Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci.
Takže tento zákon je v podstate o sprepitnom. Primárnym cieľom návrhu zákona je zvýšenie transparentnosti nakladania s finančnými prostriedkami, ktoré sú v gastronómii a hotelierstve, a sprehľadnenie systému odmeňovania zamestnancov, ako aj zvýšenie objemu finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom dane z príjmu, ako aj sociálnych odvodov a znamená v konečnom dôsledku navýšenie objemu financií v štátnom rozpočte.
Cieľom tohto návrhu je zavedenie legálnej definície sprepitného v Zákonníku práce ako osobitnej zložky zamestnanca poukazujúcej na zvýšenie motivácie zamestnancov a minimalizáciu finančných prostriedkov v šedej ekonomike. Ide o finančné prostriedky, ktoré nevstupujú do oficiálneho daňového systému z dôvodu vysokého daňového a odvodového zaťaženia v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Zamestnávateľ podľa terajšej úpravy nie je motivovaný prepitné rozdeliť zamestnancom, nakoľko je zamestnancovi vyplatené prepitné aktuálnou časťou jeho hrubej mzdy, t. j. v plnej miere je zaťažené daňovou povinnosťou 19 % zamestnanca, odvodovou povinnosťou zamestnávateľa 36,2 a zamestnanca 13,2 %. Prichádzame tak k situácii, že zamestnávateľ túto sumu buď ponechá a zdaní ju v rámci svojho hrubého príjmu z podnikateľskej činnosti sadzbou 21, prípadne ju ponechá bez evidencie v prípade vyplatenia v hotovosti, alebo ju zamestnancom vyplatí neoficiálnou cestou.
Finančné prostriedky mimo mzdy nevstupujú do základu dane a ani do vymeriavacieho základu pre účely zdravotného a sociálneho poistenia.
Takže dôležitým faktorom zníženia daňového a odvodového zaťaženia prepitného je potenciál postupne zvyšovať podiel zamestnancov v sektore gastra, nakoľko pracovné pozície v tomto sektore vykonávajú vo veľkej miere SZČO. Zároveň absentuje motivácia zamestnávateľov k uzavretiu trvalých pracovných pomerov, čo v praxi vedie k uzatváraniu dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ktoré by však mali byť uzatvárané skôr výnimočne. Keďže aplikáciou novej legislatívy sa dosiahne stav, že prepitné bude zamestnávateľ povinný vyplácať výlučne zamestnancom, živnostníci budú motivovaní k zmene pracovnoprávneho vzťahu s osobou, ktorá by ich mala zamestnávať, čo sa prejaví v spresnení štatistických údajov o počte osôb, ktoré v súčasnosti obchádzajú povinnosti podľa Zákonníka práce, aj navýšením objemu odvodov do systému sociálneho zabezpečenia.
Zavedením položky prepitného medzi údaje obsiahnuté v pokladničnom bloku a jeho povinné uvádzanie ako osobitne prijatého plnenia zo strany zákazníka nad rámec hodnoty služby alebo tovaru dôjde k zavedeniu kontrolného mechanizmu, ktorý bude môcť jednoducho kvalifikovať množstvo sprepitného v konkrétnej prevádzke.
Navrhujeme, aby sa hranica oslobodenia prepitného, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, v rozsahu 20 % príjmov zamestnanca v závislej činnosti, hrubá mzda, v kalendárnom mesiaci, ktorá mu prináleží podľa § 119 ods. 2 Zákonníka práce. Zvyšná časť prepitného nad rámec sumy bude podľa predchádzajúcej vety podliehať zdaneniu aktuálnou sadzbou dane podľa príslušnej právnej normy.
