Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem vám aj za vaše vystúpenie.
Mňa tam zaujalo niečo, čo by som vystihol slovom nádej, ale nie nejaká taká naivná nádej alebo nejaké ružové okuliare, ale nádej, že to má zmysel, a keď nedosiahneme to, že by zajtra neodhlasovali návrh na skrátené legislatívne konanie, pokračujeme ďalej v tej činnosti, v ktorej vidíme zmysel a ktorá je zmysluplná, je cielená, pretože je tu to, čo môžme urobiť. To najmenej, čo môžme urobiť, je prihlásiť sa do rozpravy a vytrvalo opakovať, dôvodiť, argumentovať, aby sme nejakým spôsobom, možnože v tejto chvíli aj nám ešte neznámym a nepredvídateľným, ako ste to povedali, dosiahli nejakú zmenu, alebo aspoň sa o ňu vážne pokúsili.
Takže ja vám ďakujem za váš príspevok, ďakujem aj za spoluprácu v pléne, že môžme takýmto spôsobom spolupracovať na dobrej veci.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem pánu poslancovi Hlinovi za vystúpenie. Ja by som len reagoval na to, čo hovoril v úvode. Spomenul tam ten nápad Andreja Danka so slovenským parlamentom.
Naozaj podľa mňa v parlamente netreba strácať čas a treba rokovať o vážnych veciach. Ale veď mi toto nerobíme preto, že chceme niekomu niečo prekaziť, alebo práve na tom, aby sa pracovala na... niečo dobré prekaziť, aby sa pracovala na tom, čo bude stáť za to, ako to pán poslanec povedal vo svojom vystúpení, k tomu radi prispejeme, aj keď sme v opozícii. Ale toto je niečo, čo je absolútny nonsens. Preto tu rozprávame, preto chceme, aby to neprešlo, aby sa oddialilo. Ale to platí od 15. januára, našťastie už máme po tomto termíne, takže má to zmysel, má to význam a zároveň to vidia, vidia to ľudia na Slovensku, vidia to v Európe, takže napriek tomu, že nemáme väčšinu, nemôžme prehlasovaním niečo zastaviť, alebo, naopak, niečo prijať, tak môžme niečo vykonať.
A myslím, že aj my môžme byť hrdí na to, že tu pracujeme na tejto veci, že to nie je nejaká zlomyseľnosť, nejaké kazisvetstvo, ale niečo, čo má, čo má zmysel. A ak vy chcete tiež, aby sme spolupracovali na niečom, čo má zmysel, tak stiahnite tento návrh a môžme sa baviť o iných návrhoch zákonov, ktoré budú dobré, a spokojne zahlasujem aj za také, ktoré, ktoré predložíte vy, ak budú pozitívne, ak to bude o... o zdravotníctve, o školstve, o diaľniciach. Ale nie tak, že jednoducho chcete zosekať absolútne možnosti opozície, aby sme nemohli hovoriť, zavrieť nám ústa, vytlačiť nás niekde do... do noci, kde jednoducho naozaj tá možnosť tej rozpravy je minimálna.
Takže ďakujem za vystúpenie. A poprosím, tí, ktorí ste počúvali, tak sa nad tým zamyslite. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pripomínam, že je 21.17 hod., rokujeme od rána od deviatej a, samozrejme, sme tu, chceme pracovať, chceme počúvať, tak ako to spomenul Igor vo svojom príhovore, a máme záujem vypočuť si tieto príspevky.
Zďaleka to nie je len o nejakom zabíjaní času, ale o tom, že to, čo vlastne bolo zamedzené tým, že tento návrh zákona je v skrátenom legislatívnom konaní, tak prebieha teraz tu, bohužiaľ, len jednostranne, z druhej strany, ako to už bolo spomenuté, sa kolegovia zobrali a išli niekam, neviem kam, ale nie sú tu, nediskutujú s nami, neprihlasujú sa do faktických poznámok, nevystupujú v rozprave a nám, ktorí diskutovať chceme, počúvame sa, reagujeme na seba, tak v tom bránia, pretože naozaj, a teraz citujem z vystúpenia Igora Matoviča, nie je v ľudských silách, aby sme 24 hodín denne počúvali aktívne vystúpenia a reagovali, reagovali na ne.
