Videokanál poslanca

Môžme to dať na koniec schôdze, tak by som to napísal do procedurálneho návrhu.

Ďakujem pán predsedajúci, chcem vás požiadať svojím procedurálnym návrhom o to, aby ste presunuli hlasovanie o čísle parlamentnej tlače 266 na koniec tohto týždňa na piatok. Teda na koniec, na koniec... (Ruch v sále.)

Ďakujem ešte raz.
Teda záverečné slovo, možnosť je ho mať. To je to, čo si vážim, že môžme tu o tom diskutovať. Ešte krátky dôvetok, veď práve preto aj ja vystupujem, aby sme o tom hovorili, pán kolega, nie že by som túto diskusiu nechcel, ale gro môjho snaženia sa je vlastne povedať to, že potrat ako základné ľudské právo nie je legitímna požiadavka. To je kľúčový obsah uznesenia Európskeho parlamentu, ktorý ja namietam a voči ktorému chcem, aby sme sa ohradili.
A zároveň hovorím, že kedykoľvek bude diskusia na túto tému, tak chcem, aby náš parlament, naša Národná rada mala všetky kompetencie v plnom rozsahu o tom rozhodnúť a stanoviť právny rámec. Ja som uviedol aj príklad v rozprave, za ktorý som si vyslúžil osobné počastovanie, ale nepočul som, teda že ten príklad by bol zlý alebo že teda niečo také by, že to sa určite nemôže stať, akože za tým príkladom si stojím a budem si za ním stáť aj ho budem ďalej vysvetľovať, keď to bude ďalej potrebné.
Nuž zástancovia potratov sa vždy a na všetkých fórach snažia svoje videnie sveta podložiť a argumentovať tým, že potrat je základné ľudské právo, a snažia sa o ňom hovoriť ako o práve. Téma interrupcií je veľmi citlivá téma, a preto by sa podľa mňa malo vždy začať s tým, že sa pomenuje, čo interrupcia je, a treba povedať nasledovné – interrupcia je ukončenie tehotenstva, ktoré má za následok smrť nenarodeného človeka. Systém ľudských práv existuje na ochranu práv ľudí, najmä najslabších. Právo na život je prvé právo. Zakotvenie potratu ako ľudského práva nerozširuje rozsah práv, podvracia samotný koncept.
Dovoľte mi ešte na záver citovať z deklarácie ku ktorej sme sa prihlásili aj my Slováci, Slovenská republika, ratifikovali sme ju. Ide o Dohovor o právach dieťaťa. Dovolím si citovať z preambuly tohto dohovoru:
„Majúc na mysli, že ako je uvedené v Deklarácii práv dieťaťa prijatej Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 20. novembra 1959, dieťa pre svoju telesnú a duševnú nezrelosť potrebuje osobitné záruky, starostlivosť a zodpovedajúcu právnu ochranu pred narodením aj po ňom.“ Koniec citácie Dohovoru o právach dieťaťa.
Ja sa prihováram za to, aby ste podporili moje uznesenie, aby ste odmietli snahy, ktoré sú na Európskom parlamente a v jeho štruktúrach, o to, aby sa toto nové ľudské právo, právo na potrat dostalo do Charty základných ľudských práv, čím vlastne vyjadríte aj to, že sa stotožňujete s názorom, že o týchto otázkach by mal rozhodovať len náš slovenský parlament. To je cieľom môjho uznesenia, tak vám ho predkladám a žiadam vás o podporu za zahlasovanie tohto uznesenia.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem za slovo.
Najprv zareagujem na pána Prostredníka, ktorý sa dotkol tej výhrady vo svedomí. Nuž ja vám prečítam z toho uznesenia, to je úplne kratučko, v tom uznesení Európskeho parlamentu je bod 8, kde je napísané toto: Odsudzuje skutočnosť, čiže Európsky parlament odsudzuje skutočnosť, že v niektorých členských štátoch lekári a v niektorých prípadoch celé zdravotnícke zariadenia, čiže oni odsudzujú skutočnosť, že jednotlivec lekár si uplatňuje výhradu vo svedomí.
