Videokanál poslanca

Dobré ráno prajem všetkým. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa za poslanecký klub Progresívne Slovensko k rozpočtu.
Vládna koalícia sa rozhodla uniesť štát, doraziť už rozvrátené verejné financie a tým ďalej prehlbovať pokles životnej úrovne voči krajinám Európskej únie a pretlačiť ten promafiánsky balíček, o ktorom sa tak veľa hovorí, v takomto chronologickom poradí, ako som uviedol, a myslela si, že jej to prejde ľahko. Ukradnúť právny štát potajme, rýchlo, v skrátenom konaní ešte pre Vianocami, zrušiť špeciálnu prokuratúru, zobrať ochranu statočným policajtom, znížiť tresty za korupciu, aby tento štát znovu patril Bödörovi, Kočnerovi a ďalším a uniesť nezávislé inštitúcie, o ktorých sme sa tu posledné tri či štyri dni rozprávali. Ale prerátali sa, nepôjde to tak ľahko. Dnes to nie je sebavedomie a istota, čo cítiť z vlády, cítiť skôr obavy a taký strach z ulice, strach z diskusie, ktorú, ktorú tu vedieme.
Pán poslanec Blcháč nám niečo povedal, nám niečo chcel povedať o úcte. Moji kolegovia a kolegyne, myslím, že vyčerpali v princípe túto tému, aj keď som sa chcel pôvodne k nej vyjadriť, ale teda len veľmi krátko. Pán poslanec, a čo takto úcta k vlastným pravidlám, k vlastnému programovému vyhláseniu vlády, kde napríklad hovoríte, že budete dodržiavať legislatívny proces. Takmer všetky zákony, ktoré sme tu mali, alebo všetky vaše, prešli skráteným legislatívnym konaním. A my nevidíme, nevidíme žiadny dôvod, prečo to tak malo byť. Čo takto úcta k zákonom a k legislatívnemu procesu, ktorý tuto máme v parlamente a ktorý ctí slušné krajiny. Alebo k tej slušnej a odbornej diskusii, ktorú sme si tak vehementne sľúbili, že budeme, budeme diskutovať konštruktívne na finančnom výbore, tam netreba politikárčiť, tam sa môže iba rozprávať. To, čo sa včera udialo na finančnom výbore, bolo hanebné. Mali sme čas a ešte aj tak ste prerušili diskusiu. Pán poslanec, čo takto úcta k vlastným kolegom? Ja by som ju ocenil.
A v najdôležitejšom rade úcta k ľuďom, k občanom, k občiankam Slovenskej republiky. My tu sedíme preto, pretože diskutujeme o riešeniach, ktoré ste pripravili lajdácky. Tie zákony takmer všetky, ktoré sme tu doteraz prerokovávali z vašej dielne, viaceré z programového vyhlásenia vlády, sú pamflety. V našich vystúpeniach, vo faktických poznámkach sme vám hovorili návrhy, ako ich zlepšiť, pretože ste si tú prácu neurobili na ministerstvách. Takže takto vyzerá úcta vo vašom podaní.
No a my a Progresívne Slovensko aj ďalšie opozičné strany sme tu a budeme takto vytrvalo aj konštruktívne diskutovať a minimálne za Progresívne Slovensko poviem, že budeme konštruktívna, odborná a dôsledná opozícia. A tá voľba o tom, ako dlho bude trvať diskusia alebo o akých argumentoch sa tuná budeme musieť rozprávať, je v skutočnosti na vás. Keď budú zákony pripravené poriadne a budú si uctiť právny štát, tak tá diskusia bude rovnako konštruktívna, rovnako odborná a dôsledná a možno nebude trvať tak dlho.
Už aj na tomto mieste a diskutovali sme posledné týždne, treba povedať, že v niečom teda vláda je konzistentná. Konzistentná v tom, že nám ponúka politiky minulosti. Hovorili sme to pri programovom vyhlásení vlády, hovorili sme to pri lex konsolidácia a v tomto zmysle je vláda konzistentná aj s rozpočtom, ktorý tu dnes predkladá. Neponúka nám víziu, vyššie platy, vyššie dôchodky udržateľným spôsobom, len zaplátava diery, prerozdeľuje peniaze z jedného vrecka do druhého a naspäť, netvorí hodnoty, netvorí, negeneruje ekonomickú aktivitu, ekonomický rast, z ktorého by sa mohli najesť viacej všetci, iba prerozdeľuje zdroje. A Robert Fico neostal nič dlžný svojej povesti. Oberá nás o naše dôchodky 1,8 mil. sporiteľom v II pilieri, ekonomickú aktivitu dusí zvyšovaním už tak vysokých odvodov a neplní svoj sľub stabilizovať dlh. Naopak, dlh a už aj splátky dlhu za najbližšie štyri roky viac ako zdvojnásobí. A ešte sa k tomu dostanem. Robert Fico tak neprekonal svoj tieň.
