Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, hoci o tomto zákone sa už hovorilo celkom dosť, začnem krátkym pripomenutím, o čo sa jedná, o čo v ňom ide. Tento návrh nezaradeného poslanca Rudolfa Huliaka, ktorý mňa tu neprestáva udivovať, že nie je ani len schopný prísť do tejto rokovacej sály ani v prvom čítaní, ani v druhom čítaní a riadne si ho obhájiť, ešte aj na výbore úplne zbabelo ukončil rozpravu bez toho, aby bola zďaleka dokončená. No takýto je odvážny, takto mu na veciach záleží, že ani len nedokáže prísť do tejto rokovacej sály, a tým pádom a tú diskusiu, ktorú by sme tu chceli viesť, tak ju viesť nebudeme môcť, pretože, pri všetkej úcte, som presvedčená o tom, že zvyšok tých poslancov, ktorí to predkladajú, nevedia v skutočnosti, čo predkladajú.
Tento návrh je vysoko škodlivý pre našu prírodu, je vysoko škodlivý pre naše prírodné bohatstvo, pre naše prírodné dedičstvo, niečo, čo by sme mali z podstaty toho slova dedičstvo, niečo, čo by sme mali chrániť aj my a je našou povinnosťou chrániť to pre naše deti a pre ďalšie generácie. A garantujem vám, hoci pán poslanec Huliak sa veľmi rád zaštiťuje vidiekom, tento zákon s tými pozmeňujúcimi návrhmi nepomôže ani ľuďom na vidieku ani zďaleka. Tento zákona sa teda venuje, paralyzuje dobrovoľnú stráž prírody a stráž prírody ako takú, rozšíri veľmi výrazným spôsobom možnosti vjazdu motorových vozidiel do chránených území a ako sme tu mali možnosť už počuť, boli k nemu na poslednú chvíľu bez riadnej diskusie, bez možnosti riadnej diskusie prilepené dva toxické pozmeňujúce návrhy. A ja opakujem, je to vysoko škodlivé pre našu prírodu, ľuďom na vidieku to nijakým spôsobom nepomôže a opäť ozvučím aj ten paradox, že toto predkladajú ľudia, ktorí sa tvária že sú národniarmi, pritom jediné, čo robia ľudia okolo SNS, nominanti, aj tí, čo sedia tu v tejto Národnej rade a venujú sa téme životného prostredia a ochrany prírody, tak jediné, čo robia, je, že spoločne krok po kroku ničia naše prírodné dedičstvo, niečo, čo patrí nám všetkým, a teda najnovšie aj pozmeňujúcimi návrhmi podávanými na poslednú chvíľu.
A tým rovno aj začnem, lebo to je vlastne najaktuálnejšie.
Počuli sme tu teda pozmeňujúci návrh pána poslanca Garaja. Ja som presvedčená, že pán poslanec Garaj netuší, netuší, čo v skutočnosti podáva a o čo v tejto veci ide. Ale teda aj pre vás všetkých, aby ste vedeli, lebo teda veľa sme sa toho nedozvedeli, to vystúpenie bolo také, ako bolo.
No tak tento pozmeňujúci návrh ruší možnosť verejnosti a odborným mimovládnym organizáciám zapájať sa v správnych konaniach, ktoré sa týkajú zákona o ochrane prírody a krajiny, zapájať sa ako účastník. No, znie to tak procedurálne, znie to tak nehmotne, ale kľudne si to zhmotnime to konkrétnych situácií. Sú to konania, ktoré sa týkajú povoľovania ťažby v našich chránených územiach, sú to konania, ktoré sa týkajú výstavby v našich chránených územiach, udeľovania výnimiek podľa tohto zákona, takže kľudne si predstavte tú Demänovskú dolinu, ako vyzerá, ako dopadla, kľudne si predstavte tie rozsiahle územia národných parkov, tu všade sa o tom, či sa bude ťažiť, či sa bude stavať, rozhoduje v konaniach, do ktorých, ak táto novela prejde, nebude môcť verejnosť a odborné mimovládne organizácie vstupovať. Práve takýmito krokmi, že mohli v skutočnosti do tých konaní vstupovať, sa podarilo naozaj v minulosti veľmi veľa zachrániť, doslova státisíce stromov, hektáre lesov, ktoré by inak skončili ako holoruby. Podarilo sa zachrániť tisíce stromov v mestách, pretože aj toho sa týka tento zákon, a tam tak isto je možnosť sa zapojiť do konaní. Podarilo sa zachrániť pred výrubmi pramenné oblasti, a to fakt už nie je sranda, takýmto spôsobom zasahovať do niečoho, čo vieme, že v čase klimatickej zmeny už nie je samozrejmosťou, naše zdroje pitných vôd a podarilo sa tak isto zabrániť divokej výstavbe hotelov alebo zjazdoviek. To všetko sa podarilo vďaka tejto možnosti, ktorá dnes v zákone je.
No a my sme si teda vypočuli v tom odôvodnení, že táto zmena, ktorá sa ide realizovať, je preto, pretože tu, pretože sa tu deje, tento inštitút dáva možnosť na obštrukcie a preťahovanie procesov. A opäť tak ako pri celom tomto zákone sme sa nedozvedeli jeden konkrétny prípad, kedy sa tak dialo. Nedozvedeli sme sa jednu konkrétnu situáciu, kedy teda dochádzalo k tej obštrukcii a k tým šialeným prieťahom, pre ktoré treba robiť takúto zmenu bez debaty a na poslednú chvíľu.
No ale ja vám môžem povedať veľmi konkrétne, kedy to pomohlo, kedy táto možnosť bola naozaj životne dôležitá. Sú to stovky a stovky prípadov, ale za všetko hovorí napríklad, že sa podarilo ochrániť 50-tisíc stromov pri Raslaviciach, to je konkrétnych 50-tisíc stromov, to je konkrétna obec, kde na tom záležalo miestnym obyvateľom, ktorí proste žijú v tejto oblasti, je to ich životné prostredie, ktoré si chceli ochrániť a podarilo sa to vďaka tomuto inštitútu, že je v zákone. A bola to napríklad aj ťažba roby na severovýchode Slovenska, tam tie pokusy boli na viackrát, a tak isto sa podarilo tejto škodlivej činnosti zabrániť vďaka tomu, že takýto inštitút existuje v tom zákone. No a že to nie je obštrukcia, že to nie sú prieťahy, tak o tom vypovedá to, že tie úrady tej verejnosti, tým aktívnym občanom, tým mimovládnym organizáciám dali za pravdu. Lebo jediné, čo sa dialo, nie obštrukcia a preťahovanie, je to, že v skutočnosti tí aktívni ľudia, aktívna verejnosť a mimovládne organizácie ako v iks ďalších prípadoch suplujú úlohu štátu. Presne toto sa tu roky deje, že títo ľudia, ktorým záleží na ochrane našej prírody, na ochrane životného prostredia, sa zapájali a suplovali tým úlohu štátu, pretože štát je ten, ktorý sa má zaoberať v prvom rade tou ochranou. Ale keďže či už nemá na to kapacity, alebo nemá na to dostatočné kompetencie, tak sa do toho zapojili ľudia, ktorým na tom skutočne záleží a majú tie odborné znalosti a úrody im dali za pravdu.
Tak aké obštrukcie a prieťahy? No nijaké.
A ja sa aj pýtam, že ako toto konkrétne ustanovenie má byť potom pre tých ľudí na vidieku ktorými sa tak radi zaštiťujete. Ja budem veľmi rada, pán Garaj, keď aj vy mi odpoviete na túto otázku, lebo tí ľudia, tí obyvatelia vidieka v tých Raslaviciach nechceli, aby tých 50-tisíc stromov bolo vyťatých a tí ľudia viacerých dediniek na severovýchode Slovenska, či to bolo Smilno, Oľka, alebo ďalšie, tak isto nechceli, aby sa im tam ťažila tá ropa, tak mi povedzte, že ako tým chránite záujmy vidieka, nijako. Tento pozmeňujúci návrh veľmi konkrétne vyzerá ako na objednávku od nejakých developerských skupín, ktoré už majú pripravené projekty výstavby v chránených územiach, ktoré veľmi rýchlo predložia, ak toto prejde.
No po novom totiž, ak sa máme baviť konkrétne, že ako sa to vykoná, toto znemožnenie možnosti byť účastníkom v konaní, tak po novom tí ľudia, ktorí sa dnes mohli normálne zapájať ako účastníci konania, sa budú môcť zapojiť iba ako zúčastnená osoba, čo ponúka v porovnaní veľmi slabé možnosti, napríklad tam neexistuje ani možnosť sa odvolať. Je to v rozpore jednoznačne s právom Európskej únie, ktoré nám ako verejnosti zabezpečuje všetkým v Európskej únii takéto právo zaoberať sa vecami verejnými, zaoberať sa naším životným prostredím a mať v tom reálne aj nejaký hlas. Okrem toho je to v rozpore aj už tradične s Aarhuským dohovorom, no a ja som presvedčená, že v tom odôvodnení, ktoré tu nebolo prečítané celkovo, ale máme ho k dispozícii v rámci pozmeňujúceho návrhu, tak ja som presvedčená, že tam je uvedené klamstvo.
