Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dopracoval som sa k interpeláciám, konkrétne som chcel interpelovať ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka hlavne kvôli tomu, že včera pri odvolávaní nebol prítomný, nemohol som sa s ním konfrontovať tu osobne, tak som si myslel, že aspoň na týchto interpeláciách, kde vláda a ministri sú povinní sa zúčastniť, tak takisto tu neni. Nevadí. Nemáme šťastie na seba, tak mu budem musieť takouto...
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dopracoval som sa k interpeláciám, konkrétne som chcel interpelovať ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka hlavne kvôli tomu, že včera pri odvolávaní nebol prítomný, nemohol som sa s ním konfrontovať tu osobne, tak som si myslel, že aspoň na týchto interpeláciách, kde vláda a ministri sú povinní sa zúčastniť, tak takisto tu neni. Nevadí. Nemáme šťastie na seba, tak mu budem musieť takouto formou položiť pár otázok, ktoré, samozrejme, predtým ešte zdôvodním, že prečo ma to tak nesmierne zaujíma.
Nesmierne ma zaujíma to, že zmenil, zreformoval Národnú kriminálnu agentúru aj čo do názvu, aj čo do štruktúry a v podstate celú koncepciu Národnej kriminálnej agentúry, ktorá tiež nebola ideálna, zmenil, zreformoval. Áno, vždy je potrebné prijať objektívne reformačné nejaké kroky, keď sa dynamika kriminality, prevažne organizovanej a korupčnej, vyvíja podľa objektívnych, subjektívnych, svetových, vnútroštátnych parametrov. Čiže nie to je problém, že sa snažili zreformovať alebo inovovať, zefektívniť centrálny policajný útvar bojujúci s najzávažnejšou kriminalitou vrátane korupcie, ale s akým úmyslom, s akým cieľom a čo chceli vlastne touto reformou dosiahnuť. Podľa toho, ako to nakoniec dopadlo, nebolo jasné, že vlastne čo je cieľom tejto reformy fakt profesne objektívne. Preto jediný možný cieľ bolo vidieť v tom, že zmenili štruktúru, zmenili celú formu a len čisto kvôli tomu, aby v súvislosti s tým mohli odvolávať, presúvať policajtov, ktorí tam boli zaradení, na iné pozície a zistilo sa časom, že zhodou okolností to boli práve tí policajti, ktorí sa javili ako aktívni. Tí policajti, ktorí mali rozpracované tie najzávažnejšie spisy, ktoré priamo mohli ohrozovať záujmy tých, ktorých bolo treba chrániť pred prípadným postihom, vyšetrovaním závažnej trestnej činnosti a korupčnej trestnej činnosti. Bolo to vidieť v tom chaose, ktorý nastal. Nebolo jasné, že kto ktorý spis dostane. Niektoré spisy boli posúvané z jedného policajta na druhého z krajského alebo z tej Naky na krajské riaditeľstvá a tak ďalej.
Tak v tom čase som z odborného uhla pohľadu ani tak nekritizoval tú snahu reformovať, lebo som bol zvedavý, že aký konečný dôsledok to bude mať. Nakoniec aj občanov vôbec nemusí zaujímať, v akej forme existuje Policajný zbor, či má špecializované pracovisko, koľko ich má a tak ďalej. Výsledok má byť ten, aby bola potieraná efektívne kriminalita všetkého druhu a aby boli výsledky evidentné pre občanov, že áno, nemusíme sa báť kriminality, nemusíme sa báť zločincov, nemusíme sa báť organizovaných zločincov, štátny rozpočet sa nerozkráda, dane plynú tak, ako boli naplánované, a ten rozdiel medzi plánovaným výberom a skutočným výberom sa znižuje. Už samotným zákonom, trestným, bolo evidentné, že zrejme ten výber daní nebude očakávaný, nebude ten plánovaný, preto, lebo evidentne sa zmenil Trestný zákon, ktorý ako keby skôr motivoval páchať túto formu trestnej činnosti a nie demotivoval, a k tomu ešte reforma Policajného zboru.
No a teraz po uplynutí tých dvoch rokov sám generálny prokurátor povedal, že táto reforma trestnoprávnej politiky bol nevydarený pokus, a zdôraznil, že, a to hlavne, pretože zložky Policajného zboru sú neefektívne, neodhaľujú v takom rozsahu, v akom odhaľovali, a už potom ani nevyšetrujú trestno-procesne, keď vlastne nič neodhalia.
Takže moja otázka s týmto súvisiaca na ministra vnútra je: Na základe akých analýz, akých cieľov, akých predpokladov, akých úloh bola vytvorená tá nová štruktúra celoslovensky pôsobiacich útvarov určených na boj s organizovanou kriminalitou, korupciou?
