Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Ja by som sa chcel vyjadriť k jednej veci, ktorú spomenula aj kolegyňa. To, jedným z argumentov, prečo sa ide znižovať rozpočet Rozhlasu a televízie, bolo, že však prídeme aj s vyššími príjmami zo strany štátu na reklamné kampane, a teda aj on si sám viac zarobí. Teda RTVS si viac zarobí na príjmoch zo štátu na reklame. Ja si pamätám, ako štát teda pristupuje k reklame. Bolo to, dávali sme interpeláciu ešte pred... predošlé volebné obdobie a vtedy zrovna odchádzala pani Kalavská z ministerstva zdravotníctva, chvíľku ho riadil pán predsedajúci a dali sme interpeláciu a pýtali sme sa teda, ako ide štát bojovať za reklamné kampane a ako ide bojovať proti hoaxom a dezinformáciám. A tá odpoveď toho ministerstva zdravotníctva mi dodnes, dodneška vŕta v hlave. Ministerstvo vtedy odpovedalo, že nejdú bojovať mediálnymi kampaňami.
Ale my ideme bojovať tým, že svojim zamestnancom nainštalujeme bezpečné porty, firewally a antivírusy, aby sme sa teda nedostali pod vplyv dezinformácií a hoaxov a ja sa teda obávam, že keď tu niekto hovorí o tom, že ideme tu zvyšovať, zlepšovať teda povedomie o hoaxoch a dezinformáciách alebo ideme tu mediálne kampane robiť zo strany štátu. Ja sa na jednej strane pýtam, že či k tomu pristúpiť podobne, pretože keď sa napríklad pozriem na programové vyhlásenie vlády v časti zdravotníctva, tak o hoaxoch a dezinformáciách tam nie je ani slovo, hovorí sa tu o prevencii a najlepšia prevencia, no ako ju treba propagovať pri občanoch? No mediálnymi kampaňami, napríklad očkovaní, to je jedna z najlepších prevencií alebo napríklad hoaxy a dezinformácie, ktorými je prelezené zdravotníctvo, tak ideme nimi bojovať znova antivírusmi a firewallmi a bezpečnými portami alebo naozaj budú sa nakoniec využívať tieto prostriedky na mediálne kampane alebo nebudú?
Ďakujem.

Ja chcem nadviazať na to, čo hovoril kolega Števo Kišš, tu ide naozaj o prejedanie budúcnosti. My kradneme budúce dôchodky budúcim dôchodcom. My dotujeme plošne energetickú pomoc 1,25 mld. na nabíjanie Tesiel na zohrievanie bazénov, je nám to úplne jedno. Ale na druhej strane napríklad vláda úplne ignoruje, že tu máme dlh nemocníc, ktorý sa šplhá k 1 mld. eur. Dnes už voči nám vedie Európska komisia konanie, kde nám hrozia ďalšie pokuty z omeškania týchto dlhov. To znamená, že vláda napríklad sa nepozerá na to, že budeme ešte v zdravotníctve, konkrétne cez dlh nemocníc, prejedať alebo prežierať ešte viac naše peniaze. To znamená, že za každý deň, čo budeme meškať so splatením pohľadávok nemocníc, budeme dostávať pokutu 50-tisíc eur. To znamená, že nám na hlavu za chvíľku možno spadne 1 mld. pohľadávok, ktoré nám tu visia vo vzduchu, 700-tisícová pokuta a do toho ešte 50-tisícová denná pokuta za každé omeškanie. Teda ja by som chcel aj odporučiť, že chcel vidieť teda možno namiesto takého plošného prejedania alebo neadresnosti tých opatrení, chcel by som možno vidieť opatrenia, ktoré nám toto vyriešia, aby sme neprejedali tú budúcnosť ďalej.
