Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, milé kolegyne, kolegovia, skúsim, tak s úsmevom si spomínam na jednu reakciu vlastne nášho predsedu výboru pre životné prostredie, ktorý nám minulý týždeň tu na nás v sále kričal, že či tu niekto rozumie medveďom, že on si myslí, že nie, že len on rozumie medveďom a veľmi nám to dával pocítiť teda tento názor a silne kričal do mikrofónu, aj mu skončil čas a ďalej kričal. Tak verím, že mi odpustí, lebo ja som teda s medveďmi ani v brlohu nespal, ani v ich šľapajách nechodil, ani ma neposlali ako svojho lobistu, ale dovolím si teda vyjadriť sa k tejto téme ako člen aj výboru, aj teda človek, ktorý si dal záležať na tom, aby som si spravil obraz, a volal som aj stretol som sa s viacerými nielen odborníkmi, alebo aj členmi toho zásahového tímu a volal som snáď na prstoch jednej ruky určite by som nespočítal s koľkými poľovníkmi.
Myslím, že Jožo Pročko to dobre sem vnáša taký ten, taký ten praktický prístup a dobre vykreslil konkrétne praktické situácie, ako to v skutočnosti je. Pretože, ako už bolo povedané, tie vnadiská sú niečo, o čom sa treba rozprávať, a opäť pán Huliak síce o tom veľa hovoril v kampani, ako treba riešiť medvede, ale pol roka už je fuč. Od neho to riešenie neprišlo a ministerstvu dopomohlo KDH k tomu, o čom sa tu teraz rozprávame. Čiže to je memento, ktoré hovorí samo za seba.
Chcel by som to nakoľajiť naspäť a predsa použiť niekoľko čísel a strhnúť to z tej emotívnej debaty, ktorú tu tak prerývano vedieme zároveň s kolegami, ktorí sa stále snažia to nakoľajiť na takú technickejšiu debatu, aby sme naozaj našli poctivé odborné riešenia, tak opäť to tam skúsim vrátiť.
No, nechcem sa opakovať, čiže nebudem všetko rozoberať úplne do detailov, ale chcem sa prikloniť k názoru, že nie je ani tak dôležité, že koľko tých medveďou je. Teraz ma, prosím, pochopte správne. Ja nechcem povedať, že to vôbec neni podstatné, ale to, že či ich je tritisíc alebo tisícpäťsto, alebo päťtisíc nie je samo osebe ten fakt, ktorý tu teraz potrebujeme riešiť a ktorý potrebujeme teraz rozlúsknuť. Aj keď je to isté memento pre ministra, aby sme teda mali nejakú konkrétnu jasnú metodiku, ktorú aj akceptuje Komisia, s ktorou bude treba o tomto probléme rozprávať aj do budúcna. Lebo to, čo my dnes máme na stole, tú situáciu, definitívne nevyrieši. Taký je môj názor a ešte vám poviem dôvody, že prečo. Čiže tú metodiku a ten počet medveďou bude dôležitý riešiť v čase, ale teraz nie je dôležitý.
To, čo je dôležité z môjho pohľadu, je to, že nám stúpa tá incidencia. Ten počet stretov a počet ľudí, ktorí sú zranení útokom medveďa. Tak ja som si, ja som sa dopracoval k číslam, ak máte niekto aktuálnejšie, tak povedzte, kľudne dajte na stôl, ale myslím si, že aktuálnejšie môžu byť len o pár dní.
Ten počet stretov a ten počet zranených ľudí v roku 2016, a myslím, že to tu už odznelo, tak to len tak v rýchlosti okomentujem, bol jeden. 2017 jeden, 2018 dvaja, 2019 traja, 2020 šiesti, rok nato siedmi, ďalší rok, teda rok ´22, deviati. V roku 2023 ich evidujeme 14 a v roku 2024, čiže v súčasnom období, a teraz mám číslo len po 24. apríl, ich už bolo 11, hej? Čiže ono to je jasný trend toho, ako sa človek stretá s medveďom, ako dochádza ku tomu, že medveď na človeka útočí. Že toto je kľúčový problém a toto treba riešiť.