Píše sa tam totiž, že zúčastnená osoba môže podať žalobu, ale pritom máme k dispozícii rozsudok Európskeho súdneho dvora, ktorý hovorí, že toto nie je možné, takýto precedens sme tu už mali. Bolo to konkrétne v roku 2016 a presne ten rozsudok hovorí, že zúčastnená osoba ako inštitút nestačí, nie je to postačujúci návrh pre verejnosť, ani mimovládne situácie. Ja hovorím, že túto situáciu sme tu už mali, máme o tom rozsudok, na základe ktorého sa potom tá situácia aj zrýchlene v parlamente po liste Európskej komisie opravovala, aby nám neboli pozastavené európske fondy a toto si, pán poslanec Garaj, toto si beriete na zodpovednosť.
Dobre, to je k prvému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý tu bol teda predložený bez toho, aby o ňom mohla byť napr. aspoň na výbore vedená riadna diskusia. Zopakujme si, že táto novela okrem toho prináša amnestiu pre konkrétneho štátneho tajomníka Filipa Kuffu za jeho nelegálnu jazdu na štvorkolke v Národnom parku Poloniny, na to určite nezabúdajme, toto je celá novela na objednávku aj pre tento prípad. Okrem toho znefunkčňuje dobrovoľnú stráž prírody, ktorá v našej prírode robí absolútnu väčšinu kontrolnej činnosti, robí to dobrovoľne, štát na tom ušetrí a táto novela jej činnosť paralyzuje, čím sa znásobí jednoznačným spôsobom nelegálna, nelegálne aktivity v našej prírode. Pripravme sa teda na spanilé jazdy na motorkách, štvorkolkách, pripravme sa na nelegálne výruby, ničenie prírody, pripravme sa na zabíjanie chránených druhov, pretože tomuto všetkému bude v chránených územiach v prírode otvorené pole pôsobnosti.
No a táto novela zavádza aj a povoľuje plošné vjazdy vozidiel do chránených území, v prírode to bude znamenať viac áut, motoriek, štvorkoliek. Nebude mať kto, aj tam, kde to stále bude zakázané, nebude to mať kto kontrolovať a toto všetko bude rušiť nielen nás pri rekreácii, veď kto chce pri svojej cyklotúre a na turistike a tak vo všeobecnosti uskakovať nejakým autám z cesty, alebo kto chce počuť ten rev motoriek a štvorkoliek, ktoré sa budú preháňať niekde po hrebeňovkách? No nikto z nás. Ale bude rušiť aj zver vrátane toho medveďa, s ktorým tu máme dlhodobo problém a vieme si predstaviť, ako v takýchto stresujúcich situáciách bude reagovať.
No a okrem týchto bodov, tak aby sme nezabudli na iný pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený dva týždne, hádam dva týždne dozadu na výbore, kde ale bola veľmi predčasne ukončená možnosť debaty. Tam sme sa zďaleka nedostali cez všetky body a nedostali sme sa ani k tomu pozmeňujúcemu návrhu a jednoznačne si zaslúži našu pozornosť. Pretože opäť je to systematický krok proti prírode, proti ochrane prírody, a preto si absolútne stojím za tým, že SNS, klub SNS a ľudia, nezaradení poslanci, už ako to nazývať, títo ľudia okolo nerobia nič iné, iba systematické kroky na ničenie našej prírody, pretože ochrana prírody je pre nich len prekážkou, niečo, čo im stojí v ceste a treba to za každú cenu odstrániť. No a ten pozmeňujúci návrh, tentokrát to bol, aha, mám tu hneď aj pána poslanca Kvorku, je to jeho pozmeňujúci návrh a mňa fakt mrzí, že sme sa o tom nemohli rozprávať na tom, na tom výbore. Opäť je to niečo, čo tá úprava, ktorá sa tam zavádza, rovnako ako v pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Garaja, je nespojitá s tým pôvodným zákonom, s jeho odôvodnením, ktoré niekedy spomínal možno v nejakých televíznych reláciách pán poslanec Huliak, lebo teda v tejto, do tejto rokovacej sály obhajovať ho nechodí, tak tieto pozmeňujúce návrhy s tým vôbec nesúvisia. Jednoducho bola, zrazu sa tu zbadala príležitosť, že otvárame zákon o ochrane prírody a krajiny a jasné, z každej strany poďme ho oslabiť najviac, ako vieme.
Nič relevantné sme sa k tomuto nedozvedeli, ani teda na výbore, ani v dôvodovej správe. J to len taká zloba pridaná na poslednú chvíľu, ale je to veľmi nebezpečná zmena, ktorá ide opäť proti ochrane prírody. A po novom teda ak orgán ochrany prírody nevydá záväzné stanovisko v lehote na to určenej, tak iný zákon bude môcť určiť, ako sa s touto situáciou vyrovnať, a to napr. aj tak, že trebárs na rozhodnutie o výstavbe v národnom parku, či začatí ťažby nejakého nerastu v chránenom území, tak už nebude to stanovisko, čo to urobí s prírodou a so životným prostredím nás všetkých, tak už ho trebárs nebude treba.
A vieme veľmi dobre a vedia to aj predkladatelia alebo teda tí, pre ktorých to predkladajú, vie to veľmi dobre aj pán minister Taraba, vie to veľmi dobre aj pán poslanec Huliak, že orgány ochrany prírody sú dlhodobo personálne poddimenzované a toto je, toto nie je spôsob, ako zefektívniť procesy, ako ich zrýchliť s nejakou víziou pozitívnej zmeny pre nás všetkých. Toto je len spôsob, ako využiť, že tá ochrana nášho životného prostredia, niečo, čo ovplyvňuje naše zdravie a čo ovplyvňuje, akú budúcnosť budeme mať, tak že je to tu, že to tu nikdy nebolo prioritou, nikdy to tu pre žiadnu vládu nebolo prioritou. Pre túto to je prekážkou a ideme využiť tento fakt, že to prioritou nebolo, že je to dlhodobo, či finančne, kompetenčne, personálne poddimenzované a našli sme si cestu, ako im zobrať dôležitú kompetenciu.
A pán poslanec Kvorka, vy ste sa tu naposledy pri predkladaní iného pozmeňujúceho návrhu, to bolo vtedy k vodnému zákonu, ohradili a ja vás aj zacitujem. Citujem teda: "Viete, ja nie som človek, ktorý by si dal takéto veci na sebe urobiť. Keby sa o to voľakto pokúsil, tak by mu bolo hore kopcom ľahšie ako dolu kopcom, to si zapamätajte. A som tu preto a bol som zvolený tu do tohto parlamentu kvôli tomu, aby som tu odvádzal prácu, ktorá je odo mňa požiadaná, a aby som ju odpracoval a urobil tak, ako je to najlepšie v prospech občanov Slovenskej republiky."
No a treba si pripomínať, ako skončil tento zákon, tento vodný zákon s vaším pozmeňujúcim návrhom? Veď bol vetovaný vaším vlastným prezidentom Pellegrinim kvôli obsahu vášho pozmeňujúceho návrhu.
Tak ja to nechám trošku vyznieť. Sú to pekné slová. Treba robiť tak, aby bolo čo najlepšie pre občanov Slovenskej republiky. Treba robiť tak, ale treba, aby to neboli len slová, aby za tým niečo bolo. Nenechajte sa takýmto spôsobom využívať, pretože vaše meno je na tých pozmeňujúcich návrhoch, pán Kvorka, v tom prípade vodného zákona, ktorý bol kvôli tomu vetovaný vaším vlastným prezidentom. Vaše meno je rovnako na pozmeňujúcom návrhu k, tom prvom, k tomuto, k tejto novele zákona o ochrane prírody a krajiny a vaše meno, pán Garaj, zmizol, to som si nevšimla, tak vaše meno, pán Garaj, kdekoľvek ste, bude na tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý ste nám čítali pred chvíľou a obe urobia nezvratné škody v našej prírode. Ja vám garantujem, že tieto zákony sa budú opätovne naprávať skôr či neskôr, či za tým bude teda list Európskej komisie, alebo si počkáme na to dlhšie, ale tie škody, ktoré sa urobia už v prírode, tá výstavba, tie výruby, to už nenapravíme a bude to vaša zodpovednosť, vás všetkých.
