Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. No, tento návrh zákona neni žiadna konšpirácia je to úplne jednoduchý, jasný, transparentný zákon, ktorý má jediný cieľ. V prípade, ak súkromník má kultúrnu pamiatku a nemá ďalej záujem do nej investovať alebo ďalej ju zveľaďovať, pretože, samozrejme, takéto pamiatky majú veľa obmedzení pre vlastníkov, tak má predkupné právo štát.
Problém je v tom, že keď teda súkromník navrhne štátu takúto pamiatku, tak dneska je lehota v zákone 30 dní a minister kultúry musí, je pod časovým stresom a tlakom a hľadá niekde v rezorte peniaze na odkúpenie tejto pamiatky, rokuje s ministrom financií, hľadá všade možne. A vlastne cieľom tejto novely je iba to, aby lehota, za ktorú musí nájsť minister kultúry peniaze na odkúpenie pamiatky, sa zvýšila z 30 na 60 dní.
Žiadna konšpirácia, žiadni reptiliáni, úplne jednoduchá vec, dáva väčší časový priestor pre to, aby štát si mohol nájsť peniaze na to, aby nejakú dobrú kultúrnu pamiatku alebo kultúrnu pamiatku, na ktorej záleží, získal do, do štátneho vlastníctva a ďalej ju zveľaďoval, keďže veľakrát sa stáva, že súkromní vlastníci historických alebo teda pamiatkovo chránených budov a objektov jednoducho zlyhávajú, nemajú na to, vykašlali sa na to. Máme veľa veľmi nepríjemných prípadov, kedy súkromní vlastníci naozaj sa správajú k tým pamiatkam macošsky. Ony jednoducho padajú a niekedy je naozaj vo výsostnom záujme štátu, aby sa dostali do štátneho vlastníctva. Čiže jediný zásadný rozdiel, šanca ministra získať peniaze sa presúva alebo rozširuje z 30 na 60 dní. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
No, jedna z definícií bolo, že sa konečne zjednocuje dozorná komisia v oboch fondoch, a práve v fonde audiovizuálnom to nebolo celkom s kostolným poriadkom, pretože ten fond kontroval sám seba. Dvaja členovia fondu, teda dvaja členovia dozornej komisie boli priamo nominovaní radou Audiovizuálneho fondu, takže, takže mali väčšinu v tej dozornej komisii. Teraz je to tak, keďže väčšina, nie všetky, ale väčšina prostriedkov do Audiovizuálneho fondu ide z verejných prostriedkov, mala by tam byť zvýšená kontrola teda štátu prezentovaná minister... nominantmi ministerstva kultúry a ministerstva financií. A teraz obe fondy majú rovnako kreovanú a zloženú dozornú komisiu, takže je to v poriadku, je to takto systémové a takto to má fungovať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Najprv také spresnenie. Áno, v 90. rokoch sme mali obrovský úpadok kinematografie, ale najhorší úpadok bol v roku ’94, keď sa natočil jeden jediný film, Na krásnom modrom Dunaji, dosť pochybných estetických kvalít, ale teda každý rok sa aspoň ten jeden celovečerák urobil. To, čo je dneska, je, samozrejme, úplne iná káva. Samozrejme, že Audiovizuálny fond je dobrý nápad, samozrejme, že pomohol naštartovať filmový priemysel, a nikto nespochybňuje účelnosť tohto fondu. Ale, a to je to podstatné, práve teraz ľudia, ktorí to troška sledujú, a ja teda tých informácií mám až možno viac, než by som chcel, tak vidia, že práve v týchto chvíľach je veľký problém s kontrolou, veľký problém s tým, že naozaj je tu vyšetrovaný subvenč... a bude teda podanie na subvenčný, podozrenie na subvenčný podvod, možno tam pôjde NKÚ, že sú vlastne medzi radou fondu a práve touto dozornou komisiou nejaké problémy, respektíve išlo nejaké podanie, to sa nejak marí. Áno, tam treba, skoro by som povedal, až urgentne zasiahnuť, pretože, no nie všetko sa tam celkom urobilo dobre, a kým pri FPU nejaké zásadnejšie sumy, ktoré teda visia vo vzduchu, nie sú, v prípade Audiovizuálneho fondu, kde tie dotácie na projekty sú neporovnateľné, sú v stotisícoch euro, nie v desaťtisícoch alebo v tisícoch, tak tam je to o to, o to dôležitejšie.
