Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Čiže navrhuje sa prijatie uznesenia Národnou radou Slovenskej republiky, ktorým poslanci Národnej rady odsúdia zosmiešňujúce postoje členov vlády a iných verejných funkcionárov na adresu mladých ľudí a vyzve vládu Slovenskej republiky, aby Národnej rade Slovenskej republiky predložila návrhy opatrení, ktorými motivuje mladých ľudí pre život na Slovensku a k návratu zo zahraničia.
V ostatnej dobe sme svedkami rastúceho počtu znepokojivých vyjadrení a postojov viacerých vládnych predstaviteľov a ďalších verejných funkcionárov na adresu mladých ľudí. Posmešné, znevažujúce či dokonca urážlivé komentáre a verejne prezentované postoje verejných činiteľov namierené voči mladým ľuďom sa tiež pričiňujú o to, že mladý človek stráca motiváciu vytvárať hodnoty v takejto atmosfére krajiny. V celej (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) spoločenskej atmosfére je omnoho najsilnejší rozhodovať sa pre život v zahraničí a presne to sa deje. Slovensko momentálne zažíva ďalšiu vlnu odchodu mladých ľudí do zahraničia, kým v posledných dvoch desaťročiach odišlo zo Slovenska žiť do zahraničia približne 300-tisíc občanov, dnes túto možnosť zvažuje výrazná časť mladých ľudí žijúcich na Slovensku. To práve vychádza z prieskumov verejnej mienky, kde takmer 25 % opýtaných z danej vzorky zvažovalo, lebo už sa chystalo natrvalo presun do zahraničia. Len pre ilustráciu, na Slovensku žije približne 540-tisíc obyvateľov vekovej skupiny od 15 do 24 rokov a vo vekovej skupine od 25 až 29 rokov ďalších približne 350-tisíc ľudí. Odliv mladých ľudí do zahraničia má pre slovenskú ekonomiku dlhodobo negatívne následky, keďže odchodom každého mladého človeka prichádza Slovensko o 2,8 milióna euro. Tento problém je ešte vypuklejší v súvislosti s demografickým vývojom a udržateľnosťou sociálneho systému a zdravotnej starostlivosti.
V nadväznosti na vyššie uvedené je preto úplne namieste apelovať a dôrazne vyzvať vládu Slovenskej republiky, aby si uvedomila svoju úlohu a začala sa seriózne zaoberať riešením problému, ktorý už nemožno ďalej odsúvať, a tým je odchod mladých ľudí do zahraničia. Žiadame preto vládu, aby Národnej rade Slovenskej republiky, a tu je termín do 30. apríla 2025, predložila návrhy opatrení, ktorými zamedzí ďalšiemu odchodu mladých Slovákov do zahraničia. No a to, že je po termíne, je presne ten, je ukážka toho, akým spôsobom v minulosti fungovala Národná rada, a síce, že opozičné návrhy zákonov boli odsúvané, nemohli, na rade, neboli prerokované a preto sa k tomuto návrhu, ktorý už mesiace čaká na svoje prerokovanie, dostávame až dnes.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Dobre. Ďakujem za slovo. Navrhuje sa prijatie uznesenia Národnou radou Slovenskej republiky, ktorým poslanci Národnej rady dôrazne vyzvú vládu, aby prestala zneužívať Slovenskú informačnú službu a bezpečnostnú radu na zastrašovanie širokej verejnosti a na zastrašovanie a kriminalizáciu opozície. To je presne tá situácia, kedy došlo k zastrašovaniu opozície a verejnosti z januára tohto roku, keď bol podaný návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky. A namiesto toho, aby sa otvorilo riadne rokovanie o vyslovení nedôvery vlády, tak sme tu videli premiéra, ktorý z môjho pohľadu úplne jasne zneužil Slovenskú informačnú službu, skryli otvorené verejné rokovanie spred očí verejnosti a čítali nejakú správu, ktorá sa dá hodnotiť všelijako, ale rozhodne nie dôveryhodná. Takže toto uznesenie ma nadväzuje ešte na veci z januára tohto roku, ktoré sa stali okolo vyslovenia nedôvery vláde a ktoré doteraz nebolo otvorené ako množstvo iných schôdzí alebo návrhu opozície na vyslovenie nedôvery členom vlády. Sú tu nenávistné prejavy, extrémistické vyjadrenia, šírenie nepravdivých informácií a násilná rétorika čoraz viac preniká do spoločnosti a ktorá sa nachádza práve priestor vo verejnom diskurze z úst predstaviteľov vládnej moci. Tieto fenomény sú dôsledkom zhoršujúcej sa spoločenskej súdržnosti aj zhoršujúcej sa funkčnosti a reputácie štátnych inštitúcií. Udržiavanie tohto kurzu môže mať za následky zhoršenie vnútornej bezpečnosti a bezpečnostnej situácie, preto je potrebné odsúdiť a zastaviť zneužívanie štátnych orgánov. Zneužívanie administratívnych procedúr výstrahy o zavedení represívnych opatrení, potláčanie politickej opozície prostredníctvom zneužívanie Slovenskej informačnej služby sú cestou k autokratickému režimu. Pokiaľ nositelia verejnej moci zneužívajú svoje právomoci na dosahovanie vlastných politických cieľov a upevnenie vlastného postavenia, pričom ich cieľom je zdiskreditovanie a kriminalizácia svojich politických oponentov, oslabujú tak princíp právneho štátu a ústavného zriadenia Slovenskej republiky.
