Videokanál poslanca

Ďakujem. No, vážení kolegovia, sám som zvedavý, aká bude rozprava k tomuto zákonu, lebo tam sme predkladatelia sa nieže na nič nehrali, ale sme jasne povedali, aký je cieľ tohto zákona. V prvom čítaní bolo vlastne to, že zriaďovatelia na všetkých troch úrovniach, teda ministerstvo, samosprávne kraje a samosprávy, teda malé, môžu pri galériách, múzeách, ak uznajú za vhodné, odvolať riaditeľov týchto inštitúcií. Po debate a veľkom odpore, teda to ostáva, ale že v podstate takisto, pokiaľ by kreovali tieto orgány, tak musí byť verejné vypočutie, verejné výberové konanie. To sa zrušilo teda v prvom čítaní a teraz po rôznych výtkach a rôznych pripomienkach, sme ľudia, ktorí majú sebareflexiu, tak sme to vrátili tak na polcestu, na trištvrtecestu, vracia sa to k tomu, že pri týchto obsadzovaniach musia byť znova vypočutia, ale v prípade... takto, je to, samozrejme, na zriaďovateľovi. Aj predtým napríklad boli krajné demagogické výhrady, že sa zakazujú. Nikdy sa nikto týmto zákonom nezakazoval, len to nebolo povinné. Každý zriaďovateľ má plnú zodpovednosť za to, koho si dá, a keď si chce vybrať najkvalitnejšieho človeka, tak, samozrejme, urobí nejaké výberové konanie, kde ich vypočuje, teraz budú povinné, len nebudú musieť byť vždy verejné. A to preto, bolo to predovšetkým výhrada malých obcí, ktoré majú technické problémy. Ak má niekto nejakú pamätnú izbu na nejakej obci, tak urobiť verejné výberové konanie, streamovať to a podobne je, je problém. Zriaďovatelia erbových inštitúcií, predpokladám, že to budú robiť bez problémov. Kolegovia z... ktorí pôsobia v regionálnej samospráve, tiež povedali, že s najväčšou pravdepodobnosťou oni to určite robiť budú. Nikto im to nezakazuje. Je to na zodpovednosti tých inštitúcií.
Ale medzitým som dostal ešte jeden veľmi podľa mňa pádny a silný argument, ktorý je proti verejným vypočutiam a ja ho snažím sa teda odcitovať alebo parafrázovať. Ten argument je nasledovný: Ak máte verejné vypočutia, ak máte verejné vypočutia a ste napríklad piaty alebo šiesty v poradí a prezentujete nejaký projekt a vy idete prvý alebo druhý, vaši kolegovia sú na tom podstatne, ktorí idú neskôr, v obrovskej výhode, lebo ad jedna viete, aké sú projekty vašich konkurentov. Viete, aké výhrady boli voči nim, viete, na čo sa ich pýtala tá komisia, častokrát sa niektoré veci opakujú. Viete reagovať a viete, ako reagovala na predchádzajúcich ľudí tá komisia, a ten, kto ide piaty alebo šiesty, tak je v obrovskej, v obrovskej nevýhode. Preto lebo niekedy sa napríklad, teraz sme mali vypočutie ústavných sudcov, ale to nie je celkom dobrá analógia, lebo tam nešli s žiadnym projektom, ale vlastne tí predchádzajúci prvý deň, tak vedeli presne, aký typ otázok bolo, ako sa za to, častokrát sa tie otázky opakovali. Tí, ktorí išli neskôr, boli v obrovskej výhode, lebo vedeli, čo zaujíma teda v tomto prípade členov ústavnoprávneho výboru, ale žaloval sa mi jeden človek, že bol totálne hendikepovaný, keďže on išiel druhý a bolo šesť ľudí a tí ľudia, ktorí išli za ním, tak presne vedeli, čo sa pýta, presne vedeli, aké boli projekty tých predchádzajúcich ľudí, presne vedeli, aké výhrady boli, mohli sa na to oveľa lepšie pripraviť a boli v ťažkej výhode tí neskorší. Aj toto je, by som povedal, na férovosť súťaže vážny argument, aby naozaj uchádzači, ktorí začínajú, mali rovnakú štartovaciu čiaru a rovnakú rovnosť zbraní a aby jednoducho neboli znevýhodňovaní. Teoreticky jak, ja neviem, by bola hodina, že ráno by im zobrali všetkým mobily a nikto nemohol sledovať, ale to sa nerobí. To sa nerobí, dokonca aj bežne je to tak, že sedí niekto, vo vedľajšej miestnosti ho vypočúvajú a on pozerá celý, celý priebeh vypočúvania. Robí si poznámky, je pripravený, zoberie možno nejaké zaujímavé veci, ktoré boli pozitívne, prisvojí si ich, aj keď ich nemal v projekte. Takže toto je ďalšia verejná výhrada, že toto tu ruší rovnosť zbraní. Toto zvýhodňuje niektorých kandidátov a znevýhodňuje druhých. Takže toto je ďalšia vec, ktorá prišla z praxe a z podnetov.
Výsledok, tento pozmeňujúci návrh alebo tento zákon v konečnom dôsledku má dávať povinnosť zriaďovateľom urobiť výberové konania, ale nie je nevyhnutné, aby boli verejné. A možnože bude ešte veľká diskusia možno aj medzi zriaďovateľmi, ak chcú byť naozaj objektívni, či urobia verejný, verejný stream alebo to zabezpečenie inak, aby niekto nebol zvýhodnený a niekto bol.