A čo sa týka toho pomeru, ja si myslím, že logicky by bolo, že napriek tomu, že, samozrejme, fond sa plní z rôznych zdrojov, stále najdominantnejší je verejný, sú verejné rozpočty a menšia časť je od vysielateľov z retransmisií, producentov a tak ďalej, čiže štát by mal mať väčšinovú kontrolu.

Vážené kolegyne a kolegovia, predkladám obdobný návrh zákona, ako bol ten predchádzajúci, tá tlač 151, toto je 152.
Na rozdiel od predchádzajúceho, tuná je naozaj istá absurdita, ktorá spočíva v tom, že dozorná komisia má dvoch členov Audiovizuálneho fondu a ministerstvo má jedného, to znamená, sami seba kontrolujú, je veľmi divná situácia, keď ten, kto najviac nalieva peniaze, a sú to verejné prostriedky prevažne, nie, samozrejme, sú tam aj od vysielateľov a od producentov, ale prevažná väčšina prostriedkov v Audiovizuálnom fonde sú verejné prostriedky a vlastne je to taká ako keby pseudosamokontrola, preto to vlastne zjednocujeme a budú tam doplnení ešte teda na päť členov s tým, že vlastne tak ako je to pri Fonde na podporu umenia, dvaja budú priamo nominanti ministerstva kultúry, tretí bude tiež na návrh ministra financií osvojený ministrom kultúry, čiže štát bude mať troch ľudí v dozornej komisii a Audiovizuálny fond, alebo Rada Audiovizuálneho fondu dvoch. Bude to tak logické, bude to dané z hlavy na nohy a myslím si, že toto je štandard.
Chcem ešte jednu vec povedať, že toto je naozaj, ja osobne nemám v úmysle do tohto zákona dávať pozmeňujúci návrh, to znamená, ak budete hľadať nejaké veľké konšpirácie. Tak ale mimo mňa, nevylučujem, že možno v priebehu diskusie o tomto zákone niečo také nenastane.
Chcem ešte zopár vecí povedať, a tie sú vážne a zdôvodňujú túto zmenu. V súčasnosti, viem o tom, že je podanie na NKÚ, pretože práve v Audiovizuálnom fonde je podozrenie zo subvenčného podvodu, nebudem chodiť do podrobností, možno potom niekedy v druhom čítaní alebo aj v rozprave sa bude hovoriť o rôznych veciach, že teda bol prečerpaný, ľudovo povedané, ten fond o 6 mil. eur, potom mi tu vysvetlili, že ako to vlastne je, že prostriedky, ktoré sa mali v tranžiach dávať, sa tam nedávali a pointa celého príbehu je táto, že zvýšenie kontroly v tomto fonde je nanajvýš potrebné, a tam sú aj veľké problémy v tom, že vlastne aj podpredsedníčka rady fondu tuším abdikovala, sú tam nejaké podania, sú tam skrátka veci, ktoré treba rozriešiť, poriadne vyšetriť a transparentne odkomunikovať. To znamená, že ak tuná budete hľadať konšpirácie, tak ste dosť na, teda triafate vedľa.
