Ďakujem. Veľmi pozorne som čítal, teda počúval diskusiu, neprihlásil som sa do rozpravy, pretože neviem, či by som to dal za desať minút, ale budem sa snažiť všetky argumenty, ktoré som si písal, zodpovedať.
Takže prvá základná vec. Rušíme Audiovizuálny fond? To som si nevšimol. Meníme počet nominantov ministerstva kultúry tak, aby prečíslili vysielateľov z retransmisie alebo producentov? Tiež som si to nevšimol. Jednoducho, hovoríte tu...
Ďakujem. Veľmi pozorne som čítal, teda počúval diskusiu, neprihlásil som sa do rozpravy, pretože neviem, či by som to dal za desať minút, ale budem sa snažiť všetky argumenty, ktoré som si písal, zodpovedať.
Takže prvá základná vec. Rušíme Audiovizuálny fond? To som si nevšimol. Meníme počet nominantov ministerstva kultúry tak, aby prečíslili vysielateľov z retransmisie alebo producentov? Tiež som si to nevšimol. Jednoducho, hovoríte tu katastrofické scenáre, ktoré nemajú nič spoločné s realitou, zvyšuje sa vplyv toho, kto tam dáva peniaze. Mimochodom, keď si teda niečo zoberiem z tej debaty, bolo by celkom zaujímavé, a možno sa pokúsim o tom presvedčiť ministerku, aby sa dohodla s ministrom financií, aby tam nejakých ľudí do toho Audiovizuálneho fondu dali a možnože pochopia a presvedčia ministra financií, že bude ľahšie napĺňať alebo valorizovať tento fond. Pán minister kultúry (správne financií, pozn. red.) je skôr výtvarne orientovaný, ale keď bude mať ľudí v Audiovizuálnom fonde, možnože to bude jednoduchšie. Je naivné, keď ste nám tuná hovorili, že keď ste niekto v koalícii, že to tak funguje, že prídem za ministrom financií a poviem: oslík, otras sa, a on nám dáva peniaze. Nie, je to veľmi ťažké, aj keď ste v koalícii, na akúkoľvek rozpočtovú položku nájsť peniaze. Viem sám veľmi, čo ma to stálo, kedy jedna verejnoprávna inštitúcia, ktorá mala štrnásť rokov nevalorizovaný rozpočet, bola na tom istom nominále štrnásť rokov, aby sa zo 62 % reálnych príjmov dostala na nejakých 87 a to bolo obrovské množstvo argumentov v jednaní a tak ďalej. Takže ono to tak nefunguje, že ste v koalícii a minister financií otvorí kasu a hneď vám to nasype. Takto to naozaj nie je.
Ďalšia vec. Jednu vec vám dám za pravdu, už ma prestáva baviť robiť fackovacieho panáka za niekoho iného. Päť zákonov išlo takto a už nebudú, jednoducho ministerstvo kultúry bude predkladať zákony tak, ako sa majú. Ako ja som to robil preto, lebo som bol presvedčený o, pri Fonde na podporu umenia som si absolútne bol istý, že tam treba urobiť zásadné zmeny. Plne som tomu veril, mal som kvanta argumentov, pretože som bol žiadateľom. Audiovizuálny fond je troška iná vec, ako som spomenul, veľmi objektívne, niektoré naozaj veľmi problematické vec typu Sviňa neboli podporené, boli iba tými automatickými vrátkami, ale to už je malichernosť, ale ako hovorí kolega, treba, aby boli zákony aj do zlého počasia. Ja poviem klasicky exemplum, bohužiaľ, nie sú tu nikto z KDH, lebo chcem im jednu takú minulosť pripomenúť, ako sa oni niekedy správali, a teraz to nie je, že čo keby, to ja chcem, či ich hodnotové ukotvenie sa nejak zásadným spôsobom zmenilo a či tá KDH spred roku ´91 a dneska sú úplne iné, ale to až neskôr.