Skutočne spolu so samotným návrhom zákona a spôsobom prerokovania je to naozaj skutočne morálne veľmi, veľmi nevhodné, zlé, zvrátené a takto to nemá byť. Je to len preto, aby to na čo máme právo, tak aby ste to prekazili.
Andrej Danko, zažil som to asi dve volebné obdobia dozadu, skrátil možnosť vystupovať v rozprave neobmedzene. Bol čas, keď, keď sa dalo vystúpiť tak, že poslanec mohol hovoriť, koľko uznal za vhodné. To sa obmedzilo. A ani toto obmedzené vystupovanie, teda že 20 minút v písomnej a 10 v ústnej, tak nie je im dosť takto to obmedziť, aj to im príde príliš veľa a najradšej by nám zavreli ústa. Možnože keď budú meniť rokovací poriadok, tak zavedú, že budeme mať vystúpiť možnosť dve minúty a faktickú desať sekúnd.
Neviem, ako to plánujú urobiť, ale v každom prípade je im nepríjemné, že diskutujeme a že im nechceme schváliť veci za dva dni.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, hovoril k návrhu na skrátené legislatívne konanie. Ja by som si dovolil znova pripomenúť to, že takto sa to nerobí, že ten čas na zaobchádzanie s takými inštitúciami, ako je napríklad Úrad špeciálnej prokuratúry, tak má vyzerať inak.
Tak to vyzeralo v roku 2002, keď bol zámer zriadiť ho, 11. decembra dala vláda úlohu ministerstvu spravodlivosti, že do 31. 3. 2003 má pripraviť zákon. V roku 2003 ministerstvo to splnilo už 25. februára, teda s mesačným predstihom malo pripravený zákon, predložilo ho do MPK, 14. marca bol koniec MPK a potom nasledovalo, nasledovalo pripomienkové konanie, rozporové konanie. O vyše dva mesiace, 28. mája ho schválila vláda na svojom zasadnutí a o dva dni ho doručila do Národnej rady Slovenskej republiky. Tam mali poslanci čas si to naštudovať a viac ako o mesiac, 2. júla bol prerokovaný a odhlasovaný v prvom čítaní. Po letnej prestávke, keď bol znova čas, kto chcel si mohol študovať, tak od 27. augusta do 8. septembra 2003 zasadali výbory k tejto téme a potom až 21. októbra bola v druhom a treťom čítaní schválená táto novela, 25. 11. 2003 bola schválená, teda bola uverejnená v Zbierke zákonov a až od 1. septembra 2004 začala reálne pôsobiť, takmer dva roky.
Vy, keby sme vám to dovolili, by ste to chceli sfúknuť za pár dní, ešte pred Vianocami. Nie, takto sa to nerobí, bolo by lepšie keby ste to zastavili a dali do normálneho riadneho procesu, ako keď vznikal Úrad špeciálnej prokuratúry, bolo by to najlepšie pre všetkých.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Gröhling veľmi pekne ako, ako nezaprel v sebe ministra školstva. Hovoril o tom, ako sa tieto veci dajú vysvetliť tak, aby im ľudia rozumeli, aby sa z nich mohli, mohli poučiť.