Dobre, toľko moje úvodné slovo, ďakujem. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Samozrejme, vyjadrím sa k všetkým veciam, ktoré boli.
Veľmi intenzívne som sledoval túto rozpravu a skúsim zosumarizovať to, čo bolo povedané a odznené. V zásade sa dá konštatovať, že plus-mínus sa dalo konštatovať, že je nejaký problém. Išlo o to, ako tento problém riešiť. Opozícia hovorí, že sa mohlo elegantnejšie. My sme zatiaľ nenašli iný, lepší spôsob, ako to urobiť, a ono to v konečnom dôsledku, si myslím, že môže fungovať a som o tom presvedčený.
Ako som spomínal, pôvodná idea moja bola urobiť odvolací orgán a tento by mal posudzovať takpovediac donebavolajúce absurdity a nielen na oblasti literatúry, ale aj na oblasti iných kultúrnych aktivít. Chodili aj podnety, a preto som aj to nechal, aby mesiac a pol bol čas na to, aby som zbieral tieto veci a ilustroval ich. Aj teraz cez víkend mi prišla ďalšia veľmi pochybná nejaká queer kultúrna aktivita, ktorá naozaj bola až obscénna. A ak doteraz tvrdíte, že komisie fondu sú naozaj nestranné a objektívne, ktoré majú jediný jeden parameter, kvalita kultúrnych podujatí, ktoré sú podporené, tak ja si to dovolím veľmi zásadným spôsobom spochybniť.
Poďme k tým ďalším veciam. Druhá, démonizácia tých ľudí, ktorí tam budú nominovaní. Boli tu také vyjadrenia, návrat do normalizácie. Tak ja neviem, či za ministra Válka, samozrejme, boli nejaké občianske združenia, ktoré boli združené v Národnom fronte. Vtedy som bol na strednej škole a základnej, a teda neviem, ako fungovala neriadená, nezriadená kultúra, že či mala nejakú grantovú schému, a pochybujem o tom. Vtedy bol každý nejakým spôsobom zriaďovateľom a žiadna asi taká normalizačná grantová schéma nebola.
Tie veci, že mečiarizmus a neviem čo, to sú už také ako naozaj floskuly nonstop. Viete, ale mne je ľúto, že vy na jednej strane použijete tieto argumenty, na druhej strane, keď vám poviem, že tí nominanti ministerstva sú vlastne ľudia, ktorí dlhodobo pracujú v kultúrnej oblasti, 20 rokov sú niektorí ministerskí úradníci, ale s hlbokým vhľadom do kultúrnej problematiky, poznajú sa s tvorcami, poznajú ich problémy, pracujú na legislatíve v tamtom rezorte, tak povedať, že to sú nejakí, ja neviem, nejaké figúrky, ktoré budú nejak stranícky nominované, sa mi zdá hlboko dehonestujúce. Nie sú to len ľudia z ministerstva, sú to aj ľudia ako všeobecne rešpektovaní kultúrni tvorcovia, napríklad za výtvarné umenie to je človek, ktorý nikdy nebol na ministerstve, ale je rešpektovaný maliar, ktorý má plnú autoritu. A ja verím, že sa do, a teda budem motivovať, budem robiť, dávať návrhy a budem motivovať ministerku, aby naozaj takéto, takýchto nominantov dala do tohto fondu, aby to boli ľudia požívajúci všeobecný rešpekt a ktorí sú autoritami v danom konkrétnom kultúrnom prostredí alebo v danej časti kultúry. Takže démonizácia a apriórne spochybňovanie kvalifikovanosti alebo osobnej integrity týchto ľudí je naozaj fail. Keby som mal potom akože jemne zredukovať celú tú debatu a diskusiu, tak skúsim to povedať takto, že komisie alebo rada fondu, ktorá je dneska kreovaná, a áno, ktorá kreuje tieto komisie a ja budem ich ešte ilustrovať, že ktoré naozaj nie vždycky rozhodnú úplne dokonale, tak pokiaľ sú tam občianske združenia, tak vtedy je to dokonalé, vtedy je to dobré, vtedy je to objektívne, vtedy je to nestranné, a pokiaľ už sú to nominanti ministerstva, tak, samozrejme, to je úplne že peklo, koniec, ovládnutie, armagedon. No, takéto čierno-biele videnie sveta je naozaj mimo.