Zamestnávateľ nie je oprávnený presúvať prepitné medzi jednotlivými mesiacmi, čím by dochádzalo k kumulácii prepitného a jeho nevyplateniu zamestnancom. Nevyplatenie prepitného zamestnancovi, keďže ide o zložku mzdy, podlieha rovnakému hmotnoprávnemu a procesnému režimu ako nevyplatenie mzdy, čím sa zabezpečí civilnoprávna aj trestnoprávna ochrana zamestnancov.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol predsedníčkou výborom určený za spravodajcu k uvedeného návrhu zákonu, tlač 412. Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že zákon prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorský výbor do 32 dní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Takže je to zákon európske hlavné mesto. Hlavným cieľom predkladaného návrhu zákona je zosúladenie zákona č. 196/2023 Z. z. o Európskom hlavnom meste kultúry a o zmene zákona č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry. Zákon o európskom hlavnom meste bol v minulom volebnom období schválený Národnou radou ako poslanecký návrh zákona. Ministerstvo kultúry vypracovalo k tomuto zákonu stanovisko, ktoré bolo predmetom medzirezortného pripomienkového konania. V rámci medzirezortného pripomienkového konania boli uplatnené zásadné pripomienky Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky a Úradom pre verejné obstarávanie. Cieľom návrhu zákona je zosúladiť tieto pripomienky a upraviť zákon o európskom hlavnom meste tak, aby bol návrh v súlade s osobitnými predpismi, keďže pôvodný predkladatelia poslaneckého návrhu tieto pripomienky nezohľadnili. Ide o to, aby financovanie takéhoto projektu bolo pod kontrolou NKÚ, ÚVO a podobne a nebolo vylúčené, ako to urobili účelovo predkladatelia, ktorí to dávali poslaneckým návrhom zákona.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je stanovisko ministerstva financií. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré na mňa ako spravodajcu vyplýva z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla v tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a média. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní, gestorský do 32 dní od prerokovania návrhu NR SR v prvom čítaní.
Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Ja takisto pre členov výboru pre kultúru a médiá len pripomínam, že 12.05 h bude výbor, kde budeme, teda kandidátov do Rady STVR, takže hneď po hlasovaní príďte.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, kolegyne, cieľom návrhu tohto zákona je odstránenie nejednoznačnosti výkladu právnej úpravy sezónnej práce na účely dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce podľa § 228a ods. 1 písm. b) o cestovnom ruchu, ktorá je upravená aj v prílohe 1b zákona z roku, č. 311/2001 Zákonník práce v znení predpisov 248/2022.
Podmienka priamej závislosti výkonu pracovnej činnosti od prevádzkovania činností uvedených v prvom bode až v piatom bode prílohy pri prevádzke reštaurácií a pohostinstiev a pri prevádzke ubytovacích zariadení vniesla do aplikačnej praxe nejasný výklad uvedenej podmienky. Odstránením tejto podmienky sa docieli jednoznačne výklad tejto právnej úpravy.
Sezónnou prácou na účely dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce je pracovná činnosť, ktorá je závislá od striedania ročných období, každý rok sa opakuje a je, a nie menej ako osem mesiacov po, je v kalendárnom roku, sú v písmene A o cestovnom, sú v cestovnom ruchu teda. Neviem to presne. Dobre. Takže toto je vlastne terminologické precizovanie, aby nebol nejednoznačný výklad.
Ďakujem.

Nechcel som faktickou, aby som teda povedal, čo odznelo v diskusii, takže neni tu už pán Mikloško, no čo už. Chcem mu odpovedať, že ja si hlboko uvedomujem, že pokiaľ chceme niečo presadiť a ovplyvniť aj exekutívu ministerstva kultúry, musíme mať korektné pracovné, pokiaľ možno aj priateľské vzťahy, takže žiaden otvorený ani skrytý konflikt medzi mnou a pánom Machalom nie je, naopak, stretávame sa pravidelne a snažíme sa ovplyvňovať. To je asi jediná cesta, ako naozaj urobiť tie zákony čo najprijateľnejšie, takže tento konflikt naozaj nefunguje.
Chcem ešte tiež odpovedať, len už tu nie je, že pán Grutka nebola moja nominácia. Ľudí, ktorých som ja odporučil, za nimi si plno stojím, sú to naozaj kvalifikovaní ľudia, nespochybniteľné profesné autority, tak ako som povedal.
