Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel reagovať, toto vystúpenie, čo sme tu teraz videli, pána poslanca a tieto pozmeňovacie návrhy, to len ukazuje ten chaos, tú neprofesionalitu vládnutia, tú neprofesionalitu toho, ako sa robia veci.
Najprv nám tu pretlačíte takéto veci, dôležité, o menení inštitúcií tohto štátu skráteným legislatívnym konaním, následne sa pozeráme na to, ako spájate rôzne návrhy. Však to je, to je normálne hala-bala. To je, ako keby psíček a mačička varili kašičku, a vy takto riadite štát. Vy tam nahádžete ministerstvo školstva, Slovenskú informačnú službu, protimonopolný úrad už sme tu mali avizovaný, úrad pre dohľad, potom tu riešite vývoz zbraní, potom neviete ani poriadne odôvodniť samotné ustanovenia, ktoré tam sú.
Takže ja by som naozaj chcel apelovať na to, že práve preto máme v rokovacom poriadku zadefinované, prečo majú ísť určité návrhy alebo v akom prípade majú ísť skráteným legislatívnym konaním. Je to v prípade hospodárskych škôd, je to prípade bezpečnosti alebo v prípade porušenia ľudských práv.
Ja si dovolím tvrdiť, že toto vôbec nie je naplnené a týmto svojím konaním, čo nám tu práve dokazujete, a mierne nadviažem aj na tie otázky, ktoré už tu mali kolegovia, dokazujete, že naozaj by sme tu mali dodržiavať nejaký postup, mala by tu byť nejaká diskusia, nemali by sme obchádzať skrátenými legislatívnymi konaniami medzirezortné pripomienkové konania, a keď tu máme rôzne zákony, rôzne inštitúcie napríklad v prípade zdravotníctva, ktoré tu kontroluje 8 mld. eur, tak malo by to ísť zvlášť zákonmi, zvlášť legislatívnymi konaniami, a nie takto, ako psíček a mačička, keď varia nejakú kašičku, a nahádžu tam všetko, čo si zmyslia.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem ti... Ďakujem za slovo. A ďakujem, Tina, za toto vystúpenie.
Ty sa venuješ téme, si aj spomínala, školstvu, ja osobne považujem školstvo spolu so zdravotníctvom za tie dve najdôležitejšie rozpočtové priority, tie štrukturálne priority, ktoré sú schopné generovať ďalšiu produktivitu obyvateľstva. Keď máme vzdelané obyvateľstvo, zdravšie obyvateľstvo, dokáže to vytvárať, produkovať ďalšie HDP, a preto ja som rozprával, som to tak ľudovo nazýval, tento celý návrh, lex prežívanie budúcnosti, a to z dvoch dôvodov.
Ten prvotný bol ten, čomu si sa aj ty sama venovala, a to boli tie, to plošné rozhadzovanie, to pálenie bankoviek, to vyprázdňovanie tej špajze, míňanie na zlé veci, teda neefektívne veci. To sú napr. tie plošné energopomoci, si to aj spomenula. Vôbec nerozlišujeme to, že či si niekto nabíja teslu, vôbec nerozlišujeme to, či si niekto cez desať grafických kariet doma ťaží kryptomeny. Vôbec nerozlišujeme to, či si niekto vypne radiátory, zapne si elektrickú saunu a ide si vyhrievať byt. Nerozlišujeme to, že či niekto si chce vyhrievať bazén napríklad. Hypotéky sú ďalšou dobrou mo... ďalším dobrým príkladom. Nepozeráme sa na to, kto si kupuje akú nehnuteľnosť, jediné obmedzenie je tam teda na príjem, ale je úplne jedno, že či niekto kúpi nejakú vilu s 8-percentným úrokom, však štát niečo preplatí. No a to je tá prvá trestuhodná vec.
Druhá trestuhodná vec a ten druhý dôvod, prečo si tu prežierame budúcnosť, resp. táto vláda nám plánuje prežierať budúcnosť, je práve to, o čom si aj ty hovorila. Tie peniaze po prvé minieme, ale po druhé my ich ani neminieme na, alebo ich neinvestujeme do tých priorít štrukturálnych, ako je školstvo a zdravotníctvo, kam by sme to mali.
To znamená, že my nielenže nevyužijeme príležitosť, my utekáme úplne opačným smerom. Minieme aj tie peniaze, ktoré by niekto v budúcnosti mohol míňať na to zdravotníctvo a školstvo.