Toľko na úvod, pán predsedajúci. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ľudia v hazardných hrách minuli 25 mld. eur, 1,5 mld. tam prehrali. To je obrovské číslo, je to priemysel, ktorý vyslovene zarába na tom, že predáva ľuďom návykové a robí ich závislými, tak preto potrebujeme zdravú a zodpovednú reguláciu. Prinášaš a naše hnutie prináša zodpovednú reguláciu v tom, že dneska sú v tomto zákona, pokiaľ ide o reguláciu reklamy na alkohol diery. Napríklad kým tí, ktorí predávajú a chcú robiť reklamu na liehoviny, tak to majú zakázané, ale na destiláty už môže reklama bežať a aj sa to deje. A preto je dôležité tieto diery vychytať a zakázať aj reklamu nielen na destiláty, ale aj na likéry a na rôzne iné tvrdšie alkoholické nápoje. A to čo navrhujeme vôbec neni nejaká prísna regulácia z pohľadu toho, ako to funguje v iných krajinách. Sú krajiny, ktoré to majú zakázané až od 23-tej hodine večer. Zároveň ten trh sa nebráni aby bol regulovaný. Aj tí predajcovia a výrobcovia liehovín sú za zodpovednú reguláciu. Čiže toto je posun správnym smerom, ide do biznisu v ktorom sú obrovské peniaze a nebudú strádať výrobcovia. Aj tak vítajú reguláciu zvlášť pre mladistvých a mládež, ktorá v podobnom duchu chceme pre nich dobre aj pri inom návrhu zákona ako zákon o energetických nápojoch, aj ten v rovnakom zmysle pozerá na zdravie detí a to, aby nepodliehali látkam ktoré im ubližujú aj ich vývoju zdravotnému. Takže tento návrh je veľmi dobrý návrh, je to návrh, ktorý bez nejakého politického názoru vie podporiť celé spektrum, pretože kto by už nechcel chrániť mládež.

Ďakujem za slovo.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážené panie poslankyne, vážní páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom NR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory - Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025.
Pán predsedajúci otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 902 z 27. mája 2025 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie na prerokovanie návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vykonanie poslaneckého prieskumu na Pôdohospodárskej platobnej agentúre s lehotou na prerokovanie do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu.
Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie dňa 29. mája 2025 o predmetnom návrhu nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný. Predseda výboru ma určil za spravodajcu, aby som predniesol predmetnú informáciu a navrhol ďalší postup. Súčasťou informácie je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Áno, ďakujem, ďakujem kolegom za faktické poznámky.
K pani Kolíkovej, mojím úmyslom, prečo som spomenul tie príklady, nebolo, nepovažujem to za tie hlavné argumenty, ale prihováral som sa aj mladým ľuďom a chcel som im ukázať inšpiratívne príklady, kedy mladí ľudia dokázali veľké veci a robili ťažké veci a nebolo dôležité, aký majú vtedy vek. Pretože ja mám taký pocit osobne, že čím je aj naša krajina, ale aj celý svet vyspelejší, rozvinutejší, čím sa rýchlejšie hýbeme dopredu, tým menej nárokov a menej zodpovednosti vyžadujeme od tých mladých, ktorí sú v tej dobe, a myslím si, že by sme to mali robiť opačne, že mali by sme od nich chcieť, aby sa podieľali, aby boli zodpovední, aby priložili ruku k dielu a aby mali vlastný názor. Takže ja som tú rozpravu smeroval viac-menej tak inšpiratívne a hovoril som o tom potenciály mladých ľudí, ten je pre mňa veľmi dôležitý. Áno, je čas, je čas, aby sa zapojili do rozhodovania aj o veci verejných, je čas, kedy majú dostatok informácií, je čas, kedy nevidím žiadnu prekážku, ktorá by mi v tom bránila, svoj úsudok používajú na veľmi vážne rozhodnutia ohľadom vlastného osudu, rovnako tak sa môžu podieľať na chode krajiny, vedia si zvážiť, vedia si vybrať, ten názor by mali mať možnosť aj vyjadriť v tom výbere.