Ja zopakujem to, čo som hovoril predtým a je to priama reakcia na Števa Kišša, to koľko dávame napríklad do štrukturálnych tendrov zdravotníctva. My za poistencov štátu financujeme ich sumou, teraz už po zvýšení 50 eur mesačne. To znamená, dávame za tehotné ženy, za nezamestnaných, za deti, za dôchodcov a napríklad Česi, naši vedľajší susedia, dávajú túto sumu 80 eur. Oproti verejné výdavky na zdravotníctvo, máme stále možno tretinové až polovičné oproti priemerom alebo tým najlepším krajinám a, naopak, neriešime tie problémy, aby sme ešte, ešte ďalej zväčšovali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja by som sa chcel vyjadriť k tej, k tomu aspektu tých zdravotných odvodov, ktoré tu spomínal kolega Sulík. My sme krajina, ktorá dáva do zdravotníctva osem miliárd eur. Ono sa to môže zdať príliš veľa, ale keď sa pozrieme na tie ostatné krajiny, teda tento rok to bolo sedem miliárd, budúci rok to bude osem miliárd. Keď sa pozrieme na vedľajšie krajiny, napríklad na také Česko, tak my sme jedna z krajín, ktorá dáva do zdravotníctva že najmenej peňazí, o tretinu menej, ako, ako je bežný priemer Európskej únie. Aj keď si to porovnáme s Čechmi, tak dávame o toľkoto menej. Z tých ôsmich miliárd eur cca, čo teda plánujú ísť do zdravotníctva najbližší rok, trištvrtinu donesú ekonomicky aktívni poistenci, teda, teda pracujúci. My ideme týchto ľudí ďalej zaťažovať ešte o jedno percento vyššiu sadzbu na strane zamestnávateľov, čo teda aj v dôvodovej správe kolegyňa Cigániková to, to spomenula, že zvyšujeme ďalej odvody, ale ten výber bude ešte menej efektívny.
Ale na druhej strane, keď sa na to pozrieme, tak za, za ekonomi... za, za ekonomicky neaktívnych poistencov, to sú teda tehotné ženy, to sú nepracujúci, to sú deti, to sú dôchodcovia, dávame, teraz sa tam dostaneme na, 55 eur platíme za nich poistné. Naproti tomu, ekonomicky aktívni platia minimálne odvody 90 eur. Keď sa pozrieme na Česko, tak tento štátny príspevok je stále o tretinu menší. To znamená, že my tu rozprávame o tom, že chceme lepšie zdravotníctvo, chceme stavať nemocnice, chceme platiť nejaké lieky inovatívne, keď tu vybehnú a, a riešime to potom v médiách, ale zároveň, ten štát si nevie splniť svoju povinnosť a nevie do toho zdravotníctva za... zainvestovať viac.
A, a ja si, ja si dovolím tvrdiť, že namiesto toho, aby sme, kolegovia toto spomínali, platili plošne energie, nabíjanie Tesiel alebo vyhrievanie bazénov, tak si myslím, že tieto peniaze by napríklad mohli smerovať do zdravotníctva, kde to štát dlhodobo ignoruje.

Ďakujem za slovo.
Ja chcem reagovať na môjho predrečníka, lebo tento zákon rieši v skutočnosti dve veci. Jedna tá vecná, áno, máme tu opustené občianske preukazy, ja som k tomu včera vystupoval, aj k skrátenému legislatívnemu konaniu. Druhá vec je, že tento zákon rieši aj tzv. uzatváranie dohôd o zdravotnej starostlivosti. A ja si trvám na tom, čo som včera povedal, zase tu spájame dve veci a tlačíme cez skrátené legislatívne konanie dve veci, ktoré nemusíme, a dávame tzv. prílepky. A to je ten práve druhý bod toho zákona, tá novelizácia, ktorú môj predrečník úplne opomenul. Ten zákon, ktorý má byť novelizovaný a v januári má teda nabehnúť nové znenie, hovorí, že ak niečo elektronicky nebude fungovať, tak tu máme písomnú formu. A to znamená, že vôbec nie sú splnené podmienky na to, aby, aby tu bol skrátené legislatívne konanie, zdravotná starostlivosť sa v mnohých prípadoch neprestane poskytovať, v najhoršom prípade čo sa stane, v prípade tých dohôd o tej všeobecnej starostlivosti, je, že nebude zaznamená elektronicky. Ale na to ten zákon myslel, že keby niečo nefungovalo, tak to bude stále bude v písomnej listine. Čiže chcel by som poukázať aj na tento druhý bod, ktorý je dôležitý, a zase tu robíme nejaké prílepky a prikladáme do skráteného legislatívneho konania veci, ktoré by tam vôbec nemuseli byť. A takto sa vyhýbame diskusii odbornej, ktorá by tu mohla byť.
Ďakujem.