Takže dosť ma prekvapuje, že keďže naozaj som sa s veľa ľuďmi o tom bavil, hľadal som čo najmenej invazívne riešenie, ale keďže spätná väzba nebola konštruktívna, tak to išlo tak, ako to išlo, a ja som to nechcel. Pamätám si na jedno stretnutie s rektorom vysokej školy muzických umení s prezidentkou filmu akadémie, kde sme, samozrejme, diskutovali veľmi konštruktívne a áno, preto od februára sa neurobila zmena v tomto zákone, lebo sa to stále odkladalo a hľadali sme čo najbezbolestnejšie riešenie, ktoré ale podľa mňa bude mať legitímny zámer. Teraz ho poviem a nejde teraz vôbec o to, že aby politici hodnotili tie-ktoré filmy. Čo mimochodom tiež si myslím, že viete, ak existuje niečo, čomu sa dlhodobo a systematicky venujem, tak je to aj film okrem literatúry, mám filmový podcast, mám veľmi dobrú filmotéku, poznám všetky kluby, teda filmové kluby a poznám artové produkcie a mám, áno, menšinový filmový vkus, takže si myslím, že som minimálne poučený laik, ale akože mne dávať nálepku likvidátora filmu je úplne absurdné. Robím všetko preto, aby to tak nebolo a pokiaľ možno, aby sa filmu pomohlo. Mimochodom rozprával som sa aj s nejakými členmi Audiovizuálneho fondu, takže tie veci, že nikto o ničom netušil, sú naozaj pre mňa krajne prekvapivé. Ale dobre, poďme k ďalším veciam.
Vlastný vkus. Teraz prídem k takému, k takému, takže áno, procedúra je zlá a nebude, bude ešte jeden zákon, ktorý šiel poslanecký, a potom už to pôjde pekne ministersky. Toto naozaj už nebude a vadí to rovnako mne a možno aj nám, ako vám.
No, poviem teraz klasický exemplum, lebo na toto som sa dlho pýtal, aby to pochopili, bohužiaľ, respondenti, ktorí som dúfal, že tu budú sedieť, tu nesedia. V roku 1991 vyšla v kultúrnom živote poviedka Vraj posledná večera. Vyšla potom aj v značne cenzurovanej verzii v knihe Dejiny menejcennosti od Martina Kasardu a bolo krajne skarikované, poviedka o tom, že teda Ježiš Kristus je nejaký alkoholik, má nejaké homosexuálne vzťahy s Judášom, keď ho bozkáva, extrémne také uštipačné, dehonestujúce, neviem aké, a teraz si poviete, že dobre, však toto patrí k umeniu, však Život Briana je najlepšia britská komédia, Monty Pythonáci a že to je všetko v pohode. No ale viete, troška mi tu tam niečo nesedí, a to je to, že vy ste chceli dať do Trestného zákona päť rokov natvrdo zhanobenie rodovej identity. A keď niekto by napríklad napísal scenár na základe tejto poviedky a sfilmoval to, my chceme iba a iba to, aby niečo, čo vtedy išli trestné oznámenia od poslankyni Heleny Rozinajovej, ktorá ho chcela za hanobenie názora, presvedčenia a rasy, teda náboženského presvedčenia, vtedy dokonca sa tým zaoberala prokuratúra, premiér Čarnogurský zobral dotáciu Kultúrnemu životu a vtedy teda Havel tuná bol, bola beseda s politológmi a vtedy povedal, a však keď ho dosúdia, tak mu dám milosť. Vtedy kolegovia z roku ´91, kádeháci, dávali trestné oznámenia, trestné oznámenia za poviedku. A škoda, že rád by som sa ich spýtal, či dnes by mali, boli plne konformní s tým, aby sa niečo také, čo 70 % napríklad obyvateľstva uráža ich náboženské cítenie, aby sa podporilo z verejných projektov napríklad. To je jeden taký exemplum a škoda, mám veľmi, som si stiahol rozpravu v parlamente, trestné podania, bolo to neviem, či to isté KDH, či dneska je úplne iné, ale jednoducho v čase demokracie sa za poviedky dávali trestné oznámenia. Dneska za hanobenie rodovej identity, ak by ste boli pri moci, by bolo asi päť rokov natvrdo.