V rozpočte vidíme zásadné riziká. Vláda nám konsolidáciu len predstiera a zadlžuje nás a predkladá nám to, čo sme nazvali predbankrotový rozpočet. A toto sa mi nehovorí ľahko. Ja nerád robím unáhlené závery, radšej pracujem, diskutujem konštruktívne a chcem veriť, že vláda to myslí dobre. Ale zatiaľ to tak nevyzerá. Nevyzerá, že by to so stabilizáciou dlhu, so zvyšovaním životnej úrovne nás všetkých myslela vážne. A ja tomu nerozumiem.
A čo ma najviac na tejto diskusii doterajšej o tom konsolidačnom balíčku a rozpočte doteraz zarazilo je, že pán minister financií otvorene priznáva tú grécku cestu, o ktorej sa hovorilo už v kampani, hovorí sa o nej teda posledné mesiace. A ešte pridáva a otvorene hovorí, že slovenské verejné financie sú ako Titanic. Ale, samozrejme, za to, za ten stav, teda tvrdí, nemôže on, nemôže vláda SMER-u a, tak ako už sa ukázalo symptomatické, odkedy tuto spolu rokujeme, sa vyhovára a ukazuje prstom na iných.
Ja by som ale rád vyzval pána ministra financií, aby sa nevyhováral, aby prevzal zodpovednosť a aby sa chopil toho pomyselného kormidla a dostal nás z tých ťažkých vôd a zmenil kurz tejto lode.
No ale myslím si, že takto nevyzerá koalícia, ktorá nám ponúkala v predvolebnej kampani skúsenosti a stabilitu. Namiesto toho vidíme pokračovanie chaosu. A ja som veľmi rozčarovaný z toho, z toho obsahu aj z toho procesu, akým sa to deje. K obsahu sme sa veľa rozprávali pri konsolidácii a začnem teda tým procesom.
Vláda schválením tohto rozpočtu porušuje zákon, neplní európske pravidlá tým, že len predstiera konsolidáciu a manipulovaním účtovníctva, to, čo sme nazvali účtovný trik s energopomocou, chce, budú dojem, že konsoliduje, lenže nie je to tak a trhy neoklame. A neoklame ani, ani nás opozíciu. A v konečnom dôsledku neoklame nakoniec ani ľudí, ktorí na takéto počínanie doplatia. A opäť, ja tomu nerozumiem, prečo to takto robíte, pán minister.
Dotknem sa týchto troch bodov krátko. K samotnému porušeniu zákona o rozpočtových pravidlách. Takzvané výdavkové limity sme ako krajina, teda boli schválené ako jeden z míľnikov z reforiem plánu obnovy. Bola to jedna z chýbajúcich súčiastok zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý bol schválený ústavnou väčšinou pred vyše desiatimi rokmi. Ale tento, tento jeden, jedno koliesko, jedna časť toho celého nám chýbala viac ako desať rokov. Pred vyše rokom ich schválil parlament na podnet toho, že sa ocitli v pláne obnovy, schválila nám komisia, na základe toho sme dostali platbu, teda boli sme odmenení za túto reformu. Tento rok, a podľa tejto legislatívy, a tuto prichádza ten spor, vláda tvrdí, že to nemusela urobiť, ale teda iné inštitúcie, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, vyjadroval sa k tomu včera aj Najvyšší kontrolný úrad, vláda má prijať rozpočet už, už na vláde, ktorý je v súlade s týmito výdavkovými limitmi, ktorý hovoria že má konsolidovať o 0,5 štrukturálne. Vláda v samotnom rozpočte hovorí, že takýto cieľ štrukturálne nedosahuje jednak. A jednak hovorí, že to nie je povinnosť. A možno sa to ešte dá zvrátiť a to riešenie existuje. A je možné, že sa bude dať vyrokovať aj s Európskom komisiou. A to riešenie je, že vláda predstaví výdavkové limity tuto v parlamente. Teda ten iný článok zákona hovorí, že parlament by mal schváliť výdavkový limit pre nadchádzajúcu vládu na štyri roky a potom výbory hospodársky a finančný ho budú každý rok aktualizovať.