Ja myslím, že tá debata okolo, okolo toho zákona tu bola už naozaj pomerne rozsiahla v tomto pléne, len mňa hnevá, že je taká jednostranná. Že dávame otázky, dávame argumenty a neprichádza to z tej druhej strany a ja teda zbytok toho svojho vystúpenia, keďže vlastne o tej dobrovoľnej stráži prírody, o vjazdoch do chránených území som hovorila pomerne rozsiahlo v prvom čítaní, teraz sme sa pomerne rozsiahlo porozprávali o týchto pozmeňujúcich návrhoch. Ja využijem ten zbytok času na to, aby som možno aspoň vyvrátila a povenovala sa nejakým hoaxom a nepravdám, ktoré sa tu za tie posledné týždne a mesiace šírili, pretože zase na tom nešťastnom výbore, ktorý by mal byť presne to miesto, kde to budeme robiť, tak na to priestor nebol vytvorený, opäť bol svojvoľne ukončený. Ja sa priznám, že aj čo som sa rozprávala s kolegami a kolegyňami, tak takáto prax nie je na inom výbore a je to jeden z tých dôvodov pre iný bod programu, ktorý budeme mať, a to je odvolávanie jeho predsedu.
No ale teda povenujem sa tým hoaxom, ktoré sa tu šírili. Veľa sa nahovorilo o tom, že tá dobrovoľná stráž prírody, ktorá vykonáva vo verejnom záujme kontrolnú činnosť vo veci ochrany prírody a krajiny, čo je naše ústavou garantované právo, na to tiež nezabúdajme, tak to je tá, ktorá zabezpečuje väčšinu tej činnosti v teréne. Okrem toho nám pomáha chrániť alebo teda okrem toho chráni a pomáha ľuďom priamo v teréne. Sú známe prípady, že toto sú tí ľudia, ktorých máte šancu stretnúť v tej prírode, keď sa vám stane nejaký úraz na bicykli alebo bol známy príklad paraglajdistu, ktorý ostal uviaznutý. Toto sú tie prípady, keď vám pomôžu, pomôže dobrovoľná stráž prírody, ktorej je oveľa viac a pohybuje sa v tom danom teréne.
Je to inštitút, ktorý je známy v Nemecku, v Česku, Francúzku, v Taliansku, v Rakúsku a nikde neexistuje to, čo táto novela chce zaviesť, a to, že tá stráž prírody, ak tento zákon prejde, bude môcť zasahovať iba na vlastných pozemkoch alebo so súhlasom majiteľa alebo správcu daného pozemku. Čo pri rozdrobenosti toho vlastníctva, kto si kedy otvoril kataster, tak je jasné, že jednak tieto súhlasy, prečo by ich kto podával, keďže vieme z praxe, že to bývajú práve aj tí majitelia, žiaľ, ktorí takúto nelegálnu činnosť vykonávajú v lese, ale prečo by, prečo by jednoducho takéto súhlasy vydávali a kto by si ich pýtal od stoviek subjektov na to, aby tá kontrolná činnosť v nejakom kompetenčnom území, čo väčšinou býva chránená krajinná oblasť celá, aby to dávalo zmysel, kto by si ich v praxi vedel vypýtať. Jednoducho je to úplne nemysliteľné. A v tých krajinách, ktoré som vymenovala, to nie je nejaký slovenský výmysel, tak v tých krajinách to nikde takto, samozrejme, nefunguje.
No ale my sme počuli v rámci toho odôvodňovania, že proti tej dobrovoľnej stráži prírody je veľmi veľa sťažností a že zneužívajú svoje právomoci. Toto je jednoducho nepodložený hoax. Uveďme si za všetko štatistiku z roku 2023, keď boli podané štyri podnety na tie stovky členov dobrovoľnej stráže prírody, z čoho nula bolo vyhodnotených ako opodstatnených. A to, čo sme počuli aj na výbore z úst koaličných poslancov, sú jednoducho nepodložené anekdoty. A ja hovorím, ak máte zážitky, že sa niekto v tom lese, dobrovoľná stráž prírody nechová v poriadku, alebo teda nechová správne, nechová vhodne, tak treba podať podnet a riešiť to. Ale nemôžeme my tvoriť legislatívu v tomto štáte, ktorá ovplyvňuje fungovanie celej spoločnosti, na základe zopár príbehov na úrovni jedna babka povedala.
Ďalším, ďalšou nepravdou, ktorá sa v tejto veci šírila ohľadom dobrovoľnej stráže prírody, bolo, že dobrovoľná stráž prírody vraj zasahuje hocikde, má vraj celoslovenskú pôsobnosť a riaditelia národných parkov alebo iných chránených území nevedia, kde sa dobrovoľná stráž prírody pohybuje. No tak toto sú vyložene klamstvá, pretože dobrovoľná stráž prírody má územnú pôsobnosť veľmi jasne a presne určenú nanajvýš na územie daného chráneného, danej chránenej krajinnej oblasti alebo daného národného parku. Nemajú celoslovenskú pôsobnosť, tak ako to má profesionálna stráž prírody alebo napríklad aj rybárska stráž. Je zo zapísané a zaregistrované na okresnom úrade a oni to majú zapísané vo svojich preukazoch. Takže toto je jednoducho veľmi ľahko vyvrátiteľné klamstvo, dobrovoľná stráž prírody nemá celoslovenskú pôsobnosť.
Ak a zase ja hovorím, ak sa stane prípad, že niekto, kto nemá pôsobnosť v danom národnom parku, začne proste riešiť nejaký prípad, tak treba podať podnet, na to tu máme predsa tie inštitúcie. Ale nemôžeme si z toho vymýšľať príbehy, na základe ktorých opäť ideme meniť pravidlá, ktorými sa riadi celá naša, naša spoločnosť.
Takisto riaditelia tých daných chránených území vedia, kto sa u nich pohybuje, pretože každá správa napríklad národného parku má svojho koordinátora, tých dobrovoľných strážnikov prírody.
26-3
Majú na to informačný systém, kde si zapisujú služby, akože mne je až trápne, že sa tu musíme takýmto spôsobom o tom rozprávať. Toto je normálne systém, ktorý funguje, ak sa vyskytne nejaká anomália, niekto robí niečo protizákonne, treba podať podnet, veď hádam vieme, že aj medzi policajtami sú nepoctiví, ktorí porušia pravidlá, ale ideme, ideme rušiť políciu kvôli tomu ? Nemyslím si.
Ďalším, ďalším takým, nepravdou, ktorá sa tu šírila je, že dobrovoľná stráž prírody dáva hrozne vysoké pokuty, aj 300 eur. No tak dobrovoľná stráž prírody udeľuje pokuty úplne rovnakým systémom ako akékoľvek iné kontrolné zložky, v ich prípade je to v rozmedzí 0 až 300 eur a je to na základe tých zákonných podmienok podľa závažnosti toho daného činu. A ak niekto s touto pokutou nesúhlasí, tak sa neudelí a postúpi sa to na správne konanie už mimo dobrovoľnej stráže prírody, tak ja neviem, kde je jednoducho problém. My tu tie nástroje máme, oni vydávajú tie pokuty v rámci zákona, keď má niekto s tým problém, nech to nezaplatí a postúpi sa to na správne konanie.
A nie vytvárať tu o tom príbehy, že tu máme nejakých, neviem akých, vykonštruované, šikanátorov, hej, ktorí chodia po tej prírode a vydávajú, neviem aké, vysoké pokuty. Jednoducho na to máme konkrétne pravidlá a máme, ak sa nám vyskytnú pochybenia, máme na to konkrétne nástroje, ako to riešiť.
Potom máme, samozrejme, už taký bežný, bežné vyhlásenie, ktoré má šíriť strach a nenávisť voči týmto ľuďom, ktoré opakoval viackrát aj pán minister Taraba, že teda títo dobrovoľní strážnici sú nebezpeční a používajú hmaty a chvaty. No tak to je možno, neviem, či je novinka, ale áno, zo zákona môžu používať primerané donucovacie prostriedky, aby zabránili tej danej protiprávnej činnosti, ktorá sa deje, či už kvôli bezpečnosti ľudí, alebo aj seba.
A presne pre tento dôvod musia prechádzať preskúšavaním, preto majú skúšky spôsobilosti a sú na nich kladené kvalifikačne minimálne rovnako tak vysoké nároky, ako na tých profesionálnych strážnikov, ak nie aj vyššie.
A zase ja sa pýtam, kde sú tie podnety, ktoré toto riešia? Kde sú tie podnety, ktoré riešia agresívne nájazdy dobrovoľnej stráže prírody?
No a potom možno môj obľúbený hoax, ktorý zaznel aj od poslancov strany HLAS na výbore, je, že dobrovoľná stráž prírody bola fajn vec, ale že za minulej vlády to proste prebujnelo a dostali nové kompetencie. Tak ja by som chcela pripomenúť, že najväčšia kauza s dobrovoľnou strážou prírody bola v roku 2019, čiže za Petra Pellegriniho. Týkala sa Oravskej priehrady a je úplne zjavné, že medzi týmito zložkami, už tradične všetci vieme, že medzi ochranou prírody, lesníctvom, poľovníctvom, jednoducho to napätie tu existuje, do nejakej miery je prirodzené a treba ho, samozrejme, riešiť, treba s tým rátať. Ale to bola tá najväčšia kauza, čiže to napätie tu, to napätie tu je dlhodobo, to nie je nejaký nový element.
