Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Niekoľko vecí len preto, že by som to nestihol vo faktických, ale nechcem zároveň naťahovať rozpravu.
Zareagujem na niektoré veci, ktoré zazneli dnes, lebo naozaj, ako povedala pani kolegyňa, že už to, čo bolo na minulej schôdzi, si mnohí už nepamätajú, ale v podstate tá línia výlučne zo strany Progresívneho Slovenska je jednoznačná. Takže, prvá vec, nebojíme sa a druhá vec, neveríme. Nebojíme sa sexuálnej výchovy, naopak, je to veľmi dôležitá vec. Chcem len upozorniť pani kolegyňu, to sú, neviem, či také nevedomké, alebo cielené posuny, že my na Slovensku máme výchovu k partnerstvu a rodičovstvu. Nie, my na Slovensku máme výchovu k manželstvu a rodičovstvu a to, že Progresívne Slovensko sa to snaží niekam posúvať aj pri takýchto debatách, je jeho právo, ale my s tým nesúhlasíme. Nebojíme sa žiadnych otvorených debát. Ja môžem za seba hovoriť ako učiteľ, že moji žiaci, dokonca niektorí z nich sedia v tomto pléne, tak vedia veľmi dobre, že som bol absolútne vždy otvorený a že s týmito, o týchto veciach som s nimi vždy rozprával aj na základe ich záujmu, primerane veku. A nevidím žiaden dôvod, naopak, teda nehovoriť a báť sa toho, ale naopak, hovoriť o týchto veciach. Ale je veľmi dôležité, ako sa to deje.
A k tomu druhému slovíčku, teda nebojíme sa a druhá vec, neveríme. Vy ste hovorili, že veríme, že odborníci. Viete, v nedávnych dejinách Slovenska aj ľudstva sme zažili, že boli všelijakí odborníci. Aj marxizmus-leninizmus bol vedecký, bol vedecký ateizmus. Ja mám istú dôveru v odborníkov v rôznych oblastiach, ale nemám absolútnu dôveru. A čo je absolútny rozpor medzi vaším progresívnym chápaním a chápaním podľa mňa bežných ľudí na Slovensku, ale aj na celom svete je to, že rodičia nemusia byť odborníci v každej oblasti na to, aby boli najlepší zástancovia najlepšieho záujmu svojho dieťaťa. Vy stále podsúvate, že rodič sa predsa nemôže k tomu vyjadriť, keďže nie je odborník. Ale veď rodič sa nemá podľa nášho návrhu ani podľa žiadnej normálnej úvahy vyjadrovať k obsahu, určovať, čo sa majú deti učiť, alebo čo sa nemajú ostatní učiť. Ja som tu zažil už aj v minulom volebnom období podsúvanie, že vlastne my navrhujeme, aby rodičia mohli určovať, čo sa budú deti učiť, ostatné deti. Nie, my nič nezakazujeme, nič nerušíme. My hovoríme v prvom rade. A tak je to normálne, taká je skúsenosť s inými informovanými súhlasmi alebo s akoukoľvek komunikáciou so školou, že rodičia sú informovaní, čo je vysoko pozitívne. A ak náhodou nastane nejaký exces, k tomu sa vrátim, tak rodičia majú mať právo, pretože oni sú prvými strážcami najlepšieho záujmu dieťaťa, si vyžiadať dodatočné informácie, zlepšiť si tú informovanosť a rozhodnúť sa. A práve preto, čo ste, pani poslankyňa, doslova povedali v reakcii na faktické poznámky, že áno, boli nejaké učebnice, veď oni nie sú schválené. A keď to na budúci týždeň schváli ministerstvo školstva, tak je to v poriadku? To znamená, že, a teraz to tak spersonifikujem a zľahčím, to znamená, že my veríme a začnem od minulého volebného obdobia, my veríme Gröhlingovi, my veríme Druckerovi? Ja vám poviem úprimne, ja mám s týmito pánmi dobrý vzťah, korektný, uznávam ich, rešpektujem ich, ale čo sa týka môjho dieťaťa, alebo akéhokoľvek dieťaťa, určite viac verím jeho vlastným rodičom. Iba súd na základe vážnych vecí môže rodičov obrať o toto právo. A to je veľký rozdiel. My nehovoríme o tom, že rodičia majú zasahovať do obsahu vzdelávania, že sú odborníkmi na kuriculum, na didaktiku a tak ďalej. Vôbec, prečo, prečo toto vôbec spomínate?