Poďme k ďalším argumentom. Tie argumenty boli, že nedá sa to zúradovať, lebo vraj teda to, čo robia tie komisie, tak to budú robiť členovia rady. No nebudú. Každý člen rady pôsobil alebo sa orientoval na istý čas, istý druh umenia a je v tom doma. Pozná tvorcov, pozná výtvory, pozná ich históriu, pozná ocenenia daných autorov a jednoducho pozrie si rozhodnutia komisií a len keď tam niečo naozaj zasvieti, tak si vyžiada informácie, prečo takto rozhodla, či naozaj boli objektívne kritériá na to, aby takto rozhodla, a môže, ak si uvedomí, že nepodporenie niečoho zásadného by bola veľká kultúrna ... (nezrozumiteľne vyslovené) to zvrátiť. Je to komisia od komisie. Niektoré budú úplne bez akýchkoľvek ingerencií, niektoré možnože budú viacej. A to je aj taká spätná väzba. Viete, ja naozaj neverím v neomylnosť komisie a ilustroval som to množstvom argumentov a dnes a denne dostávam ďalšie a ďalšie. Volali mi dneska, viete, vy hovoríte, že rôzne petičné akcie sú a kultúrna verejnosť – časť kultúrnej verejnosti. Druhá časť kultúrnej verejnosti mi drží palce. Posiela mi podporné esemesky, posiela mi maily a narieka na to, ako to nefungovalo. Takže viete, nikto nie je zástupca, generálny zástupca všetkých umelcov. A nevydávajte sa za niečo také, lebo to tak naozaj nie je. Ja som okrem obrovskej miery až hystérie a kritiky zažil aj množstvo podporných stanovísk, takže ja som rovnakým predstaviteľom alebo zástupcom kultúrnej obce ako aj vy. Ako to bolo predtým a ako to asi bude, keď bol štátny fond kultúry, tak, samozrejme, boli poradným orgánom tie komisie. Minister 93, 95 % automaticky podpísal. Podpisoval ich všetky. Samozrejme, že všetky nepreštudoval. Samozrejme, že neprešiel a nesuploval prácu komisie, ale keďže to bol človek z kultúry, tak niečo mu zasvietilo a v prípade, že niečo bolo nepochopiteľné, tak si to zrejme vyhľadal, dal sa informovať a mohol to zvrátiť. Presne to bude robiť táto komisia.
Ďalšia výhrada, kolaps, armagedon, neviem čo všetko, nič také nestane. Samozrejme, že bude stretnutie pri kreovaní, ak bude účinný tento zákon, zástupci, zástupcovia rady fondu s ministerstvom, pripraví sa nejaký vykonávací predpis, ako sa to dá urobiť. Ja viem, že je tisíc argumentov, ako sa to nedá. Keď sa chce, tak sa, samozrejme, nájde všelijaké výhrady. A keď sa nechce a keď sa chce naopak, aby to šlo, tak sa, samozrejme, nájde spôsob, ako to urobiť. Podľa mňa to, že štatutár teraz nebude riaditeľ fondu, ale rada fondu, to je otázka krátkeho softvérového, nejakej úpravy pri tých projektoch. Takisto sa tam urobia nejaké veci. Rada fondu nastaví si celý proces, stretne sa, dá nejaké zadania pre úradníkov a môže to ísť. Samozrejme, budete mi tú dôvodiť, že ako sa to nedá, keď to bude. Nie, je to všetko, keď, keď je dobrá vôľa, tak je aj cesta a ja verím, že sa to bude dať. Dá sa možno nejaký, nejaké prechodné obdobie, ak naozaj niektoré veci sa nebudú dať hneď zo dňa na deň urobiť, ale určite to nebude tak, alebo teda som presvedčený o tom, že to nebude tak, že pol roka nikto nič nedostane. Mimochodom, aj teraz niektoré rozhodnutia komisie, ktoré išli minulý piatok, boli pre mňa nepochopiteľné a teda viem, o čom hovorím, lebo naozaj tomu rozumiem.
No a poďme ešte k tej poslednej veci. Ja som si uvedomoval, že do istej miery riskujem, keď som dal nejaké citáty, ale chcem niektoré veci uviesť na pravú mieru. Pokladám za dosť nechutné a ja som od začiatku jednoznačne hovoril, že keď niečo ilustrujem, tak ako exemplum, robil som všetko pre to, čo bolo v mojich silách, aby sa nejaký autor nestal obeťou šikany, aby sa nedali nejaké akože otázniky na tom, aby zase niekto aj nepropagoval možno dielo, ktoré nie je kvalitné. A výhradu, ktorú ja teraz mám a ktorú pán Dostál a kdekto povedal, by úplne platila, ak by takéto niečo vydalo súkromné vydavateľstvo, kde jeho riaditeľ je plným pánom nad edičným plánom, kedy svoje hodnotové a estetické kritériá môže nejakým spôsobom naplniť. Ale ja teda predovšetkým nepotvrdzujem ani meno autora, ani názov diela, ani vydavateľa, ale hovorme v teoretickej, v teoretickej úrovni, ako sa niečo také môže stať. No môže sa tak stať, že sú nejaké občianske združenia, ktoré združujú nejakých umelcov, a tí umelci, alebo to občianske združenie má nejaký, nejaké vydavateľstvo, alebo má nejaký, nejaký, dobre, vydavateľstvo, ktorého cieľom je dať kompletný vydavateľský servis pre svojich členov. Tí členovia sú tam, je to výberová komisia, majú lepšie a horšie dni, lepšie a horšie knihy, lepšie a horšie texty. A, samozrejme, je povinnosťou vydavateľa dať kompletný vydavateľský servis, ak autor má finančné zabezpečenie cez sponzorov, alebo ak na jeho dielo je dodaný grant, podpora. Jeho... nie, on nie je vlastníkom, on je nájomným manažérom. A cieľom jeho je podporiť, alebo teda zabezpečiť v prípade, ak odborná komisia podporí dielo, tak aby teda bolo vydané.