Ja by som teda chcel vyzvať vládu, pána ministra financií, aby nám predložil výdavkový limit na aktuálne volebné obdobie a to aj napriek tomu, že náš včerajší procedurálny návrh, ktorý predkladal kolega Marián Viskupič aj v našom mene, včera parlament odmietol. A takisto by som veľmi ocenil, aby sme sa teda dozvedeli ako legislatívny orgán, najvyšší, tohto štátu, ako to teda je s tými výdavkovými limitmi a splnením toho zákona. Pretože ministerstvo financií nám tvrdí, že má svoju právnu analýzu, je gestor zákona, takže je prirodzený prvý kandidát, ktorý by mal svojmu zákonu najlepšie rozumieť. Ministerstvo financií nám tvrdí, že žiadny zákon neporušilo. V poriadku, tak sa poďme o tom porozprávať. A poďme sa o tom porozprávať na finančnom výbore konštruktívne, odborne, bez tej politizácie, ako to vy nazývate. Lenže včerajší výbor môj návrh na to, aby nám ministerstvo financií predložilo výklad legislatívy, samozrejme, odmietol, pretože síce že vraj nepolitizuje, ale teda väčšina vládnych poslancov zahlasovala proti tomuto môjmu návrhu. A pán minister mi navyše k tomu povedal, že si mám pripraviť vlastnú právnu analýzu.
Ja verím, že to bol len brept v afekte a budem sa môcť o tom naozaj v kľude a rozumne porozprávať, pretože dôsledok, ktorý môže nastať, ak, ak parlament schváli rozpočet, ktorý nebude v súlade s výdavkovými limitmi, sú zastavené platby z Bruselu. Najbližšie, ktorú očakávame, sú za 815 mil. takzvaná tretia platba a za 924 mil. štvrtá platba, ktorú sme, myslím, že už doručili do Bruselu, malo to byť niekedy v decembri. Alebo je to pokuta vo výške niekoľko sto miliónov eur, presné číslo nevieme, zatiaľ neexistuje precedens. Isté je, že Európska komisia v tomto bude veľmi dôsledná. A navyše tá, za, za takýto vlažný prístup k verejným financiám zaplatíme dvakrát. Jednak touto pokutou a jednak k tej pocta, tá podstata veci, ktorú výdavkové limity adresujú a vláda sa ich teda stále vyhýba, je, že konečným dôsledkom sú ozdravené verejné financie. To znamená, naozaj stabilizovaný dlh, ideálne znižujúci sa, to znamená aj znižujúce sa splátky na dlh. Keď nebudeme platiť splátky na dlh, môžeme platiť za verejnú služby alebo sociálne politiky, dôchodky, čokoľvek, čo prináša, prináša osoh občanom a nielen splácať dlh veriteľom.
Čo sa týka európskych pravidiel, teda jedna z tých troch vecí, ktoré som uviedol. U ministerstva financií vedia veľmi dobre počítať a vedia si prerátať, že tento rozpočet, ako bol predložený, nie je v súlade s takzvaným európskym výdavkovým pravidlom. Tento rozpočet zvyšuje výdavky viac ako, ako je dizajnované to pravidlo. Doteraz európske fiškálne pravidlá kvôli pandémii uplynulé tri roky boli vypnuté, od budúceho roku platia. Ak vláda neurobí nejaký nápravný rok, čaká nás takzvaná EDP procedúra, to znamená, budeme musieť sa zodpovedať voči našim európskym partnerom, prečo spoločné pravidlá, ku ktorým sme sa zaviazali, porušujeme.
No a tretia vec je ten účtovný trik s energopomocou. Už som to tu hovoril, len v krátkosti, väčšina energopomoci má byť preplatená z eurofondov v roku 2023. Vláda sa rozhodlo, že časť tých EU výdavkov účtovne presunie do roku 2024. To znamená, v roku 2023 budú vo väčšej miere hradené zo štátneho rozpočtu, ergo výdavky zo štátneho rozpočtu nám zvyšujú deficit. Eurofondové výdavky nie, pretože tie sa vynetujú v účtovníctve. Na jednej strane prídu, na druhej strane si ich akože vlastne minieme, takže tie takmer rozpočtovo neutrálne. A aj sa, pán minister, s vami stavím, že Eurostat nám toto neuzná a bude to určite skoro.