Ja som sa ohradil voči tomuto, ono predchádzajúca rečníčka reagovala, že to sa týka len celých zdravotníckych zariadení, tak tu konkrétne máte citáciu, že prečo to európske uznesenie a prečo ja hovorím aj o jednotlivcoch. Toto namietam, toto mi vadí, myslím si, že voči tomuto by sme sa mali ozvať, a ozval som sa.
Čiže a v kontexte, ešte reakcia na pani poslankyňu Jurík, nemám v pláne sa brániť sám, ja bránim seba, ja mám v pláne a to, čo je celý môj, celá moja snaha tohto vystúpenia, bráni tú myšlienku môjho uznesenia, čiže budem sa držať vyslovene tej, a tá myšlienka môjho uznesenia je veľmi jednoduchá a jej úmysly sa naplno odhalili, keď sa tak vehementne postavila a tvrdila, že zrušenie Najvyššieho súdu, judikátu z rozhodnutia Roe v. Wade bola chyba v Spojených štátoch amerických.
Čiže ja som, teda neviem aké všelijaké invektívy použila na moju osobu, klamár a nevzdelaný a neviem čo, keď tvrdím a žiadam len to, čo tento Najvyšší súd v Spojených štátoch urobil, a to, že nechal právomoc a opäť vrátil do rúk jednotlivým štátom, aby si o tejto agende rozhodovali sami.
To je celý cieľ môjho uznesenia a toto tu ja obhajujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcem začať najprv tak ústretovo, pretože nemám záujem viesť kultúrnu vojnu a ani som nikdy nechcel, aby táto diskusia do toho skĺzla, a myslím si, že veď aj mne sa podarilo do toho neskĺznuť. Chcem začať ústretovo tak, že poviem, že áno, chcem sa aj ja rozprávať a diskutovať o tom, ako pomôcť matkám samoživiteľkám, ako zvyšovať ochranu detí, ako diskutovať, chcem, aby sa diskutovalo výhradne a vyslovene len na pôde tohto parlamentu o tom, že ako by sme mohli prispieť k tomu, že tie ženy, ktoré sa rozhodujú nad interrupciou z ekonomických dôvodov, tak aby sme im vyšli v ústrety a pomohli sa rozhodnúť tak, že to dieťatko si nechajú a že ten ekonomický dôvod im, jednoducho povedané, vyriešime. Áno, toto súhlasím s týmto, o tomto chcem diskutovať, a keď tá téma, tá diskusia príde, tak sa jej veľmi rád zúčastním a dobre sa na ňu pripravím, tak ako som sa pripravil na toto uznesenie.
Je také až, prepáčte, ale musím to tak povedať, že drzé tvrdiť, že toto uznesenie nenapísané správne už len z toho titulu, že dve politické strany, resp. hnutia mali rovnako obsahovo postavené to, o čom tu diskutujeme. Jedna strana bola KDH, tá to priniesla na výbor pre európske záležitosti, ja som to priniesol priamo do pléna. Čiže prečo je táto otázka veľmi dôležitá a prečo je dôležité o nej diskutovať, a ten dôvod je veľmi jednoduchý, už som hovoril niekoľkokrát, zopakujem to znovu.
Ten dôvod je taký, že je to veľmi citlivá kultúrno-etická téma a na pôde Európskeho parlamentu sú snahy zarámcovať túto tému, dokonca priniesť nové ľudské právo do Charty základných ľudských práv, čo by malo pre nás, pre Slovákov, pre náš parlament, pre našu Národnú radu širokosiahle následky. Krásne sa ukázalo to, ako sa nechceme chápať v tom, keď pani poslankyňa Jurík to drží v tom úzkom rámci, že bavíme sa len o uznesení, ktoré reaguje na nejaké uznesenie národného parlamentu. Čiže bavíme sa o mojom uznesení, ktoré reaguje na uznesenie Európskeho parlamentu. Tak toto je ten úplne kratučký, úzky rámec, v ktorom ma, samozrejme, môžete chytať za slovo a môžete hovoriť o tom, čo chcete, ja zdôrazňujem ten široký pohľad, ten dôvod, pre ktorý som toto uznesenie doniesol, a to ten, že pokiaľ sa dostane do Charty základných ľudských práv nové ľudské právo, a myslím si, že právo na potrat nie je základné ľudské právo, že táto diskusia je úplne zbytočná, ale niekto to tu už navrhol, že to pokladá za ľudské práva, že to má byť v charte, tak v dôsledku tohto návrhu sa dejú dve veci.