Ja teda ďakujem za, za reakciu, ja chcem upriamiť pozornosť, my tu naozaj riešime dve veci. Jedna vec je, čo spomenul aj kolega Majerský, to sú občianske preukazy, kde naozaj nie je problém na strane ministerstva, a to vidím vecnú, vecnú rovinu, a druhá sú tie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Ja som sa pýtal na samotnom výbore úradníkov, ktorí tam boli, že či sú splnené tie, tie podmienky, ktoré sú uvedené v návrhu toho skráteného legislatívneho konania, že či naozaj ideme niekomu odopierať dostupnú zdravotnú starostlivosť, či sú tu veľké hospodárske škody, alebo ide o bezpečnosť, a mne bolo povedané a spýtal som sa explicitne, bude niekomu zamietnuté, aby mal dostupnú, dostupnosť tej zdravotnej starostlivosti? Odpoveď bola nie, resp. bude tu akurát nesúladný stav zákonný. Ale to stále po tej formálnej stránke nespĺňa tie náležitosti skráteného legislatívneho konania. A problém to nie je, že my by sme tu boli nejakí formálni punditi, problém je to, že sa tu naozaj cez skrátené legislatívne konanie tlačia veci, o ktorých sa potom znemožňuje riadna diskusia a pripomienkovanie celého sektora, ktorý sa k tomu môže vyjadriť. Ďakujem.

Pán predsedajúci, pani ministerka, vážení kolegovia, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som sa chcel vyjadriť k samotnému skrátenému legislatívnemu konaniu, pretože máme tu taký nešvár, ktorý ja pozorujem už od minulej schôdze, že z môjho pohľadu nie všetky veci, ktoré musia ísť skráteným legislatívnym konaním, idú tým skráteným legislatívnym konaním. Podobne ako sme spájali dve rôzne veci minulú schôdzu, tak aj tuto ja vidím spájanie dvoch rôznych vecí. Ja vidím opodstatnenie nejaké meškajúce, že čo sa týka tých samotných občianskych preukazov, toto je zároveň ale meškanie, ktoré už sa teda, o ktorom vieme nejaký dlhší čas, takže tá moja otázka je, že či sme toto nemohli prebrať na novembrovej schôdzi a mohli sme tu ísť tým klasickým problémom, lebo toto je už vec, ktorú, o ktorej vieme niekoľko mesiacov. Ale zároveň teda ja priznávam, že objektívny fakt, čo sa týka tých rodných čísiel a, a samotných meškaní vo vydávaní preukazov, tu je.
Čo ale je problémom z môjho pohľadu, tým väčším, je to, že máme tu ešte jednu vec, tzv. uzatváranie dohôd o zdravotnej starostlivosti elektronicky, čo nie je až taká akútna vec, a to z rôznych dôvodov. To samotné legislatívne, skrátené legislatívne konanie odôvodňuje to, že prečo ideme týmto rýchlejším režimom, to, že by mohla byť obmedzená dostupná zdravotná starostlivosť a že by sa niekto k nej nedostal. To z môjho pohľadu nie je tak úplne pravda, pretože bolo by obmedzené to, že by sa tie elektronické záznamy niekam nedostali, naprí.. konkrétne čo sa týka uzatvárania tých dohôd o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a samotné poskytnutie zdravotnej starostlivosti by ohrozené až tak nebolo.
Ja to napríklad uvediem na, na tom, čo, lebo, čo hovorí samotný zákon, ako má byť novelizovaný v januári. On dokonca sám hovorí, že pri nefunkčnosti informačného systému poskytovateľa alebo nefunkčnosti národného zdravotníckeho informačného systému, alebo z dôvodov hodných osobitného zreteľa sa dohoda o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti uzatvára v listinnej podobe. To znamená, že zároveň ten zákon, ktorý sa mal novelizovať teraz od januára, hovorí o tom, že ak nejaké elektronické prostriedky nefungujú, tak zároveň tu máme možnosť ešte listinnej podoby, samozrejme, potom sa to má ešte uploadnúť do elekra... elektronickej formy, ale aj to, že nebude fungovať to, to samotné prenesenie do tej elektronickej formy, to neznamená, že tí zdravotníci nebudú poskytovať starostlivosť. Že príde pacient a povie, že má nejaký problém a zdravotník mu povie, že ja vás nevyšetrím, pretože vás to, vám to potom nemôžem preniesť do tej elektronickej formy.