Ďakujem za slovo. Kolegyňa hovorila aj o tom, že kto tu vlastne má akú zodpovednosť nejakú. Hovorila aj o tom, že vlastne, my si to málo pripomíname, že SMER a teraz aj bývalý HLA... bývalý SMER, dnešný HLAS, tí tu, tí nám tu vládli 12 rokov.
A ja tento argument si naňho veľmi často spomínam, keď sedíme na výboroch a prebieha nimi tých veľa skrátených legislatívnych konaní, a súčasní koaliční predstavitelia veľmi často hovoria o tom, že aké to, ako za všetko tu môže minulá vláda, ako sa tu veci pokazili, a preto rýchlo ich musíme opravovať. A ja si vždy spomeniem na tento argument, že pred nimi tu ešte niekto iný bol.
Ale chcem ešte rozprávať o niečom inom. Keď sme tu tlačili tie skrátené legislatívne konania, ktorými teda musíme údajne opravovať tie zlyhania tej minulej vlády, tak dneska sme si tu napr. schválili aj nejakú prioritu tých bodov, ktoré tu budú nasledovať. Napríklad pre mňa je veľmi zvláštne, že ministerstvo športu je pre túto vládu a pre túto republiku oveľa dôležitejšie ako napr. samotný rozpočet. Prečo nerokujeme o rozpočte skôr ako o nejakom ministerstve športu? Tak asi tu vidíme, čo je pre túto skôr koalíciu dôležitejšie ako pre túto samotnú republiku. Potom tu, potom tu vyjdete von a budete tu strašiť ľudí o tom, o rozpočtovom provizóriu, ale nevedeli ste samotný bod predradiť pred... pred to, pred samotné ministerstvo športu. Zároveň napr. nároč... národný informačný systém, že ako to minulá vláda nestihla, ako ste nás strašili na výboroch, prečo skrátené legislatívne konanie. No v ktorom bode je teraz národný informačný systém? Kam je posunutý? Niekde úplne dozadu. Takže ukazuje nám to, že až také veľké hospodárske škody a iné, aké ste sa tu teda ani nesnažili prezentovať, asi tu nebudú.
Takže ja by som chcel vyzvať možno kolegov, že keď tu prebieha, alebo, alebo keď tu budeme mať najbližšie hlasovanie, ukážte čo je dôležitejšie možno pre túto republiku, a nie pre samotnú koalíciu. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Môj predrečník pán Pročko spomínal ministerstvo športu, ktoré tu ide zriaďovať pán, pán Danko, ktoré, na ktoré teda máme vyčlenené aj prostriedky, približne 100 mil. v tom rozpočte súčasnom, ale ja by som chcel pripomenúť, že skutočná podpora športu, ale aj hocičoho iného sa nevytvára cez to, že mi urobíme nový úrad a zrazu sa teraz budeme mať tu veľmi dobre a všetci začnú športovať a všetci budú zdraví, tá skutočná podpora tých vecí sa dá robiť aj v existujúcich inštitúciách. Stačí niekedy ukázať viac vôľu ako to, že si napíšeme zákon. No tak by sme mohli napísať aj zákon, že zajtra môže, bude svietiť slnko po 18.00 hod., ale nestane sa to. Tak je to aj so športom, tak je to aj so zdravím.
Ja by som chcel upriamiť pozornosť na to, ako možno k tomu športu treba pristupovať. A treba ho vnímať celkovom kontexte zdravia. My sme v Progresívnom Slovensku už aj v predminulých voľbách ale aj v týchto voľbách hovorili o tom, že samotný koncept zdravotníctva je už zastaralý, pretože treba sa pozerať na celkový koncept zdravia. A to zdravie samotné znamená, že budeme sa starať teda aj o samotný šport a pohyb, podporovať ho, budeme sa pozerať na životné prostredie, čo tu máme napríklad zbytočných 5-tisíc úmrtí len na Slovensku znečisteného ovzdušia kvôli tuhým látkam. To sú zbytočné náklady zdravotného poistenia, invalidity, sociálne dávky, znížená produktivita.
Rovnako pri zdraví sa musíme napríklad pozerať aj na duševné zdravie. Duševné zdravie, keď sa pozrieme na správu UHP o duševnom zdraví, ktorá je už niekoľko rokov stará. To je rovnako správa štátneho inštitútu, tak vidíme, že strácame približne 2 % HDP.
