k dohode medzi vládnymi stranami a časťou opozície. Tak je ústava konštruovaná. Má to hlbokú logiku v tom, že ak sa niečo do ústavy prijme, tak je to nejaký predpoklad nejakého širšieho konsenzu, ktorý sa nemení po každý parlamentných voľbách. Sú, samozrejme, výnimky, keď vznikne vládna koalícia, ktorá má viac ako 90 poslancov, ale zmeny, ktoré sa prijímajú pri takýchto konšteláciách, sú zväčša nestabilné a môžu sa potom meniť.
Čiže ak...
k dohode medzi vládnymi stranami a časťou opozície. Tak je ústava konštruovaná. Má to hlbokú logiku v tom, že ak sa niečo do ústavy prijme, tak je to nejaký predpoklad nejakého širšieho konsenzu, ktorý sa nemení po každý parlamentných voľbách. Sú, samozrejme, výnimky, keď vznikne vládna koalícia, ktorá má viac ako 90 poslancov, ale zmeny, ktoré sa prijímajú pri takýchto konšteláciách, sú zväčša nestabilné a môžu sa potom meniť.
Čiže ak hovoríme o predloženom vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky, tak hovoríme, prirodzene, o potrebe hľadania konsenzu medzi vládnymi stranami a niektorou, niektorými opozičnými stranami. Iným spôsobom ústavu meniť nevieme. Iným spôsobom nevieme dosiahnuť konsenzus na veci, ktorú, na ktoré je povedzme nejaká spoločenská zhoda. Vytýkať teda niektorej z opozičných strán, že rokuje o novele ústavy, je z princípu hlúposť, pretože vždy sa o novele ústavy alebo spravidla sa o novele ústavy má rokovať naprieč politickým spektrom.
Ja to vnímam tak, že máme v parlamente dve politické strany, ktoré sú a priori proti zmene ústavy, opozičné, a dve opozičné strany, ktoré v podstate, možno až tri teda, ak by sme povedali, že v Oľane ešte máme Kresťanskú úniu. Môžeme hovoriť až o troch stranách, ktoré v podstate akceptujú ten predložený návrh, ktorý predložila vláda, prípadne ktorý predkladá Kresťansko-demokratické hnutie, pretože sú si vedomí toho, že je to potrebná vec. Ak dovolíte, ja to dokumentujem aj štatistikou, prieskumom, aký je názor verejnosti. V predchádzajúcich dňoch agentúra SANEP urobila prieskum, čo chcú Slováci v ústave. Ak teda hovoríme, že sme demokrati, že rešpektujeme názor ľudí, že ich zastupujeme, že sme zastupiteľská demokracia, tak tie výsledky ale úplne-úplne jednoznačné. Na otázku súhlasíte s tým, aby Ústava Slovenskej republiky uznávala len dve pohlavia muž a žena, 52 % dopytovaných má absolútne jasnú odpoveď určite áno. Ďalších 21 % hovorí skôr áno. To znamená 73 % dopytovaných si myslí, že áno, Ústava Slovenskej republiky by mala mať článok o tom, že máme len dve pohlavia: muž a žena. Päť percent sa nevedelo vyjadriť a na tej opačnej strane 12 % skôr nie a 7 určite nie. Takže 19 %. Čiže 73 % áno, 19 % nie.
To je, to je tak jasný, to je tak jasný názor väčšinový verejnosti, že neviem si ani predstaviť, ktorý iný zákon má takúto obrovskú podporu verejnosti. Ale čo je zaujímavé, z toho vyplýva, že tento názor, že treba takýto ústavný článok zaviesť do ústavy, majú aj voliči nielen teda Kresťansko-demokratického hnutia, Kresťanskej únie, Oľana, ale vyzerá to tak podľa tej štatistiky, že aj voliči SaS-ky a voliči Progresívneho Slovenska.
Ak by sme sa pozreli na druhú otázku, podporujete, aby adopcie detí boli umožnené len manželom mužovi a žene, tak názor áno, buď určite áno alebo skôr áno má 74 % a na opačnej strane je nejakých 18 percent. Na otázku súhlasíte s tým, aby v kultúrno-etických otázkach mala prednosť Ústava Slovenskej republiky pred právom Európskej únie 70 % áno, 21 % nie. Podporujete, aby rodičia mali právo rozhodovať o obsahu vzdelávania svojich detí v citlivých témach 64 % áno, 26 % nie.