A posledná vec. Je to teda systémové v tom zmysle, že oba fondy, ktoré majú podobný charakter alebo kreovanie, samozrejme, majú rovnaký formát dozornej komisie, alebo dozorného výboru, čo je logické, malo by to takto byť. Štát, ktorý tam dáva najviac peňazí, by mal mať väčšinu v kontrolných orgánoch, ale participuje na tejto, na tejto kontrolnej činnosti aj teda rada fondu, aby niektoré veci predstavitelia alebo nominanti rady fondu vedeli vysvetliť povedzme tým kontrolórom, ktorí sú tam priamo z ministerstiev.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
No, chcem dať takú, neviem, ako to nazvať, nechcem povedať edukáciu alebo čo, ale ak by pán kolega Pročko dokázal čítať s porozumením, tak by pochopil, a teraz to skúsim veľmi jednoducho, rukolapne a neviem ako vysvetliť. Takže my sme teda akože rozšírením, rozšírením dozornej komisie chceme niečo ovládnuť a neviem čo.
Tak, pán Pročko, za pani Milanovej mala dozorná rada Fondu na podporu umenia troch členov, dvoch menovaných ministerkou kultúry a jedného minist... teda tiež ministerkou kultúry, ale na návrh ministra financií. Čiže všetci traja členovia dozornej komisie boli z ministerstva. A my dopĺňame dvoch členov, ktorých nominuje priamo rada. To znamená, že pomer štátu sa mení z tri nula na tri ku dvom, takže to je absolútne mimo. Ako vecne je to úplne absurdné. A áno, zjednocuje sa to s Audiovizuálnym fondom, kde dneska je absurdita, že sám seba kontroluje, a to bude v ďalšom zákone, kde dvaja z troch ľudí sú z fondu a iba jeden je z ministerstva kultúry. Čiže áno, tam je kontrola absurdná, lebo keď inštitúcia, ktorú mám kontrolovať, dá väčšinu do dozornej komisie, no tak to potom je aká kontrola?
Takže toto, celá pointa tohto príbehu bola totálne mimo.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. No, ja mám, do dvoch poznámok by som okomentoval faktickou vaše vystúpenie, pani kolegyňa.
Troška sa mi zdá, že falzifikujete alebo vy hovoríte, že teda vzniká nejaká vzbura kultúrnej verejnosti. A vy teda sa pasujete za akúsi hovorkyňu alebo predstaviteľku celej kultúry. Ja vám môžem povedať, že minimálne, odkedy bola obštrukcia, tak každý jeden deň som sa stretával medzi štrnástou a sedemnástou s predstaviteľmi všetkých druhov umenia u mňa na výbore, či už to bolo divadlo, tanec, hudobné, audiovízia, televizáci, rozhlasáci, nasal som obrovské množstvo podnetov a, samozrejme, že značná časť týchto výhrad bola, alebo pripomienok aj k fungovaniu Fondu na podporu umenia, neviem vám to presne kvantifikovať, ale áno, možno nie verejná, ale teda veľmi intenzívna a do hĺbky idúca debata tu bola a naozaj neroz... rozhodne by som nepovedal, že, že monopolne má kultúrna obec taký pohľad, ako máte vy. Naozaj to nie je monopol, a dokonca by som nepovedal, že ani väčšinovo.
No a potom ale predsa len dobrý podnet ste povedali. Pokiaľ je naozaj problém, že všetky materiály sa musia archivovať a FPU si musí prenajímať nejaké sklady, tak to je slovo do bitky a výzva, ak v druhom čítaní dáte podmeňovák, pozmeňovák, že sa stačí digitalizovať a na cloudoch všetky tie materiály alebo tie dokumenty skladovať, tak ja vás veľmi rád podporím, takže len do toho konečne nejaký pozitívny výstup konkrétny.

Ďakujem za slovo.
Ja som, samozrejme, počúval tú vašu debatu s pánom Dankom a dneska som mal viacero dopytov rôznych médií. A v tomto zmysle chcem troška apelovať na kompetentnosť či už novinárov, alebo ľudí, ktorí teda vytvárajú nejaké katastrofické scenáre. Tak predovšetkým neexistuje možnosť dneska odvolať riaditeľa televízie, teda tá možnosť je v zákone jasne daná, ak trikrát po sebe by rada odmietla rozpočet, tak môže to ísť do výboru pre kultúru a médiá a ten to môže posunúť do pléna. Vieme, že rozpočet na druhýkrát bol schválený, takže ako žiadna výmena v dohľadnom čase na tomto poste nebude, taký je zákon a žiadna legislatíva, ktorá by ovplyvňovala televíziu, dneska nie je v legislatívnom procese ani v parlamente, ani nikde inde, takže naozaj to nezačína tak, že začneme personáliami.