Ďakujem pekne za slovo.

... ktorú som si zapamätal, je to jedna z mnohých kníh, ktorú som čítal, ale pamätám si z nej celkom aj veľké podrobnosti, lebo ma naozaj oslovila, bola to kniha bratov Harrisovcov, čítal som ju hodne dávno, myslím, že som ju čítal bezprostredne potom čo vyšla, ona vyšla v roku 2011, a oni hovoria presne o tom, že dnes neni najväčšia frajerina alebo rebélia neposlušnosť, ale dnes je najodvážnejšia vec, ktorú mladí môžu urobiť a najväčšia frajerina, že prevezmú zodpovednosť. Ja som si našiel také praktické príklady mladých ľudí, ktorí prevzali zodpovednosť a dokázali úžasné veci bez toho, žeby mali alebo prekročili tú legislatívnu hranicu dospelosti. Lebo to neni nič iné, to je len legislatívna hranica tých 18 rokov. Je na nás, na nás, čo sme tu v tejto sále, kde ju dáme, kde ju posunieme. A teraz my len posúvame tú možnosť voliť. A poviem vám príklad, poviem zopár takých príkladov známych ľudí, ktorých aj vy môžete poznať, ktorých životný príbeh je pútavý a oslovujúci, a robili už vtedy vážne veci, prevzali zodpovednosť v oveľa vážnejších veciach častokrát ako len to, že by sa podieľali, teraz to „len to" je v úvodzovkách z mojej strany, na voľbách.
George Washington, ten bol vo veku 17 rokov už veliteľom. David Farragut, to je inak menej známy človek, ale poviem, že kto to bol. To bol človek, ktorý bol v americkom námorníctve kapitánom, velil lodi a mal vtedy 12 rokov. Samozrejme, je to príklad zo svojej doby, ale ukazuje to, že, ukazuje to vlastne na ten termín tínedžer, že kto sú to tínedžeri. Že to je pomerne inak aj mladý pojem alebo čerstvý, že v minulosti tento pojem neexistoval, zaviedol sa v 20. storočí a vtedy sa hovorilo len o buď deťoch, alebo mladých dospelých ľuďoch. Čiže toto prechodné štádium tých, to tínedžerstvo žijeme len v ostatnej dobe. Z môjho pohľadu, áno, zbavuje to mladých ľudí častokrát tej zodpovednosti, mohli by mať oveľa väčší potenciál, oveľa lepšie výsledky, keby sme zvýšili na nich tie očakávania.
Poviem iný príklad človeka, Clara Barton. Možnože poznáte, to ona sa stala neskôr zakladateľkou Červeného kríža v USA a ona už učila, bola učiteľka a mala vtedy 15 rokov. Thomas Edison. Toho určite pozná drvivá väčšina populácie, veľa sa hovorí o tom, aký bol vynálezca, ale už málo sa hovorí o tom, že on vo svojej mladosti, keď bol mladý, podnikal s cukrovinkami, rozdával noviny a čiže mal podnikateľského ducha už ako mladý človek, prezval zodpovednosť a robil, v úvodzovkách, ťažké veci.
Takže toto sú príklady ľudí, ktorí uchopili zodpovednosť a podieľali sa na veľkých veciach vo svojej krajine a aj bez toho, aby museli prejsť nejakú legislatívnu hranicu a myslím si, že dosiahli krásne výsledky a mali krásny osobný, vlastný príspevok do spoločnosti.