No a kombináciou faktorov vrátane tejto energopomoci si vláda v tomto roku 2023 nafúkla ten očakávaný deficit. Ten príbeh vyzerá takto. Ešte, ešte v októbri rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakávala deficit 5,6 % HDP. Po prvom rozdávacom balíčku tejto vlády ten odhad zvýšila na šesť celá nula niečo percenta, teda o štyri desatiny. Dnes vláda hovorí, že tohtoročný rozpočet 2023 bude 6,5 % a väčšina tohto, tohto polpercentného rozdielu je tento účtovný trik s energopomocou. A tým pádom keď ideme zo 6,5 na 6 % v roku 2024, tak to vyzerá, že vláda konsoliduje, ale, ako som povedal, nie je to tak. A potvrdzuje vám to aj Národná banka Slovenska, pán minister. Včera zverejnila svoj, svoju prognózu očakávaný ekonomický vývoj, v ktorom prišla mimochodom dobrá správa, čo sa týka inflácie, ale okrem iného tam hovorí aj svoj odhad deficitu na tento rok. Viete, koľko odhaduje NBS-ka? Päť celá šesť, vláda 6,5, áno. NBS 5,6. A budúci rok Národná banka Slovenska odhaduje, odhaduje 6,4 na základe všetkých dostupných informácií, legislatívy, všetkých opatrení, ktoré sa plánujú. Ešte raz, vláda 6,5; šesť, NBS-ka 5,6; 6,4. Ako sa vraví, niečo mi tu nesedí.
No a, samozrejme, môžeme sa tu baviť o, v úvodzovkách, formalitách, legislatíve a všeličom. Môžme diskutovať medzi sebou s nezávislými inštitúciami, s Európskou komisiou, ale finančné trhy neoklameme. Jednoducho dlh sa zvyšuje, túto vizitku nám ukázala Agentúra Fitch, ktorá v prvej vete svojho hodnotenia hovorí, že sa pozrela na návrh konsolidácie tejto vlády a znižuje nám rating. Explicitnejšie si neviem predstaviť, ako by to mohla povedať. Agentúra Moody´s a Standard & Poor's nám vydávala hodnotenie mesiac predtým, ešte nepoznala konsolidačný balíček. Ale hovorí, ako si predstavuje znižovanie dlhu na to, aby nám ten rating udržala. Toto je koalícia, ktorá nám ponúka skúsenosti a stabilitu.
Teraz sa skúsim nakrátko vyjadriť vecne teda už k samotným tým parametrom alebo teda k tým vnútornostiam rozpočtu. Vláda sama priznáva a tvrdia to aj, aj nezávislé inštitúcie, či už Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a NKÚ, ale vláda to hovorí aj v samotnom svojom materiáli, že nekonsoliduje a neuzdravuje verejné financie. A dôsledkom je, že za to zaplatia, zaplatia ľudia v podobe vyšších účtov neskôr. A poznáte ten vtip, že čo z toho, že sa budem mať dobre zajtra, keď vždy, keď ráno vstanem, tak je dnes. Tak to je taký základný motív toho, ako vláda konsoliduje verejné financie. Síce povie, že dnes máme teda ešte nejaký deficit x, to som vysvetľoval, hej, šesť a pol, šesť, podľa toho, kto to hovorí, ale o štyri roky už bude dobre, už budeme mať nízky deficit. Ale nepredstavuje opatrenia, ako sa, ako sa k tomu deficitu dostaneme. Zatiaľ je nám záhadou, možno prvá príležitosť, kedy sa ich dozvieme, bude po prezidentských voľbách, neviem, ale zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, alebo teda nepočuli sme žiadne signály, akými opatreniami deficity, ktoré si vláda projektuje, chce dosiahnuť.