Chcem zdôrazniť, že komisie, keď bol fond na podporu, teda ešte predchádzajúci fond, tak bolo fakultatívnym, nie fakultatívnym, bolo povinnou prílohou posudky od nejakých literárnych vedcov a podobne. A teraz je to fakultatívne. Takmer všetci to dávajú, takmer všetci majú odobrenia, pokiaľ možno od nespochybniteľných profesných autorít, od literárnych kritikov alebo významných etablovaných autorov, ale nemusí to tak byť. A vlastne, keď dáte žiadosť bez posudku, tak vám ju automaticky nevylúčia, len som si hlúpo a naivne myslel, že takáto žiadosť nemá šancu na podporu, že príde tam nejaký rukopis, je tam nejaký úryvok, a teda odborná komisia si ani neprečíta, nikto relevantný to nepodporil, ale dobre. To znamená, vysoko kvalifikovaná komisia dostane nejaký rukopis bez posudkov, lebo nikto súdny sa nebol schopný a ochotný podpísať, a napriek hlbokým neočakávaniam takýto projekt podporí. Čo má potom robiť vydavateľ? Ako vysvetlí autorovi, že vieš čo, kvalifikovaná komisia ti podporila projekt a ja ti ho nevydám? No predovšetkým ty nie si vlastník, to nie je na tebe, ty si súčasťou niečoho a je to tak. A viete, ja som jasne povedal a ikskrát som zdôraznil, mne nejde o toho autora. Ten autor naozaj nemusí mať súdnosť. Mne nejde o ani vydavateľa, lebo on je v ťažkej pozícii, ako vysvetlí, že odborná a špičkovo kvalifikovaná komisia to podporila bez posudku? Ale frustrujúce je, že vidíte kvantá oveľa kvalitnejších, sofistikovaných, umelecky hodnotných projektov, ktoré podporu nedostanú. A keď sa off record, alebo keď sa spýtate autora, vieš čo, ja neviem, či to má vôbec zmysel dávať ten projekt, však to nemá šancu. Nie, len daj, mňa si tam vážia. Aj sa stalo. Čiže takýto neidentifikovaný, povedzme iba ad exemplum autor, keďže to má v komisiách dohodnuté, je nepodstatné, čo napíše, má absolútnu istotu, že vždycky a za každých okolností ten grant dostane. Potom je, samozrejme, aj vydavateľ niekedy v ťažkej dileme, čo s tým. No nedá sa s tým už urobiť nič. To sa naozaj nedá, že odborná komisia, kvalifikovaná, podporila niečo také a teraz čo s tým? Áno, jediná chyba vydavateľa bola v tom, že hlúpo a naivne si veril, že súdnosť komisie, že ona takéto veci zastaví. To hádam nie je možné, aby to prešlo, to jednoducho nie je možné. No, je to možné.
Takže nehovorme o mene, nehovorme o tohto, ja som to chcel dávať ako príklad. Od začiatku som jasne povedal, že nevyčítam nič autorovi, nevyčítam nič vydavateľovi, ale veľký a veľký otáznik je nad kvalifikovanosťou komisie. To je, to je to podstatné. A myslím, že možno je aj dobré, že, ja to teda nepotvrdzujem, ale že sa tu vytiahlo nejaký, meno, nejaký, nejaké dielo. No tak viete, pýtajte sa členov tej komisie, na základe akých hodnotových, estetických a neviem akých kritérií podporili takéto dielo. Takže toľko k tomu.
No a poďme teda k pointe. Keď prejde zákon a bude účinný, nastane to, čo bolo možno predtým a ono to fungovalo. A hovorím vám, že množstvo ľudí bolo celkom spokojných s tým predchádzajúcim systémom, kedy naozaj mali komisie len pozíciu poradného orgánu a nie definitívneho a jediného arbitra elegancie, arbitra kvality.
Nebudú tam nekvalifikovaní ľudia, ja budem robiť všetko pre to, aby tam boli čo najkvalifikovanejší. Budú ako posledná záchranná brzda pred tým, aby sa nejakým spôsobom dobré a kvalitné diela podporili a nekvalitné nepodporili. Kde je vôľa, tam je cesta. Verím, že nájdeme spôsob, aby to fungovalo a bez nejakých prestojov. Verím a dúfam, že títo kvalifikovaní ľudia, viete, ja som aj povedal, že ja nemám krvavé oči, ja nemám až taký problém, že priemerné a podpriemerné diela sa podporujú. Nech, ja to nevyčítam autorom. Dokonca ani tým komisiám až tak by som to nevyčítal, ak by podporili oveľa kvalitnejšie diela. A to je ten problém, že priemer a podpriemer a vo všetkých druhoch umenia sa podporuje a veľmi zaujímavé projekty podporené nie sú. To je tá pointa. Je málo prostriedkov. Samozrejme, treba robiť všetko pre to, aby ich bolo viac, ale už aj z tých malých prostriedkov sa dávajú podporu na projekty, ktoré sú viac než otázne. A keď toto nevidíte, tak potom naozaj máte asi beľmo na očiach.
Dobre, ešte raz, vrátim sa k pointe. Ak by občianske združenia mali väčšinu, všetko by bolo dokonalé, perfektné, fajn, ak tam má tá zlá vláda, respektíve ministerstvo, tak je to armagedon. No ale takto čierno-biele to naozaj nie je. Cieľom tohto zákona je jednoznačná vec, dať opravný mechanizmus na komisie, dať posledný odvolací orgán nepriamy, nebude to priama odvolačka, bude to len na súdnosti kvalifikovaných členov rady. Aj tí kvalifikovaní členovia rady budú musieť nejakým spôsobom kolegom zdôvodniť, prečo dávajú nejaký návrh na korekciu, a verím, že ich argumentačne presvedčia. Ak sa tak stane, tak minimálne niektoré kvalitné veci, ktoré boli nepodporené, podporené budú. To je všetko a všetko ostatné je demagógia a nejaký mediálny šum. Takže žiadam predovšetkým koaličných poslancov o podporu tohto projektu, respektíve tohto zákona. Predkladal som ho s plným vedomím toho, že pomôžem kultúre, samozrejme, realizačná prax ukáže, či a do akej miery to naplnilo očakávania. Samozrejme, že ak sa vyskytnú nejaké veci a ja to ne-vy-lu-ču-jem, ale nevidím na prvú, že by tam niečo také malo byť, tak vieme to skorigovať nejakou následnou novelou, ale môžem jednoznačne povedať, keby ste vystúpili z bublín, v ktorých žijete, tak minimálne taká časť kultúrnej obce, ktorá má problém s tým, že stratí monopol nad kreovaním komisií a ich estetických parametrov a neviem čo, tak minimálne taká istá časť je rada, že sa niečo v tomto zmysle robí a že niekto bude schopný korigovať niektoré veľmi-veľmi problematické rozhodnutie fondu.