Z toho vyplýva, vážené pani poslankyne, páni poslanci, že existuje široká spoločenská zhoda na tom, že je potrebné prijať Ústavu Slovenskej republiky v tomto znení. Zároveň že aj voliči súčasných opozičných strán sa v prieskume vyjadrujú pozitívne k týmto ústavným zmenám a zároveň si treba položiť otázku, prečo je to tak? Niektorí kolegovia, ktorí vystupovali či dnes alebo v tých, pri tých iných vystúpeniach, hovoria, že je to umelá téma, prináša problémy, ktoré Slovensko netrápia, riešime veci, ktorými chceme niečo prekrývať. Ten prieskum hovorí úplne niečo iné, že je to téma, ľudia cítia potrebu, že treba takúto veci naozaj do ústavy dať a ja sa pýtam prečo? Pýtali sa to aj viacerí poslanci Progresívneho Slovenska v tých predchádzajúcich faktických otázkach, že prečo vlastne s tým prichádzame.
To kvôli vám, vážené pani poslankyne, páni poslanci z Progresívneho Slovenska, lebo vy ste prišli vo volebnej kampani, v predchádzajúcich volebných kampaniach s toľkými strašnými vecami, ktorými ste chceli meniť tisícročiami zaužívané veci, ktorými ste chceli zavádzať experimenty, teraz ma napáda možno také to nútené prezliekanie sa chlapcov do dievčenských šiat, dievčat do chlapčenských šiat a podobné, podobné šialenosti (ruch v sále), že je celkom prirodzené, že je celkom prirodzené (reakcie z pléna), ja chcem poprosiť, ja chcem poprosiť slušnú časť tohto parlamentu, aby sa slušne správala, že je celkom prirodzené, že drvivá väčšina obyvateľstva Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či ktorú politickú stranu volí a mnohí z nich aj tí, ktorí volia vás, sa tohoto boja. Sa boja tých experimentov, ktoré tu chcete zavádzať. Boja sa toho, ako chcete deťom robiť operácie, ktoré ich dokaličia, ktoré im zničia život. Tohoto všetkého sa občania Slovenskej republiky boja. A ja som presvedčený, že boja sa toho aj mnohí poslanci tohto parlamentu, ktorí deklarovali, že nechcú hlasovať za zmenu ústavy a dôvodia to tým, že predkladá ju niekto, kto im nevyhovuje.
Ako som už povedal, neobraciam sa, samozrejme, na vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci z Progresívneho Slovenska, lebo viem, že máme na mnohé veci celkom odlišné názory a je to, je to možno tak správne, ale verím, že sa rešpektujeme, že tak ako ja váš názor akceptujem a priznám sa, že aj rozmýšľam nad argumentami, ktoré hovoríte, zatiaľ ma teda nepresvedčili, prosím, rešpektujte, že aj my máme právo prichádzať s naším videním sveta, že aj my zastupujeme verejnosť a občanov Slovenskej republiky a prichádzame s riešeniami. To znamená, ak chcú Slováci v ústave túto zmenu, je to preto, lebo sa boja experimentov, ktoré zavádza v západnej Európe progresívna ideológia, ktoré sú nebezpečné a ktoré v konečnom dôsledku vedú k rozpadu, k anarchii, k mnohým ťažkým individuálnym osudom ľudí.
Obraciam sa na poslancov, ktorí vedia, že hovorím pravdu alebo sú stotožnení s tým, čo hovorím a nevedia sa preniesť ponad to, že zastupujem politickú stranu alebo ústavu predkladá politická strana, s ktorou sú oni v politickom zápase. Ja chcem povedať, vážené pani poslankyne, páni poslanci, že ak argumentujete tým, že ale aký úmysel má ten, kto predkladá tú ústavu, isto má zlý úmysel, isto je za tým nejaká účelovosť.
Tak po prvé, kladieme si to pri každom zákone, ktorý predkladáme? Kladieme si vždy túto otázku, ale aký má ten druhý úmysel? Ak nemá dobrý úmysel, nemôžem za to hlasovať. Zaujímavé je, že pri 99 percentách prípadov zákonov si túto otázku nekladieme. Kladieme si ju dnes pri ústave práve preto, lebo bola by to skutočne veľká zmena, ktorá by sa podarila dostať do ústavného poriadku Slovenskej republiky. A potom sa pýtam, a ako vieme, aký má ten druhý úmysel? Sme jasnovidci, vidíme do hlavy druhého človeka? Sme presvedčení, že my keď predkladáme návrh zákona, že máme vždy ten najčistejší úmysel, že za tým nie je nič iné? Sme takí dokonalí ako anjeli na nebi, že vždy máme krištáľovo čisté úmysly? Alebo je to tak, že považujeme niečo za správne, predložíme to a hľadáme pre to podporu? Nie je to, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pýcha hovoriť, že isto ten druhý, keď to predkladá, ten nemá dobrý úmysel, ale ja o tom rozhodnem, kedy má on dobrý úmysel a kedy nemá dobrý úmysel.
