Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som reagovať na môjho predrečníka pána Mikulca. On spomenul, že on robil taký výpočet toho, do čoho zainvestovala predošlá vláda a on spomínal teda aj, že zainvestovali do platov lekárov. Ja nechám bod tej minulej vláde v tom, že aspoň teda dáva do tých štrukturálnych tém, ktoré môžu zvyšovať HDP, teraz čo je zdravotníctvo do platov lekárov, aj keď to nebolo príliš efektívne, ale stále mu nechám bod preto, lebo je to lepšie ako táto vláda, čo robí v tomto, ja to nazývam, že lex prežieranie budúcnosti. Oni idú presne, plošné dotovanie energií, aby sme tu vyhrievali bazény, aby sme tu nabíjali Tesly, aby sme tu mohli ťažiť kryptomeny zadarmo alebo dotovanie, dávame tu plošne hypotéky a oni úplne kašlú na tie, na tie priority rozpočtové, na ktoré by sme v skutočnosti niečo mali dávať. To je práve to zdravotníctvo a do zdravotníctva nielen na platy, platy sú dostatočne stabilizované, dokonca mladí ľudia, ktorí hovoria, že čo im najviac vadí, prečo odchádzajú do zahraničia mladí lekári, lekárky, zdravotníci, zdravotníčky, tak to nie sú platy, ani pred tým zvýšením to neboli platy, je to kvalita života, ktorá tu je na Slovensku. To, že nemôžu kvalitne tu bývať, nemôžu si zohnať bývanie, nemôžu si svoje deti dostať do škôlok, neexistuje tu právny štát. Napríklad keď sa pozrieme na samotné nemocnice, ako, ako robia náborové kampane v Česku, tak oni presne toto chápu a ponúkajú napríklad mladým ľuďom to, aby, aby už mohli hneď dostať nejaké nájomné bývanie v rámci toho, keď sa tam presťahujú. Tuto to vôbec nerobíme. A zároveň tie platy lekárov sú ešte, ešte to má najhoršie, že tie, že tie peniaze v tom zdravotníctve treba investovať do tých sektorov alebo do tých segmentov, ktoré oveľa viac pomôžu zdraviu občanov, aby sme zvyšovali HDP. To je napríklad tá prevencia. Alebo všeobecná ambulantná starostlivosť. To sú peniaze, ktoré keď zainvestujeme do zdravia občanov, tak tie budú vedieť produkovať vyššie HDP a potom na konci dňa prinesú aj väčšiu produktivitu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý deň, dobrý deň, som tu (povedané so smiechom). Ďakujem, ďakujem, ďakujem za slovo. Ja by som chcel reagovať na, na tému nezávislosti RTVS, ktorú spomínal tuto kolega. Pretože my sme tu počuli aj vo vystúpeniach to, že tým, že nebudeme dávať taký vysoký príspevok na RTVS, tak necháme im, necháme ju to dobehnúť si cez, cez vyššie príjmy z reklamy. Ja to považujem za nebezpečné z dvoch pohľadov.
Prvý je, a to zrovna aj kolegyňa Kleinert už spomínala, je, že my vlastne budeme robiť z riaditeľa RTVS-ky určitého žobráka alebo obchodníka, ktorý nebude naháňať verejnoprospešný záujem, ale bude naháňať tuto prostriedky z reklamy, aby, aby ich teda získal, aby tá televízia teda mohla mať nejaké väčšie príspevky, väčšie príjmy. Zároveň my to, zároveň my to naopak práveže podľa mňa robíme závislejšiu tú televíziu. Zároveň menej kapacít bude môcť tá televízia potom venovať na to, aby sa mohla venovať skutočne zmysluplným verejnoprávnym témam. Zároveň ja osobne ako divák viem povedať, že jedna, jedna z fíčoviek, prečo ľudia pozerávajú RTVS, je to, že tam nie sú reklamy. A teraz, keď tam začnú byť desať, 15-minútové bloky, alebo ja neviem, ako dlhé bloky, ako to plánujete tuto, páni a dámy, vo vládnej koalícii, tak znižuje sa aj atraktivita tej televízie, tá jej sledovanosť.