No a bol to práve Peter Pellegrini, za jeho vlády sa uskutočnilo jediné posilnenie kompetencií dobrovoľnej stráže prírody za tie ostatné roky. Za minulej vlády nebola jedna novela, ktorá by riešila ich kompetencie a, naopak, bol to Peter Pellegrini, to bola teda vláda SMER-u v roku 2019, ktorá im zvýšila kompetencie. Tak sa teraz netvárme, že sa niečo, niečo stalo teraz za tie posledné roky.
Dalo by sa ešte veľa hovoriť o tom, čo tu bolo všeličo porozprávané za tie posledné týždne. Nebol na to dostatok priestoru, tu tiež sme sa museli venovať tým pozmeňujúcim návrhom. Ja to možno ukončím tým, že či pán poslanec Huliak, alebo aj ostatní navrhovatelia, opakovane sa zaštiťujete aj v tejto veci vidiekom a ja cestujem po Slovensku, hoci som z Bratislavy, celkom dosť a naposledy som bola aj na Novohrade a ja sa vám priznám, že ja som fakt nepočula, že fuh, všetko je super, len teda tie vjazdy do druhého stupňa ochrany autom, to je to, čo mi chýba v živote, alebo že akože dosť dobrý život mám, len keby mi tá dobrovoľná stráž prírody, toľko ma neotravovala.
Toto nikde nepočujete, pretože ľudí trápi zdražovanie, kde ste im zvýšili DPH, ľudí trápi nedostupnosť v zdravotníctve, ľudí trápi, že nemajú kanalizácie a vodovody, napriek tomu dostanú teraz menej peňazí z envirofondu. Toto sú veci, ktoré trápia ľudí na vidieku.
Táto novela zákona im nijako život nezjed... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pán Hazucha, ja tak rozmýšľam, že vy, či ste sa medzičasom stali odborníkom nielen na jednorodičovské rodiny, ale aj na lesy. A celkovo mám taký pocit, že s pánom Kalivodom ste ma vôbec nepočúvali, lebo ja som predsa hovorila o chránených územiach, kde aj zo zákona, či chcete, či nechcete, má byť prioritou ochrana prírody, nie ťažba dreva. Samozrejme, lesy majú množstvo funkcií, v chránených územiach má byť priorita ochrana prírody. O tom presne hovorím, to je moja hlavná kritika, preto tam má mať pri rozhodovaní ochrana prírody, orgány ochrany prírody majú mať ten hlas, majú mať tú možnosť sa vyjadriť, a táto novela vytvára obrovský priestor na to, aby sme tú kompetenciu ochrany prírody opäť raz oklieštili, ako sme to videli pri zákonoch o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ako to teraz vidíme pri zákone, ktorý predložil váš koaličný kolega Huliak, ktorý to plošne rieši, takisto nesúvisiaco, že sa systematicky za tejto koalície okliešťuje kompetencia ochrany prírody.
A ja hovorím, že to nie je nejaká, že to robíme pre ochranu prírody samotnú, veď to je naše životné prostredie, to nám dáva vodu, čistý vzduch, to je niečo, kam sa my všetci chodíme rekreovať, a preto aspoň pri tých chránených územiach toto má byť prioritou. A táto novela okliešťuje už aj ten slabý hlas, ktorý doteraz ochrana prírody mala.
A opäť ja len, teda súhlasím s kolegom, že nemá to byť robené prílepkom, aby o tom mohla prebiehať poriadna diskusia a nemuseli sme to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ako sme pred chvíľou mohli počuť, tak toto je návrh zákona, ktorý má zabezpečovať vykonávanie opatrení na zmiernenie globálneho odlesňovania. To znie celkom dobre, nie? Ale to by nebola vláda tohto zlepenca, prílepkov a ničenia životného prostredia, keby za tým nebolo čosi celkom iné. A tak okrem implementácie európskeho nariadenia opäť raz prichádza v rámci tejto novely aj prílepok zákona o lesoch a zákona o ochrane prírody.
No a tento prílepok, a nazývam to prílepkom veľmi správne, pretože nesúvisí s implementáciou tohto európskeho nariadenia, nesúvisí s tou úpravou, je tam dodaný na poslednú chvíľu, tak tento prílepok uvoľňuje pravidlá pre tzv. náhodnú ťažbu, ktorá sa po novom, podľa tejto novely, bude volať už asanačná ťažba, ja ju teda budem nazývať pre tieto účely ešte náhodnou, a uvoľňuje takúto, tento typ ťažby aj v chránených územiach, a to je teda hlavným problémom tohto zákona.
Možno pre tých, ktorým nie je celkom jasné, alebo ktorým, komu nie sú celkom jasné tieto pojmy, tak náhodná ťažba je ťažba dreva vyvolaná pôsobením škodlivých prírodných či antropogénnych činiteľov, ktoré majú náhodný alebo ťažko predvídateľný charakter. Možno vám to povie viac, teda jednak z toho zjavne vyplýva, že to nie je niečo koncepčné, systematické, plánované, je to doslova náhodné, ťažko predvídateľné a na Slovensku to možno aj tí, čo sa nezaoberáte touto témou, tak ste niekedy počuli o náhodnej ťažbe v súvislosti s vetrovou kalamitou, lykožrútovou kalamitou a tak podobne. Je to teda ťažba, ktorá má, ktorá prichádza v reakcii napríklad na kalamitu spôsobenú lykožrútom alebo po vetrovej smršti.
No, ako som už spomínala, tak za bežných okolností teda hospodárenie v lesoch sa plánuje, je to nejaký typ systému. A náhodná ťažba, už z toho samotného názvu vieme, že je náhodná. To znamená, že nepočíta sa s ňou, nie je to systematický prístup, takže to by nám malo aj napovedať, aké asi percento by malo tento typ ťažby, aké percento by sme mali vidieť v realite. Lebo predsa ja dúfam, že aj táto koalícia si váži naše prírodné bohatstvo a nemali by sme pristupovať k ťažbe nesystémovým spôsobom, jednoducho malo by to byť premyslené tak, aby sme si to prírodné bohatstvo nepoškodili a zanechali ho aj pre ďalšie generácie. No ale medzi rokmi 2000 až 2020 náhodná ťažba, táto nesystematická, neplánovaná ťažba, reaktívna ťažba bola až na úrovni 50 % všetkej ťažby. Špeciálne zlá situácia bola práve v chránených územiach, ktoré som spomínala, náš najstarší národný park, niektorí teda ho nazývajú aj najvzácnejším, najvýznamnejším, Tatranský národný park v tomto čase, alebo teda do roku 2016 náhodnou ťažbou prišiel o 16 % plochy svojich lesov. Nie, pardon, tretiny, 16 % to bolo v prípade Národného parku Nízke Tatry. To musím povedať, že som mala celkom v priamom prenose možnosť sledovať aj na vlastné oči, keďže to boli práve tie miesta, do ktorých ja som najčastejšie chodila, keďže tam mám rodinu, a bol to teda pomerne bolestivý pohľad.
No a práve náhodná ťažba je špeciálne problematická pre chránené územia preto, pretože v chránených územiach má byť prioritou ochrana prírody, a nie hospodárenie, nie ťažba dreva. To nám hovorí aj zákon. Realita, žiaľ, je už dlhé roky, alebo teda žiadnu inú realitu sme na Slovensku, žiaľ, nezažili, žeby tá ochrana prírody aspoň v tých chránených územiach mala skutočnú prioritu.
V chránených územiach aj ten škodlivý činiteľ v podobe lykožrúta totiž je niečo, s čím sa príroda vie vysporiadať. Lykožrút je súčasťou prírody a tento záver nám potvrdzujú aj vedecké výskumy napríklad z oblasti Tichej a Kôprovej doliny, kde práve po nespracovaní lykožrútovej kalamity po veternej smršti sme mohli vidieť návrat vzácnych druhov, ktoré, keďže ten ekosystém bol ponechaný na samovývoj a nezasiahlo sa.
Okrem toho, že táto náhodná ťažba je sama osebe problémom, tak sa aj opakovane zneužívala a dodnes sa zneužíva na ťažbu, pri ktorej sa tvárime, že riešime stromy, ktoré sú napadnuté lykožrútom, ale okrem toho veľmi často sa potom priamo v teréne zistí, že sa pri ťažbe jednalo aj o stromy zdravé, prípadne buky alebo jedle, ktorých sa lykožrút nijakým spôsobom nedotýka. Naposledy sme to mohli vidieť na lokalite Studienec pri Banskej Bystrici, kde rovnako pod zámienkou riešenia lykožrútovej kalamity pri náhodnej ťažbe došlo k vyťaženiu veľmi pestrého množstva druhov stromov, ktoré nič nemajú spoločné s lykožrútom. No a teda toľko k náhodnej ťažbe, prečo je problematická a prečo je problematická špecificky pre chránené územia.