Čiže toto je pre mňa, toto je pre mňa problém, ale chápem vecnosť, preto, preto ja oddeľujem. Chápem vecnosť toho, čo sa tu ide riešiť, chápem tie technické riešenia, akurát chcem apelovať na to, že vidím výrazný problém v tom, že už tu máme druhú schôdzu, máme tu druhý zdravotnícky zákon a spájame veľmi často v ňom veci, ktoré možno v nich vieme nájsť nejaké opodstatnenie, že prečo to potrebujeme riešiť, ale zároveň k tomu prikladáme aj veci, ktoré naozaj do toho skráteného legislatívneho konania nemusíme dávať. A preto aj náš postoj k tomuto samotnému zákonu, resp. k skrátenému legislatívnemu konaniu bude, bude negatívny, nemôžeme ho podporiť, budeme hlasovať proti a to práve kvôli tomu, aby sme tu nepodporovali ten trend, ten nešvár, že idú sa nejaké veci v skrátenom legislatívnom konaní robiť a rovno k tomu prihádžeme veci, ktoré možno nie sú až také akútne, alebo by sme mohli mať o nich normálnu diskusiu. Lebo v konečnom dôsledku veľmi deformujeme legislatívny proces, neumožňujeme klasickú diskusiu cez pripomienkové konania a v tomto ja vidím výrazný problém.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem za slovo.
Najprv teda stručne na pána Blcháča. Ja som bol ministerským úradníkom, teda štátnym zamestnancom do roku 2021. To znamená, že nemal som ani šancu zasiahnuť do výkonu týchto podzákonných noriem. To je rovnako ako keby som vám tu ja rozprával, že HLAS mal predtým troch ministrov zdravotníctva a oni za toto všetko môžu a neurobili to skôr a už je to šiesty pokus o reformu, ale aspoň ten sa konečne podaril. Ale naspäť k tej obsahovej stránke. Ja nehovorím, ja nehovorím automaticky o tom, že niečo sme mali urobiť, niečo nemali. To, akou formou ideme, že ideme tým zrýchleným legislatívnym konaním, tak to znamená, že ani poctivá diskusia nejak nemohla nastať. A ja nehovorím, že je nutné urobiť automaticky, že iba niektoré diagnózy spustíme, alebo posunieme čakačky alebo podobne. Tá, tá poctivá diskusia podľa mňa k tomu ani nenastala a to je práve ten problém, že sme nemali ani šancu preskúmať všetky možnosti, aby sme to takýmto spôsobom nemuseli robiť. Ja zároveň veľmi oceňujem to, ten váš prísľub, že ak to budeme vedieť spustiť skôr, tak to je nutné urobiť, ale podľa mňa aj vy určite chápete, že my z pohľadu opozície naozaj by sme chceli pre pacientov mať tam tie záväzky zákonne dané, nielen na úrovni nejakej gentleman agreementu, ale zároveň by sme boli veľmi radi, aby to tam bolo aj v tom zákone zadefinované a bolo to skôr. A potom mala by byť možno aj tá diskusia, ak to vieme napríklad skôr spustiť iba na niektoré diagnózy, tak mohli sme to do toho zákona doplniť, ak to budeme vedieť urobiť plošne, o to lepšia, ja sa budem len tešiť. A práve preto aj podporíme to samotné, ten samotný návrh, ktorý predkladal kolega Szalay teraz.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sa pokúsim byť veľmi vecný a vysvetliť, aký je postoj Progresívneho Slovenska a prečo tento návrh nepodporíme. Ten, ten samotný zákon obsahuje také dve témy, už to tu kolegovia z KDH aj spomínali. Jedna tá téma je, hovorí o tom, že ako budeme zaraďovať nemocnice, teda nech zaradíme tie najnižšie typy nemocníc ešte raz do toho systému a druhá je, to sú tie samotné čakacie lehoty. Ja sa povenujem najprv tomu, tým samotným rozhodnutiam. Aby som to vysvetlil.
Ten, tá reforma, ten samotný zákon hovorí o tom, že nový systém nemocníc bude fungovať tak, že tu budeme mať päť typov nemocníc, od prvého stupňa, toho najnižšieho, po päťkové, tie najvyššie, čo sú tie najšpičkovejšie národné pracoviská. Ten problém nastáva aj v tom, ja teda spochybním aj samotné, samotné techniky, respektíve dám vám otázky, budem rád, keď mi ich pani ministerka aj vysvetlí v tomto ohľade.
