Ďakujem pekne za slovo. Milé kolegyne, vážení kolegovia. Pán minister, pokladám za dôležité k tejto problematike skúsiť vystúpiť, a to možno aj z dvoch pozícií, jednak aj ako predseda sociálneho výboru. Mali sme možnosť pred chvíľočkou počuť jeden spoločný pozmeňovací návrh, ktorý podávajú v podstate všetci koaliční členovia sociálneho výboru, ale trošku sa vrátime aj do minulosti. Pretože tá otázka a vôbec diskusia okolo opatrovania sociálnych služieb jednoducho nemôže byť nikdy ukončená. Ona musí vždy reflektovať na veci, ktoré vyplývajú zo spoločnosti, sociálno-ekonomického postavenia ľudí a tak to bolo v minulosti a celkom iste to bude aj v budúcnosti. To znamená, a nehovoriac o tom, že samotná Ústava Slovenskej republiky hovorí o vytvorení podmienok pre dôstojnú starobu ľudí, ktorí už si svoje odrobili. To znamená, že bude to musieť byť jedna z priorít v programovom vyhlásení vlády, nielen tejto, ale aj všetkých ďalších vlád, ktoré budú následovať. Ja osobne som veľmi rád, že ministerstvo práce sa podujalo urobiť novelu. To nie je jednoduchá novela. Treba vidieť aj do toho minulého obdobia. Nejakých 350 miliónov. Teraz sme na výbore odsúhlasili ďalších 45 miliónov na ďalšie veci, ktoré súvisia s odkázanosťou a s tým dorovnávacím príspevkom, tak ako uviedol pán minister, ale treba povedať, že z hľadiska budúcnosti táto oblasť si bude vyžadovať neustále, by som povedal, a nie že navyšovanie, ale jednoducho reagovanie na stav, ktorý tu je a sociálne služby sa bez finančných prostriedkov robiť nedajú. A to bez ohľadu na to, či sa jedná o verejných alebo neverejných poskytovateľov. Ak dovolíte, pohľad k tomu, čo sa teraz urobilo. Som veľmi rád a oceňujem, že minister neskĺzol do pozície veľmi rýchlo ísť robiť nejaké veci, úpravy, dajme tomu pozmeňováky, ktoré sa napríklad týkajú tej kapacity. Trpezlivo rokoval so zriaďovateľmi verejnými, neverejnými, až dospeli k nejakému spoločnému rozhodnutiu a vlastne to, čo ponúkame cez ten pozmeňovací návrh, ktorý tu dnes bol prečítaný, je do istej miery odporúčanie tých, ktorých sa to bezprostredne dotýka. To znamená zriaďovateľov. I keď dnes nejaké finančné náležitosti, ktoré s tým súvisia, prešli už hlavne na vyššie územné celky. Ale, ak dovolíte, taká malinká sonda do minulosti. Písal sa rok 2009, kedy sa prvýkrát objavilo v éteri takéto ťažké slovo, že deinštitucionalizácia. To znamená urobiť všetko preto, aby sa tie predchádzajúce sociálne zariadenia, to sa týkalo napríklad aj detských domovov, ktoré boli skôr inštalované, spávané do pozície, no použijem výraz veľké kasárne. To znamená veľké izby, veľa detí začali postupne pretvárať a meniť na zariadenia skôr rodinného typu, aby sa vytvárali podmienky pre dôstojnosť. Dôstojnosť detí, dospelých a hlavne seniorov, ktorých sa bezprostredne táto otázka dotýka. Samozrejmá vec, vždy ostala aj v súčasnosti je absolútna priorita vytvoriť čo najlepšie podmienky a prostriedky preto, aby človek, ktorý má vytvorené tie podmienky, mohol ostať doma vo svojom prirodzenom prostredí, pokiaľ sa vedia o ňom príbuzní alebo proste niekto iný, nejakí opatrovatelia, postarať. Tie kamenné domy majú byť tou poslednou inštanciou, keď už sa vyčerpali všetky možnosti, ktoré súvisia s tým pobytom doma. A to napĺňa aj táto otázka. Rok 2009 bol ten rok, keď prvýkrát sa táto problematika dostala na stôl a začali sa pomenovávať isté procesy a postupy, ktoré s týmto súvisia. Môj predchodca, pán Mihál, podpísal základnú zmluvu vtedy s Európskou úniou, ktorá súvisela s tým, aby sa mohli čerpať aj europrostriedky na postupnú realizáciu tých procesov. Ja ako minister som v roku 2013 predložil do parlamentu, od 1. januára 2014 bola účinná, stratégiu. To znamená postupnú realizovateľnosť tých jednotlivých úloh, ktoré súvisia s deinštitucionalizáciou. Áno, vtedy sa prvýkrát do toho materiálu dostalo číslo, ktoré Európa nepozná doteraz a to je 40 + 40 miest. Dnes, tu teraz, keď robíme tú zásadnú zmenu, alebo ideme ju robiť, si dovolím povedať, že tá štyridsiatka naplnila svoj hlavný cieľ. Dostali sme sa niekde úplne inde a môžeme dnes si dovoliť už hovoriť aj o tých vyšších počtoch, konkrétne o tej stovke, ktorá je v tom pozmeňováku. Prečo? Ten