To sú také, by som povedal, filozofické také, by som povedal, moje osobné východiská a teraz vám poviem jeden taký úplne že praktický príklad, ktorý, na ktorý sa ja pozerám a nad ktorým rozmýšľam dlho a veľa som už aj rozprával o tejto téme v tejto sále a to je téma baterkárne v Šuranoch. Hej, je to veľmi špecifický príklad, ale pre tých z vás, ktorí ešte nemali možnosť o tom počuť, o čo ide. Vláda chce postaviť v Šuranoch veľkú baterkáreň, fabriku, zmenil sa územný plán, tí zastupitelia mesta, ktorí sú tam, alebo teda v tých jednotlivých samosprávach to odsúhlasili, ale teraz sa nám deje takovej nešvár (povedané s pobavením), že tá technická dokumentácia celá k tej baterkárni je veľmi, veľmi zle spracovaná, doslova uvádza, aj teraz už ako máme a ešte budem o tom oveľa viacej hovoriť v budúcnosti, ale má tam hodnoty, ktoré vyslovene prekračujú legislatívne hranice. Vyslovene je tam napísané, že postavia to tak, aby to porušovalo zákon. Zjednodušujem, ale doslova je to takto tam napísané, také čísla sú tam, hodnoty uvedené. A teraz čo majú tí ľudia robiť? Aj napríklad teraz s ohľadom špecificky na tých mladých ľudí, ktorí tam sú. Akým spôsobom by oni sa teraz mali ozvať? Akým spôsobom by oni mohli priložiť ruku k dielu k tomu, aby nejakým spôsobom ešte mohli zasiahnuť a ovplyvniť budúcnosť. No a práve preto som osobitne rád aj s ohľadom na takéto veci aj na mnohé iné príklady, ktoré sa dajú povedať, že máme možnosť aj nejakého referenda obecného alebo miestneho, a presne to chceme urobiť.
Chceme týmto ľuďom dať len nie nejakú parciálnu možnosť, ale celkovú možnosť na všetkých tých nástrojoch demokratických, ktoré máme, či už sú to komunálne voľby, ale aj referendum miestne alebo národné, alebo podieľať sa na voľbách do parlamentu, podieľať sa na voľbe prezidenta, do eurovolieb, toto všetko chceme týmto ľuďom otvoriť a dať im možnosť priložiť ruku k dielu. A informácie majú podľa Trestného poriadku aj podľa zákonov, ktoré sa týkajú podnikania, všetky dvere tam majú otvorené, otvorme im dvere aj v tejto oblasti.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo milé kolegyne, kolegovia. Ja som sa s touto otázkou stretol, to už bude asi aj 8 rokov dozadu, keď som prvý krát počul, že teda či od 16 rokov by som podľa môjho názoru umožnil voliť alebo nie. A musím sa priznať, že taký úplne prvý moment, ktorý som vtedy prežil bolo, že asi nie. Že, že nie sú ešte na to dosť mladí? Že asi nie. A potom čím ďalej som viacej nad tým rozmýšľal a som si tak pozeral na tie argumenty a na vlastne tú vývojovú fázu toho dospievajúceho človeka, tak som sa priklonil na tú stranu, že ale áno. Že myslím si, že mali by mať tú šancu. A celé by som to uvažovanie, ktoré som vtedy mal a dneska som poslanec Národnej rady tak to viem aj tu vysloviť. Ale dalo by sa aj zhrnúť do takej myšlienky, že nízke očakávania sú pascou, ktorá ničí potenciál. A myslím si, že také niečo prežívame alebo mnohí aj rodičia alebo mnohí ľudia, ktorí túto otázku ešte úplne nemajú v sebe vyriešenú, tak niečo také prežívajú voči ľuďom 16, 17 ročným. Skrátka im až tak nedôverujú a majú od nich nízke očakávania. Ale už tu povedal aj môj predrečník Igor Matovič a myslím si to aj ja, že títo ľudia dnes majú oveľa zodpovednejšiu rolu v spoločnosti napríklad, keď podnikajú, lebo môžu a v súvislosti s tým by mali a majú na starosti to, že majú podať daňové priznanie, že čo je pomerne zodpovedná vec a rola pričom vo voľbách sú tak to poviem odľahčene taký ten jeden z milióna. Človek milión, že prispeje k tomu spoločnému smerovaniu. A už, keď plní a má aj tú trestnoprávnu zodpovednosť, môže podnikať a už plní tieto role a umožňujeme mu to