Ďakujem za pozornosť a verím, že aj za podporu.

Ďakujem za slovo. No keď sa tu hovorí o nejakej legislatívnej divočine, tak toto tiež bol teda veľmi zásadný a rozsiahly pozmeňujúci návrh, ale dobre, však čo už, je to v súlade s rokovacím poriadkom. Nedalo sa všetko absorbovať, ale z toho, čo som teda vypočul alebo vyrozumel, je, že v zásade minimálne nepriamo to bolo akceptované, že nejaký odvolací orgán alebo nejaký normálnejší model odvolania fakticky u, uchopiteľný, že asi by bolo dobré. A vlastne ak som teda dobre sledoval kreovanie tej rady, tak vlastne má byť 5-5-1 alebo tak nejak, hej? Jedenásť členov, teda zo súčasných deviatich, a vlastne celá tá, celý tento spor, lebo však tie ostatné veci, že (rečník dáva v ďalšej časti vety opakovaný ostrý prízvuk na slovo ´asi´) asi treba nejaký korekčný mechanizmus, asi treba precizovať kompetencie rady, asi treba nejakým spôsobom mať ešte ten posledný akože dovolací orgán alebo nástroj na to, aby sa niektoré projekty, ktoré by bola škoda, keby bolo nepodporené, aby sa mohli podporiť, že v zásade toto ako keby je v poriadku, je to vnímané, však dobre, beriem túto ústretovosť. Ale, ale vlastne tá pointa je to, že nikdy a za žiadnych okolností tam nemôže mať ministerstvo väčšinu a vlastne keď to tak bude, tak to už bude úplne všetko v poriadku a dokonalé. Len nemyslím si, že toto je akože toľko kriku kvôli takejto veci. Ale však dobre.
Bohužiaľ, je už málo času na to, aby sa to realizovalo, technicky ešte je to možné, ale politicky je to už veľmi ťažko presaditeľné, lebo sme v nejakom štádiu. Ja sa potom viacej nakoniec k tomu vyjadrím.

To, čo povedal kolega Grendel, je absolútne nepochopenie. Takto to naozaj fungovať nebude. Ešte raz. Komisie budú rozhodovať, ale žiadateľ sa predsa nemá ako oficiálne dostať k výsledkom tých komisií. On sa o tom, dneska je to tiež tak, že rozhodne komisia, vy sa o výsledkoch dozviete vtedy, keď je rozhodnutie riaditeľa fondu, ktorý povie ex post áno, na to som myslel, že by mali byť odvolačky, ale dobre, bolo by to extrémne náročné. Nie, ja si myslím, alebo teda jediné, čo bude nové, je to, že v rade fondu budú odborníci, ktorí sa pozrú na výsledky komisie. Tí žiadatelia ani nebudú mať ako intervenovať, pretože rozhodnutia komisie sú dôverné. Tí členovia komisie, tuším, aj píšu nejaký reverz o tom, že nebudú o tom hovoriť a jednoducho iba do neba volajúce, nechcem povedať že absurdity, ale jednoducho veci, ktoré veľmi nesedia, tak bude môcť odborník v rade fondu, ktorý sa danou oblasťou umenia zaujíma, povedať kolegom a vysvetliť, pozrite sa, pozrel som si projekt takého a takého autora alebo výtvarníka alebo divadelníka a nie je podporený, ako to je možné? Ako je možné, že etalón kvality v tanečnom umení nikdy nedostáva. Pozrime sa na to, čo to je. Čiže toto bude. Žiadne také, že, že ako niekto bude volať. Toto je len záchranná brzda. Ja verím, že tam budú kompetentní ľudia a že z vlastných týchto budú skrátka korigovať niečo, čo kričí, to je všetko. A vy z tohto robíte úplne že drámu, ktorá je totálne mimo reality. Pointa celého bola iba a iba v tom.

Ďakujem za slovo. No samozrejmé, že by som nemal problém, ak by toto bolo v zákone, ale ono to nie je také jednoduché. Ja viem, čo stálo trpezlivosti a stresov, aby som to jedno percento tam dal, tých 220-tisíc, kvôli tomu sa prekladal výbor, lebo to bolo treba doladiť, že viete, to nefunguje tak, že ja si dám nejaký automatický valorizačný mechanizmus, pokiaľ nebol hneď v zákone od začiatku dopredu takto nastavený a, že to len tak príde. To akože to kolečko rokovaní s ministerstvom financií, so šéfom sekcie rozpočtu, resp. ekonomiky. Jednoducho to nemôžte pustiť niečo, čo nemáte dohodnuté s financiami, aby to bolo kryté, aby to bolo každý rok, aby to bolo systémovo. Beriem to ako začiatok zaujímavej diskusie a vecne s tým nemám problém, ale politická realita je taká, aká je.