proces pokračoval. Pokračoval v tom, že ďalej bolo potrebné vybudovať, nazvime to, systém kvality. Systém kvality, aby akákoľvek ďalšia zmena nebola na Nie o tej stovke, ktorá je v tom pozmeňovači. Prečo? Ten proces pokračoval. Pokračoval v tom, že ďalej bolo potrebné vybudovať, nazvime to, systém kvality. Systém kvality, aby akákoľvek ďalšia zmena nebola na úkor konkrétnych ľudí, to znamená klientov tých sociálnych zariadení, ale aby sa vytvorili podmienky a predpoklady preto, aby sa tá kvalita toho života aj v tých sociálnych zariadeniach jednoducho zlepšovala. A ten systém kvality je vypracovaný. Na základe toho systému kvality v roku 2018 bol prijatý veľký národný projekt, ktorý slúžil hlavne k metodike, aby sa vysvetľovalo všetkým, ako postupovať, ako dosiahnuť ten cieľ, ktorý súvisí s napĺňaním tej úlohy okolo tej deinštitucionalizácie. To znamená, sme ďalej. No a treba povedať, že keď sa vypracoval systém kvality, bolo ho potrebné zavŕšiť ešte niečím, a to je kontrola. Je to cyklus. Regionálne pracoviská, neviem, viac ako 80 ľudí, Inšpekcia v sociálnych veciach. To znamená, aby tí inšpektori kontrolovali, či ten systém kvality sa dodržiava, či sa napĺňajú tie veci, či spĺňajú podmienky a predpoklady preto, aby mohli čerpať aj dotácie, prípadne sa prihlásiť do projektov, ktoré súvisia s europrostriedkami na tento účel. Ten tiež je vypracovaný, on beží. To znamená, za to my sme sa dostali z hľadiska procesu dnes do štádia, že máme záujem zachovať, možno rozvíjať tú kvalitu, aby to nebolo na úkor tých klientov. K tomu je aj ten systém tej kontroly, ale môžeme sa už v skutočnosti baviť o tom, aby sme v maximálnej miere uspokojili tých 14 000 čakateľov. Možno ich je deväť, 10, lebo môžu tam byť aj nejaké duplicitné, že požiadavky na viacero typov zariadení. Ja netvrdím, tak ako povedal aj pán minister, že všetci z nich nevyužívajú nejaký iný spôsob, čo ja viem, denných stacionárov a ďalších. Ale jednoducho myslia na to, že v určitej fáze, a možno už tá fáza dosť zrelá, budú odkázaní na ten kamenný dom, na sociálne zariadenie. A našou úlohou ako zodpovedných politikov je urobiť všetko preto, aby sme tie podmienky vytvorili. To znamená, toto nie je nejaká zelená len pre investorov, aby mohli dosahovať zisk, lebo ten už je odsúhlasený, ale aby pri zachovaní, rozvíjaní ďalšej kvality tých služieb, tak ako je v zákone písané, sa mohli budovať ďalšie zariadenia, aby tu neboli čakatelia na tie sociálne zariadenia, pretože nie každá rodina je schopná zabezpečiť tú opateru, tak ako som to povedal predtým. I keď tá priorita tu je a naďalej v tomto prípade aj ostáva. Preto je potrebné si uvedomiť, že toto, čo teraz predkladáme, nie je na úkor kvality, naopak. Je na úkor zabezpečenia požiadaviek a potrieb tých 14 000 čakateľov a z tohto titulu je treba v maximálnej miere oceniť. A ešte raz chcem aj poďakovať ministrovi za tú trpezlivosť, ktorú tu v tomto prípade mal, pretože myslím si, že väčšinu tých zriaďovateľov v maximálnej miere úspešne, že aj akási možná konkurencia v oblasti tých sociálnych služieb nemusí byť na škodu veci. Ona môže byť pozitívna, priaznivá, pretože v konečnej miere môže dospieť aj k tomu, že niektorí, hlavne tí neverejní, budú musieť tie ceny pustiť dole, aby naplnili tie svoje kapacity. Bodaj by sme už boli v takomto štádiu, aby sme sa dostali do takéhoto štádia, ktorý do istej miery by bol pre toho klienta, o ktorého by nám najviac malo ísť, v maximálnej miere prijateľný. Takže napĺňame Ústavu Slovenskej republiky, ktorá hovorí o dôstojnej starobe pre ľudí, ktorí sa tej staroby dožili, a vytvárame podmienky a predpoklady preto, aby ľudia, ktorí potrebujú pomoc štátu a majú vyčerpané všetky svoje možnosti, ktoré vyplývajú z rodiny, našli tú pomoc a k tomu ideme prijať aj ten pozmeňovák, vážny pozmeňovák, veľmi vážny pozmeňovák. Pamätám si na obdobie, keď sme menili detské domovy na centrá pre rodinu a deti, aký to bol ohromný skok, a dnes sa už dá po istom čase povedať, že to bol priaznivý, priaznivý krok. Som presvedčený, že aj tento krok vážny, ktorý ideme urobiť, bude mať pozitíva a že prinesie uspokojenie pre ľudí, ktorí tie sociálne služby potrebujú. Ďakujem. Jedna faktická na vaše