A je to pre mňa paradoxné, že teda takéto dvojité metre, že teda štát nemá naozaj nikdy a za žiadnych okolností žiadnu páku. Čo som tu počúval, to bolo úplne že absurdné. Najzákladnejší naratív nepodporiť niečo znamená zakázať? To je predsa diametrálna odlišnosť. A jednoducho sú veci, ktoré naozaj si nezaslúžia verejnú podporu a ono je to tak, že áno, tie komisie na Audiovizuálnom fonde boli na rozdiel od Fondu na podporu umenia relatívne príčetné. Viem, ako som spomínal, že Sviňa nedostala podporu, iba tie automatické vratky, ale nie som si istý, ako to bolo pri Únose. A množstvo ďalších filmov by sme mohli dať. Ale o to vôbec nejde. Ide o to, že zákony sú do zlého počasia. A toto je presne ten typ, aby sa naozaj tá posledná ručná brzda bola, aby nejaká zvrhlosť, niečo, čo uráža ľudí, niečo, čo ich, čo zničuje ich pohľad na svet, dehonestuje a tak ďalej, aby také niečo nebolo podporené z verejných zdrojov. Či by niekto dal trestné oznámenie, to neviem, ale jednoducho ani zďaleka takto ďalej nejdeme. Váš potencionálny koaličný partner v deväťdesiatkach to robil.
Poďme k ďalším výhradám. Aha, už len také technikálie. Ja som veľmi tiež sledoval, ani jeden rok nebol, že ani jeden film, ale áno, v roku ´94 bol jeden jediný film Na krásnom modrom Dunaji, pre niekoho ikonický, pre mňa dosť ťažký gýč. A súhlasím s tým, že nie je možné povedať, že sa budú iba najbrilantnejšie skvosty podporovať, lebo áno, treba možno 15-20 filmov, aby sa z toho vygenerovali tri-štyri, ktoré budú nejakým spôsobom reprezentovať Slovensko na medzinárodných filmových festivaloch a podobne. Čiže áno, nemôžme očakávať, že každý, každý jeden titul bude skvostný a že každý bude oceňovaný a podobne. A áno, preto treba, aby tento proces alebo tento systém podpory bol a aby vznikli aj priemerné, jemne nadpriemerné, pokiaľ možno čo najmenej podpriemerných a áno, aj zopár brilantných filmov. A na to treba, aby celý ten systém fungoval. Ale to nikto neruší. Audiovizuálny fond bude fungovať. Akože ja žasnem nad tou hypercitlivosťou, že ak si dovolíme jemnú vec, ani nemeníme principiálne rozloženie alebo zloženie rady fondu v tom zmysle, že by mali, ja neviem, väčšinu, že by dokázali presadiť svoj vkus, že by ovládli rozhodnutia komisií. Nie, majú iba šancu pri veľmi výnimočných prípadoch niektoré veci, ktoré sú krajne škandalózne, zastaviť, nie zastaviť, len zastaviť verejnú podporu. Ak si niekto nájde financie, Sviňa vyšla bez verejnej podpory, no však v poriadku, ak si vám to, nájdete si sponzorov, možno politické strany vám to zafinancujú, možno ich tohto, tak si robte aj politické agitky, ale naozaj nie z verejných zdrojov. Alebo bolo by podľa mňa škandalózne, ak by niekto niečo ako Vraj posledná večera sfilmoval, to by naozaj bolo urážka cítenia ľudí a takéto veci by štát mal šancu mať nejakým spôsobom zastaviť.
K procesu som sa povedal, áno, nebude to už pokračovať. Ja už nemienim takéto robiť a nemienim byť fackovací panák. Dobre, poďme k záveru.