No a novela, o ktorej dnes hovoríme v prvom čítaní, tento typ ťažby zjednodušuje, hoci už máme tú skúsenosť, a ak vám tie príklady neposlúžili, tak možno jeden pohľad alebo jedna vizualizácia, ktorá hovorí za všetko. Kto cestujete na východ a prechádzate cez Čertovicu, tak tam je veľmi dobre stále vidno dôsledky tejto náhodnej ťažby, ako zdevastovala náš Národný park Nízke Tatry. Vidíme to, aj keď sa vezieme popod Národný park Vysoké Tatry, ale ja myslím, že špeciálne pri prejazde tým horským prechodom Čertovica je to veľmi dobre vidno tie dôsledky. A teda my namiesto toho, aby sme sa z toho poučili, tak sa dnes rozprávame o novele, ktorá má tento typ ťažby ešte zjednodušovať.
Ja zároveň hovorím, že okrem toho, že tie negatívne dôsledky vidíme, máme o nich dáta, tak v skutočnosti pri riešení kalamít v hospodárskych lesoch, už ani sa nerozprávajme o tých chránených územiach, tak to v skutočnosti tie pravidlá, ako sú dnes nastavené, nepredstavujú tú hlavnú prekážku pri spracovávaní kalamity. Opäť jeden príklad, celkom pomerne aktuálny, týkajúci sa Čierneho Balogu, kde je naozaj, sa tá lykožrútová kalamita dostala do pomerne veľkých rozmerov, no ale tu nebol problém s pravidlami, ktoré by obmedzovali náhodnú ťažbu, pretože toto sú lesy, v okolí Čierneho Balogu sú lesy, ktoré sú absolútne pod kontrolou lesníctva, ochrana prírody tu nemá žiadne slovo, pretože je to prvý stupeň ochrany, hospodári sa tu bez akýchkoľvek obmedzení, problémom tu nie sú pravidlá, že by bola prekážkou to, že sa náhodná ťažba nejakým zložitým spôsobom musí povoľovať a teraz potrebujeme tie pravidlá zjednodušiť a uvoľniť, problémom tu bolo sadenie lesníckych monokultúr, to, že sa na to dlho kašľalo napriek tomu, že aj z radov lesníkov prichádzali upozornenia, aká situácia sa tu rozvíja a aké budú tie dôsledky, takže tu nebol žiaden problém s ochranou prírody. Problémom tu okrem vysadených monokultúr bolo sucho, ktoré súvisí dosť výrazne s klimatickou zmenou, čo je ďalší problém, ktorý táto vláda skôr ignoruje, ako rieši. No a máme aj výsledky interného auditu odštepného závodu, ktorý tieto lesy má v obhospodarovaní, a ten sa zhodol na tom, že prekážka nebola v pravidlách, ktorými sa riadi náhodná ťažba, prekážka bola v nekonaní konkrétnych ľudí v rámci toho odštepného závodu. No ale napriek tomu, ako riešenie na tieto lykožrútové alebo vetrové kalamity prichádza uvoľnenie pravidiel pri povoľovaní tohto typu ťažby, náhodnej ťažby.
Ja musím povedať, že to, čo vidíme v tejto novele, alebo ten pokus, ktorý tu vidíme, je pomerne komplexná úprava, ktorá ale mala byť aj komplexne riešená. Ja vidím veľký problém v tom, že kým tá pomerne komplexná úprava nastala v zákone o lesoch, chýba jej akoby doriešenie v zákone o ochrane prírody a krajiny. Vieme, že tieto zákony veľmi často ešte aj s poľovníckym zákonom, čo nesúvisí síce s ťažbou dreva, sú poprepletané, venujú sa často rovnakej agende, riešia ju inak a vytvárajú chaos a ten chaos vidíme presne aj v tejto novele a s negatívnymi dôsledkami, pretože primárne sa tie úpravy robia v zákone o lesoch a chýba nám úprava v zákone o ochrane prírody a krajiny. A vďaka tomu ponúkajú priestor na rozsiahlu ťažbu touto po novom asanačnou, alebo teda v podobe po novom asanačnej ťažby v najmä chránených územiach. Ak mám vyzdvihnúť možno taký jeden dobre, jeden príklad, ktorý to dobre ilustruje, tak táto novela, a čo je aj moja hlavná výčitka, ruší povinnosť posudzovať túto asanačnú alebo náhodnú ťažbu z pozície orgánu ochrany prírody, ktorá má mať to hlavné slovo v chránených územiach, pretože tam je prioritou ochrana prírody, tak táto povinnosť sa ruší, aby sa k tomu vôbec ochrana prírody v chránených územiach vyjadrovala v prípade, že sa vyhlási mimoriadna situácia. No a s týmto skúsenosť už máme, pretože mimoriadne situácie sa za tejto vlády pomerne vo veľkom vyhlasovali v súvislosti s riešením nežiaducich alebo problematických stretov s medveďom, čo je problém, ktorý treba riešiť, ale videli sme, že tie mimoriadne situácie sa zneužívali a nevyhlasovali sa v súlade so zákonom, jednoducho vyhlasovali sa bez dodržiavania nejakých základných pravidiel. A to je presne to, čo nastane, ak sa vyhlási táto, ak sa schváli táto novela, tak uvidíme vo veľkom vyhlasovanie mimoriadnych situácií a len s tým účelom, aby sa povoľovala náhodná ťažba, teda po novom asanačná ťažba, a mohli sa vo veľkom ťažiť lesy aj v chránených územiach. A ja hovorím, že tie dôsledky budú minimálne na takej úrovni, ako sme to videli v Nízkych Tatrách, ako sme to videli vo Vysokých Tatrách, ak nie horšie.
Pre mňa osobne je to nepochopiteľný krok aj v súvislosti so žalobou Európskej komisie, ktorej čelíme kvôli hlucháňovi. Tam sme sa v minulosti ledva vyhli miliónovým pokutám s prísľubom konkrétnych opatrení, ktoré táto vláda nedodržiava, nie je schopná dodržiavať. No a ja hovorím, že ak sa prijme táto novela, tak teraz sa im už jednoznačne nevyhneme. A pripadá mi pomerne drzé, že v odôvodnení k tejto novele nájdeme odvolávku práve na rozsudok vo veci hlucháňa, no táto novela situácii nijako nepomôže, nijako ju nerieši, naopak, vytvára nám ďalší obrovský problém. Preto za tento návrh, teda preto tento návrh v tejto forme jednoznačne nepodporíme, je škodlivý pre životné prostredie, pre prírodu, pre nás všetkých, ktorým záleží na našom prírodnom bohatstve, a je zároveň škodlivý aj z ekonomického hľadiska, lebo povedie k pokutám Európskej komisie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, tak sme tu opäť s témou emisných kvót. Ja už mám takú tendenciu, už mi je to tak ľúto, že taký nával tejto témy pre mnohých z vás asi celkom neznámej, to máme zhutnené do týchto dní, ale tak to vyzerá, keď sa rokuje v skrátenom legislatívnom konaní.
No a to by nebola strana SNS a nebol by to minister Taraba, keby aj k tomuto návrhu zákona opäť neprišiel na poslednú chvíľu pozmeňujúci návrh, rozsiahly pozmeňujúci návrh. A presne to sa stalo aj dnes, lebo ako si pamätáte, včera sme sa teda venovali prvému čítaniu, dnes sme mali na jednu výbor, kde sme to mali prerokovať, aby sme sa teda mohli tomuto zákonu venovať v druhom čítaní. No a o dvanástej, hodinu predtým nám bol doručený 25-stranový pozmeňujúci návrh k pomerne zložitému zákonu, rozsiahly pozmeňovák.
Ono už je to taká tradícia, že minimálne na našom výbore sa nedodržiava to pravidlo zasielania materiálov 24 hodín dopredu. Ja len pripomeniem, že ono to má svoj zmysel, lebo keď sa nechceme na tú diskusiu len tváriť a keď opozícia nemá byť prítomná len na to, aby zvyšovala počty, tak v prípade každého materiálu, ale špeciálne takto rozsiahleho, treba zabezpečiť dostatočnú lehotu, aby sme si to mohli preštudovať, alebo vôbec prečítať. To nebolo možné a ja si to nemôžem vysvetľovať inak, ako že je to absolútna zbabelosť, snaha vyhnúť sa diskusii, tak ako sa jej vyhýbate aj tým, že tento zákon ide zrýchlene v skrátenom legislatívnom konaní.
Čiže pripomínam, len včera sme o tomto zákone vôbec začali diskutovať a už dnes tu máme 25-stranový pozmeňujúci návrh, lebo teda zo dňa na deň sa opravujú chyby, tak opäť to vypovedá niečo o kvalite tej predkladanej legislatívy. A vaše ubezpečovanie, že ide len o upravené, opravené čiarky alebo nejaké gramatické chyby, si celkom úprimne poviem, môžete nechať, pretože pravidelne táto vládna koalícia predkladá pozmeňováky na poslednú chvíľu zásadné, prílepky, alebo na poslednú chvíľu objaví v tej legislatíve zamýšľaný alebo nezamýšľaný dôsledok. Veď tak to koniec koncov bolo aj v prípade zmeny premlčaných lehôt pri znásilnení.