Rovnako napríklad strava, kvalitné potraviny. To sú všetko veci, ktoré vplývajú na zdravie. No a zároveň do toho sme krajina, ktorá v rámci Európskej únie dáva najmenej výdavkov na prevenciu, teda možno sa viac venovať tomu obsahu ako tvoreniu inštitúcii, len by som odp... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja som sa chcel venovať tomu procesu, ktorý tu aj môj predrečník spomínal, a mne to príde veľmi zvláštne a veľmi neštandardné. Mohol by som sa dlhšie venovať tomu samotnému skrátenému legislatívnemu konaniu, ktoré teda vo viacerých tých prípadoch naozaj absolútne nie je opodstatnené, a ale to, že tu máme aj dnes skrátené legislatívne konania, tak sa potom dejú absurdné situácie, že my napríklad ani na výboroch nestíhame poriadne preberať tie veci.
Čo sa týka, dosahy tých konsolidačných opatrení, teda ožobračujúcejších opatrení, nemáme ani samotný rozpočet veľmi často. A to je napríklad vec, ktorá, ktorá mne príde absolútne absurdná, že my sme tu veľmi dlho viedli debatu o tom napríklad, že do zdravotníctva ideme priniesť cez odvody nejakú sumu a že ideme to teda cez skrátené legislatívne konanie, že nie je to cez výbory, ktoré majú veľmi obmedzenú diskusiu, kde sa o tom nemôžeme ani porozprávať, ale zároveň sme nevideli ešte ani rozpočet, ako vyzerá. To znamená, že my sme sa v tom celom, akože nevideli celý ten obraz a chceli ste od nás, aby sme diskutovali, konkrétne čo sa týka zdravotníctva, teraz už to vieme o 25 % toho celkového obrazu.
No ale teraz to trošku fastforwardneme do dneška. Dneska už tu máme aj rozpočet, a keď sa pozriem na ten rozpočet, konkrétne zdravotnícky, čo je druhá najväčšia rozpočtová položka, tak teraz už síce vieme, že z odvodov tam príde približne 261 mil. eur, ale stále nevieme konkrétnu štruktúru toho rozpočtu. To znamená, že ten rozpočet má doslovne jednu stranu. Predtým sa rozpočty robievali, napríklad rozpočet minulý rok mal rozpočet 14 strán. Dôsledne sme sa dozvedeli, čo, kde a ako sa plánuje. A ja sa potom sám, ja sa tu pýtam aj kolegov, že ako chcete, aby sme diskutovali o týchto veciach, keď tu predkladáte nejaké konsolidačné opatrenia bez rozpočtu, keď potom predložíte aj rozpočet, tak nám neukážete nič konkrétne v tom rozpočte, tak ako tu vôbec máme diskutovať o niečom. (Potlesk.)

Ja sa pokúsim zareagovať teda na tú otázku od kolegu Dávida. Viacerí to načrtli, že prečo vlastne, keď tam dávame viac peňazí a stále viac a viac medziročne, tak prečo sa, nemáme lepšie výsledky. No tak prvá vec je taká, že môžeme sa pozrieť na tie ostatné krajiny, tak tých peňazí tam nedávame tak strašne veľa, ale je pravda, že z tých peňazí, čo tam dávame, ich nevieme dobre využívať. A dôvod je jednoduchý. Pretože tie veci, ktoré musíme robiť, trvajú dlhšie ako štyri roky. Napríklad naštartovať prevenciu? Alebo otočiť náš systém, aby sme sa neorientovali na nemocničnú starostlivosť, ako za komunizmu, ale začali sme sa viac venovať všeobecným lekárom a všeobecným ambulanciám? Kým vychováme nových lekárov v rezidentských programoch, kým naštartujeme prevenčné programy, to trvá dlhé, dlhé roky. Kým postavíme nemocnicu, namiesto toho, aby sme nakúpili iba rýchlo sanitky alebo zrekonštruovali okná alebo podobne. Tak vidíte to na Rázsochách, ako dlho to trvá. No to sú veci, ktoré potrebujú odvahu a ktoré potrebujú čas.
A ja zatiaľ som tu nevidel žiadneho ministra zdravotníctva alebo ministerku zdravotníctva v minulosti, ktorý by mal dlhodobú víziu, politickú podporu a zároveň, aby to mohol teda realizovať.