Minister Lengvarský v litere zákona, ako mu to predpisovala, urobil rozhodnutia len čiastočné. Urobil ich teda od toho druhého typu, pozaraďoval nemocnice druhého, tretieho, štvrtého a piateho typu. Moja otázka napríklad v tomto ohľade je, že keď zaradíme všetky nemocnice a jedny tu necháme, tak či už implicitne nespadajú, tak to bolo aj doteraz vnímané od viacerých odborníkov, ako sledujem tú debatu posledné dva roky, či oni už implicitne nespadajú do toho prvého, lebo keď všetky ostatné zaradím, tak viem, ktoré mi zostávajú a ktoré zostávajú teda jedničkovým typom. Otázka je, prečo teraz potom musíme robiť a zaraďovať tieto nemocnice na jedničkové, keď už ich tam raz máme.
Druhá vec. Keďže minister Lengvarský urobil rozhodnutia a dokonca my vidíme aj na webovej stránke zverejnené tie rozhodnutia, tak on dokonca aj zaradil takzvané doplnkové programy, ale aj tie jedničkové nemocnice tam boli pomenované. To znamená, otázka je, že či potrebujeme znova rozhodovať o jedničkových nemocniciach, keď už rozhodnuté bolo, je to zverejnené na stránke ministerstva zdravotníctva, akurát to pravdepodobne nebolo zaslané oficiálne tým nemocniciam. Tak moja otázka je, musíme meniť na to zákon? Nestačí to tým nemocniciam zaslať podľa tých rozhodnutí, ktoré už boli teda aj zverejnené na tej stránke toho ministerstva?
A posledná vec, tretia v tejto časti o tých rozhodnutiach, je, že aj samotná ministerka už komunikuje, že plánujú nejaké odklady celej reformy, až ročné. O tom, že aby vlastne tie nemocnice celý ten najbližší rok mohli robiť, čo chcú. Chce to urobiť cez takzvanú podzákonnú normu, tú vyhlášku, ktorá vychádza z tohto zákona. Moja otázka je, prečo sa toto nedá urobiť aj s tými jedničkovými nemocnicami teraz. Však necháme to na poisťovne, posunieme niektoré programy do nepovinných, aby, aby mohli byť teda zazmluvnené samotnými poisťovňami. To znamená, vôbec nepotrebujeme posúvať cez zákon niečo, ale vieme nechať takúto voľnosť na tie samotné zdravotné poisťovne. Toto je čo sa týka tej samotnej časti tých rozhodnutí. Toto sú moje pochybnosti, ktoré budem rád, keď budú teda vysvetlené a budú mi tu možno aj objasnené nejakým spôsobom.
Ale druhá vec, ktorá je oveľa komplikovanejšia a teda z môjho pohľadu je závažnejšia, prečo tento zákon nemôžeme podporiť, sú čakacie lehoty. Prvá vec je, že čakacie lehoty nemuseli byť vôbec riešené skráteným legislatívnym konaním. Viacerí kolegovia to tu spomínali. Ak by som aj prijal premisu, že áno, musíme o tom zozname tých nemocníc rozhodnúť, musíme o ňom rozhodnúť do konca roka, chápem skrátené legislatívne konanie. Ale čo sa týka čakacích lehôt, máme pred sebou ešte decembrovú schôdzu, máme teraz pre sebou, máme tu aj novembrovú schôdzu a ja sa pýtam, prečo musíme ísť bez diskusie, bez riadneho pripomienkového konania takýmto zrýchleným režimom, keď ten čas ešte máme a mali sme pred sebou dve schôdze. To je prvý dôvod.