Ďalej. Hovoríme tu často o tej najzávažnejšej kriminalite, tej organizovanej a korupčnej, lenže sú to aj iné formy kriminality, ktorá je súčasnou vládou ako keby bagatelizovaná a je to zakrývané slobodou prejavu. Každý si môže povedať svoj názor nielen súkromne, ale aj verejne. Verejne ho môže šíriť masmediálnymi prostriedkami, komunikačnými kanálmi a pritom tieto myšlienky a tieto postoje sú často považované ešte stále podľa našich trestných kódexov ako extrémistické. Vyslovene extrémistické, ktoré podnecujú rasovú, náboženskú a inú príslušnosť k rôznym menšinovým skupinám.
No ako prvý signál, že pre ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka táto problematika nebude nikdy asi prioritou, ani sa tým nejak extrémne nebude zaoberať, a to preto, že už ako minister vnútra sa verejne cez komunikačné prostriedky spojil s človekom Bombicom, ktorý bol v tom čase obvinený. Boli naňho vydané tri zatykače a nachádzal sa v Británii. Minister vnútra verejne s týmto človekom rozoberal témy rozkladu Úradu špeciálnej prokuratúry. Laškovali spolu. Minister vnútra hovorí, že to bolo také milé a obdobné slová používal. A toto je podľa mňa, bývalého policajta, niečo, niečo hrozné, že minister vnútra verejne v priateľskom duchu komunikuje s človekom, na ktorého jeho podriadení policajti vydali cez prostriedky, by som povedal, tri zatykače za extrémistickú trestnú činnosť. A čo je ešte, ešte horšie od toho, že pán minister vnútra pri svojej obhajobe svojich personálnych opatrení smerom k skupine policajtov, ktorých tu nazývame že čurillovci, teda odôvodňuje opodstatnenosť svojich unáhlených, teraz už vidíme jednoznačne podľa súdnych rozhodnutí, aj protiprávnych personálnych úkonov, že tí čurillovci boli akí zlí, a argumentuje tým, že sa vyjadrovali spôsobom, že chceli nakopať svoju kolegyňu, teda ženu do rozkroku. Lenže bola to komunikácia medzi nimi v kancelárii, nie verejne. Nikdy sa nepreukázalo, že niečo také reálne sa čo len pokúsili urobiť. Lenže tento človek, Bombic, s ktorým on verejne komunikoval v priateľskom duchu, verejne cez svoje komunikačné kanály hovoril, že konkrétnej žene žeravý kutáč tam treba strčiť. Takže rovnaký meter. Na jednej strane operuje, že ten, kto to len tak medzi sebou hovorí, to ten je odľud, toho treba vyhodiť, toho treba znevažovať, a na druhej strane iný, kto obdobné niečo hovorí, možno ešte oveľa hrôzostrašnejšie a prezentuje to verejne, tak s ním kamarátsky debatí napriek tomu, že je obvinený, pod ťarchou zatykačov sa skrýva v zahraničí. To je pre ministra vnútra až teda nepredstaviteľné.
Minister vnútra tvrdí, že nevedel, že je v tom podniku, kde sa bude nachádzať, že sa spojí s týmto Bombicom, že on o tom nevedel. No keď o tom nevedel, tak je zas zlý minister, lebo ako, akože nevie, kam ide a nevie, s kým bude debatiť. A keď aj sa to stalo, že ho tam prekvapila tá moderátorka a spojila ho cez komunikačné prostriedky s týmito obvineným v tom čase Bombicom, tak mu mal povedať, že, pán Bombic, ja sa s vami ako minister vnútra nemám o čom rozprávať a radím vám, dostavte sa na Slovens... do Slovenskej republiky, postavte sa pred vyšetrovateľov, pred súdy, a obhajujte svoje konanie tam a nešírte tú svoju agendu, kvôli ktorej ste obvinený. Ale ešte to viem vystupňovať, že on bol obvinený aj z toho, že verejne nabádal verejnosť, nabádali, že až k lynčovaniu policajtov. Policajtov, ktorých osobné údaje vyzradil cez svoje kanály. Policajtov, ktorí plnili svoje služobné úlohy a zakročovali, bránili, chránili snažili sa dodržiavať predpisy osobami, proti ktorým zakročovali, tak proti týmto policajtom ten Bombic verejne šíril ich osobné údaje a nabádal verejnosť, že zub za zub, oko za oko. A minister vnútra, ktorý by mal teda sa zastať tých policajtov, sa s touto osobou verejne, kamarátsky rozprával.
Čiže toto sú také signály ministra vnútra, signály, to sú také, to je také niečo, že okamžite vtedy mal byť odvolaný a rezignovať na svoju funkciu, ale nestalo sa tak.
Čiže oblasť extrémizmu, rasizmu, fašizmu a iných ideológií, ktoré útočia na základné ľudské práva iných, sú pre ministra vnútra zrejme nie tie prioritné. Preňho prioritné bolo zastaviť migračnú vlnu. Áno, je potrebné zastaviť migračnú vlnu, lebo aj migranti obťažujú občanov, vzbudzujú v nich strach, nevôľu. Viem, že je to tak.