Mňa zaujala, to je možno aj reakcia na kolegu Šmilňáka, či sa nejdem venovať školstvu, tak ja sa napríklad, keď sa pozriem, možno málo ľudí v tejto snemovni vie, ale ak tu niekto bojoval proti poplatkom, ale trošku šlendriánsky, bol to pán Blanár. On prišiel s tou legislatívou, on už teda je aj expert na zdravotníctvo, tak ja možno môžem byť expertom na školstvo možno v ďalšom volebnom období. Lebo pán Blanár zaviedol, prosím pekne, takú reguláciu poplatkov, že zakázal všetko, ale tým pádom nevytvoril na to efektívne nástroje a tým pádom všetci vedia obchádzať ten zákon takým spôsobom, že tu už sa fakt za WiFi vyberajú rôzne poplatky, za objednávanie a úplne voľne. Takže nechcel by som dopadnúť ako pán Blanár a tak sa venovať školstvu, ale, ale to je aj tá odvaha, že napríklad pána Blanára by podľa mňa mali povolať, aby vyriešil poplatky na pohotovostiach, čo tu pani ministerka ignoruje.
Takže, pán Blanár, prosím, pomôžte nám.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som sa chcel venovať jednej téme, a to sú financie na zdravotníctvo, resp. ako, ako nám do zdravotníctva prúdia, ako ich vieme získavať, kde máme tie najväčšie problémy.
V tomto návrhu, ktorý ja volám teda lex prežieranie budúcnosti, je jeden z návrhov, ktorý teda má zvýšiť aj peniaze alebo zdroje v zdravotníctve. Sú to, je to zvýšenie zdravotných odvodov, teda sadzby zdravotných odvodov jedno percento a o jeden percentuálny bod. Ja zároveň mám potrebu túto debatu s týmto lex, ako to vy nazývate, konsolidácia, spájať zároveň aj s návrhom rozpočtu. Pretože už sme tu zároveň dostali aj nejaký návrh, nejaký návrh rozpočtu. My sme zatiaľ doteraz vedeli len, že pravdepodobne 260 miliónov pritečie do zdravotníctva. A všetci, čo sa venujú zdravotníctvu, tak vedia, že toto je pravdepodobne malá suma, pretože len táto suma dokáže pokryť, možno ani s odretými ušami, možno ani to nie, ten platový automat, čo znamená, že sú zakorenené, tzv. valorizácia miezd ústavných zdravotníckych pracovníkov. Vedeli sme teda, že vplyvom toho, že sa zvyšuje produkcia v nemocniciach, máme tu dlhy nemocníc, máme tu inovatívne liečby, no a tie lieky, ktoré prichádzajú, všetci sme teda vedeli, že pravdepodobne bude musieť prísť ešte nejaké ďalšie zvýšenie.
No a na moje prekvapenie rozpočet začal teda putovať verejným priestorom najprv na hospodárskej rade, tripartite, potom na rokovaní vlády, teraz nám príde už do parlamentu. A otvoril som si ho, teda hlavnú knihu, ako to robievam každý rok, že teda nech sa pozriem na to, ako vláda asi teda plánuje rozdeľovať financie do zdravotníctva. A na moje prekvapenie to hlavná kniha v kapitole zdravotníctva, v druhej najväčšej rozpočtovej kapitole, alebo v druhej, najväčší rozpočtový výdavok po dôchodkoch má len jednu stranu venovanú zdravotníctvu. Takže dozvedeli sme sa z toho, maximálne z tej jednej strany, čo sú asi cca aj tie príjmy, čo sú výdavky, koľko minieme teda na verejné zdravotné poistenie. A keď sa pozrieme na tie samotné nárasty, tak to je najdôležitejšie vždy na tých rozpočtoch teda, že, že čo, že kam, čo sú tie priority, tie rozpočtové priority v zdravotníctve vlády. No a z toho sme sa absolútne nič nedozvedeli.
Dozvedeli sme sa, že tu bude nárast 800 alebo 900 miliónov. Z toho teda vieme, že lex konsolidácia konkrétne do zdravotníctva alebo lex kradnutie budúcnosti má priniesť asi približne 260 miliónov, ale to, že či ideme dať do všeobecnej ambulantnej starostlivosti, to, či máme pripravené nejaké peniaze na to, že nám tu padne žaloba od Európskej komisie na zadlžovanie sa nemocníc, alebo to, či chceme viac investovať do inovatívnej liečby, o tom sme sa absolútne nič nedozvedeli.