Ešte sa pozriem na poznámky, ktoré som si zaznačil pri vašich vystúpeniach, aby som na ne reagoval. Tento náš návrh je poistka, to nie je štandard. Pani kolegyňa Kalmárová povedala správne, že v súčasnosti máme, máme povinný informovaný súhlas s nejakými fakultatívnymi, zvlášť externými aktivitami. Tak to je, máte pravdu, áno, je dobré, že to poviete, to je v poriadku a funguje to a rodičia nemusia mať informáciu o, nemusia byť odborníci na divadlo alebo na exkurziu v nejakej továrni. Oni sa vyjadrujú z toho hľadiska, že to má nejaký dopad, preberá sa zodpovednosť, vzďaľuje sa zo školy, je tam nejaká zodpovednosť za to. Rodič s tým súhlasí, preberá zodpovednosť. Áno, logicky. Toto je v niečom iná situácia, ale v prvom rade reaguje, to sme aj v dôvodovej správe uviedli, na to, že takéto prednášky, takéto materiály sa do škôl podsúvajú a chystajú sa. A my nemáme neobmedzenú dôveru v ministerstvo školstva, v učiteľov, v školu. Ak niekomu, čo sa týka dieťaťa, dôverujem na prvom mieste a najviac, tak sú to jeho vlastní rodičia. Ak matka a otec nemajú záujem, tak prečo si myslíme, najlepší záujem, prečo si myslíme, inak to je tak všeobecne, čo sa týka štátu a toho progresívneho zmýšľania, prečo my si myslíme, že nejaký úradník na sociálke alebo nejaký učiteľ má lepší, väčší záujem na dobre dieťaťa ako jeho rodičia. Tomuto nerozumiem, absolútne. Prečo? Lebo má vysokú školu pedagogickú, preto? To nehovorí nič o charaktere človeka. Úplne prirodzene, až pudovo najlepšie chránia záujem dieťaťa jeho vlastní rodičia. A toto je len poistka.
Teraz k tým odborným argumentom. Európsky súd, súd pre ľudské práva, to je súd. To nie je zákon. O zákonoch a zvlášť v tejto oblasti rozhodujeme tu v tejto miestnosti. A môžeme súhlasiť, nesúhlasiť. Hlasovať za, hlasovať proti. To je v poriadku. To je naša kompetencia, ak sa to týka takýchto otázok. A spokojne, keď neprijmeme, ja nebudem plakať, ja sa nebojím ani o vlastné deti, už sú veľké. Rozprávame s nimi otvorene, máme veľmi dobrú skúsenosť s akoukoľvek školou, ktorú navštevovali a navštevujú. My reagujeme na to, že na informovanie, volanie mnohých rodičov, aby sme sa k tomuto jasne postavili, ale aj principiálne zdôrazniť rodičov.
A ďalšia vec, ktorú, teda ja nie som právnik, ale neviem, či pani kolegyne, možno aj sú. Tak to rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré ste spomínali vo veci Dánska, bolo v inej veci. Bolo, tak respektíve bolo v obsahovo podobnej veci, ale bolo to inak. My hovoríme o tom, že u nás bude zákon a pokojne, že ste hovorili, že to Ústavný súd zamietne. Super, na to máme Ústavný súd, ja som presvedčený, že nie. Skúsme to, vy budete hlasovať proti, ja za, ak to prejde, tak rozhodne Ústavný súd. Ja sa nebudem hnevať. Môže sa, človek sa, človek sa môže mýliť, ale ja som presvedčený, že máme veriť rodičom.
Ďalšia vec je, citujem, teraz niektorá z pani kolegýň povedala, že rodičia nemajú právo zasahovať. Použijem teraz také slangové slovo, normálne uschnem. Chcem vidieť toho človeka tu na tomto svete, ktorý mne povie ako otcovi mojich detí, zvlášť keby, maloletých, mám ešte takú, že ja nemám právo zasahovať. Ale ja si myslím, že žiaden príčetný človek si to neodváži povedať mi do očí, že ja v prípade môjho, len môjho vlastného dieťaťa nemám právo zasahovať. Ja sa zaujímam, komunikujem s učiteľmi, riaditeľmi škôl, kde chodia naše deti, a mám veľkú úctu voči nim a mám veľmi dobré skúsenosti a v živote som nepočul, že by niekto si niečo také myslel alebo hovoril, že ja nemám právo zasahovať. Mám a náš zákon toto právo, ktoré je aj v ústave, aj v zákone o rodine, aj v medzinárodných dokumentoch, my chceme toto právo dať rodičom v tejto oblasti, aby bolo exaktne napísané.