A ďalšia vec. Hovorilo sa tu aj o tom, že tak teda my ako štátne inštitúcie začneme lepšie využívať informačné rôzne kampane. No tak ja, ja mám čerstvú skúsenosť s ministerstvom zdravotníctva. Sledujem ho dlhšie a ja teda nevidím teda žiadne efektívne kampane ani teraz. A keď hovoríme o tom, že tak aby sme navýšili príjmy RTVS, tak tu vlastne nafúkneme produkciu rôznych kampaní a objednávanie reklamného priestoru zo štátnych inštitúcií. Ja si myslím, že tie štátne inštitúcie momentálne na to dneska nemajú ani kapacitu a často ani vôľu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ďakujem aj teda mojím predrečníkom, aj pánovi Sulíkovi. Ja oceňujem to, že tu začína aj debata o tom, že veľmi dlho sme viedli debatu o tom, že ako sú tieto výdavky nesprávne a myslím si, že sa im kolegovia celkom extenzívne venovali. Teraz sa už tá debata trošku točí aj k tomu, že ako by sme možno tie peniaze mohli lepšie využiť, možno na nižšie dávky. Bolo tu vymenovaných viacero zraniteľných skupín, okrem dôchodcov sú to práve mnohodetné rodiny alebo, alebo teda osamotené matky alebo rodičia vo všeobecnosti. A len ja by som ešte tú debatu a preto to aj nazývam, tento balík, lex ožobračovanie alebo prežiera... lex prežieranie budúcnosti. To preto, lebo tá debata by mala ísť ešte ďalej, kde tie výdavky možno by sme nema... mali použiť v úplne inom sektore. Preto ja by som napríklad, preto ja stále vraciam tú debatu k školstvu alebo k zdravotníctvu, alebo veľmi dobrá debata je o konkrétne v zdravotníctve aj napríklad starostlivosť o duševné zdravie. Máme tu vládne tintenky, ktoré hovoria o tom, že možno až 2 % HDP nám utekajú kvôli tomu, že neinvestujeme do starostlivosti o duševné zdravie. Pretože títo ľudia buď sú na péenkách, majú zníženú pracovnú efektivitu alebo celkovo sú v nejakých invalidných dôchodkoch, čerpajú veľmi veľa zdravotnej starostlivosti, lieky musia užívať, neskôr možno aj sociálny systém ovládať, zaťažujú.
Rovnako táto debata je napríklad, prečo sa, prečo tieto peniaze nejdeme venovať napríklad starostlivosti o životné prostredie. Ďalší vládny tintenk, inštitút environmentálnej politiky hovorí, že to, že tu máme znečistené ovzdušie, nás stojí približne päťtisíc životov ročne. Prečo napríklad sa tejto oblasti nevenujeme? My namiesto toho vedieme debatu o tom, ako plošne hádzať helikoptérové peniaze na ktorú a akú skupinu, v akej forme, a vôbec nemyslíme nad tým, že keby sme možno investovali do zdravotníctva, školstva, tak to ďalej zvýši HDP do budúcnos... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem za objasnenie teda tých skutočností môjmu predrečníkovi Marekovi Krajčímu.
Spomenul si tam, Marek, jednu zaujímavú vec, ktorá súvisí s ďalším zákonom, ktorý tu budeme prerokovávať, a že my vlastne v tomto lex prejedanie budúcnosti, ktoré tu máme predložené, sa rozprávame o zvyšovaní zdravotných odvodov o jeden percentuálny bod, ale zároveň tu budeme mať na tejto schôdzi aj zákony, ktoré, ktoré oslabujú inštitúciu, nezávislosť inštitúcie, ktorá práve tieto odvody má kontrolovať, a to je ten tzv. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Je to jediná inštitúcia, ktorá má právomoc kontrolovať, ako sa tu nakladá v našom zdravotnom celom systéme so zdravotnými odvodmi a my tu v ďalšom zákone, ktorý teda bude už ďalším bodom, ideme napádať závislosť, resp. nezávislosť tohto úradu. Prvýkrát v histórii tejto republiky sa stáva, že, že úrad bude v skutočnosti nezávislý, resp. je v súčasnosti tým, že ho, že predsedníčku alebo predsedu menuje prezidentka, my to ideme odobrať. Prvýkrát tento, tento úrad sa zakúsava do politicky citlivých káuz, čo je napríklad aj hospodárenie poisťovne Dôvera, čo tu spomenul môj predrečník, a ja len pripomeniem, že mali sme tu prípady, keď tento úrad bol politicky závislý a keď si spomenieme napríklad na prípad prvej Ficovej vlády, tak vtedy tento úrad dokázal odklepnúť, že zo zdravotného poistenia, z nášho zdravotného poistenia sa dokázalo vtedy zlúčením poisťovní cez Dôveru odliať vyše 400 miliónov eur.