Takže ja, teda zároveň sa mi veľmi ťažko vedie diskusia o konsolidácii verejných financií, keď vieme, že tu máme druhú najväčšiu rozpočtovú položku, ale zároveň teda nevieme, ako ten rozpočet konkrétnejšie bude nejakým spôsobom vyzerať. A ja by som vám chcel trošku priblížiť, lebo vláda si zvolila a teraz už to vieme, že najprv to boli úvahy, že či ideme dofinancovať zdravotníctvo tento rok len cez odvody. Teraz už z toho návrhu rozpočtu vieme, že vláda si zároveň, teda keďže počíta s nárastom nejakých 900 miliónov a tie odvody privedú iba 260 miliónov do systému, tak vieme, že pravdepodobne teda ráta, a nie pravdepodobne, s istotou, so skalopevnou istotou vieme, že to bude musieť dofinancovať cez štátny rozpočet, cez hromadnú platbu poistenca štátu.
A preto ja by som chcel trošku aj priblížiť, no my sme sa o tom aj v rozprave rozprávali, o tom, že kde vlastne vláda ako mohla pristúpiť k tej konsolidácii, ako mohla pristúpiť k navyšovaniu zdrojov do zdravotníctva, čo je nevyhnutné, a vláda v zásade má také tri základné spôsoby, len keď sa bavíme o verejnom zdravotnom poistení. To znamená teda, čo sa, z čoho sa uhrádza zdravotná starostlivosť. Prvým, ako by mohla vláda navýšiť zdroje v zdravotníctve, sú poplatky. To sú také neformálne platby. To znamená, že to sú, to sú také tie platby, keď prídete k lekárovi a niekto si od vás zoberie to, čo máme zlegalizované, čo napríklad, ja neviem, za rôzne potvrdenia alebo, alebo vodičáky, zbrojné preukazy a podobne. Potom tu máme také tie nelegálne, ktoré tu teda aj súčasná vláda nejakým spôsobom toleruje, že platby za WiFi, platby za energie a podobné platby, nelegálne poplatky za objednávanie. Niekedy sa bráni aj vstupu do ambulancie. Toto je, toto je jeden poplatok, toto je jeden zdroj, čo napríklad mohla k tomu vláda pristúpiť a mohla takto navýšiť zdroje v zdravotnom poistení. Niektoré krajiny, napríklad zahraničné, to robia tým spôsobom, že to zlegalizujú kompletne a zároveň ešte pridajú aj nejaké formy pripoistenia. Napríklad veľmi bežné je, že sa používa pripoistenie na dlhodobú starostlivosť, a to by bola napríklad legitímna debata.
Samozrejme vláda, ktorá tu je dneska, tak už sa vyslovovala voči tomu už pred voľbami, že toto nie je úplne cestou, tak k tomuto teda nepristúpili. Ale ja si zároveň dovolím tvrdiť, že k tej debate samotnej o tých poplatkoch, o tom uprataní bude musieť prísť. Pretože momentálne sa deje to, že všetky poplatky sú síce zakázané, ale aj tak sa vyberajú. Keď sa napríklad pozrieme na niektoré eurobarometrové prieskumy, ktoré sa tu dejú pravidelne, tak my sme jedna z krajín, ktorá má najväčšiu mieru korupcie, vnímanej korupcie a nielen vnímanej, ale aj reálnej, kde hovoria samotní respondenti na Slovensku Slováci a Slovenky, že 10, až desatina, 10 % sa stretáva s tým, že mimo zdravotného poistenia musí platiť neformálne poplatky. To znamená, že, a keď si to spojíme ešte s jednou štatistikou, že my sme jedna z krajín, ktorá má najväčšiu mieru doplácania, percentuálnu, z toho, čo platíme za zdravotníctvo. Podľa štatistík OECD je to približne 20 % a v tom ešte nie sú započítané tieto rôzne poplatky za energie, za WiFi alebo za objednávanie a podobne. Takže túto cestu si teda vláda nevybrala.
Potom mala, samozrejme, druhú možnosť, čo sú odvody. Je to, je to veľmi jednoduché zvýšiť odvody a zároveň to má veľmi veľa negatívnych nejakých konotácií. Napríklad aj vláda v samotnom materiáli priznáva, že keď ide navýšiť o 1 % odvody, tak že to spôsobí aj nižší výber, nižšiu efektivitu výberu daní. To znamená, že výber by mohol byť dajme tomu 290 miliónov, alebo až 300, ale vláda počíta s tým, že vyberie približne 250 alebo 260, pretože niekto sa začne možno tomu vyhýbať.