legislatívne tak prečo mu neumožniť aj kreovať alebo spoluvytvárať, spolu vyberať si tú budúcnosť, ktorú má pred sebou a do ktorej vlastne tým prechodom tej hranice áno aj tých 18 rokov postupne prejde a bude plnohodnotným a s plnými právami občanom Slovenska. Čiže nevidím problém z tohto pohľadu dať mladým ľuďom 16, 17 ročným ale nie len v komunále. Ja by som im tiež rád doprial teda už doplna to otvoriť tie dvere a nech sa rozhodujú či už o budúcnosti krajiny, o voľbe prezidenta, či je to aj napríklad referendum. Prečo nie aj v tejto otázke im neotvoriť cestu. Myslím si a my to aj navrhujeme, že áno je ten čas. Môžeme im to umožniť a môžu mať aj v národnom referende alebo aj v miestnom obecnom referende mať možnosť sa vyjadriť do toho priestoru, v ktorom žijú a ktorý by mal prirodzene mať o týchto ľuďoch už väčšie očakávania. Poviem tak úplne prakticky. Veď 16 ročný ľudia často krát sú už deviataci na základnej škole. Nie sú tam len 15 ročný. Niektorí sú tam už aj 16 ročný a už od deviatakov na základnej škole očakávame, že sa budú rozhodovať o svojej budúcnosti. Mnohí rodičia očakávajú, že sa nejakým spôsobom títo povedzme to tak, že mladí dospelí by sa dalo na nich pozerať, že sa rozhodnú o tom, že akú strednú školu si vyberú. Či sa budú venovať športu ak sa mu venujú alebo nejakému koníčku na plno tak, že postupne to budú z nich profesionálni športovci. Čiže ony sa už svojim spôsobom veľmi osobným a praktickým rozhodujú o svojej budúcnosti a má to veľmi jasný dopad na ich život a myslím si, že o nič menej by nemali mať ten priestor. Zvlášť, keď majú dnes možnosť mať dostatok informácií aj o národnej politike ale aj o tej miestnej samozrejme, kde žijú. Alebo o ľuďoch, ktorí sú v politike angažovaní. Majú mať a majú všetky možnosti na to, aby mali dostatok informácií a mohli sa rozhodnúť slobodne a vážne. Zásadné niečo sa stane? Keď tejto generácií umožníme sa rozhodovať? Ja som sa pozrel na čísla, že máme alebo mali sme v roku 2023 4 milióny 388 tisíc oprávnených voličov. A aký počet tých ľudí by k tomu pribudol? No okolo 112 tisíc. To je asi počet ľudí, ktorí sú v tej kategórii 16, 17 rokov. Čiže by sa nám zvýšil ten počet oprávnených voličov na 4 a pol milióna s nejakým malým presahom. Presne je to 4 mil. 501 tisíc 90 ľudí. No. Chcem tým inak povedať, že 2 a pol % ľudí by pribudlo. 2 a pol % ľudí, ktorí, keď sa nad tým zamyslíte aj z iného pohľadu, že ony často krát napríklad dnes sú 17 ročný, 18-tka ho čaká. Idú voľby pár dní zostáva. Nemôžu ísť voliť. Ale samozrejme už na strednej škole, býva na internáte, je samostatný, v podstate podniká. Množstvo takých príkladov môžeme nájsť. Jemu tie voľby ujdú ale v skutočnosti on už funguje, využíva služby štátu, rozbieha si vlastnú firmu a nemohol sa vyjadriť v tak vážnej veci ako je smerovanie Slovenska a vybratie si aj nejakej vízie pre krajinu. Nejaké alternatívy budúcnosti, ktorú by on sám chcel pre svoju, svoje podnikanie seba samého alebo svoju budúcu rodinu vidieť. Myslím si, že nie je problém dnes a vieme sa zhodnúť na tom, že ako títo ľudia jednak majú aj možnosť podnikať a sú trestnoprávne zodpovední tak nech sa aj spolupodieľajú svojim, svojim hlasom na tom, že kam krajina smeruje. To čo ma povzbudzuje a utvrdzuje v tom, že netreba podceňovať potenciál v mladých ľuďoch a mať na nich veľké očakávania. Je jedna knižka, ktorá, ktorú som si zapamätal. Je to jedna z mnohých kníh, ktorú som čítal ale pamätám si z nej celkom aj veľké podrobnosti, lebo ma naozaj oslovila. Bola to kniha bratov Herisovcov. Čítal som ju hodne dávno. Myslím, že som ju čítal bezprostredne potom čo vyšla. Ona vyšla v roku 2011. Ony hovoria presne o tom, že