A aj keby ich dosiahla a zaviazala sa k tej minimálnej konsolidácii, ku ktorej teda politicky sa prihlásila, ale, ale v rozpočte zatiaľ na to nepredstavila spôsob, ako sa to urobí, ako to chce urobiť, tak je isté, že naše zadlženie nám bude rásť. Dlh sa počas volebného obdobia zvýši z 57 % na 64, ak splní tie nakreslené ciele, o ktorých sme zatiaľ nepočuli, ako ich chce naplniť. A okrem toho, keďže si bude najbližšie obdobie požičiavať výrazne drahšie, tak každý nový dlh bude mať ešte vyššiu cenu. A výsledkom bude, že kým dnes platíme za takzvanú obsluhu dlhu 1,2 mld., o štyri roky budeme platiť 2,5 mld. Ten rozdiel 1,3 miliardy, už som to tu spomínal, je napríklad jedna nemocnica plus, jedna veľká nemocnica Rázsochy plus jedna menšia nemocnica niekde inde, alebo je to celý úsek Turany – Hubová, každý rok mimochodom, každý rok budeme platiť 2,5 mld., áno, za splátky. Alebo je to, sú to Turany – Hubová plus ešte jedna malá nemocnica, alebo, aby sme si to ešte vedeli predstaviť na svojich peňaženkách, tak sú to 13. dôchodky, 14. dôchodky aj 15. dôchodky v takej veľkosti, ako sme ich v parlamente, alebo teda ako si ich vládna koalícia schválila.
O tom, že vláda nám berie dôchodky, som už aj na tomto mieste hovoril pri lex konsolidácia, takže vláda nám týmto rozpočtom potvrdzuje tento zámer. A presne ako sme sa obávali ešte pred nástupom tejto vlády, opäť sa vláda zahráva s našimi dôchodkami a už je to taký evergreen Roberta Fica. Keď nevie, kde nájsť peniaze, tak nám siahne na naše úspory, na náš II. pilier. Opäť, už som tu, už som tu raz hovoril o tom, že, že všetky doterajšie časté a veľmi nešťastné zmeny v II. pilieri pripravili priemerného sporiteľa štyridsaťročného s priemerným platom o 130 eur mesačne na svojich budúcich dôchodkoch v dnešných cenách. Mesačne 130 eur. Toto rozhodnutie, ktoré je súčasťou tohto balíčka, nás pripravuje o ďalšie desiatky eur každý mesiac na našich budúcich dôchodkoch.
Tretie, tretia vec, čo sa týka parametrov rozpočtu, je, ako pomáha ekonomickému rastu. Odpoveď je nijako. Robí skôr, robí skôr opačné kroky. Jednak nám zvyšuje už dnes vysoké daňovo-odvodové zaťaženie tým, že zvyšuje zdravotné odvody, čo je mimochodom najväčšie opatrenie tohto akože konsolidačného balíčka, a takýto spôsob konsolidácie je jeden z najhorších možných ako, ako môžme, ako môžme ušetriť, nájsť peniaze, pretože, pretože väčšie odvodové bremeno je obštrukciou pre zamestnávateľov a podnikateľov. Nepomáha, naopak dusí ekonomickú aktivitu v konečnom, v konečnom dôsledku ekonomický rast a na konci dňa aj teda daňovým príjmom, ktoré, ktoré budú ako výsledok tohto opatrenia nižšie. A vláde sa nechce robiť odvážnejšie opatrenia. Tie, ktoré sú jednak ťažké, alebo ktoré treba vysvetliť občanom. Toto, toto je tá ľahšia cesta.
A aj Robert Fico, aj viacerí ďalší naši politici s autokratickými sklonmi sa, sa radi prirovnávajú k Maďarsku, by chceli byť ako Viktor Orbán, mať to tak pod kontrolou ako on, vládnuť v kľude tak, aby mu tam, mu nikto do toho nerozprával, či už opozícia alebo, alebo médiá, alebo inštitúcie. Ale poviem vám čo, teda keď je to, keď je to taký vzor, tak čo urobil, čo urobil Viktor Orbán za svoje pôsobenie v ekonomickej politike. Určite to nemá byť zámer obhajovať jeho ani, ani všeobecnú politiku, ani ekonomickú, ale, ale, ale tento príklad, aby sa mohli politici s ambíciou, autokrati inšpirovať.