A ja sa pýtam, že či nestačila tá spätná väzba vtedy, veď ľudia dali úplne jasne najavo, čo si o tom myslia, čo si myslia o takýchto legislatívnych procesoch a čo si myslia o dôsledkoch, ktoré takéto akcie, aktivity majú. No ale asi je to svojím spôsobom aj dobré, lebo tá hlavná spätná väzba v strane SNS v tomto prípade sa dostavuje tým najlepším a najvhodnejším spôsobom, a to je preferenciami. Za mňa je len otázka to, že čo všetko sa stihne zničiť predtým, kým vám to voliči a voličky budú môcť spočítať vo voľbách.
Veriť ministrovi životného prostredia Tomášovi Tarabovi, že tento pozmeňujúci návrh je neškodný, bez toho, aby sme o ňom mohli mať diskusiu, aby sme ho mohli skontrolovať, alebo vôbec prečítať, pretože nič z tohto nebolo možné, nebolo umožnené. Veriť mu, že zmeny prerozdeľovania financií z envirofondu, ktorých sa týka tento zákon, prinesú viac peňazí pre priemysel, kanalizácie, zatepľovanie, pre životné prostredie, to je skoro ako veriť mu, že keď raz označí DPH za, citujem: "najzlodejskejšiu daň, akú štát môže od ľudí vyberať, za najamorálnejšiu daň, za parazitovanie na ľuďoch, zdieranie na druhú, ktoré oberá ľudí o zdanené peniaze, ktoré chcú minúť na jedlo, život a vlastnú existenciu, daň, ktorá predražuje všetko." Tak že potom o zopár rokov nebude stáť prvý v rade, obhajovať jej brutálne zvyšovanie. A to presne sa stalo včera.
Preto Tomášovi Tarabovi o tomto zákone neverí ani priemysel, ani samosprávy, ani odborné organizácie, ani Národná banka Slovenska. Ja hovorím, neverte Tomášovi Tarabovi nič a najmä mu neverte, že mu akokoľvek záleží na vašich zárobkoch, na životnom prostredí, alebo vôbec na kvalite života ľudí na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Teda ďakujem kolegovi Sabovi za doplnenie aj za ten tragikomický príklad, ako to môže vyzerať pod taktovkou ministra Tarabu.
No a, pán Kalivoda, k vám, no. Ja mám niekedy pocit, že my žijeme v nejakej paralelnej realite. Napríklad keď ste doobeda spomínali výbor, kde sme riešili skrátené legislatívne konanie k tomuto zákonu, kde vy ste počuli odpovede, ktoré jednoducho nezazneli, lebo z úst štátneho tajomníka jednoducho nezaznelo nič koherentné, nič rozumné, len čistá agresia asi z toho, že si dovolíme pýtať sa otázky. No a zase vy aj tu prezentujete naozaj paralelnú realitu, ktorú nie je ťažké overiť, teda že ktorá je tá skutočná, lebo ja sa pýtam, keď tento mechanizmus je pre samosprávy taký fantastický, že bude na kanalizácie, zatepľovanie, všetko pôjde skvelo a máme to nechať na pána ministra Tarabu, tak prečo sa voči tomuto mechanizmu, ktorý chcete zaviesť, stavajú samosprávy, stavia únia miest. Ja som teda nepočula, že ZMOS by hovoril, že sa s ním niečo konzultuje. Prečo sú proti tomu, aby sa rušili tie istoty, ktoré dnes majú v tom percentuálnom rozdelení? No preto, lebo tak tie financie nebudú vynakladané transparentne, efektívne a nebudú vedieť predvídať, nebudú vedieť plánovať tie investície. A vedia to preto, pretože v takomto mechanizme už fungovali a vedia, čo príde. Čiže namiesto toho, aby sme možno hovorili, čo si tie samosprávy myslia, by sme ich mohli skúsiť počúvať.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vítam teda pani ministerku zastupujúcu, pán minister Taraba zjavne hodil bombu prílepkom krajinného plánovania a potom na tú diskusiu už nemal, nenašiel odvahu. Ale dobre, aj tak je dôležité, aby sme si povedali, keďže doobeda sme sa rozprávali o skrátenom legislatívnom konaní, aby sme mali teraz diskusiu k obsahu zákona, ako som už doobeda povedala, aj s tým máme zásadný problém.
Táto novela okrem transpozície smernice, okrem transpozície európskej smernice, o ktorej iba čiastkovo a manipulatívne hovoril ráno aj pán minister, prináša aj ďalšie úpravy, ktoré minister navrhuje nad rámec toho, čo vyžaduje smernica. Týkajú sa konkrétne prerozdeľovania financií z envirofondu a nejedná sa o nejaké zanedbateľné sumy. Po novom sa bude rozdeľovať okolo 300 mil. eur ročne, doteraz to bolo približne 80 mil., a teda po novom to bude 300 mil. ročne, to naozaj pre nikoho nemôže byť zanedbateľná suma. Tomu najhoršiemu sa podarilo zabrániť, pretože v pôvodnom návrhu, ktorý predložil pán minister, jeho úmysel bol, aby o týchto prostriedkoch, o týchto miliónoch eur rozhodoval len on sám. A tu zdôrazňujem a pripomínam, toto sú podľa neho tie nutné zmeny, ktoré musíme prijímať skrátene. To sú tie nutné zmeny, ktoré od nás, ale ja vám garantujem, smernica nevyžaduje. Smernica Európskej únie nevyžaduje, aby minister životného prostredia Tomáš Taraba rozhodoval každoročne o 300 mil. eur.
Našťastie, ako hovorím, tomu najhoršiemu sa podarilo zabrániť a ten návrh, ktorý dnes máme pred sebou, hovorí, že po novom, ak sa teda schváli, bude o týchto prostriedkoch rozhodovať vláda na návrh ministra životného prostredia, pričom bude schvaľovať ich prerozdelenie každý rok na tri najbližšie roky. Je to teda značne lepší scenár, ale musíme zdôrazniť, že už hneď v tento rok, v tieto týždne a dni nás tam čaká jeden zásadný problém, ktorý musíme pomenovať, a to je ten, že ak sa to nestihne do 15. októbra, čo je menej ako mesiac, tak pokiaľ vláda neschváli, tak bude platiť, pôjde sa iba podľa vôle pána ministra, podľa jeho návrhu. A tak vlastne máme dve možnosti. Buď to bude to, čo si želá minister Taraba, alebo druhý scenár je, že aj tak tu máme extrémne krátke obdobie na to, aby sme rozhodovali o takých značných finančných prostriedkoch. Môžeme sa potom baviť o tom, ako zmysluplné to budú investície.
Dobre, ale máme tu teda scenár, kde po novom bude rozhodovať vláda. Tento návrh má ale, okrem tohto mechanizmu mení aj iné skutočnosti, ktoré jednoznačne v Progresívnom Slovensku vnímame ako problematické. Doteraz totiž platilo, že tieto financie z envirofondu, tieto milióny sa museli používať podľa pevných percent uvedených v zákone. To znamená, boli nejaké zákonné účely a pevné percentá, koľko, na ktorý účel sa má alokovať, sa má minúť. A tento mechanizmus sa v minulosti zaviedol, ešte pomerne nedávno, práve preto, práve kvôli svojvôli, ktorá tu existovala, pretože sa tie finančné prostriedky z envirofondu nevynakladali účelne. Preto hovoríme, že pokiaľ sa tieto percentá dnes menia, rušia, tak to jednoznačne narúša transparentnosť udeľovania alebo míňania tých peňazí. Jednoznačne to narúša predvídateľnosť nakladania s tými financiami a aj efektivitu ich míňania.
Ak sa pozrieme na to, ako to funguje dnes, tak tie pevné percentuálne podiely išli na priemysel, išli ale napríklad aj na národné parky, na kanalizácie alebo zatepľovanie. To sú všetko účely, ktoré naozaj sú v súlade s tým cieľom, ktorý envirofond a vynakladanie prostriedkov z neho má byť, a to znamená, ten cieľ je znižovať emisie skleníkových plynov. No a to, že sa rušia tieto percentá, tak to je aj ten dôvod, prečo sa v pripomienkach k tomuto návrhu zákona zjednotili aj takí nečakaní, nečakané subjekty. Konkrétne, toto všetko vadí samosprávam, vadí to priemyslu, zväzom, v ktorých je priemysel združený, vadí to ochranárskym organizáciám a vadí to napríklad aj Národnej banke Slovenska. Takže keď pán minister sa tu doobeda ešte hral na nejakého záchranu, ktorý teraz konečne umožní míňanie, správne míňanie tých prostriedkov z eurofondu pre potreby priemyslu, viac bude mať priemysel, viac budú mať samosprávy, všetko to bude super. Tak ja sa pýtam, prečo sa ohradzujú voči tomu mechanizmu, ktorý touto novelou zavádza.