Ono to tu už zaznelo, mne tu niekto kričal, že som nejaký budajovec, neviem úplne, čo tým chcel povedať, domyslím si asi len to, keď som hovoril, že treba riešiť nielen to, že keď už máme daného problémového jedinca, tak ho treba eradikovať, teda odstrániť, vyriešiť nejakým spôsobom. Som to, použil som taký výraz, že treba manažovať medveďa hnedého a mi kričali, že som budajovec. Tak chcem povedať, že ak to mysleli tak, že som nejaký prehnaný ochranár, tak nie som. A zároveň nie som ani človek, ktorý by nemal rád prírodu a netvrdil, že medveďa treba chrániť. Treba, lebo z toho, čo je všeobecne známe, je jasné, že medveď je závislý na tom, aby, na tom, že je chránený. Rapídne by sa znížil jeho počet a naozaj by hrozilo jeho vyhynutie a o tom sa ja nechcem ďalej rozvádzať. Čiže toto je, toto je jednoducho všeobecne známy fakt, ktorý máme v našej legislatíve. Jednoducho medveď je závislý na našej ochrane.
Zároveň je dané, a teraz použijem opäť čísla, že azda môžem povedať, že áno, populácia stúpa, ale nikdy sme ho, nikdy, dobre, beriem späť toto slovo, poviem z dlhodobého hľadiska, ktoré som skúmal ja, nejako vážnejšie neregulovali. Pozrel som si dáta medzi rokmi 2000 až 2009 napríklad. Tak som konkrétne tu našiel, že v priemere došlo k tomu, že sme odstrelili alebo odstránili 27 medveďov ročne, hej? Čiže z tohoto čísla za tých deväť rokov vidno, že k nejakému ráznemu, ráznej regulácii tohto druhu neprišlo. A ten medveď, samozrejme, že tu bol s nami aj po týchto rokoch a tým, že je chránený a má vytvorené priaznivé podmienky, ako tu už bolo povedané, a to nie sú len vnadiská, to sú aj iné faktory, tak sa, tak má priaznivé podmienky pre rozmnožovanie, pre život a preto tu častokrát, áno, poľovníci môžu stretnúť, ja som videl také video z nočného lovu, kde videli poľovníci niekoľko, myslím, že deväť alebo desať medveďov som tam napočítal, teraz si už nepamätám presne. Čiže tento fenomén toho stretu je častejší a medveď zaberá čoraz väčšie územie.
To je ďalšie číslo z roku 2020, 2022 mám toto číslo a ono hovorí, že medveď, vývoj areálu medveďa hnedého stúpol o 42 % medzi rokmi dvetisíc, medzi rokmi 2000 a 2022. Čiže o 42% sa zväčšilo jeho územie na Slovensku. Potom som si pozrel aj Národné lesnícke centrum, a teraz chcem povedať dopredu, lebo už tu odzneli, aj som s niektorými kolegami hovoril o tom, že či sú tie čísla presné, či nie, ja chcem vyzdvihnúť ten trend. A teraz vám ho, pokúsim sa vám ho demonštrovať, že ako ja vidím tie čísla, ako ich čítam. Použijem dve konkrétne štatistiky a tabuľky, tabuľky, ktoré som u nich našiel.
Jedna je, ktorá hovorí o denzite, čiže koľko kusov, na aký areál sa vyskytuje. Oni si teda stanovili, že na sto kilometrov štvorcových, aká je početnosť. Tak, a toto tu už odznelo. A ja sa k tomu vrátim, aj od ministra, napríklad porovnanie s Fínskom. Tak na Slovensku máme 5,1, to je štatistický údaj, medveďa na 100 km. Fíni majú 0,54 medveďa, teraz hovorím štatisticky. Ono to tak zle znie, ale tá reč čísel je jasná. Chorváti 1,77, Lotyši 0,12 medveďa na 100 km štvorcových. Dobre, Slovinci 5,43, čiže kúsok pred nami, Švédsko 0,67, Rakúsko 0,03. Prečo to hovorím a prečo pripúšťam, že toto číslo nemusí byť presné?