Viete, počul som tu veľmi až hysterickú debatu, ktorá bola neadekvátna tomu, čo sa robí. Ja priznávam, že filozofia zákona sa posunula, že sa použil plus-mínus modus operandi z Fondu na podporu umenia. Dokonca priznávam, že miera zásahu do Audiovizuálneho fondu v zmysle, že by mala vysokú koncentráciu problematických rozhodnutí, tam až taká nie je. A teraz vôbec nehovorím o tom, že častokrát sa podporujú filmy, ktoré sú hlboko nedivácke a možno môžu sem-tam zafungovať na nejakých artových festivaloch, ale naozaj niekedy aj to je trošku problém, že keď rádove, mnoho stotisícová podpora bude na film, ktorý vidí rádove stovky divákov, či je to úplne akože adekvátne. Ale dobre, toto nie je vec, ktorú ja chcem, ja ako politik chcem posudzovať. Ja chcem posudzovať červené čiary a ja si myslím, že aj v podpore z verejných zdrojov má mať ministerstvo nejaké červené čiary. A sú nie ideologické a estetické, ale napríklad také, že sú na hrane toho, či vôbec porušujú zákon, či hanobia niekoho a podobne.
No, resumé. Žiadna katastrofa sa nestane, žiaden armagedon, neviem, aké pobúrenie alebo panika je v producentských komunitách. Sama ste povedali, pani Jaurová, že sme prijali pozmeňovák, ktorý pomôže producentom. Chceli sme ešte viacej, chceli sme ešte väčšie pri tých zahraničných produkciách. Na sekcii audiovízie sú ľudia, ktorým záleží na rozvoji audiovizuálneho umenia a je nevylučujem zlepšenie, ale celá táto debata, celá táto hystéria bola úplne, aleže úplne neadekvátna. Možno naozaj obrazom toho bolo, že vlastne komunikovali v zásade len poslanci z PS-ka, že ostatné poslanecké kluby to, nechcem povedať, že odignorovali, ale rozhodne to nepokladali za zásadné ohrozenie slobody umeleckého prejavu a ani nič podobné. A myslím si, že off the record by mnohí opoziční poslanci povedali, že vlastne máme pravdu a sú možno aj celkom radi, že to robíme, aby toho čierneho Petra nemuseli mať oni a aby niekto urobil, v úvodzovkách, špinavú prácu za nich. Takže keď vy tak strašne erodujete a teda obraciate sa na HLAS, možnože niektorí ľudia z iného opozičného hnutia sú celkom radi, že je to tak. Nie všetci, nie všetci, ale väčšina, alebo mnohí z nich vám off the record povedia, dobre ste to urobili. Dobre. Toľko k tomu.
Mňa naozaj mrzí, že nie je ešte potom nejaká diskusia, ale však bude aj ešte inokedy, ale naozaj do desiatich minút by som to nestihol a chcel som všetky veci odpovedať. Neutiekol som predtým, počúval som to. Môžte si myslieť o mne, čo chcete, ale všetci ľudia, ktorí ma lepšie poznajú, tak vedia, že nie som žiaden buran, ani nekultúrny človek a že kultúru mám úprimne rád a že v niektorých typoch kultúry som aj dosť doma a dosť zorientovaný a že dokážem dlhé hodiny debatovať o filmoch a nemám ani najmenšiu chuť ich blokovať alebo poškodiť. A práve preto mi táto debata, viete, vy ste takí distingvovaní v zmysle, že nie ste tak osobní, nehovoríte niečo ako Pročko, nevrieskate tu, ale obsah vašich debát je naozaj akože manipulatívny a nereálny, respektíve to, čo vy nám vyčítate, naozaj nehrozí. Niekedy sa mi zdá, že akýkoľvek zásah do niektorých zákonov akoby to boli nejaké prírodné zákony, ako keby to bolo z milosti dané, už raz je to tak a akýkoľvek posun, akákoľvek zmena, akákoľvek reforma, lebo pre vás deforma, akákoľvek úprava je absolútna svätokrádež. No nie je.
Resumé. Po tomto zákone ďalej bude podpora audiovizuálneho umenia. Ja ako osoba sa budem snažiť, aby štátny príspevok bol vyšší, lebo filmovanie je mne srdcu veľmi blízke. Žiadna katastrofa ani cenzúra sa nestane. Cenzúra, a ešte je tu zásadná vec. Čo je to cenzúra? Zákaz niečoho. Nepodpora nie je zákaz. A navyše, naozaj sa toto nenadužíva. Takže, prosím vás, troška menej hystérie, troška viacej racionality.
Ďakujem.
Skryt prepis