Druhá vec, to, čo povedal pán Danko, asi nebolo celkom šťastné, ale bolo to dehonestujúce hlavne pre pána Rezníka, pretože politik nemá žiaden inen, iba neformálny vplyv, pán Rezník mal obrovské, silné postavenie, nebolo možné ho len tak odvolať, to, že on konzultoval nejaké veci, je vlastne jeho vizitka, nikdy to nemusel robiť, a keď vás tam inštaloval, tak je to manažérske rozhodnutie a nemusel si a nemal si to dávať nikým odobriť, takže toľko len k tomu.
No a naozaj tieto zákony nie sú o personáliách, možno s výnimkou jedného, a tam teda k tomu mám jasné a jednoznačné argumenty.
Takže ďakujem.

Ďakujem za slovo.
No, najprv tri také poznámky. Takže prvá a základná. Ja, samozrejme, nespochybňujem celý ten systém a nijakým spôsobom nechceme zásadne prekopávať a môžem dopredu jasne povedať, že ak niečo bude v druhom čítaní, tak určite to nebude 52 paragrafov, to teda určite nie.
Druhá vec je ale, že my tu máme, nám sa tu predkladá, že vlastne tie komisie sú akože dokonalé a neomylné, a neexistuje korekčný mechanizmus. Viete, v 19. storočí bol prvý vatikánsky koncil, ktorý prijal dogmu o neomylnosti pápeža vo veciach viery, no tak vy tu nám vsugeruvávate, že komisie sú neomylné, pretože neexistuje žiadna možnosť korigovať ich rozhodnutie, a to je troška problém. Ja mám problém aj s tou dogmou prvého vatikánskeho koncilu. Nie som si úplne istý, že či naozaj je pápež neomylný. Ale v prípade komisií som si teda veľmi veľmi istý, že nie sú neomylné.
Zároveň, áno, štyri alebo päť grantových komisií som mal tú česť alebo nečesť okúsiť ako žiadateľ a môžem povedať, že sú rôzne, rôznej kvality. Bola minimálne jedna komisia, kde v zásade nemám problémy, naozaj tie výsledky boli také, že sa dali v zásade prijať. A, samozrejme, že som nikdy nečakal, že všetky projekty budú podporené. Mňa len frustrovalo, ak tie najlepšie alebo najkvalitnejšie neboli podporené a priemerné a podpriemerné boli nepodporené.
Takže áno, bude veľká diskusia v druhom čítaní. Nejak zásadne sa nezmení filozofia a charakter týchto fondov. Ale naozaj neverím v neomylnosť komisií a táto dogma by mala byť teda falzifikovaná a bude falzifikovaná veľmi konkrétnymi príkladmi.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Dúfal som, že táto debata bude vecná, neosobná, ale dobre. Keď som bol takto vyvolaný, alebo chcem povedať, neviem, ako to kolegyňa Kleinert myslela, ja ako osoba som nikdy nežiadal na seba, na svoje rukopisy grant, aj keď mám osem kníh, nikdy neboli podporené. A, samozrejme, nemám s tým problém.
Ale čo sa týka projektov, ktoré som žiadal, ja, samozrejme, chápem, že nie všetko môžu byť podporené, pretože je obmedzený počet, teda suma. Ale budem v druhom čítaní verejne deklarovať a na príkladoch ukazovať, čo všetko podporené bolo a čo všetko podporené nebolo. A to som naozaj zvedavý, ako budú reagovať minimálne poslanci z KDH, ktorí možno ani netušia, a teda naozaj najviac ma štve nie to, že nie sú všetky veci podporené, ale že častokrát tie najkvalitnejšie podporené nie sú a tie veľmi priemerné a podpriemerné sú. A na toto mám množstvo argumentov.
Ďakujem.