No tak povedzme si aj to, že, pripusťme, že tá volatilita, že tá nepresnosť by bola pomerne vysoká, povedzme, že by bola až tak vysoká, až tak nepresná, že 50 % z toho by bolo treba zobrať. Skúsme ísť takto kriticky dole. Tak stále by sme boli z týchto vymenovaných krajín, ktoré majú na svojom území medveďa hnedého, druhí v počte kusov na dané územie. Pretože keby sme rozdelili tých 5,1, o 50 % dole by sme išli, tak stále sú za nami tretí Estónci s 2,22 medveďa na 100 km štvorcových. Čiže aj keby ten údaj bol nepresný, tak nám hovorí, že tá, tá početnosť medveďa na dané územie je v porovnaní s týmito krajinami vysoká.
Poviem teraz ďalší údaj, a to je percento odlovu z celej populácie, to je presne to, čo som spomínal medzi tými rokmi 2000 a 2009, že v priemere 27 medveďov sa odlovilo ročne. Tak ako je to v iných krajinách?
Fíni percento odlovu, hej, a teraz to porovnám s tou, s tou denzitou. Takže denzita u Fínov je 0,54, čiže pol medveďa na 100 km, ale u nich je percento odlovu 13,15 %, budem to zaokrúhľovať. Čiže 13 % ročne odlovia a majú len pol medveďa na 100 km. Chorváti 13 % odlovia zo svojho počtu. Estónci 9, Slovinci 20, Švédi 10, Rakúšania nič, Lotyši nič. Čo my? Čo my? My máme v štatistike napísané 0,32, hej, čiže keď, tu by sme zase pripustili opačnú mieru chybovosti. Čiže dajme tomu, že by sme odlovili viac, aj keď sa asi nepredpokladá, že tie čísla budú nejaké iné. Toto je jasne dané, tak keby sme hneď 1 % odlovili, že viac ako trojnásobne to preženiem, tak stále v tej početnosti populácie na 100 km je to nič oproti tým ostatným krajinám, ktoré majú početnosť medveďa na 100 km rapídne nižšiu, ale odlovia rapídne viacej.
Prečo to hovorím? Ľudia môžu mať taký pocit, teraz hovorím o širokej verejnosti, že my tu diskutujeme o takom nejakom úplne zásadnom riešení, ktoré to vyrieši v tých regiónoch. Ktoré tú početnosť medveďa zvráti alebo ju proste tak eliminuje, že zrazu sa to nestane súčasťou ak nie každodennou, tak každý druhý deň vidím vo večerných správach nejakú reportáž o medveďovi. Takže proste tento problém sa vyrieši. Tak ja si myslím, že sa nevyrieši. Nevyrieši sa už len preto, pretože my riešime ten konečný efekt. Že čo s tými problémovými jedincami. S úsmevom som hovoril o predsedovi našom výboru, ktorý z nepochopiteľných dôvodov príliš emočne reagoval, keď sme chceli hovoriť o tých, o tom, že kde ten problém vzniká. No tak myslím, že nikto nebude rozporovať, že problém vzniká v tom, že táto šelma stráca plachosť. Zvyká si na ľudský pach, zvyká si na ľudskú činnosť. Áno, presne tými vnadidlami. Pretože jednoducho tie sú častokrát príliš blízko zastavaného územia, tu kolegovia z inej strany to jasne demonštrovali, a ten medveď, to neni tak len, že mu nasypete za hrsť nejakého jadrového krmiva. Veď predsa a to je úplne tiež jasné, ja som počul príklad od poľovníka, ktorý hovorí, že tu máme pekáreň, keď sú tam staršie výrobky, ten, to pečivo nám stvrdne, tak to zoberieme do vriec a vysypeme to v hore, kúsok za domom to máme. Teraz keď hovorím kúsok, tak som mal z neho pocit, že to mal za nejakým ovocným sadom, keď mi to rozprával, a tam má vysypané jedlo, kde striehne na zver a tú potom strieľa.