My teraz ideme zvyšovať zdravotné odvody na jednej strane, ale na druhej strane tu zase sa ideme v ďalšom návrhu zákona rozprávať, čo si tu chce vládny valec pretlačiť o tom, ako ideme efektívne znížiť kontrolu nad týmito zdravotnými odvodmi.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ja by som chcel nadviazať na kolegu, ako rozprával o udržateľnosti toho systému samotného. A on rozprával veľmi veľa o udržateľnosti v dôchodkovom, teda sociálnom, ale ten je veľmi prepojený aj s tým zdravotníckym systémom, pretože dneska máme problém s tým a kolega sám aj o tom rozprával, že starne nám populácia a stále máme menej a menej ekonomicky aktívnych ľudí, ktorí môžu platiť zdravotné odvody alebo aj sociálne odvody na to, aby financovali teda súčasných, ale aj budúcich dôchodcov. Ale čo je problém extra v tom zdravotníctve, je, že čím nám viac starne populácia, tak tá populácia si vyžaduje viac zdravotnej starostlivosti, ale aj sociálnej starostlivosti, ošetrovateľskej, ktorá je často prepojená, a my dneska teda, keďže sme systém, ktorý dáva jeden z najmenej výdavkov na zdravotníctvo v pomere v HDP v rámci Európy, a bude nám to ešte stúpať, robí tento systém veľmi neudržateľným. A keď vláda pristúpi k tomu, že ideme teda navyšovať zdravotné odvody, aby sme toto financovali, to je veľmi nepremyslený jednorazový krok, ktorý nielenže spôsobuje to, že možno v konečnom dôsledku znižuje výber dane, Laferrova krivka tu bola spomenutá, ale zároveň teda aj nemôžeme ho použiť viackrát. To znamená, že keď sa pozrieme napríklad aj na návrh rozpočtu, to sa tu komunikuje, že budeme len štyri roky teda, že to je dočasné opatrenie, ale keď sa pozrieme na ten samotný návrh rozpočtu, ktorý teda nie je veľmi konkrétny, je to jedna strana zatiaľ, tak ten sám priznáva k tomu, že tieto odvody sú nedostatočné, to znamená, že tvorí to len nejakú štvrťku z toho, aký bude ten nárast do toho zdravotníctva tento rok. To znamená, že ide zároveň o krok, ktorý vytvára nejakú, ktorý vytvára nejakú akože nesystémovosť a zároveň to ani ten problém nevyrieši.

Ja sa chcem pripojiť k mojim predrečníkom. A, pán predsedajúci, ak by teda platila nejaká prezumpcia neviny alebo nevedomosti, takže by ste sa dozvedeli o tom, o tej praxi, čo sa tu deje na výboroch teraz, tak to nemohlo platiť do tej doby, lebo náš klub vás tu ráno upovedomil procedurálnym návrhom a sme prosili o to, aby sa tu chvíľku počkalo a nebolo to rešpektované. Ja toto považujem za obzvlášť hanebné, lebo ste na to boli upozornení ráno.
A čo sa teraz týka tej samotnej konsolidácie. Kolegovia to tu nazývali lex ožobračovanie, ja by som to radšej nazýval lex prežieranie budúcnosti, pretože vy nám beriete dvakrát budúcnosť. Prvýkrát tým, že tú špajzu, to nám vyprázdňujete a ešte si do nej, ešte si do nej požičiavate. Tie peniaze tam nemáme. Mne to pripomína takú tú scénu z narkóz, keď Pablo Escobar si musel kúriť tými bankovkami, tak to vy dneska robíte.
Potom vidíme to napríklad na tých dôchodkoch. Plošne. Je jedno, aké tu máme úroky, ideme to plošne zadotovať všetko. Je jedno, akú nehnuteľnosť si kúpite. Vidíme to, vidíme to na energopomoci. Už tu boli spomenuté, ja som to včera hovoril tiež, vyhrievanie bazénov, nabíjanie Tesiel, vykurovanie sáun, to nám je úplne jedno, alebo najnovšie asi vláda aj hovorí, že keď dotuje elektrickú energiu, tak napríklad občania si môžu pomôcť sami, lebo môžu začať ťažiť krypto vďaka tomu.
Takže, milí občania, zadotujeme vám energie, kúpte si osem grafických kariet a môžete si ich zapojiť a pomôžte si sami. Toto vám asi vláda teraz hovorí.
A druhýkrát nám kradnete budúcnosť v tom, že vy tieto peniaze, ktoré teraz prežierate v tej špajze, tak, tak čo keby ste ich možno radšej investovali alebo neinvestujete ich do zdravotníctva, do školstva. Čiže vy tie peniaze miniete, ale ešte ich ani nepoužijete na to, na čo by ste ich mali použiť.
Ďakujem.