Druhý. Ja mám filozofický problém s tým, že ideme niečo automaticky odkladať, čo sa týka reforiem a míľnikov. A to z toho dôvodu, že my už tu máme avizované aj iné kroky. Okrem odkladania týchto čakacích lehôt, tak máme tu avizované aj to, že by sa mali odkladať aj celý ten výkon tej reformy, nech si nemocnice môžu robiť, čo chcú. Napríklad tá debata o pôrodniciach, ktorú sme tu mali. Ja filozoficky mám problém podporovať rôzne odklady reforiem, ktoré sú obzvlášť naviazané na míľniky plánu obnovy. Ja, zároveň ten míľnik hovorí, že v 2025 už musia byť nemocnice transformované, to je prvá vec. Druhá vec, že keď to tu budeme donekonečna odkladať, tak ja sa naozaj obávam toho, že čo povie Európska komisia na to, keď sa pozrie na tieto odkladania, prechodné ustanovenia, ich posúvanie, že či nepôjde vlastne o zvrátenie míľnika.
Tretia vec, čo mi vadí pri tých čakacích lehotách, je ten čas. A tu súhlasím aj s tým pozmeňovákom, preto sme vlastne dali aj podpisy na pozmeňovák tuto kolegom zo Slobody a Solidarita, pretože vôbec aj tým, že sme išli tým skráteným legislatívnym konaním, tu vôbec nenastala diskusia o tom, prečo to celé musíme posunúť o rok, prečo nie o trištvrte roka, prečo nie o pol roka, prečo nevieme to posunúť o tri mesiace. A tu sa dostávame k tomu štvrtému bodu. My robíme plošný presun všetkých čakacích lehôt. Prečo sme napríklad sa nemohli baviť o tom, že niektoré čakacie lehoty alebo niektoré výkony, niektoré programové profily posunieme, dajme tomu, o trištvrte roka, niektoré o štvrť roka alebo budú možno pripravené, niektoré o pol roka. My automaticky robíme to, že celé to odsunieme o rok. A to ja hovorím, že to je aj to ohrozovanie tých míľnikov a to zvrátenie samotnej reformy to riziko.
Zároveň sa dostávam k tomu štvrtému bodu, ktorý ja už som teda načrtol a niektorí kolegovia už to tu aj spomínali. Tým, že sme išli aj tým zrýchleným konaním, tak vôbec ani nenastala diskusia o tom, že by či sme napríklad niektoré kľúčové diagnózy nemohli vybrať a nemohli napríklad pilotne ich do toho nového systému zaradiť už teraz a vypracovať. Nejaké čakacie lehoty už nám tu fungujú. Hovorilo sa, že nie sú softvéry, nie sú rôzne, nie sú na to urobené rozhrania, ale dneska už máme nejaké, nejaké zaužívané postupy, ako sa niektoré čakacie lehoty zbierajú. No tak keby sa aj zbierali papierovo, tak aspoň sa vedia urobiť možno niektoré kritické diagnózy alebo, alebo vieme sa aj pozrieť napríklad na to, že dobre, máme problém s tým, že už ani dnes to zbieranie čakacích lehôt nefunguje dobre. Nerobí sa vtedy, že keď vám indikujú nejakú rakovinu, takže teraz od toho momentu sa tá čakacia lehota zbiera. Väčšinou sa to robí tak, že prídete do nemocnice, tí sa pozrú, kedy majú tak priestor a vtedy keď vám zavolajú, že dobre, tak môžete vtedy prísť na operáciu, tak vtedy vás zaradia na ten čakací zoznam. Podobný systém, nefunguje to dokonalo, malo by to fungovať už odvtedy, keď ste diagnostikovaní, tak podobne by sme vedeli teda možno aj na niektoré, pobaviť sa, že či, či tu nie je priestor vôbec na niektoré kritické diagnózy, že by sme ich zaradili skôr. A zároveň si myslím, že teraz je aj dobrý priestor na to, keď kolega Szalay hovoril o tom, že to bude páka určitá rozpočtová na budúci rok. Tak ja si myslím, že keby sme sa už napríklad bavili aj o tom, že či to aspoň čiastočne nevieme teraz pustiť ku koncu roka, aspoň na nejakom sete najkritickejších diagnóz, tak teraz sa robí štátny rozpočet. Teraz by to napríklad vytváralo aj ten, ten samotný tlak na tvorbu rozpočtu, na to, aby sme viac peňazí dostali do zdravotníctva, na to, aby sme vedeli natlačiť viac do technických rezerv poisťovní a podobne.
Čiže aby som to zhrnul na záver, my tento zákon nemôžeme podporiť z dvoch dôvodov. Prvý je, že mám otázky ohľadom tých rozhodnutí, že či je vôbec potrebné toto riešiť zákonne. A tá druhá vec je, že nepodporujeme samotný ani, ani tú formu, ako prebehla tá diskusia k tomu posunu tých čakacích lehôt, ale ani ten samotný obsah, pretože mohli sme to robiť určite inými spôsobmi.