Dajme si to, alebo vysvetlíme si to na príklade samospráv. Tie sú už dnes tak podfinancované, že na akékoľvek väčšie investície jednoducho nemajú peniaze. Či sa bavíme o kanalizácii, či sa bavíme o osvetlení, tak veľmi často sa v tomto nemôžu spoliehať na vlastné rozpočty a fungujú na základe eurofondov alebo aj na základe prostriedkov z envirofondu, ktoré sa im teraz poukazovali pevným percentuálnym určením. Ako hovorím, využívalo sa to či na kanalizácie, na zatepľovanie alebo na verejné osvetlenie práve cez envirofond. No a ak sa zruší to percento, tak čo z toho vyplýva? Jednoznačne, že v prvom rade nebudú vedieť plánovať, zavládne neistota. Ako možno predvídať takýto typ investícií, keď vlastne neviete, či vám ich ten minister udelí alebo nie, pretože v konečnom dôsledku nemáme tu tie percentá, nie je tu tá istota a minister si to bude môcť navrhnúť, ako uzná za vhodné.
Ďalšou zmenou, ktorá je problematická, že po novom okrem ministerstva životného prostredia budú môcť tieto financie získať tri nové ministerstvá, čo nebol mechanizmus, ktorý by sme doteraz mali platný, a to konkrétne ministerstvo pôdohospodárstva, hospodárstva a dopravy, až do výšky 50 %. No a tu narážame na problém, opakovaný problém aj s touto vládnou koalíciou, a to je chýbajúca akákoľvek stratégia, akýkoľvek strategický prístup. Ten sa mal do nejakej miery vykompenzovať prijatím klimatického zákona. Keby tu bol pán minister, tak ja sa ho opýtam, kde je ten klimatický zákon, takisto legislatíva pripravená na ministerstve, ktorá čaká nevieme na čo, pretože klimatický zákon mal priniesť sektorové ciele pre jednotlivé tieto ministerstvá. To znamená, ciele znižovania emisií skleníkových plynov, ktoré by aj tieto uvedené ministerstvá mali spĺňať, a to znamená, že by ich to motivovalo, aby tie prostriedky aj z envirofondu míňali účelne, míňali s cieľom, na ktorý bol vytvorený envirofond. Toto, klimatický zákon teda nemáme, samozrejme, mohlo to byť vyriešené aj iným spôsobom.
Ja hovorím, že pokiaľ klimatická legislatíva je niečo, čo je pripravené, dokonca, ak sa nemýlim, tak to bolo aj súčasťou programového vyhlásenia vlády, tak chýba tá odpoveď, že prečo sme premárnili tú príležitosť využiť to a dať do míňania prostriedkov z envirofondu strategický prístup. Tak, aby to smerovalo k tomu, k čomu to smerovať má, a to je ku znižovaniu emisie skleníkových plynov, ku klimatickej neutralite a tak ďalej. No a výsledkom je, že tak ako je to dnes navrhnuté, tak tieto prostriedky nielenže nebudú systematicky využívané, ale môže sa veľmi dobre stať aj to, že budú financovať aktivity, ktoré idú proti ochrane životného prostredia, proti znižovaniu emisií skleníkových plynov. Napríklad v oblasti pôdohospodárstva, lesníctva sa môže stať, že pod názvom alebo pod zámienkou tzv. sekvestrácie uhlíka, čo vie byť skvelá vec, ak to robíme správne, ale za sekvestráciou uhlíka sa rozumie aj ukladanie uhlíka v dreve, ktorý získame ťažbou. Takže prostriedky z envirofondu sa možno budú môcť využiť aj na ťažbu v našich chránených územiach. Rovnako tak sa budú môcť tie prostriedky využiť po novom aj na obnovu lesov. A pod týmto heslom, nenechajte sa oklamať, každej obnove lesov predchádza ťažba. Ja sa pýtam, ako ťažba v lesoch v chránených územiach súvisí so znižovaním emisií skleníkových plynov, a odpovedám si, nijako.
Čo sa týka ministerstva dopravy, tak tam je opodstatnená obava, že prostriedky z envirofondu pôjdu na veľké infraštruktúrne projekty, ktoré opäť nemajú nič spoločné s cieľom so znižovaním emisií skleníkových plynov. Okrem toho z takých menších výčitiek, alebo takto, povedala by som, že táto obava je opodstatnená aj vďaka postojom tých daných ministrov, ktorí dnes majú na starosti ministerstvo dopravy, hospodárstva či pôdohospodárstva, kde nie je jasný ten cieľ a úmysel znižovať systematicky emisie skleníkových plynov. Možno sa k tomu vyjadrí ministerka hospodárstva, keď je tu už prítomná.
No, z takých menších výčitiek, ale stále dôležitých, táto novela umožní takisto prostriedky z envirofondu využívať na projekty zachytávania uhlíka rôznymi pofidérnymi technológiami. Sú to technológie, ktoré dodnes vlastne nie sú funkčné, nefungujú spoľahlivo. To znamená, že vo funkčnom modeli ani neexistujú a veľmi často sa na ne odkazujú práve tí politici a političky alebo ľudia, ktorí nemajú v skutočnosti záujem bojovať s klimatickou zmenou. Je to niečo, na čo sa upíname, že príde nejaká skvelá technológia v budúcnosti, ktorá vyrieši všetky naše problémy namiesto tej poctivej práce, ktorú si v klimatickej kríze potrebujeme odrobiť.
Okrem toho, jednou z pripomienok už voči tomu prvotnému návrhu ministra Tarabu, kde chcel rozhodovať o 300 mil. sám, bolo to, že vlastne verejnosť sa nijakým spôsobom nebude môcť opäť zúčastňovať rozhodovania, dávať pripomienky, bude to jednoducho svojvôľa ministra. No ale ani to predložené, dnes predložené riešenie, kde o tom rozhoduje vláda, treba si povedať, nezaručuje zapojenie verejnosti, pretože do MPK síce môže ísť nelegislatívny materiál, ale nie je to zaručené a teda nie každé uznesenie vlády, ktorým by rozhodovala o tých prostriedkoch, by išlo povinne do MPK. Čiže nezabudnime aj na toto. To nemá byť účasť verejnosti na rozhodovaní a v procesoch, akým je prerozdeľovanie 300 mil. eur, nemá byť otravou, máme si uvedomiť, že to je prínos, pretože práve v tej verejnosti sa nachádzajú veľmi často tie najodbornejšie hlasy.
No a na záver poviem, že jednoznačne envirofond mal svoje muchy a problémy už dnes, už teraz bolo čo vylepšovať, koniec koncov vyplývalo to aj zo správy NKÚ z roku 2021. To prerozdeľovanie prostriedkov bolo pomerne málo transparentné a efektívne, vo všeobecnosti sa prerozdeľovalo málo zdrojov. Áno, teraz sa bude prerozdeľovať veľmi pravdepodobne viac zdrojov, ale zhorší sa transparentnosť a efektivita, pretože sme práve zrušili tie percentuálne podiely a bude o tom rozhodovať vláda s tým, že tie ciele nie sú dostatočne dobre zadefinované. Je to posun oproti pôvodnej verzii, kde o tom mal rozhodovať iba minister životného prostredia, ale zároveň chýba ten strategický prístup tak, aby tie aktivity viedli k tomu, čo potrebujeme aj na Slovensku docieliť, a to je uhlíková neutralita. Keby tu bol pán poslanec Huliak, tak mu poviem, že netreba sa báť, nebudeme tu mať výbušné prostredie. Uhlíková neutralita je niečo, čo naozaj potrebujeme. A mohol by nám pomôcť v tom teda klimatický zákon alebo iný spôsob, ktorý by určil aj tým daným ministerstvám a vláde celkovo nejaké sektorové ciele. Ale táto novela je premárnenou šancou systematicky bojovať proti klimatickej kríze a jej dopadom. Mrzí ma asi o to viac, že to prichádza práve v tomto období, keď sa nám extrémne počasie pripomína, keď vidíme hrozbu povodní, pretože to všetko nám mal envirofond pomôcť systematicky riešiť. A ja teda hovorím, že tento zákon je škoda, ako dopadol, je to premárnená šanca a nepodporíme ho.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, aj tuto kolega Kalivoda sa ma pýta, že čo sa mi tak ťažko kráča k tomu pultíku, no a ja teda asi by som nemala byť prekvapená, ale som. Máme tu ďalší pozmeňujúci návrh, ktorého znenie sa dozvieme o chvíľu, a je to aj veľmi dôležitá časť mojej výhrady k tejto predkladanej novele, ale teda na začiatok len poviem, že je to piaty pozmeňujúci návrh, ktorý dostávame absolútne na poslednú chvíľu. Doteraz, teda neviem, ako bude vyzerať tento pozmeňujúci návrh, doteraz to boli tridsaťplusstranové pozmeňujúce návrhy, ktoré sme dostali niekedy v noci pred rokovaním výboru. Máme tu teda ďalší, lebo tie predchádzajúce opravovali jeden-druhý. Teraz tu máme teda ďalší, lebo ako sme aj na výbore hovorili, opäť, hoci sme vždy, vždy sme upokojovaní, ako je to všetko v súlade so zákonom, so smernicou, s Aarhuským dohovorom, legislatívny odbor to potvrdil, súhlasil s tým, to sme počuli aj v júni, počuli sme to teraz a vždy príde nový pozmeňujúci návrh. Tak skvelá, skvelá legislatívna práca. Dobre. K tomu sa ešte dostanem, ale teda opäť nejaký úvod.