Prvá vec, rozbiehajú sa procesy na Európskom parlamente a na európskej úrovni, ktoré, ja hovorím, že nepoďme touto cestou, rovno ich zastavme, rovno sa vyjadrime. My predsa nemôžeme rušiť uznesenie Európskeho parlamentu. To neni ani mojou ambíciou, ani vám to nenavrhujem, uvedomujem si, že také niečo urobiť nemôžeme. To, čo my môžeme urobiť, je, že môžme zaujať ako Slovenská republika postoj. Ten postoj sme už veľmi jasne zaujali aj v roku 2002, keď sme tu v tomto parlamente prijali deklaráciu, že kultúrno-etické témy, kultúrno-etické otázky si chceme riešiť a vyslovene a výlučne o nich rozhodovať jednoznačne suverénne len tu na pôde tohto parlamentu a nechceme, aby nám niekto iný do toho vstupoval. To je prvá vec, na ktorú nadväzujem a ktorú vyzývam vás poslancov, aby sme urobili, aby sme sa hneď od začiatku postavili a nedovolili tým, ktorí majú záujem presadzovať toto nové ľudské právo, aby okolo toho robili svoju ďalšiu agendu.
Druhá vec, ktorú hovorím, je, že, a to je vlastne a teraz to vysvetlím podrobnejšie, ešte skúsim uviesť aj konkrétny príklad, lebo to som asi neurobil predtým a tam sme sa nestretli, lebo mnohí to neporozumeli, že prečo hovorím, že my budeme ťahať ako poslanci za kratší povraz a kde... kto bude ťahať za ten dlhší. Tak v tom širšom rámci je predsa jasné, že sa bavíme o tom, a to je gro toho uznesenia toho Európskeho parlamentu, že má vzniknúť nové ľudské právo, právo na potrat. Ak sa toto stane, ak by sa toto stalo, tak by o všetkých záležitostiach, pokiaľ ide o žiadosti o interrupcie a o to, čo my máme v legi... Takto, že, skúsim ešte jednoduchšie, že bude potom úplne jedno, čo my máme v našej domácej legislatíve, pretože ak sa stane nasledovný príklad, tak o tom nebudeme rozhodovať my poslanci, ale Súdny dvor Európskej únie. O akom príklade hovorím?
Predstavte si ženu, ktorá je alebo zistí, že je tehotná v 16., 15., 14. týždni tehotenstva. Príde do nemocnice, lekári jej odmietnu vykonať interrupciu a ona pôjde na súd a bude žiadať niekoľko vecí. Prvá vec. Predsa je to v Charte základných ľudských práv, upreli ste moje ľudské právo, žiadam, aby ste mi ho umožnili naplniť. Po druhé, keďže ste mi ho upreli, cítim ujmu, chcem od vás odškodnenie. A po tretie chcem, aby ste mi to, sa nielen za to, nielen zosúladili či zharmonizovali právo, ktoré máme my na Slovensku, s právom Európskej únie, ale aby ste mi aj umožnili takúto vec. Doteraz sme tu mali, že sú, že je výnimka z ochrany života do 12. týždňa, ja chcem mať po 14. týždeň, alebo som v 14., 15., chcem, aby ste mi to umožnili. Čo sa stane? Budeme o tom my rozhodovať ak poslanci, keď bude takéto ľudské právo platiť? Nebude. Náš slovenský súd vo svojom rozhodovaní sa obrátil na Európsky súd, a teda v Luxemburgu, a ten dá výkladové stanovisko, vieme, že on veľmi rád dáva extenzívny výklad, hoc ako súd by to nemal robiť, ale existuje, aj v diplomovej práci si to pozrite, akým spôsobom aj právnici študujú, ako rozširuje právo svojimi judikátmi a svojím rozhodovaním tento súd, a povie, že áno.
Po prvé porušili ste ľudské právo, potom to je aj reakcia na pani poslankyňu, ktorá mi dávala otázku, alebo resp. reakciu na mňa, že no, však čo sa stane, však my si budeme môcť nejakým spôsobom upravovať to, akým spôsobom uplatňujeme ľudské práva.