No dobre, nelegálne vnadisko, ja viem, máme ich regulované, nemali by čo byť. Ale prečo sa tu tvárime, že nie sú? Prečo sa tvárime, že tento problém s vnadiskami nie je. Prečo to nie je poctivejšie riešené. A tu podporujem tú úvahu, jednoducho toto potrebujeme začať regulovať. Regulovať intenzívnejšie a neodbíjať to a nezhadzovať to zo stola. Že kto sa tu rozumie medveďom. Že vnadísk sa nedotýkajme. Lebo takto to vyznelo minulý týždeň a takéto tóny to malo aj dnes. Čiže tie vnadiská bude treba regulovať a tuto by sme sa mali pristaviť viac.
Paradoxne si myslím, že tento problém my tu nevyriešime nejako zásadne tým, že prijmeme nejakú novú legislatívnu úpravu. My tomu môžme pomôcť, my môžme vykročiť správnym smerom, ale ten problém, ktorý tu máme, môže z najväčšej miery riešiť minister. Môže ho riešiť rôznymi spôsobmi. Jeden už povedal Jožo Pročko alebo aj ostatní, treba posilniť zásahové tímy. A ja som za to, že nielen im dajme nové vybavenie a dajme im 200-tisíc na to, aby si dokúpili a zmodernizovali vybavenie, ale spravme ďalší tím. Pretože keď si pozriete tú mapu, kde sú tieto tímy rozmiestnené, tak niekde Humenné, Sobrance, tam by som dal kľudne šiesty. Pretože toto bude súčasť dlhodobého riešenia problému s medveďom. Zároveň je dôležité riešiť to, aby medveď plachosť nestrácal. O tom som sa už rozviedol viacej, nechcem sa k tomu už vracať pre krátkosť času.
Odznelo, a ja to tu naschvál spomeniem, ja viem, že my sme sa tu o tom viacej nerozprávali, snáď len taká humorná poznámka, beriem to v rámci humornej poznámky od ministra, že navrhoval kolegom ministrom z iných krajín, že však si ich zoberte, my vám ich vyvezieme, hej, tak to beriem v rámci vtipu. Ale verejnosť, ktorej je blízka príroda, mala takýto nápad, ale toto im nikto nepovedal, že prečo toho medveďa len neuspať a nepreviesť niekde inde. Prečo nevyužívať túto translokáciu. Tak treba im povedať a treba, aby jasne odznelo, že medveď sa vie vrátiť aj 700 km naspäť do svojej oblasti, z ktorej ho zoberiete. To, čo je pri tom podstatné, ešte ďalšia vec, je, že on je vystavený veľkému stresu. Samozrejme, že dostane sa do oblasti, ktoré už majú iné jedince, dostáva sa s nimi do stretu, zápasí o územie a podobne. Čiže od zodpovedného odborníka na slovo vzatého mám, že to číslo pri translokácii medveďa je také, že 50 % z týchto jedincov, pri ktorých sa toto vyskúša, uhynie. Čiže toto nie je cesta. Čiže ani vyviesť ich nemôžme, keby sme chceli. Alebo to nie je dobrý nápad.