Samozrejme nie je to udržateľné riešenie. Vláda už dneska tu aj hovorí o tom, že však my zvyšujeme odvody možno len na štyri roky. To nie je vôbec pravda, pretože keď sa niečo zvýši, tak ťažko sa to potom znižuje, hlavne keď si máte odobrať prostriedky. Ja si myslím, že tuto nás trošku vláda zavádza. Je to veľký problém aj preto, lebo v skutočnosti to zvyšovanie odvodov je veľmi obmedzený nástroj. Urobíte to jednorazovo, ako som to napríklad na začiatku ilustroval, dosiahnete za 1 % 260 miliónov, ale keď to zdravotníctvo vám navyše každoročne kvôli starnutiu populácie a kvôli zvýšenej produkcie a neviem kvôli všetkému inému zhltne 800 až 900 miliónov, tak nemôžte každým rokom zvyšovať odvody. To znamená, že ten štát musí nejakú zodpovednosť na seba prebrať.
My sme momentálne krajinou, ktorá najmenej investuje, ktorá jedná s Poľskom, s Maďarskom. My sme krajina, ktorá dáva najmenej zdrojov, verejných, čo sa týka zdravotníctva do systému oproti ostatným európskym krajinám. Niektoré krajiny, mám tu vytiahnuté aj štatistiky, či už sa pozrieme na percentá HDP, ktoré dávame do zdravotníctva, alebo keď už sa pozrieme napríklad na, na eurá napríklad v paretovej kúpnej sile alebo, alebo v bežných cenách na hlavu, tak my tu máme vlastne krajinu, kde napríklad oproti tým najlepším, s ktorými by sme sa chceli porovnávať, čo je napríklad Nemecko alebo Holandsko, máme trojnásobne menej zdrojov na hlavu, čo sa týka HDP. Rovnako zaostávame o tretinu za priemerom Európskej únie. To znamená, že, že tie samotné odvody nedokázali by nikdy v živote ani teoreticky dobehnúť to, čo si to v zdravotníctvo dokáže vziať.
Skutočným, skutočnou cestou je, že štát prestane ignorovať zdravie občanov a začne viac investovať. Namiesto napríklad prejedania v budúcnosti cez plošné energo-pomoci alebo hypotékové rôzne tuto prázdniny a bez žiadnych obmedzení. Napríklad zdravotníctvo je vec, do ktorej budeme musieť investovať. Zdravotníctvo je zároveň vec, do ktorej keď zainvestujete, tak vám začne prinášať lepšie zdravie občanov, napríklad duševné zdravie. Som tu o ňom hovoril, máme tu vládne tintenky, Inštitút environmentálnej politiky, ÚHP, ktoré hovoria o tom, že keď zainvestujete do duševného zdravia, do ochrany životného prostredia, do prevencie, do všeobecných ambulancií, tak vám to produkuje ešte viac produktivity u obyvateľstva. Toto tá vláda vôbec nerobí.
No a, samozrejme, potom tu máme tretiu možnosť, ako sa dostávajú peniaze do zdravotníctva, a to je takzvaná platba štátu a o tej som práve rozprával, že štát potrebuje dávať verejné príspevky do zdravotníctva, aby zvýšil nejakú kvalitu. To vôbec táto vláda nejakým spôsobom nerobí nejak systematicky, nezaväzuje sa k tomu, rozvíja to úplne niekde inde prioritne.