Vy najprv musíte mať predrokované niečo, ako navŕšenie rozpočtu, lebo to bude mať dopad na štátny rozpočet a potom, keď sa to dohodne, vtedy príde ten čas dať to zákona, to je prvá vec.
Druhá vec, boli ste troška taký protirečivý, hovorili ste, no však keď sú tie problémy, tak zmeňte, zrušme alebo znížme kompetencie v komisii. No presne to sa deje. Tak ja som, ako neviem, či ste nepochopili, ale o tom to bolo, že ďalej budú posudzovať veci, ale budú mať poradný orgán. To je presne to, nebudú mať štatút neomylnosti, ale bude sa prihliadať k ich rozhodnutiam a absolútna väčšina, predpokladám, bude akceptovaná a iba výnimočné veci bude môcť rada fondu zmeniť.
Čo sa týka kreovania, no už nie je čas, budem potom vyjadrovať sa k tomu na záver debaty.

Ďakujem za slovo. Bolo toho povedané veľmi veľa a nebude sa dať v dvojminútovej ploche na všetko reagovať, ale predsa len niečo chcem. Pán poslanec povedal, že tiež má dosť veľa zásadnejších výhrad k niektorým rozhodnutiam a presne to je tá pointa, prečo sa vôbec išlo do tohto zákona. Presne preto chceme, aby bol nejaký korekčný mechanizmus. Pokladám za absolútne falošný ten argument, že teda rada fondu musí dôkladne všetkých 5-tisíc projektov preskúmať. Robil to minister, ktorý mal tú istú kompetenciu pred fondom, keď bol štátny fond? No určite nie. Jednoducho pozrel si tie projekty ich názvy, názvy tvorcov a keď videl nejakého významného nepodporeného autora alebo nejaký projekt, no tak ho mohol zvrátiť. Presne toto bude robiť fond, rada fondu. Tieto ovládnutia a takéto veci, preboha, čo je na, ja som ilustroval včera v rozprave vystúpení konkrétne kultúrne počiny nepodporené, veľmi zásadné a veľmi hodnotné. A dovolím si tvrdiť, že by som ich kvalitu vedel obhájiť. Nič nemali s politikou, absolútne nič. To je naozaj, tu sa tak šialene politizuje, že toto stráca racionalitu takto debata.
Nie pomsta, žiadna pomsta, aj keď som tuná hovoril o jednom podľa mňa krajne problematickom podporenom projekte. A teda môžem vás ubezpečiť, pani kolegyňa Jaurová, že to naozaj nebol ani Houellebecq, ani Henry Miller, ani nikto podobný. Tí nepredali štyri kusy ako tento autor, ktorý vždy a za každých okolností dostane na čokoľvek, čo si zažiada, tak to naozaj že neni vytrhnuté z kontextu, to je veľmi priemerný a podpriemerný autor, ktorého meno vám nič nehovorí, aj keby som... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Takže veľmi telegraficky.
Pán Dostál, zákon o Audiovizuálnom fonde bol v minulej schôdzi v prvom čítaní, nie na tejto schôdzi v druhom čítaní. Takisto pamiatkový zákon bol v prvom čítaní, nie v druhom čítaní na tejto schôdzi. Bude až možno na tej ďalšej. A bude až potom, keď sa vydiskutujú veci s ľuďmi, ktorí vieme, čo chceme dosiahnuť, ale chceme to urobiť čo najelegantnejšie a najefektívnejšie. Takže máme sebareflexiu, a keď si nie sme istí riešením, tak radšej to pozdržíme.
Ďalšia vec. V zásade sa ohradzujem voči tomu podsúvaniu a nejakému možno, že ja nejako dehonestujem ministerku. Nie. My máme, a veľakrát som to povedal, pracovné, priateľské a korektné vzťahy. A áno, chodím aj na ministerské porady, vyjadrujem sa a keďže ma vníma ako človeka, ktorý bol v období alebo v oblasti kultúry pôsobil v podstate celú profesionálnu kariéru, tak, samozrejme, predpokladám, že niektoré moje návrhy akceptuje, ktoré si, samozrejme, zdôvodním a že budem mať nejaký vplyv povedzme na to, aby vhodní ľudia boli na dôležitých miestach. To je všetko. Akože hádzanie piesku medzi nás dvoch alebo tak, je úplne také až smiešne, ale dobre. Toto som povedal.
A posledná vec, pani Kleinert, ja tu celý deň počúvam, normalizácia, mečiarovské časy, pomaly ešte, teda normalizácia pred rokom ´89. Vtedy neviem, či socialistické ministerstvo kultúry majú nejakú grantovú schému pre nejaké občianske združenie, ktoré vtedy ani neboli. Možno nejaké z národného frontu. Takže vy ich hovoríte. Vy hovoríte, že pokiaľ ministerstvo nominuje takýchto ľudí, no tak to bude znamenať presne to. Takže nevkladajte mi niečo. Ja, naopak, ich obhajujem, tých ľudí.

Vážení kolegovia, veľmi pozorne som počúval všetky vaše výhrady a mal by som k tomu zopár pripomienok. Ja zrejme potom ešte aj po ústnej rozprave sa ako navrhovateľ vyjadrím k tomu, čo odznie, aj keď predpokladám, že viac-menej sa budú opakovať veci, ktoré už boli povedané.