Desať rokov dozadu, alebo tak nejak, veľmi výrazne znížil daňové zaťaženie, sadzbu dane z príjmu a naopak, aby vykompenzoval tento výpadok, zvýšil DPH. Vtedy z 20 na 25 % neskôr ešte dokonca na 27. Výsledkom je, že Maďari majú najväčšiu dépeháčku a naopak najnižší, najnižšie daňové zaťaženie práce. Ako, ako vidíte, týmto sa naša vláda nedokázala inšpirovať a robí, robí opak. No a ekonomickému rastu vláda nepomáha ani, ani, ani štruktúrou výdavkov. Síce v dôchodkoch a sociálnych, a sociálnych výdavkoch aj vďaka schválenému 13. dôchodku dosahujeme štandardy najvyspelejších krajín. V školstve, v bývaní, v zdravotníctve a v ďalších výdavkoch, ktoré, ktoré sú garanciou budúceho ekonomického rastu, to tak nie je. V školstve napríklad nám výdavky v porovnaní s HDP, teda s tým, ako sa darí našej ekonomike, ešte klesajú. Toto je zlá správa pre budúce generácie.
A ešte by som vám krátko povedal o mojej najobľúbenejšej kapitole v rozpočte verejnej správy, a to Všeobecná pokladničná správa, často ľudovo nazývaná aj zadné vrecko ministra financií. Tak to je dnes vo veľkosti 6,8 mld., 6,9 zaokrúhlene, platia sa z neho splátky dlhu, rôzne, rôzne typy rezerv, zúčtovanie so Sociálnou poisťovňou a tak ďalej a tak ďalej. Zatiaľ je to, je to neverejný materiál v tej tlači 100, ktorú si môžte všetci otvoriť, sa o nej dozviete asi jednu stranu, čiže asi toľko ako o zdravotníctve, ako spomínal môj kolega Oskar Dvořák. Na výbor sme ale dostali vytlačenú verziu, stále ju nemôžte vidieť, my privilegovaní z finančného výboru sme sa na ňu mohli v tlačenej verzii pozrieť, a napríklad hovorí, že už rozdeľuje investície kapitolám, tie, ktoré doteraz prechádzali hodnotením z pohľadu hodnoty za peniaze pred tým, ako, ako kapitoly dostali peniaze. Dnes už sú rozdelené na kapitoly, že vraj prešli všetky hodnotením ÚHP, resp. ministerstva financií. V rozpočte sa o tomto nedočítate. Dostal som takéto uistenie na výbore a požiadal som ministerstvo financií, aby nám, aby nás informovalo, ktoré investičné projekty teda vláda ide financovať.
Samotná rezerva ministra financií, to je to teda zadné vrecko, je najväčšia v histórii našej krajiny. Má dve a pol miliardy, zaokrúhľujem, 2,492 mld. eur. Už o minuloročnej, vtedajšieho ministra financií Matoviča, sa hovorilo, že teda, bola najväčšia vo výške 2,4 mld. Dnes ju teda vláda ešte zvýši o 50 mil. No a čo sa v nej nachádza. Tak napríklad trafika pána Andrea Danka. Dozvedeli sme sa za 100 mil., už nás včera informovali na tlačovke, že 100 mil. na ministerstve školstva má v rezerve pán minister financií. Zatiaľ ich pán Danko ešte nemá doma. Stále sú v pokladni u ministra financií. Takisto je tam rezerva na 13. dôchodky, na zdravotné odvody, rôzne mzdy, poistné, energopomoc za 800 mil., ale aj to, čo nám vláda sľúbila vo svojom balíčku lex akože konsolidácia, aj 20 mil. na výjazdové rokovania vlády, kde bude s takýmto legalizovaným spôsobom financovať svoju kampaň, svoje výjazdy do regiónov. A mnoho ďalších zaujímavostí, ale pre krátkosť času, teda odporúčam túto tretiu najväčšiu kapitolu po dôchodkoch a zdravotnom poistení si pozrieť.
Na krátko za tridsať sekúnd ku riešeniam, ktoré, ktoré tu ešte stále sú. Ja by som chcel vidieť výklad ministerstva financií, ako by vyzeralo provizórium, ktoré, ktoré je dnes realistickou alternatívou. Chcel by som vidieť ako ten právny výklad, čo sa týka výdavkových limitov, o ktorom som hovoril, a vôbec stratégiu financovania dlhu, ktorú, ktorú by sme podľa mňa mali vidieť na to, aby sme sa uistili, že nesmerujeme do tej gréckej cesty. (Potlesk.)