Poďme späť k tým riešeniam, že čo tu treba ďalej urobiť, a teraz si pomôžem, lebo to ma celkom, celkom zaujalo. Našiel som rozhodnutie Súdneho dvora, aj vám poviem spisovú značku C-674/17 z 10. októbra 2019. V tomto prípade chceli Fíni zlegalizovať regulačný lov vlkov kvôli pytliactvu, ktoré sa im rozmohlo. A tak v skratke vám poviem, že o čom to je. To zhrnutie je, že ak chcete robiť výnimky, tak musíte mať tieto výnimky, musia byť adekvátne cieľu, ktorý bude jasne a presne podložený, bude zdôvodnený a obhájiteľný s tým, že cieľ nie je možné dosiahnuť inak. Hovorím to s ohľadom na tie reči, že koľko, aká je početnosť medveďa. Dajme tej Európskej komisii toto číslo, dohodnime sa na ňom, spravme ďalšiu štúdiu alebo vyriešme tento problém o interpretácii čísel, ale podniknime ďalšie veci. Ako povedal kolega Jožo Pročko, vyčerpajme eurofondy, spustime to, tí ľudia naozaj mnohokrát o tom nevedia a toto je vaša robota, pán minister. Tuto nepotrebujete túto snemovňu, nepotrebujete k tomu nový zákon. Toto je vyslovene o tom, aby ste sa priblížili k tým ľudom, ktorí môžu o to žiadať, a aby tie peniaze dostali.
A urobme aj to posilnenie toho zásahového tímu a ďalšie následné kroky, ktoré k tomu, ktoré budú zlepšovať manažovanie medveďa hnedého, ale ja som presvedčený, a teraz sa vraciam k tomu, čo som povedal, že toto všetko nebude stačiť. Ja si myslím, že by sme mali mať kvóty. Toto tu neodznelo, ale hovorím to tu zodpovedne aj s ohľadom na to, že možnože na jeseň sa tu stretneme znovu. Pretože tento problém, toto riešenie, teda takto, toto riešenie, ktoré ideme prijať, nevyrieši definitívne tento problém. Bude sa môcť vyhlasovať mimoriadna situácia, bude môcť dochádzať k odstrelu, ale zásadne to tú populáciu, ktorú máme, nezreguluje. Ale teraz ma nepochopte zle. Teraz ja nehovorím, že majme nejaké kvóty v objeme, poviem, 200 kusov, ktoré ministerstvo uvoľní a celoplošne dôjde k odstrelu tohto medveďa. Toto vôbec nehovorím. Keď sa na to pozerám čisto manažérsky, keď si zoberiete, že teraz máme tri oblasti, ktoré sú, ktoré sú poznačené zvýšeným výskytom a ktoré sú jasne indikované, že v nich je medveď, niekto to nazve, že premnožený. Ja by som povedal, že je viditeľnejšie prítomný a dochádza tam naozaj častejším k stretom, hej, to je tá, Nízke Tatry, Kremnické vrchy, Poľana. Však tie kvóty potrebujeme podľa mňa na to, aby keď tento druh, nezaberú tie preventívne opatrenia, ktoré budeme využívať a ktoré si môžeme nastaviť, tak aby sme ho mohli účinne regulovať. A vtedy by mohlo podľa mňa ministerstvo prísť a povedať: takýto počet odstreľte.
Preto hovorím, že teraz ma už snáď nikto neoznačí za nejakého prílišného ochranára, ale stále teraz akcentujem a chcem to podškrknúť, prírodu treba chrániť. Ale k tomuto, pán minister, potrebujete urobiť kroky vy. Potrebujeme ukázať Európskej komisii, že sme všetky, všetky riešenia, ktoré sa dalo, vyčerpali a potom s nimi môže byť o tom debata. A táto debata tu ďalej bude, pretože my vám neschvaľujeme nič, čo by túto situáciu definitívne vyriešilo. Áno, my chceme vyslať jasný signál do verejnosti, že je to problém, že je to problém vážny a že ho riešiť treba. Ale nalejme si čistého vína ešte raz, toto to úplne nevyrieši a treba na tom poctivejšie pracovať aj ďalej.
Ďakujem za pozornosť.