Najprv základný princíp. Teda počuli sme tu obrovské množstvo katastrofických scenárov, ale ja som hlboko presvedčený, že je to oveľa viac strašenie a pri dobrej vôli sa všetko dá urobiť. Vlastne základná idea zákona je nasledovná. Naozaj dneska to bolo nastavené tak, že komisie sú neomylné a vlastne ich problematické rozhodnutia nie je schopný nikto korigovať.
Pre pána Dostála, niekedy, keď bol Štátny fond podpory kultúry, tak všetky projekty išli na podpis ministrovi a minister mohol podporiť, nemohol, robil to výnimočne, ako to povedala kolegyňa. Ale stalo sa to, že nejaké kvalitné nepodporené projekty nakoniec podporené boli. A teraz vlastne urobíme to isté, len nebude to minister, ale bude to rada verejnoprávneho fondu. To je všetko.
Ja som ilustroval a minimálne z tej oblasti umenia, v ktorej sa naozaj vyznám, lebo robil som 21 rokov a viete, to vydavateľstvo má nejaký cveng, dostali sme množstvo cien, takže nie sme ani komerční, nie sme ani, no teda ešte, aby bolo jasné, to nie je moje vydavateľstvo. Ja som tam bol nájomný manažér, čiže ja nelobujem pre seba. Akože ja naozaj som skončil ako konateľ a samozrejmé, že som v kontakte s kolegami, samozrejmé, že mi vyplakávajú, ale to neznamená, že hrám na seba. Nie, je hrám v prospech kvalitnej literatúry. Konkrétne.
A teraz poďme k tomu, že tie výhrady. Ja som si pozeral veľmi dôkladne, aj som citoval výhrady fondu. Ako som povedal, s pánom Špotákom som minimálne trikrát, či už na Združení vydavateľov, kníhkupcov, alebo dokonca sídlime v jednej budove, tak raz, keď čakal, no hovorili sme, no minimálne hodinu som mu hovoril veci, ale výsledok bol taký, že ako keby som hádzal hrach na stenu. Povedal, že, usmial sa, uškrnul sa a všetko bolo po starom. Dopyt alebo výhrady kultúrnej verejnosti, a nebol som sám, na združení vydavateľov skoro všetci vydavatelia, alebo teda všetci, ktorí sa na valnom zhromaždení dostali k diskusii, však neboli všetci, lebo ich bolo sto, ale možnože 15 ľudí, každý jeden dal nejakú výhradu. Oni sa aj častokrát opakovali a výsledok nula. No tak keď dobromyseľná diskusia nie je prijatá, tak sa to musí riešiť systémovo. My sme vedeli, kde je problém, pomenovali sme ten problém a riešili sme to, alebo chceme to riešiť spôsobom, ktorý sa nám nateraz zdá za najlepší alebo to, čo si myslíme, že by ten problém mohol riešiť.
Výber ľudí do fondu, viete, ani teraz, ako keď počúvam tie reči, že vlastne ovládnutie, a teraz ja neviem, akí, akí "oplani" sú tí ministerskí nominanti, tak nateraz to boli ľudia, ktorí fungovali v kultúre tri, štyri, päť volebných období. Áno, častokrát sú to vysokí a plne zorientovaní úradníci ministerstva kultúry, ktorí pracovali s týmito fondami, vedia, ako funguje systém. Bolo dokonca takým nepísaným zvykom, keď vznikol tento fond, že generálna riaditeľka sekcie umenia bola podpredsedníčka rady fondu, tak je to asi osoba, ktorá žije tým a nie je to nejaká tupá úradníčka v zmysle, že jednoducho nezorientovaná, prídeš, stláčaš gombíky a tak. Je to osoba, ktorá sa stretávala, alebo sú to všetko osoby, ktoré sa stretávajú s umelcami, diskutujú, pripravujú legislatívu, pripravujú rôzne záležitosti. A je až dehonestačné, keď o nich hovoríte, ako nejakí tupí politickí nominanti, ktorí tam prídu likvidovať a robiť len zle.
Ja komunikujem s ministerkou. Niekedy je to, sú to náročné debaty, ale myslím si, že pri nomináciách do niektorých orgánov, a tak, viem presadiť ľudí, ktorí majú dôveru. A všetci dobre vedia, ktorí za mnou skúšali, tí takí všelijakí trafikanti a podobne, že pokiaľ tí ľudia sú nekompetentní, v živote som takého človeka neodporučil a, naopak, veľmi rýchlo leteli odo mňa, pretože ja si hlboko uvedomujem, že neexistuje väčšia katastrofa, ako dať nekompetentného človeka na vysoko odborný úrad. Nehovorím, že všetky nominácie ministerstva kultúry sú práve ideálne, ale môžem jednoznačne povedať, že ja s nimi nemám nič spoločné. A samozrejme ten, kto nominuje nekompetentného človeka, ak sa niečo také stane, tak bude niesť za neho zodpovednosť.
Takže prvá tip-výhrada, že to skolabuje, som presvedčený, že nie. Samozrejme, keď sa bude robiť obrovská rezistencia, keď sa budú hľadať všetky možné argumenty, ako to neurobiť, no tak sa to neurobí. Vlastne výsledok tohto je, možno nie úplne najelegantnejší, možno nie je úplne najšťastnejší, taký, že vlastne ľudia v tých komisiách aj nominanti ministerky budú odborníci, napríklad je tam významný výtvarník Piačka. Teraz nebudem všetkých hovoriť. Ale to je človek, ktorý má, a nie je dokonca ministerský úradník, ale teda rozumie sa tomu umeniu, je autorita v svojej komunite a, samozrejme, pozrie si tie projekty a niečo, niečo mu naozaj bude silne nesedieť, no tak bude môcť povedať, že to naozaj asi nie.