A naozaj tento, tento proces, ktorý tu prebieha, je takým, by som povedal, príkladom zlého príkladu. To znamená, že môžme, môžme vidieť, ako sa to nemá robiť. Ľudský mozog sa vraj najlepšie učí na chybách. Vraj tí múdrejší, resp. všetci sa učíme na chybách, tí múdrejší na cudzích, tí hlúpejší na svojich, ale v každom prípade, keď sa niekto poučí z chyby, tak zmúdrie, aj keď bol predtým hlúpy, takže môžeme sa na tomto poučiť, môžeme vidieť tie veci, ktoré sa tu opakujú, o ktorých sa hovorí, rôzne organizácie, rôzne postoje, ktoré sú k tomuto vyjadrené, a ak počúvame, tak si môžme, môžme uvedomiť, že naozaj tento proces je veľká chyba a mi ju nemusíme dotiahnuť do konca, nemusíme dokonať tú chybu. Môžme ju zvrátiť, stále je čas, evidentne koalícia sa chystá niečo podniknúť.
Obávam sa však, že to nebude stiahnutie tohto návrhu zákona alebo tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie o tomto zákone, ale čosi iné, aby, aby nejakým spôsobom ukončila rozpravu alebo ju sťažila. Ale to nie je múdre konanie, to nie je poučenie sa z chýb, to je opakovanie chyby, utvrdzovanie sa v chyby... v chybe a snaha dotiahnuť chybu do konca. Ale to nie je nejaká akademická chyba, o ktorej tu môžeme len tak voľne diskutovať, ale chyba, ktorá dopadne na celé Slovensko, na Slovenskú republiku, na jej občanov, a preto hovoríme, preto sa snažíme apelovať, aby sa to nestalo.
Takže ďakujem, pán poslanec, že si to takto vysvetlil.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Viskupič, ďakujem za vstúpenie, ktoré, ktoré bolo plné takých údajov, ako ty zvykneš, to znamená ekonomických, jasné dôsledky, dá sa to pochopiť, dá sa to zrátať, jedna plus jedna sú dva.
Mňa mrzí, že ešte počas tvojho vystúpenia ako-tak tu boli koaliční poslanci. Ja som veril, že tie apely na nich zabrali, ale zdá sa, že majú nejaký pokyn z réžie a už sa pobrali. Zas je tu tichšie a nevyrušujú, takže... (Reakcia z pléna.) Áno, pravdepodobne. Takže ja ti ďakujem za to vystúpenie. A to nie je nejaká, nejaké divadlo alebo nejaký cirkus, ktorý by sme predvádzali, ale naozaj dôvodenie, že toto sú vážne dôsledky. Že to nie je len tak. A ak by to boli len nejaké drobnosti, no tak tie môžme doriešiť pokojne v druhom čítaní, ale toto nie sú drobnosti, toto sú vážne veci, pre ktoré treba dať nohu do dverí, pre ktoré treba sa snažiť zastaviť tento vlak, kým sa rozbehne. A zastaviť to, ako to už zaznelo, ešte teraz pri tom návrhu na skrátené legislatívne konanie. Jednoducho stiahnuť to. Tento zákon nie je dobrý, je zlý, vyslovene zlý a ty si aj poukázal prečo, aké to má dopady pri... napríklad aj pri ekonomických ukazovateľoch alebo, alebo ekonomických trestných činoch, lebo hovoríme o Trestnom poriadku, preto som bol rád, že tu teda koaliční poslanci boli, a, bohužiaľ, už, už odišli a dosť pochybujem, že aj poriadne počúvali, keď, keď si vystupoval, keď tu ešte boli.
Ale my to naozaj nehovoríme sami pre seba, pretože nemáme čo robiť. Aj my by sme radi pracovali v teréne, v regiónoch a stretávali sa s občanmi a tiež to pre nás nie je nejaká zábava alebo komfort, ale pokladáme to za kľúčové a veľmi dôležité, a preto sú takéto vystúpenia, aké si mal aj ty, pán poslanec Viskupič, veľmi dôležité a mali by si ich vypočuť a zobrať k srdcu všetci poslanci. Aj koaliční.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Janckulík, ďakujem za tvoje vystúpenie. Jedna z vecí, ktorú si avizoval, spomínal si, sú pozmeňujúce návrhy. Pripomínam, že sme ešte len pri návrhu na skrátené legislatívne konanie a vlastne už musíme hovoriť o možných pozmeňujúcich návrhoch, pretože táto novela je obsahovo tak zlá, že nielenže sa snažíme zabrániť tomu, aby bola prijatá v skrátenom režime, ale aj to, že vôbec by nemala byť prijatá, hej, teda jedna z námietok smeruje proti procesu, a to je to, o čom tu celé dni rokujeme, a snažíme sa to zabrzdiť, zastaviť, spomaliť a už to prináša svoje ovocie.