No, tak práve ona bola tá, ktorá kričala, keď tu koalícia prišla, ja som to tiež kritizoval, áno, je to legitímne, pokiaľ ide o právomoc zhromažďovať sa, že takýmto spôsobom do toho nemali zasahovať.
Ale presne to sa stane, budete kričať, že sa porušujú ľudské práva, a budete kričať, aby to Európska únia riešila a budete kričať, že aby nám fondy pozastavili, a bude z toho poprask. Ja som za dodržiavanie ľudských práv, som za dodržiavanie ľudských práv, tak ako sú momentálne napísané, nepovažujem potrat za základné ľudské právo, ešte to vysvetlím aj prečo, nepoviem len svoj názor, prinesiem aj odôvodnenie, že prečo to nepovažujem, a toto by bol dôsledok toho, keby sa to uznesenie, ktoré máme v Európskom parlamente, dotiahlo do záveru, do konca. Dotiahol sa cieľ tých, ktorí ho predkladajú. Zároveň by sme platili tejto žene, o ktorej som hovoril, s vysokou pravdepodobnosťou odškodnenie, a zároveň by sme museli upraviť domáce zákony, ktoré máme my tu, podľa judikátu súdu. Čiže ťažisko do rúk o rozhodovaní toho, že ako nakladať s interrupciami, v akej miere, by sa prenieslo na súdy. Nemali by sme to my poslanci Národnej rady v rukách.
To je cieľom tohoto uznesenia v Európskom parlamente, to chcete urobiť, pretože viete, že neviete to presadiť ako legislatívu v jednotlivých krajinách Európskej únie, a chcete to urobiť okľukou cez tzv. ľudské nové právo, takže preto hovorím o tom, že podržme si my výlučne v našich rukách rozhodovanie o týchto veciach, nechajme zaznieť diskusiu o tom, akým spôsobom to má byť upravené iba tu, my suverénne, jednoznačne o tom rozhodnime, my tu doma.
Mňa by celkom zaujímalo, že použili ste taký termín, ja sa ospravedlňujem, jak to nepoviem úplne presne, ale že množstvo všelijakých medzinárodných dohovorov, kde je potrat uznané ako ľudské právo. Tak by som chcel... (Reakcia z pléna.) Ja sa ospravedlňujem, nepočujem vás. Ale že keby som, tak chcel by som počuť teda, že v ktorých, lebo toto by bol unikátne prvý dokument, v charte by to bolo prvýkrát uznané ako základné ľudské právo, nikde inde to neevidujem, neevidujem to v žiadnych medzinárodných zmluvách, neevidujem to v žiadnych iných deklaráciách o ľudských právach. (Krátka pauza.) Dobre, ešte v záverečnom slove potom poviem zvyšné.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem ti za tvoj diskusný príspevok, veľmi oceňujem tvoj prístup. Zaznelo na teba, alebo aj ty si spomínal norimberské procesy a to, že potom odznelo, že teda súčasťou dokumentov, ktoré sa vtedy tvorili aj v súvislosti s ľudskými právami, bolo aj právo na potrat. Nie je to pravda. Ja ako navrhovateľ mám príležitosť vystúpiť, čiže ja veľmi podrobne rozvediem to, že prečo to nie je pravda, uvediem konkrétne dobové zápisy aj svedectvá právnikov, aj návrhy, ktoré boli súčasťou tých dokumentov, aby som to teda zdôvodnil podrobnejšie, lebo teraz na to nemám priestor, a budeme sa potrebovať vyjadriť určite aj k, a toho si sa nedotkol, argumentov ohľadom judikátu Ústavného súdu, čiže k tomu sa tiež potom podrobnejšie vyjadrím.
Ja chcem na záver tejto diskusie piatočnej ešte aj za seba povedať, že momentálne teraz máme na stole návrh, ktorý hovorí o tom a len o tom, že túto tému chceme mať plne v rukách národného parlamentu a o nej rozhodovať, a to je celá pointa uznesenia, ktoré predkladám, aby sme si nechali výlučnú kompetenciu o otázke ochrany života a výnimkách prípadne, ktoré prinášajú iné zákony, rozhodnúť v plnej miere a intenzite v domácom parlamente.
Ďakujem za slovo.