No a teraz fakt je treba povedať, že tá migračná vlna ustála a bol ministrom pán Matúš Šutaj Eštok. To sú dva fakty. A teraz je potrebné hľadať príčinnú súvislosť medzi tými dvoma faktami, lebo on tvrdí, že on to zabezpečil, on ochránil našu republiku pred migrantami. Všetky objektívne okolnosti a zistenia, ktoré v tom čase boli globálne dostupné, nasvedčujú tomu, že nie je to tak, že len on a nikto iný, ale okolnosti. Áno, on sa šikovne pasuje do roly hrdinu, že to spravil on. Ale tá príčinná súvislosť neni istá.
A teraz ešte otázka na ministra vnútra v súvislosti s tendrami a verejnými obstarávaniami pre ministerstvo vnútra. Boli medializované, mediálne prezentované, pertraktované rôzne pokusy ministerstva vnútra o verejné obstarávania, či už berieme v úvahu čapice, oblečenia, hasičské autá a rôzne iné nákupy. Vo všetkých bolo namieste podozrenie, že tie verejné obstarávania nie sú korektné. Nie sú robené tak, aby spĺňali podmienku efektivity, hodnoty za peniaze a tak ďalej. Pri zisteniach, že reálne je to tak, že tie policajné čapice boli v tom verejnom obstarávaní fakt predražené oproti iným inštitúciám, štátnym, ktoré zakúpili oveľa lacnejšie ten istý materiál, tak minister vnútra takýto, takéto verejné obstarávanie aj zastavil. To je v poriadku, že to zastavil, ale je otázne, že aké konsekvencie vyvodil z toho, že to nebolo tak robené, ako by sa to robiť malo, a musel zakročiť a zrušiť to verejné obstarávanie.
Minister vnútra je člen vlády, ktorý má byť vzorom, príkladom, prirodzenou autoritou aj pre iných ministrov, aj pre iné subjekty verejnej, štátnej správy, aby si ani len nepomysleli na to, že sa pokúsia verejné obstarávanie nejakým spôsobom kamuflovať tak, aby to vzbudzovalo podozrenie. A už vôbec nie tak, aby sa pritom páchala trestná činnosť. Lenže keď sám minister vnútra na svojom vlastnom ministerstve realizuje verejné obstarávania podozrivým spôsobom, tak je to potom problém. Ako potom môžu jemu podriadené policajné a iné zložky presadzujúce právo zakročiť, vyšetrovať, odhaľovať podozrenia a trestnú činnosť s tým súvisiacu.
Takže otázka: aké konsekvencie, aké opatrenia prijal, aby sa už do budúcna nemohli opakovať verejné obstarávania na jeho ministerstve tak, aby od samého začiatku až do samého konca nevzbudzovali podozrenie, že boli nezákonné, netransparentné, neboli robené tak, aby boli vo verejnom záujme?
Lebo ja si to viem predstaviť, že existujú štátni úradníci, ktorí na vlastnú päsť bez toho, že by ministra vnútra informovali, čo idú urobiť, ako to majú premyslené, viem, že existujú rôzne skupinky, lobistické a akékoľvek, ktoré sa snažia preniknúť aj hlavne na ministerstvo vnútra, lebo objem verejných obstarávaní tam je pomerne najväčší a snažia sa zabezpečiť si čo najvýhodnejší biznis rôznymi dodávkami. Môže sa stať, že tí úradníci to tak skamuflujú, tak to všetko pripravia a vysvetlia a zdokladujú, že všetko je akože zákonné a minister vnútra o tom ani nemusí vedieť. Lenže v tom prípade je zlý minister vnútra. Nemá pod kontrolou svoje vlastné ministerstvo, nemôže sa spoľahnúť na svojich podriadených, a to je možno ešte horšie, ako keby sám sa snažil niečo obdobné urobiť. Ak čo i len raz naznačí tým svojim podriadeným, že dobré by bolo, aby povedzme táto firma v tomto obstarávaní možno zvíťazila, lebo v podstate že má výborný tovar, čo len naznačí tým podriadeným, tak oni v tom momente to spravia a budú tvrdiť, že je všetko s kostolným poriadkom. Ale od toho momentu ten minister vnútra už nikdy v živote si nebude môcť dovoliť zrušiť alebo trestať a vyvodzovať konsekvencie, ak nejaký iný prípad verejného obstarávania bude evidentne protizákonný, lebo už ho budú mať v hrsti. V hrsti a koniec. Už sa zaradí len do kategórie tých všetkých ostatných, ktorí v súčasnosti možno páchajú obdobnú trestnú činnosť korupčného charakteru alebo akéhokoľvek iného, organizovaného, lenže aj podľa generálneho prokurátora sa to neodhaľuje, následne nevyšetruje a následne nesúdi. Ako si môžeme byť istí, že keď sa, že keď je menej tých prípadov, 70 % oproti predchádzajúcemu roku, že to neni, že neexistuje korupcia, keď sám minister vnútra na svojom vlastnom ministerstve realizuje rôzne obstarávania podozrivým, pofidérnym a obdobným spôsobom.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk v sále.)
Skryt prepis