Čo sa týka Audiovizuálneho fondu, tak viem o tom, že dekréty na menovanie členov Audiovizuálneho fondu sú už u ministerky na podpis. V zásade ľudia sú vybraní a sú to ľudia tiež, ktorí majú profesnú skúsenosť z oblasti audiovízie, takže nejaká technická vec, možno jeden človek tam ešte chýba. Aj čo sa týka Fondu na podporu umenia, tam sa musela robiť nová výzva pre samosprávy, lebo nejak neprišlo to podľa tohto, tak to sa zdržalo a je tam ešte jeden človek okrem nominácií samospráv, ja verím, že v extrémne krátkom čase, do týždňa najneskôr by mali byť kompletné Rada Fondu na podporu umenia, Audiovizuálneho fondu. Jasné, ide to pomalšie, ako by sme chceli, robíme všetko, čo je v našich silách, a jedine tak, keď bude spolupráca medzi výborom a ministerstvom, tak to môžme aj niekde aj pozitívne posunúť. Určite žiadne nejaké interné vojny k ničomu nepovedú, ja si to hlboko uvedomujem a myslím, že aj ministerstvo, aj ja, ktorý komunikujem, tak naozaj dokážeme komunikovať, dokážeme sa ovplyvňovať, argumentovať. Takže toľko k tomu.
Ešte raz, žiadam vás o podporu tohto zákona, je dôležitý a verím, že v utorok bez problémov prejde.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
No, môžem vás ubezpečiť, že na ministerstve veľmi intenzívne pociťujú problémy tohto fondu. Nie je to ale také ľahké, to iste viete, že v podstate KULT MINOR má akýsi verejnoprávny charakter a to nie je tak, že ministerka môže riaditeľku fondu len tak odvolať, na to je predsa rada. Takže to by muselo byť množstvo ďalších aj možno legislatívnych vecí. Niekto to tak kreoval, niekto to roky neriešil, niekto tam nainštaloval túto riaditeľku a nebola to súčasná garnitúra.
No, troška vás sklamem, samozrejme, že novelu zákona, alebo teda veľmi intenzívne do toho bude vstupovať pán Machala, takže, takže tak.
No a každopádne ja tiež sám očakávam, že teda aký formát bude tej novely. Určite treba ho spriechodniť, respektíve zlyhávajúce veci, ktoré tam sú, treba napraviť. Uvidíme, neviem ešte presne, aké sú kontúry, ale môžte si byť vedomá toho, že aj na ministerstve sú ľudia, ktorí naozaj vidia, kde je problém, a mienia ho riešiť. Možno tiež je to troška pomalšie, než by sme si želali, ale pre mňa je veľmi fajn, že toto naozaj pôjde vládnym návrhom zákona, budete tam mať jasných tvorcov legislatívy, budete presne vedieť, s kým máte rokovať, respektíve keď budú pripomienkové konania a podobne, takže dostáva sa to do štandardu a takto to už aj ostane.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
No, tento zákon bol tiež veľmi rozsiahlo diskutovaný v prvom čítaní. Na rozdiel, ako vy tvrdíte od tohto, že je nepotrebný, tento naozaj potrebný je. Je to vlastne na základe toho, že bola oficiálne uznaná vietnamská národnostná menšina. Má teda právo čerpať z grantových schém KULT MINOR, teda Fondu pre podporu národnostných menšín. Okrem toho tam boli nejaké ďalšie zmeny v zmysle, že sa o niečo navŕšil rozpočet, nejakým spôsobom sa ešte prerozdelili v rámci jednotlivých národnostných menšín kvóty alebo tie sumy, plus sa dostali do správnej rady, plus sa zvýšilo tuším 1 % na správne, teda do správneho fondu.
Takže veci, tento zákon je potrebný, veľmi potrebný preto, aby naozaj mohli byť vytvorené schémy pre národnostnú menšinu Vietnamcov. A takisto viem veľmi dobre, že, a bolo to aj v diskusii, že treba zásadným spôsobom reformovať tento fond. Tento fond máme obrovské množstvo výtok a pripomienok, ale áno, takéto veci sa nemajú riešiť poslaneckým návrhom zákona, ale vládnym. Ja teda predpokladám, že v nejakom rozumnom horizonte do pol roka najneskôr, možno skôr, ministerstvo príde s komplexnou reformou tohto zákona. Pôjde to štandardným legislatívnym procesom cez MPK a všetky veci, ktoré pália menšiny a s ktorými sú nespokojní, tak sa v tomto zákone nejakým spôsobom vyriešia.
Toto tu je akútna vec. Naozaj nejakých, vietnamská menšina by nemala byť obeťou sporov v politike opozično-koaličných, a preto je najvyšší čas, aby tento zákon prešiel a aby teda mohli aj príslušníci tejto menšiny čerpať na kultúrne aktivity.
Ďakujem.