A ešte na záver, keďže mám 20 sekúnd, aby som to dokončil, potreboval by som tých 20 minút, aby som vám to celé vysvetlil, máme tu ešte takzvané investície a investičný dlh. My máme päť miliárd, podľa Európskej investičnej banky tri až päť miliárd investičný dlh v nemocniciach v zanedbanej infraštruktúre v prístrojoch. Toto sú veci, ktoré napríklad vôbec nejak sa neadresujú v tom rozpočte.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som reagovať na môjho predrečníka pána Mikulca. On spomenul, že on robil taký výpočet toho, do čoho zainvestovala predošlá vláda a on spomínal teda aj, že zainvestovali do platov lekárov. Ja nechám bod tej minulej vláde v tom, že aspoň teda dáva do tých štrukturálnych tém, ktoré môžu zvyšovať HDP, teraz čo je zdravotníctvo do platov lekárov, aj keď to nebolo príliš efektívne, ale stále mu nechám bod preto, lebo je to lepšie ako táto vláda, čo robí v tomto, ja to nazývam, že lex prežieranie budúcnosti. Oni idú presne, plošné dotovanie energií, aby sme tu vyhrievali bazény, aby sme tu nabíjali Tesly, aby sme tu mohli ťažiť kryptomeny zadarmo alebo dotovanie, dávame tu plošne hypotéky a oni úplne kašlú na tie, na tie priority rozpočtové, na ktoré by sme v skutočnosti niečo mali dávať. To je práve to zdravotníctvo a do zdravotníctva nielen na platy, platy sú dostatočne stabilizované, dokonca mladí ľudia, ktorí hovoria, že čo im najviac vadí, prečo odchádzajú do zahraničia mladí lekári, lekárky, zdravotníci, zdravotníčky, tak to nie sú platy, ani pred tým zvýšením to neboli platy, je to kvalita života, ktorá tu je na Slovensku. To, že nemôžu kvalitne tu bývať, nemôžu si zohnať bývanie, nemôžu si svoje deti dostať do škôlok, neexistuje tu právny štát. Napríklad keď sa pozrieme na samotné nemocnice, ako, ako robia náborové kampane v Česku, tak oni presne toto chápu a ponúkajú napríklad mladým ľuďom to, aby, aby už mohli hneď dostať nejaké nájomné bývanie v rámci toho, keď sa tam presťahujú. Tuto to vôbec nerobíme. A zároveň tie platy lekárov sú ešte, ešte to má najhoršie, že tie, že tie peniaze v tom zdravotníctve treba investovať do tých sektorov alebo do tých segmentov, ktoré oveľa viac pomôžu zdraviu občanov, aby sme zvyšovali HDP. To je napríklad tá prevencia. Alebo všeobecná ambulantná starostlivosť. To sú peniaze, ktoré keď zainvestujeme do zdravia občanov, tak tie budú vedieť produkovať vyššie HDP a potom na konci dňa prinesú aj väčšiu produktivitu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý deň, dobrý deň, som tu (povedané so smiechom). Ďakujem, ďakujem, ďakujem za slovo. Ja by som chcel reagovať na, na tému nezávislosti RTVS, ktorú spomínal tuto kolega. Pretože my sme tu počuli aj vo vystúpeniach to, že tým, že nebudeme dávať taký vysoký príspevok na RTVS, tak necháme im, necháme ju to dobehnúť si cez, cez vyššie príjmy z reklamy. Ja to považujem za nebezpečné z dvoch pohľadov.
Prvý je, a to zrovna aj kolegyňa Kleinert už spomínala, je, že my vlastne budeme robiť z riaditeľa RTVS-ky určitého žobráka alebo obchodníka, ktorý nebude naháňať verejnoprospešný záujem, ale bude naháňať tuto prostriedky z reklamy, aby, aby ich teda získal, aby tá televízia teda mohla mať nejaké väčšie príspevky, väčšie príjmy. Zároveň my to, zároveň my to naopak práveže podľa mňa robíme závislejšiu tú televíziu. Zároveň menej kapacít bude môcť tá televízia potom venovať na to, aby sa mohla venovať skutočne zmysluplným verejnoprávnym témam. Zároveň ja osobne ako divák viem povedať, že jedna, jedna z fíčoviek, prečo ľudia pozerávajú RTVS, je to, že tam nie sú reklamy. A teraz, keď tam začnú byť desať, 15-minútové bloky, alebo ja neviem, ako dlhé bloky, ako to plánujete tuto, páni a dámy, vo vládnej koalícii, tak znižuje sa aj atraktivita tej televízie, tá jej sledovanosť.
A ďalšia vec. Hovorilo sa tu aj o tom, že tak teda my ako štátne inštitúcie začneme lepšie využívať informačné rôzne kampane. No tak ja, ja mám čerstvú skúsenosť s ministerstvom zdravotníctva. Sledujem ho dlhšie a ja teda nevidím teda žiadne efektívne kampane ani teraz. A keď hovoríme o tom, že tak aby sme navýšili príjmy RTVS, tak tu vlastne nafúkneme produkciu rôznych kampaní a objednávanie reklamného priestoru zo štátnych inštitúcií. Ja si myslím, že tie štátne inštitúcie momentálne na to dneska nemajú ani kapacitu a často ani vôľu.
Ďakujem.