Pani poslankyňa Holečková povedala, že vyzýva kolegov z Kresťansko-demokratického hnutia, jej bývalých kolegov, aby nehlasovali za túto ústavnú zmenu, pretože, pretože ju predkladá človek, ktorý porušuje toľko alebo väčšinu prikázaní z desatora. To je úžasné, že pani poslankyňa Holečková neporušuje väčšinu príkazov z desatora. Ja to obdivujem, lebo aj ja porušujem väčšinu príkazov z desatora. Všetci porušujeme. Zmysel by mal byť v tom, že si to uznám, že porušujem a snažím sa niečo zmeniť. Ale povedať argument, že ústavný zákon predkladá niekto, kto porušuje desatoro, no tak ako nehnevajte sa na mňa, ale ja neviem (povedané so smiechom), kde sa na túto argumentáciu chodí.
Pán poslanec Prostredník v tom svojom vystúpení čaro nechceného povedal niečo, čo si asi v hĺbke srdca myslí. Povedal takúto vetu, že nemusíte vpisovať do Ústavy Slovenskej republiky veci, ktoré by mali byť úplne samozrejmé. Ja som rád, že ste to povedali, pán poslanec, lebo áno, my predkladáme do ústavy úplne samozrejmé veci. Úplne samozrejmé veci. Len je tu politická sila, ktorá tieto úplne samozrejmé veci chce zrušiť a zavádzať experimenty na deťoch, na rodinách, na ľuďoch. Takže, pán poslanec Prostredník, vaše podvedomie povedalo pravdu a ja som to preto chcel vyzdvihnúť. Ak tu niekto kritizoval ministra Suska za to, že tu on teda ako jeden z dôvodov, prečo predkladáme novelu ústavy, povedal, že aj kvôli tomu, že tu máme justičný aktivizmus inštitúcií a orgánov Európy a Európskej únie. Tak áno, to je pravda. Ale ja nekritizujem individuálne rozhodnutia či už napríklad Európskeho súdu pre ľudské práva. Problém je v tom, že sudcovia chcú zavádzať právo, že chcú zavádzať zákony, že preberajú legi... že preberajú prostredníctvom súdnych rozhodnutí právo parlamentov prijímať zákony, že vlastne týmto, tým anglosaským právnym systémom, systémom precedensov chcú zavádzať právo. Nevolení sudcovia chcú nahrádzať volené parlamenty. A to je naozaj problém. To je naozaj veľký problém. Potom načo budú parlamenty? Načo budeme voliť poslancov, keď aj tak budú rozhodovať nikým nevolení sudcovia a nikým nevolení byrokrati napríklad európskych inštitúcií.
Práve preto je dôležité dostať do ústavy princíp zvrchovanosti v otázkach národnej identity. Práve preto je to inštitút, ktorý pomôže Slovenskej republike brániť sa pred týmto zasahovaním do zvrchovanosti, a to sa nebavme teraz o tom, že či sú interrupcie dobré, alebo zlé, alebo podobne. Ale nech zostane to právo na našom parlamente, aby rozhodol, čo budeme akceptovať, čo nebudeme akceptovať, ako si to na Slovensku upravíme v kultúrno-etických otázkach. Čo je na tomto zlé, prosím vás pekne? Čo je na tomto zlé?
Ak Európska únia vznikala ako ekonomický projekt a sekundárne vlastne ako mierový projekt, že prostredníctvom slobodného obchodu najskôr medzi Nemeckom a Francúzskom, európska dohoda o uhlí a oceli, o atómovej energii a vlastne prostredníctvom ekonomiky má vznikať mier alebo má sa udržiavať mier, tak to bolo správne. Taká Európska únia bola naozaj vizionársky a veľký projekt. Len dnes vidíme, že Európsku úniu chcú ovládnuť sily, ktoré chcú z nej urobiť ideologický projekt. Chcú nám hovoriť, čo si máme myslieť o pohlaviach, čo si máme myslieť o mužoch, o ženách, a to už je ďaleko za hranicou toho, kvôli čomu Európska únie a vznikala. Ak my do ústavy dáme právo Slovenskej republiky v otázkach národnej identity si o týchto veciach aj naďalej rozhodovať, tak je to absolútne správne a ja v tom nevidím...
=====
Skryt prepis