A druhá vec je, že naozaj už teraz vidíme v rámci toho procesu, keďže sa nám to podarilo zastaviť, aby to nebolo prijaté ešte pred Vianocami, že naozaj, ak sa bude novelizovať tento zákon, tak potrebuje rozsiahle pozmeňujúce návrhy. Myslím si, že nielen, nielen vy, ale každá politická strana, parlamentná strana vidí veľa priestoru na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tomuto návrhu zákona.
Avšak teraz v tomto procese, keď hovoríme o skrátenom legislatívnom konaní, tak jeden návrh, ktorý je najlepší a ktorý opakujeme, je, stiahnite to, zastavte tento proces a dajte to do riadneho legislatívneho procesu. To znamená, nech to predloží minister do medzirezortného pripomienkového konania, kde budú rozporové konania, a potom, potom na to môžu ešte aj tak nadväzovať pozmeňujúce návrhy. To nie je tak, že potom všetko sa zrazu hŕ-hŕ musí sfúknuť znova za dva dni, keď budú výbory, a potom hneď druhé čítanie, ak teda hovoríme o hypotéze, že to prejde cez návrh na skrátené legislatívne a cez prvé čítanie, čiže už teraz má význam do toho zapojniť... zapojiť verejnosť a uvažovať o pozmeňujúcich návrhoch, nie až potom.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pánovi poslancovi Sulíkovi za jasné čísla. Aj pre mňa sú tie právnické veci po čínsky a pre mnohých, samozrejme. A niekedy je to aj úmyselne tak písané alebo formulované, aby, aby bežný človek tomu nerozumel.
Ale čomu, myslím si, že rozumieme aj my, aj bežní ľudia, sú tie čísla, že nejde len o nejakých pár prípadov, že sa to trochu skomplikuje. Niečo sa tam posunie, no tak čo budeme z toho robiť vedu, no tak sa prijme nejaká zmena zákona. Ja som si dobre zapamätal čísla ako 15-tisíc alebo 30-tisíc prípadov, dobre vieme, že prípad to nie je, že niekto príde, dajú mu pečiatku, podpis a ide domov, že to sú mesiace a niekedy aj roky činnosti, takže nastane, nastane z toho veľký poprask.
Preto je úplne bezohľadné a nepochopiteľné, že ešte účinnosť toho zákona by mala byť okamžite, to znamená, už to malo platiť od 15. januára, takže to je úplný nezmysel. Proste nejaké to prechodné obdobie je nevyhnutné, aby tí ľudia vôbec boli schopní to zrealizovať, aby nevznikol chaos. Ale sa hovorí, že niekto, niekto má rád, keď sa tak zahmlieva, a že v tých kalných vodách sa dobre pracuje, dobre loví.
Ešte prípadne môžu prísť sťažnosti na Slovenskú republiku, keď sa tam urobia chyby, ktoré pod takýmto tlakom a v takomto počte prípadov 15-tisíc, v niektorých prípadoch 30-tisíc v niektorých prípadoch, takže je to naozaj priamo poškodzovanie záujmov Slovenskej republiky, ak takýmto spôsobom hádžeme granát do justície, a v týchto rôznych oblastiach Trestného zákona to spôsobí takéto komplikácie.
