerá. Máme tu plošnú pomoc neadresnú, ale zároveň sme krajinou, ktorá na zdravotníctvo dáva takmer najmenej z celej Európskej únie. Ja len keď sa pozriem napríklad na takú jednoduchú štatistiku, že koľko dávajú za svojich poistencov štátu Česká republika, tak je to približne 80 eur tento rok, my budeme dávať okolo 50, maximálne na 55 eur sa dostaneme. Čiže ja by som naozaj poprosil, že ak vám záleží pri vplyvoch financií na zdravie, tak si myslím, že to treba zohľadniť v celom rozpočte a nerozprávať tu len o sladených nápojoch.
Ďakujem.