17.6.2025 15:14 - 15:30 hod.
Roman Mikulec
Ďakujem pekne opäť za slovo. Cieľom návrhu tohto zákona je vrátiť postupy v trestnom konaní do stavu pred novelizáciou trestných kódexov, ktoré prebehli v roku 2024, to je tá tzv. novela pre našich ľudí. Všetko čo predkladáme, tak iba vraciame do pôvodného stavu, predkladáme dve jednoduché úpravy, ktoré platili dlhé roky do príchodu štvrtej vlády Roberta Fica, a to sú úpravy v zmysle, aby prokurátori nemuseli s podaním obžaloby čakať na...
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne opäť za slovo. Cieľom návrhu tohto zákona je vrátiť postupy v trestnom konaní do stavu pred novelizáciou trestných kódexov, ktoré prebehli v roku 2024, to je tá tzv. novela pre našich ľudí. Všetko čo predkladáme, tak iba vraciame do pôvodného stavu, predkladáme dve jednoduché úpravy, ktoré platili dlhé roky do príchodu štvrtej vlády Roberta Fica, a to sú úpravy v zmysle, aby prokurátori nemuseli s podaním obžaloby čakať na generálneho prokurátora, kým rozhodne o mimoriadnom opravnom prostriedku v § 363, v prípade, že tento je uplatnený, a tým ďalším návrhom je, aby sudcovia v trestných konaniach pred určením termínu hlavného pojednávania nemuseli skúmať a prácne odôvodňovať zákon o postupoch v prípravnom konaní, ktoré už skontroloval a odobril prokurátor, alebo prokuratúra. V tom prvom prípade je cieľom najmä opätovne zrýchliť a spriechodniť postupy orgánov činných v trestnom konaní, ktoré predchádzajú podaniu a prijatiu obžaloby súdom. Navrhnutá legislatíva zároveň potvrdzuje aj judikatúru Najvyššieho súdu a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ide o to, že práve tá novela trestných kódexov v roku 2024, ktorou sa znížili tresty, bola v priamom rozpore s rozhodnutiami Najvyššieho súdu aj Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Aj Najvyšší súd, aj Ústavný súd Slovenskej republiky z roku 2022 jednoznačne potvrdili, že prokurátor môže podať obžalobu na súd a nemusí čakať na rozhodnutie generálneho prokurátora ako rozhodne o sťažnosti podľa § 363 podľa Trestného poriadku. Aký bol teda dôvod prelomiť túto judikatúru Najvyššieho súdu aj Ústavného súdu Slovenskej republiky. Nuž dôvodom bolo posilnenie pozície generálneho prokurátora tak, aby mal vždy posledné slovo v prípravnom konaní, aby bol takou poistkou a dokázal utopiť akúkoľvek kauzu, aby sa na súd nedostalo nič čo niekto nechce, aby sa dostalo a je to doslova v podstate aj hádzanie polien pod nohy spravodlivosti. Uvediem príklad, keď vládou a parlamentom schválenú novelu trestných kódexov vnímame odkedy to bolo schválené za účelovú a za presadenú v podstate nejakým spôsobom účelovo a v praxi vidíme takúto účelovosť napr. aj na prípade vyšetrovania korupcie bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a osoby Petra Košča. V tomto konkrétnom prípade prokurátor Michal Šúrek na oboch vtedy podal obžalobu, hoci vedel, že generálny prokurátor Žilinka nerozhodol ešte o žiadosti podľa § 363, dovtedy tak nikdy ešte Úrad špeciálnej prokuratúry nepostupoval, nebol na to ani však dôvod, lebo až príchodom generálneho prokurátora Maroša Žilinku sa zmenil spôsob akým sa začalo rozhodovať v § 363.
Panika nastala vtedy, keď Najvyšší súd aj Ústavný súd potvrdili, že prokurátora Šúrek konal správne. V praxi to znamenalo, že môžu byť obžalovaní postavení pred súd skôr ako stihne generálny prokurátor rozhodnúť o sťažnosti v podaní § 363. Preto sa to tou novelou trestných kódexov v roku 2024 zmenilo tak, že žalobu možno podať až po rozhodnutí generálneho prokurátora o 363, nuž a my touto, týmto návrhom chceme zmeniť ten stav a vrátiť ho, pretože § 363 sa príchodom generálneho prokurátora Žilinku začal v niektorých prípadoch treba povedať, že aj zneužívať, veď máme dokonca aj rozhodnutie Ústavného súdu o tom, že v konkrétnom prípade bol § 363 použitý protizákonne. Aj bývala Žilinkova prvá námestníčka Vladimíra Klimentová upozornila, a teraz budem citovať, že vždy sa posudzovalo vznesenie obvinenia v čase, keď bolo vznesené. Teraz sa to zmenilo a preskúmava sa celý postup. Zrazu generálny prokurátor hodnotí dôkazy, čo je absolútne neštandardné a je to veľmi veľká moc. Nie je proti tomu možnosť odvolania, je to nepreskúmateľné. Čo sa týka toho druhého návrhu v prípade preskúmavania obžaloby, toto je možné považovať ešte za škodlivejšiu poistku, ktorá spomaľuje proces prijatia obžaloby na súde, a to je zakotvenie nových a úplne zbytočných povinností pre samosudcu pri trestnom konaní. Aj do schválenia tej novely trestných kódexov v roku 2024 samosudca preskúmaval obžalobu a v prípade zistenia nedostatkov, mohol trestné stíhanie prerušiť, úplne zastaviť, alebo odmietnuť obžalobu a vrátiť vec prokurátorovi. Po novom, podľa súčasnej platnej, teda právnej úpravy, ak chce prijať sudca obžalobu a vytýčiť termín hlavného pojednávania, tak musí po prvé, zdôvodniť prečo nezistil žiadne závažné, procesné chyby, po druhé, musí potvrdiť, že prokurátor predložil úplné spisy, vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní a po tretie, musí odôvodniť, že spolupracujúcej osobe neboli poskytnuté žiadne nezákonné benefity. Aktuálne teda platná legislatíva fakticky popiera nezávislosť samotnej prokuratúry, pretože sudcom ukladá povinnosť, aby popri prokurátoroch taktiež fakticky posudzovali zákonnosť prípravného konania. Tým dochádza k duplicitnej práci a neúmernému až šikanóznemu zaťaženiu sudcov. Treba si uvedomiť, že podaním obžaloby sa pre obvinených až tak diametrálne veci nemenia. Posúdenie o vine, alebo nevine stále sa presúva z konania pred OČTK, teda orgánmi činnými v trestnom konaní na súd a my touto, týmto predkladaným, alebo touto predkladanou chceme len, aby sudcovia nesuplovali prácu prokuratúry, ale venovali sa výlučne rozhodovaniu
=====
Skryt prepis