A potom bolo, myslím, že aj dobré vysvetlenie tiež pomocou súm, či už v slovenských korunách, a potom teda v eurách, že ako sa to posúva, že to nedáva zmysel.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem pani kolegyni, že prehltla to, že jej tak trochu zlomyseľne pán predsedajúci, nie tento, ale predchádzajúci, pán podpredseda Blaha presekol to vystúpenie, napriek tomu, že myslím, že stačila len malá, malá ochota, súhlas poslancov by bol, aby mohla dokončiť alebo pred prestávkou obednou celé vystúpenie, alebo aby mohla začať na... celé vystúpenie teraz o 14.00 hod. Ale budiž, tak sa stalo, ale súvisí to aj s tému vystúpenia pani poslankyne, ktorá hovorila dosť veľa o vzdelaní, o... o... vlastne o pedagogike, o vzore, o príklade, a to je, si myslím, že jedna z vážnych vecí, ktoré aj tým, ako konáme, ovplyvňujeme v spoločnosti.
Jedna taká pedagogická zásada alebo rodičovská zásada hovorí, že, že deti nebudú také, akými ich chceme mať, ale také... také, akí sme my. A čo to znamená, že teda musia byť vernou kópiou? Nie, nemusia byť, ale že nestačí sa len tváriť, nestačí len mať pekné reči, nestačí mať tu v parlamente, ako sme počuli viackrát z úst pána predsedu Pellegriniho, reči o novej kultúre a o kultivovanom spôsobe politiky a potom ísť a úplne hrubým hulvátskym spôsobom valcovať legislatívny proces, lebo to je falošné, to je pokrytecké a prináša to zlé výsledky. Je to zlý príklad pre mladých ľudí, ktorí to sledujú, ktorí to pozorujú a potom sa učia, a niektorí možno pod vplyvom okolností si povedia, účel svätí prostriedky, chceli to dosiahnuť, dosiahli to, už je jedno ako, hlavne majú to z krku, vybavili to.
Ale takto to nemá byť, takto to škodí spoločnému dobru, takto to škodí Slovenskej republike na ktorú, ako pani kolegyňa povedala, máme a chceme a môžeme byť hrdí.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, ďakujem za, za vystúpenie. Ten argument, ktorý tam zaznel, bol o tom, že je na to málo času. Ja chcem uviesť konkrétne čísla, konkrétne dáta, ako vznikal napríklad zákon o zriadení Úradu špeciálnej prokuratúry priamo v parlamente.
Tak aby ste vedeli, že 30. mája 2003 vláda doručila tento návrh do Národnej rady Slovenskej republiky. 30. mája, na konci mája v roku 2003 a prerokovaný a odhlasovaný v prvom čítaní v riadnom rokovaní, nie v skrátenom legislatívnom, bol 2. júla, hej, 2003. Čiže 30. mája bol doručený, 2. júla bol prerokovaný a schválený v prvom čítaní. Potom bolo celé leto júl a august na to, aby si ho mohli ešte preštudovať poslanci. Pripomínam, že to bolo po riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní.
A potom začali o ňom rokovať výbory, 27. augusta výbor pre financie a rozpočet. 28. augusta 2003 výbor pre obranu a bezpečnosť, 2. septembra ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a 8. septembra bol gestorský výbor. Čiže len výbory ho mali vyše 10 dní. Potom sa dostal na hlasovanie v druhom a treťom čítaní až 21. októbra, čiže ďalšie takmer dva mesiace legislatívy, riadneho legislatívneho procesu a bol schválený. A 25. novembra, čiže zhruba zase o ďalší mesiac, bol zverejnený v zbierke zákonov.
Takto vyzerá normálny legislatívny proces a má to úplne svoje odôvodnenie, tak, ako aj pani kolegyňa hovorila, a tak, ako na to dbá aj Ústavný súd, preto naozaj skutočne tento postup hrozí podaním a úspešným podaním na Ústavný súd.
Nerobte to.