To isté plánujem presadiť, pomôcť, odporučiť človeka v oblasti literatúry, ktorý požíva dôveru odbornej verejnosti. A nebude to žiaden nejaký glotovaný rukáv, ktorý bude, neviem čo, robiť cenzora, alebo neviem, bude nejaké hlúposti podporovať, naozaj o to vôbec nejde. Všetky argumenty, ktoré som dával, si za nimi stojím a dovolím si povedať, že pred odbornou verejnosťou, nezaujatou, by som si ich vedel obhájiť.
A ešte jedna vec. Naozaj ma mrzí, že diskusia takáto otvorená je až teraz, že nemohla byť pred troma dňami, dvoma dňami, týždňom, kedy samozrejme, a ja to priznávam, je toto koordinované aj komunikované s ministerstvom kultúry a keď sme už na bránkovej čiare, tak veľmi ťažko sa niečo robí bez toho, aby sa to dalo technicky zrealizovať, resp. poviem dopredu, je to, bohužiaľ, nemožné už. Už teraz je to nemožné. Čo neznamená, že však na každej schôdzi môže byť aj priama a nepriama novela zákona. Ale ja nevidím ten systémový, že nejaká malá vec pri, viete, ja vidím iný, inú pointu celého tohoto odporu. Ten odpor vychádza z jedinej veci, že dneska to teda bolo tak, že tie kreovania v tých komisiách a všetky zásadné záležitosti, robila, teda väčšina v tej rade fondu, ktoré taký, že rámcový orgán, ktorý tieto veci rieši, mali teda občianske združenia a teraz to tak úplne nebude. A to už je peklo, armagedon, koniec. Všetci nominanti, ktorí budú z teda ministerstva, budú nekompetentní a nezorientovaní a nie, akože absolútna apriórna vec, ktorá je totálne mimo reality. A je to len naozaj také, že politické odsudky a podobne.
Poslednú vec, ktorú poviem, a to ilustruje, že teda je aj diskusia, aj sebareflexia. Ak si pamätáte, tak v prvom čítaní išli štyri zákony. Do druhého čítania pokračujú len zákon o FPU a zákon o galériách a knižniciach, ktorý prišiel extrémne, alebo dobre, extrémne, ústretovým gestom, ktorý vypočul nejaké, nejaké veci. A dneska ešte poviem, ak teda sa dostaneme k tomu, aké prípadné argumenty sme dostali v prospech takejto úpravy. Ale chcem povedať, že ten priestor tu bol, ak by sa naozaj komunikovalo. My sme stiahli tie zákony z tejto schôdze, pretože nechceme robiť veci alebo chceme ich robiť po diskusii s odbornou obcou tak, aby boli čo najefektívnejšie. Áno, asi sa malo začať tak, že sme si mali pomenovať problém a poďme sa dohodnúť na tom, ako to riešiť. Naozaj ma mrzí, že tá diskusia išla pomimo mňa alebo mimo mňa, lebo ja som bol vždy ochotný diskutovať a som prístupný na racionálne argumenty. Ale tak dobre, učíme sa. Možno v budúcnosti sa táto chyba nestane a je mi ľúto, že teraz už je asi naozaj neskoro. A potom ešte, samozrejme, ako navrhovateľ zrejme sa vyjadrím k všetkým tým ďalším veciam.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Nebude sa dať všetko vo faktickej poznámke, ale však v ústnej rozprave ešte vystúpim a možno potom ešte na konci, keď sa zosumarizujú všetky veci. Veľmi intenzívne to počúvam. Takže zopár otázok alebo teda zopár vecí.
Hovorili ste tu o tom, že, že teda my vieme, kde je problém a ako to riešiť. No rieši to možno nedokonale, ale rieši ten systém v tom zmysle, že, samozrejme, rada bude vlastne robiť to, čo predtým robil minister a bude mať to posledné slovo v prípade, ak tam niečo bude kričať. To bol zámer, to bolo jasné. Ľudia, ktorí sú zorientovaní v danom období, alebo v danom, v danej časti kultúry, vedia o niektorých menách, o niektorých projektoch, o niektorých tvorcoch.
Čo sa týka zdôvodňovania, tak rada fondu nastavuje pravidlá a rada fondu povie, že instantná opakujúca sa veta CtrlC-CtrlV nestačí. Nestačí to pri špičkových autoroch, ktorí majú obrovské množstvo literárnych ocenení, ktorí v podstate sú etalónom kvality, a teda, ak nie je podporené, tak bolo by slušnosťou im to zdôvodniť, vyargumentovať.
To isté nastavovanie tých byrokratických šikán. Takisto aj tam povie, viete, vždy sa tie veci kontrolovali, aj keď bol štátny fond, ale tam ste mali presne v zmluve prísne účelovo viazané projekty, teda náklady, vy ste ich zdokladovali a nemuseli ste vypisovať traktáty, ktoré vám niekto stále vracal, že sú nedostatočné a podobne. Čiže áno, toto sú veci, ktoré nastavuje rada fondu. A tá má byť zorientovaná a má to urobiť inak.