Na záver chcem povedať, že naozaj tento zákon nehovorí o tom, že nemá byť nejaká výchova k manželstvu, rodičovstvu, nejaká sexuálna výchova, to je iná téma, ale o tom, že rodičia o tom majú vedieť, majú právo dožiadať si informácie. A náš úmysel alebo dôvod, prečo sme navrhli tento zákon, je, že naozaj sa také veci diali na konkrétnych školách, posielali nám maily. Takisto tieto učebnice, materiály, ktoré síce zatiaľ neboli schválené, ale pokojne môžu byť, tak ako to vidíme, ako sa menia vlády, ako sa menia politické garnitúry.
A na záver, čo ma mrzí úplne najviac, je to, že vy vlastne spochybňujete nie odbornosť rodičov, ale ich charakter. Že porovnám nejakého rodiča, úplne aj jednoduchého, a nejakého učiteľa, naslovovzatého odborníka, a vy poviete, že pretože on má odbornosť a vzdelanie, tak jemu ide viac o to dieťa ako tomu rodičovi. To pokladám za zvlášť urážlivé, arogantné. A poviem vám jednu vec. Človek, ktorý je charakterný, hoci je jednoduchý a nevzdelaný, tak uzná a nechá sa poučiť. Viete, v tom je charakternosť. Nie v tom, že ja suverénne rozhodujem: To je moje dieťa, mne nebudete nič hovoriť! Ale že si nechá povedať. Ja som učiteľ, som vysokoškolsky vzdelaný človek a myslím, že školstvu rozumiem, mám tam dlhoročnú prax. A keď prídem ako rodič napríklad na základnú školu za učiteľom môjho dieťaťa, lebo sa chcem niečo opýtať, tak to robím maximálne pokorne. Robím to ako rodič, ktorý si vypočuje a chce počuť, ako to vidí ten kolega. Pretože ho ako kolegu beriem a takmer vždy, takmer vždy s ním bezvýhradne súhlasím. To znamená, charakterný rodič, aj keď je jednoduchý, aj keď nie je odborník v danej téme, tak si povie: Výborne, ďakujem vám veľmi pekne, že vzdelávate moje dieťa v tejto oblasti. Ale ak sa náhodou niekedy a to je, poviem úprimne, výnimočne, my sa nebavíme o bežnej praxi, o výnimkách, o excesoch, ktoré sa dejú našťastie v malom, ale dejú sa. Po-is-tku. Koľkokrát vám vyrazí poistky za deň? Elektrické myslím. Veľmi málokedy sa to stáva, ale máme ich. Toto je poistka. To nie je hlavné vedenie, toto je poistka. Je to veľmi dobrá poistka, ktorá uznáva rodičov a uznáva to, čo uznáva medzinárodné právo.
Takže ja to poviem ešte takto, keďže sledujem médiá, tak boli rôzne vyjadrenia z rôznych strán aj koalície, že prídu s vlastným návrhom na riešenie tejto otázky. Ja som veľmi rád, že ich v tomto nejako inšpirujeme, alebo že túto debatu ťaháme ďalej. Ak bude potrebné, spokojne môžeme tento zákon aj pred hlasovaním ešte preložiť, odložiť hlasovanie, ak by chceli. Ak nie, tak ich vyzývam, aby zahlasovali, aby prešiel tento návrh zákona aspoň do druhého čítania, a potom sa môžeme baviť. Nejde nám o žiadnu nejakú politickú agendu, politické body. Je to vec, o ktorej som hlboko osobne presvedčený v prvom rade ako rodič, ale aj ako politik, a ak podporíte tento zákon, budem veľmi rád. Ak ho nepodporíte, tak o šesť mesiacov, teraz hovorím ku koalícii, máte šancu predložiť svoj vlastný návrh.
Akokoľvek, ďakujem za túto debatu napriek tomu, že niekedy tu zazneli niektoré veci, ktoré boli pichľavé, tak tá debata, ale to je, samozrejme, v poriadku, tak táto debata bola korektná. V rámci nejakých názorov, názorových rozdielov sme tu viedli korektnú debatu, takže chcem poďakovať kolegyniam a kolegom, myslím, že aj kolegovia boli prihlásení na minulej schôdzi, za debatu.
Ďakujem.