Ďakujem veľmi pekne, toto je stanovisko Progresívneho Slovenska. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja musím tiež veľmi pochváliť vystúpenie kolegu Majerského. A sú tam tie dve časti. Už to tu viacerí predrečníci spomenuli. Jedna vec sú tie čakacie lehoty, druhá je to zaradenie. Ja pri tých čakacích lehotách, tiež to tu bolo povedané, nevidím dôvod na to skrátené legislatívne konanie, lebo to môžeme aj v novembri, aj v decembri prerokovať klasickým spôsobom. Druhá vec, kde by som si ja dovolil polemizovať, je presne to, že či je to potrebné posúvať o rok, či nejdeme hľadať termín polročný alebo štvrťročný.
A druhá vec, ja si do... ja si dovolím polemizovať aj s tou druhou vecou, čo sú tie, čo je tá kategorizácia jedničkových takzvaných nemocníc, pretože moja otázka automaticky znie, prečo napríklad nevieme urobiť kategorizáciu tých nemocníc cez vyhlášku, cez nepovinné programy a povoliť im napríklad poisťovne, aby toto zabezpečovali, resp. ich zazmluvnili na ďalší rok. Tým pádom by sa to dalo robiť cez vyhlášku nižšieho legislatívneho typu a nemuseli by sme ísť vôbec do legislatívneho zrýchleného konania a meniť aj zákon kvôli tomu, aby sme ich rýchlo kategorizovali.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne kolegovi za vystúpenie. V niektorých veciach sa nezhodneme, ja si teda napríklad myslím, že štát by úlohu v zdravotníctve mal mať nejakú. Napríklad čo sa týka tej kritickej infraštruktúry, tak to majú tie najvyspelejšie systémy na západ od nás, že napríklad fakultné alebo vôbec nemocnice sú jednoznačne štátne a z tohto pohľadu podľa mňa je nutné sa pozerať aj na to programové vyhlásenie vlády, nie len čo tam je napísané, ale čo tam aj nie je napísané, resp. čo sa nedodržiava. Napríklad aj z tohto pohľadu je dôležité sa napríklad pozrieť na to, že nám tu chýba záväzok v programovom vyhlásení vlády k univerzitnej štátnej nemocnici, veľkej, ako to vyriešime tú situáciu v Bratislave. Často tam chýba v tom programovom vyhlásení vízia. Hovorí sa, že nejaké stratégie sa vypracujú, že urobíme nejaké projekty, zistíme ešte vlastne len, čo chceme robiť. Kolega tu už spomenul, chýba nám tu záväzok k riešeniu pediatrie, nehovorí sa nič o nejakých inováciách, o ich podpore, nehovorí sa o tom, ako budeme bojovať proti dezinformáciám. Čiže to je jedna vec. Netreba sa podľa mňa na to programové vyhlásenie pozerať len tak, čo tam je, ale aj čo tam, samozrejme, chýba.
A druhá vec je, že aj keď tam už niečo máme napísané, tak či je to vôbec realizovateľné. Ja keď sa dneska pozriem, a to sú tie politické aspekty, politická implementácia, keď sa pozrieme napríklad na to, že vláda sa už dnes zaväzuje k tomu, že bude robiť reformu nemocníc a že bude v nej pokračovať, tak dnes už vidíme, ako ministerka Dolinková nesystémovo zaraďuje do siete nemocnicu Bory alebo kardiocentrum Agel, alebo sa rozprávame o pôrodniciach, ako znižuje a ohrozuje bezpečnosť matiek a novorodencov, alebo napríklad tu máme, hovorilo sa o premiérskej téme. Máme tu premiéra Fica, ktorý už raz potopil jednu reformu nemocníc, takzvanú stratifikáciu, čiže ja sa na to pozerám aj z tohto pohľadu. Je jedno, čo je v tom samotnom programovom vyhlásení napísané, dôležité je, čo tam nie je napísané a dôležité je aj to, že či sa to bude vedieť realizovať, a to z môjho pohľadu je veľmi ohrozené, respektíve vo viacerých oblastiach až nemožné.
Ďakujem.