Ďakujem, Tomáš, za tvoje vystúpenie. Mňa vrátilo do akademických čias, keď som si, keď sme sa učili o Beveridgeovi a Bismarckovi, a ja teda na to nadviažem, že ten, my sme boli dlhodobo takí akože viac prikláňajúci sa systém k tomu, k tomu systému verejného zdravotného poistenia, že z odvodov financujeme ten systém, teda ten Bismarckov model. Ten výraznejší odklon mal nastať, teda dialo sa to na konci predošlej vlády Roberta Fica, na začiatku minulej vlády. Keď presne prichádzala tá filozofia, že nejdeme sa pozerať na to, ako ideme financovať systém z odvodov zdravotného poistenia, lebo to skáče hore-dole podľa toho, ako máme krízy, ale určime si nejaký celkový balík, aký by sme mali mať v zdravotníctve a na základe toho potom, že koľko platíme za poistencov štátu, je irelevantné, pretože to tu nejak dofinancujeme. No a dneska sa vraciame viac k tomu systému zas, teda že budeme sa spoliehať viac na nejaké fixné percentá, ale ono je to v dlhodobom, ako správne Tomáš povedal, neudržateľné, a to v tom, pretože on spomínal práve tú pyramídu demografickú. Keď si pozrieme všetky prognózy, napríklad SAV, do roku 2050, my sme jedna z krajín, ktorá je najviac ohrozená nárastom výdavkov a nielen zdravotníctva, ale aj dlhodobej starostlivosti, pretože ono je to spolu previazané a dneska napríklad nemáme žiadny vytvorený systém na to, čo sa vlastne má financovať pri tej sociálnej starostlivosti a naopak, čo v zdravotníctve sa financuje cez sociálnu starostlivosť. A dneska, teda my prichádzame k tomu, že my čelíme v najbližších desiatich rokoch veľkému nárastu financií, ktoré budeme potrebovať do toho systému.
A ja si myslím, že, že to, že tá vláda to dneska úplne ignoruje, pretože my už sme dnes krajinou, ktorá v rámci eurozóny dáva najmenej na zdravotníctvo a keď dávame dnes najmenej a najbližšie nás čaká ešte, že nárast bude obrovský a my ideme prežierať tie peniaze na rôzne plošné dotovania energií, hypoték a ja neviem čoho a ignorujeme to zdravotníctvo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Keďže je to do veľkej miery rozpočtová debata, tak ja budem na Janku reagovať na tie čísla, čo ona na začiatku hovorila. Ona síce spomenula, že 10 rokov dozadu, tuším, hovorila, že sme tam mali v zdravotníctve celkovo 3 a pol miliardy eur, ale ja som teda fanúšikom toho, že keď sa pozeráme na výdavky zdravotníctva, aby sme sa viac pozerali na inšie indikátory. Buď na to, že koľko celkovo z HDP míňame, alebo máme tu výdavky na jedného obyvateľa. A tu aby som možno ukázal, že aká priorita bola pre vlády Roberta Fica zdravotníctvo, tak som si napríklad pozrel, teraz som si otvoril tzv. OECD štatistiky a pozerám sa, že v roku 2016 sme dávali, teda to bola predposledná vláda Roberta Fica, sme dávali 7 % HDP na zdravotníctvo. Keď Robert Fico končil v 2019, tak sme dávali 6,9. To znamená, že my sme reálne o 0,1 percentuálneho bodu ešte za to obdobie predposlednej vlády Roberta Fica znížili výdavky na zdravotníctvo. A preto to chcem na tom ukázať, že keď sa pozrieme na vyspelejšie krajiny, tie, ktoré sa vám dávajú za príklad, napríklad také Nemecko, tak oproti naším 7 %, teda súčasným už 7,8 % HDP dáva takmer 13 % HDP na zdravotníctvo. Holandsko dávalo 11 % v roku 2021. To znamená, že ten samotný objem nominálny tých financií tam nie je až taký dôležitý, podľa mňa je dôležité sa pozerať na to, ako zaostávame v porovnaní alebo s ostatnými krajinami, alebo v tom indikátore HDP, alebo na jedného obyvateľa. A ja si myslím, že ten súčasný rozpočet to rovnako ukazuje, že on viac-menej iba sanuje tú situáciu, to aby sme tu vedeli svietiť, kúriť, ale nie je v ňom nič na nejaký rozvoj, investície, inovácie, posúvanie zdravotníctva vopred, čiže ja som z toho aj v niečom smutný, že tu iba... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem kolegovi Mariánovi Viskupičovi, že v úvode aj teda sa venoval tomu, že aká je tu úroveň diskusie k týmto konsolidačno-rozpočtovým záležitostiam. Ja budem, Marián, s tebou súhlasiť, že ocením teda postoj ministra financií, ktorý tu sedí, ako teda sme videli pred chvíľou z donútenia. To isté sa, to isté sa nedá povedať o ministerke Dolinkovej, my tu zvyšujeme zdravotné odvody a ja som tu ministerku Dolinkovú nevidel vôbec diskutovať a pre mňa je to o viac znepokojúcejšie, že keď sa pozriem na návrh rozpočtu, ktorý tu už lieta verejným priestorom, videli sme ho na hospodársko-sociálnej rade, dneska bol schválený na rokovaní vlády. Tak vlastne ja, ja sa z neho nič nedozvedám, to je hlavná kniha, čo sa týka zdravotníctva, no v súčasnosti má jednu stranu. Minule vládne knihy hovorili o zdravotníctve, tak keď som si pozrel predošlý rok, tak to bolo 14 strán, 15 strán, kde sme sa konkrétnejšie dozvedeli, čo tá vláda plánuje robiť so zdravotníctvom. Jediné čo sme sa dozvedeli, prišlo konsolidačné lex kosolidácia alebo ako to kolegovia nazývajú lex ožobračovanie. Prišli nám, že nám idú zvyšovať odvody, vieme, že z týchto odvodov zdravotníctvo naberie približne 250 miliónov, prišla jedna strana v hlavnej kniha návrhu rozpočtu, kde sme sa dozvedeli teda, že zdravotníctvo bude mať dokopy asi približne o 900 miliónov viac a zároveň nič tam nie je ďalej popísané, ako sa tieto zdroje budú deliť. Ja si teda viem, keďže sa zdravotníctvu venujem, viem si povedať, že máme tu platový automat, ktorý nám zhltne približne tretinu týchto zdrojov, čiže to, čo príde na poistnom, rovno to dáme na platy lekárov, sestier, ústavno-zdravotníckeho personálu, zvyšok si tak môžem akurát domýšľať. Viem, že tu máme, možno inovatívne lieky nám prichádzajú, viem, že tu budeme musieť viac zaplatiť za produkciu v nemocniciach, viem, že tu máme dlh nemocníc, ale nič iné tu neviem. Takto by diskusia asi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Matovič spomínal taký extenzívny zoznam toho, že ako sa zvyšujú poplatky, ale ja si dovolím tvrdiť, že v skutočnosti je ten problém s rozpočtom trošku inší. Tento rozpočet a táto vláda nám berie budúcnosť dvakrát. Prvýkrát je to tým, že nám tu budúcnosť prejedajú a to sú presne tie veci, o ktorých sme sa tu rozprávali. Odoberajú napríklad dôchodky budúcim dôchodcom, to je to devastovanie druhého piliera. Máme tu plošné hypotéky, ktoré nám tu budú teda bez rozdielu, či niekto zarába 10-tisíc eur alebo či niekto zaráta tisíc eur, budeme dotovať všetkých.
Rovnako energetická pomoc, je jedno, či si niekto ide vyhrievať bazén, nabíjať Teslu alebo niečo iné. Dáme to plošne všetkým. To je prvé. Táto vláda nám ide prejedať budúcnosť. Ale tá druhá vec, čo, čo teda by som dával za vinu aj predošlým vládam, je, že táto vláda a tento rozpočet nám aj zahadzuje budúcnosť, lebo tie peniaze, ktoré nám prejedia, ich stratíme raz, že nám zmiznú z toho rozpočtu. Ale druhýkrát ich nemáme zainvestované do tých správnych rozpočtových priorít. Ja by som napríklad povedal, rozprávali to tu viacerí predrečníci, spomeniem napríklad školstvo, školstvo dlhodobo zanedbávané, platy učiteľov, keď chceme mať najlepšie deti vzdelané, mali by sme mať vyššie platy učiteľov. Zdravotníctvo. Zdravotníctvo, stále som tu rozprával, rozprával tu veľakrát o tom, ako zaostávame v tých investíciách do zdravotníctva. My sme jedna z krajín, ktorá do toho zdravotníctva dáva najmenej. Štát namiesto toho, aby zainvestoval do zdravotníctva a neplatil len 50 eur za jedného človeka alebo napríklad, aby platil viac, napríklad ako Česi majú 80 eur na jedného svojho poistenca, tak my si radšej povieme, že ideme teda platiť vyhrievanie bazénov, Tesiel alebo zaplatíme tu hypotéky všetkým. Čiže ja to zopakujem na záver. Táto vláda nám prejedá budúcnosť, míňa peniaze, ktoré nám budú chýbať a druhá, zahadzuje nám budúcnosť tým, že neinvestuje do dôležitých vecí, ako je školstvo alebo aj zdravotníctvo.