Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, o chvíľu kolega Karol Farkašovský načíta pozmeňujúci návrh, ktorý upravuje a rozširuje obsah tohto zákona. A chcem povedať základné veci, o čo ide v podstate tohto pozmeňujúceho návrhu.
Doteraz to bolo tak, že v Audiovizuálnom fonde bolo deväť členov rady Audiovizuálneho fondu, 108 meno... teda nominovali rôzne producentské spoločnosti, vysielatelia na základe retransmisie a podobne, a len jeden jediný, jeden jediný človek v Audiovizuálnom fonde bol menovaný a vybratý ministerkou. Tá asymetria bola obrovská a teraz týmto pozmeňujúcim návrhom bude ten pomer osem : päť. To znamená, stále vysielatelia, stále producenti budú mať výraznú väčšinu, ale tá asymetria bude o niečo menšia. Zároveň schvaľovanie audiovizuálnych projektov sa bude robiť konsenzuálne, teda deviatimi hlasmi z rady fondu.
A aby bolo jasné, ministerstvo nebude môcť mať väčšinu a nebude mať stále väčšinu, teda verejnoprávny charakter ostane zachovaný. Ďalšia dôležitá vec je tá, že nebude môcť na silu presadiť proti iným nominantom nejaký ich projekt, ktorý je jej blízky, a všetko to bude musieť byť konsenzuálne. Ale áno, istý kolega tu hovoril, že zákony sa píšu do zlého počasia. A ja osobne si myslím, tých projektov je podstatne menej ako pri Fonde na podporu umenia, že také typy kinematografických opusov ako je Sviňa, Únos a podobne, to znamená trápne politické agitky, by nemali byť podporované Audiovizuálnym fondom. Sám Arpád Soltész, autor námetu, si sypal piesok na hlavu a kajal sa, že pomohol obrovskému zlu, keď pred jeho filmom Sviňa, teda ktorého námet napísal, si dával reklamy alebo inzeroval Matovič, a veľmi bol smutný z toho, akému zlu dopomáhal nevdojak, bez toho, aby si to, aby si to uvedomil, alebo neuvedomil si dopad takýchto vecí. Áno, treba povedať, že Sviňa nebolo podporené z Audiovizuálneho fondu a nie som si istý, či Únos, ale ako sa hovorí, treba hľadať, alebo čakať na, do zlého počasia. Ani principiálne by také niečo nemohlo, ale nemalo byť. Je demokracia, kto neporušuje zákon, môže si točiť filmy, aké chce, ale ak absolútna väčšina prostriedkov do Audiovizuálneho fondu ide zo štátneho rozpočtu, teda výrazná väčšina, nie všetky, ale výrazná väčšina, tak je úplne legitímne, aby štát reprezentovaný ministerstvom kultúry mal o niečo vyšší vplyv na niektoré zásadné veci.
Jasné, viem presne, čo bude nasledovať. Zoštátňujeme, sme etatisti, likvidátori neviem čoho. No nič také sa nestane, tento zámer je plne legitímny, mohli sme hľadať iné cesty. Ja som veľmi intenzívne komunikoval s producentmi, prosil som ich, nech dajú iné, možno subtílnejšie riešenie na legitímny záujem. Nedali, nedali inú ponuku. Viete, že tento zákon sa predlžoval, nešiel, spadol z jednej schôdze na ďalšiu, bol v tom prvom balíku. Nakoniec sa našlo riešenie, aké sa našlo, asi nebudete všetci spokojní, asi to budete tvrdo kritizovať, ale myslím si, že zámer je legitímny, nejakým spôsobom nemá supremáciu ministerstvo. Žiadne klobásky na ministerstve pri vybavovaní nepomôžu, lebo, ešte raz, ministerstvo nebude mať väčšinu ani na Audiovizuálnom fonde, teda tých ľudí, ktorých menuje ministerka, alebo teda, áno, ktoré, dvaja z nich by mali byť spravidla ľudia z ministerstva kultúry, teda kompetentní, a ľudia, ktorí robia, predpokladám, že zo sekcie audiovízie.
No a toľko základné slovo predtým, než kolega načíta ten päťstranový pozmeňovák, ktorý je iba a iba o tom, ešte je tam jedna vec. Je tam navŕšenie rozpočtu o 200-tisíc, áno, je to veľmi málo. Áno, stále hovorím, že ideálne by bolo, keby bol automaticky valorizačný mechanizmus, ktorý by navršoval rozpočty takýchto fondov o mieru inflácie. Ale viete, ľahko sa povie a ťažšie sa vyjedná s ministrom financií, aj 200-tisíc, aj 500-tisíc znamená mnoho a mnoho kôl presvedčovania, argumentov a tak ďalej a tak ďalej. Ak sa vám niekedy v budúcnosti podarí nastaviť automatický valorizačný mechanizmus, ktorý zohľadňuje infláciu, len vám zatlieskam.
Ďakujem zatiaľ.