Ja mám pocit, že tento, táto novela zákona o EIA, o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, je snáď jedna z tej legislatívy, ktorá je najdlhšie s nami tu v parlamente už, keďže sa to presúvalo z júna na septembrovú schôdzu. Máme tu teda piaty pozmeňujúci návrh. Okrem toho sme počuli, že ďalšia novela tohto zákona sa už chystá, no už sme si mali aj vďaka tomu možnosť k tomu všeličo povedať a ja som naozaj myslela, že dnes začnem pozitívne tou jednou pozitívnou vecou, ktorá sa podarila a ktorú na tom vidím, ale ja začnem citátom. Takže citujem: „Chcem ubezpečiť všetkých obyvateľov v okolí mesta Šurany, že zámer na posudzovanie vplyvov na životné prostredie investície baterkárne bude riadne posúdený. Doposiaľ investor nič na ministerstvo nepredložil, a preto odborne sa nemáme k čomu vyjadriť. Ak akákoľvek žiadosť príde na ministerstvo, budem prvý, kto s ňou oboznámi ľudí a jasne sa k nej vyjadríme." Potom nasledujú nejaké útoky na koaličných partnerov a opäť citujem: „Nedopustím, nedopustím, aby verejnosť bola ignorovaná a aby sa tu realizoval projekt s parametrami, ktoré by predstavovali ohrozenie pre život ľudí. Preto posudzovanie bude otvorené verejnosti."
No ja keď som zistila, že kto je autorom týchto šľachetných slov, tak som sa musela uštipnúť, že takéto niečo mohol na svoj Facebook napísať minister Taraba. Minister Taraba, ktorý nám predkladá túto novelu zákona o EIA, ktorej hlavným účelom je zrýchliť procesy (rečníčka gestikuláciou rúk naznačuje úvodzovky), tie úvodzovky neskôr vysvetlím, a on ich chce zrýchliť tak, že škrtne, že škrtne možnosť zúčastniť sa verejnosti na rozhodovacích procesoch, na konaniach a obmedzí samosprávy. Takže tu sú nejaké dve paralelné reality, ktoré pán minister žije. Ja neviem teda, že či sa buď pomýlil v tom, čo teda na svoj Facebook napísal, alebo hovorí to, čo sa mu práve hodí, bez ohľadu na realitu. No a zo skúseností by to mohli byť obidve tie možnosti. Ja hovorím, že v tomto prípade je to to bé, hovorí to, čo chcú jeho voliči počuť a myslí si, že ich tým oklame.
Poďme teraz poporiadku k celému tomuto legislatívnemu procesu. Ja som to už naznačila, že je to legislatíva, ktorou sa tu zaoberáme naozaj už pomerne dlho. Podľa mňa je to už aj celkom hanba, že tu máme tak dôležitú, a tá legislatíva je naozaj dôležitá, tie procesy naozaj treba zefektívniť a zrýchliť, a povedali sme si, že táto vládna koalícia nebola schopná to predložiť kvalitne na prvýkrát, nebola schopná to opraviť na prvýkrát ani na druhýkrát, ani na tretíkrát, ani na štvrtýkrát a ide to opravovať na piatykrát. Ku kvalite sa vyjadriť neviem, pretože sa o tom opäť dozvedáme na poslednú chvíľu. A teda, samozrejme, bude aj ďalšia novela, aby nám nebolo ľúto.
Ja chcem pripomenúť to stanovisko legislatívneho odboru, ktoré tu už bolo spomínané, ktoré vypracoval nezávislý legislatívny odbor Národnej rady k tomu pôvodnému vládnemu návrhu novely. No a v ňom namietali, a to aby ste mali predstavu o tej kvalite návrhov, ktoré prichádzajú z dielne pána ministra, ktoré aj pán štátny tajomník na výbore minulý týždeň obhajoval, že už ten prvotný návrh bol proste skvelý, bol super a mohol sa prijať tak, ako bol, len teda čas sa vyvíjal a ešte niečo tam dodali. No tak legislatívny odbor namietal množstvo formálnych chýb, namietal vágnosť, zmätočnosť, nejednotnosť, neprehľadnosť, nezrozumiteľnosť, opakujúcu sa terminologickú nedôslednosť a že to dokopy môže spôsobiť výkladové a aplikačné problémy. Toto je spôsob, akým si táto vládna koalícia predstavuje zefektívňovať procesy pre podnikateľov, tak, že paralyzuje to, čím sa majú riadiť.
No a samotný legislatívny odbor namietal aj možný nesúhlas s Aarhuským dohovorom a že nie je jednoznačne zrejmé, či návrh zohľadňuje všetky požiadavky smernice EIA. Čiže to, o čom sme sa mesiace bavili, čo sme mesiace opakovali aj pánovi ministrovi, že ten problém tu je, že to nie je vymyslená agenda, že sú to jednoducho fakty, no a ako som sa na výbore dozvedela, tak pánovi štátnemu tajomníkovi stačí, že ten zákon iba možno porušuje smernicu a možno je tam nesúlad s Aarhuským dohovorom, ja hovorím, že jediné, o čom tu svedčí, je, že použili opatrný úradnícky jazyk.
No, povedali sme si teda, že táto novela bola presunutá z júna 2024, keď sme tu mali ten tretí či štvrtý, už sa v tom strácam, pozmeňujúci návrh pána poslanca Huliaka, ktorým jeden za druhým opravovali tie nekvalitné návrhy, ktoré predkladali vždy s tým dodatkom, toto je ono, toto je už dobre, toto už máme potvrdené, toto je v súlade so všetkými smernicami, všetkými dohovormi. Toto sme počuli, to, že je to teda odsúhlasené legislatívnym odborom, sme takisto o tých pozmeňujúcim návrhoch počuli. Neviem ako vy, ale ja nemám dôvod tomu nijakým spôsobom dôverovať, aj keby som sa nepozerala na to, kto to predkladá a aké má vyhlásenia a aké má zámery s našim životným prostredím, tak už tá samotná skúsenosť vypovedá o tom, že tomu nemožno dôverovať.
No a zároveň ak si niekto dá tú prácu a pozrie sa na to mnohostranové stanovisko legislatívneho odboru, keď už teda naša opozičná kritika je vždy niečím zaťažená, lebo sme vždy nacucnutí na predchádzajúce vlády, niečo ovládame v Bruseli, ovládame českú vládu, jednoducho všetko, tak samotný legislatívny odbor pripravil mnohostranový dokument s tými výhradami a napriek tomu, že sa tu snažia tváriť, že ich reflektovali, tak zďaleka ich nereflektovali. Všetko, stále sú tam pochybnosti o súlade tejto novely s Aarhuským dohovorom a smernicou Európskej únie, lebo nestačí povedať, že to v súlade je a že sa to dodržiava, treba to urobiť, treba to napísať do tých pozmeňujúcich návrhov.
Ja teda len uvediem, že okrem toho sú tam stále aj napríklad gramatické chyby a aj také chyby, ktoré spôsobia nejednoznačnosť výkladu, napríklad v prílohe 8 v časti IX Ostatné priemyselné odvetvia, to sú tie subjekty, ktoré sa tiež riadia týmito procesmi, tak v položke 14 chýba taká drobnosť, že predložka, ktorú už opravovali pri mnohých iných príkladoch, no ale bez nej vlastne neexistuje usmernenie, ktorý zámer má ísť do jednoduchšieho zisťovacieho konania, v ktorom nie je verejnosť, a ktorý má ísť do povinného posúdenia. To znamená, že pre všetky takéto zámery je to neinterpretovateľné, nie je možné to vyložiť a tie firmy nevedia, ako sa majú zachovať, aj keď chcú legislatívu dodržiavať. A toto sa stalo po štvrtom pozmeňujúcom návrhu. Preto hovorím, že takto nekvalitne pripravená legislatíva nezrýchli procesy, ktoré by sme efektívnejšie chceli vidieť všetci pre firmy aj podnikateľov, naopak, stále hrozí, že tie procesy paralyzuje.
Okrem takýchto drobností na prvý pohľad, že tam sú stále nejaké gramatické chyby, tak ostalo aj to jadro kritiky, ktorú som tu spomínala už mnohokrát a zopakujem ju aj dnes, tá kritika je teda v porovnaní s tým stavom, ktorý je dnes možný, lebo naozaj dnes ešte verejnosť má prístup zapojiť sa do konania, ktoré sa týka baterkárne v Šuranoch, ale, pán minister, ak prijmete túto novelu, tak zásadným spôsobom obmedzujete verejnosť, obmedzujete samosprávy a meníte, meníte princípy toho fungovania, ktoré akože dnes obhajujete.
Táto novela, ak sa prijme, zásadne obmedzí prístup verejnosti do zisťovacieho konania, ktorým je vyše 90 % všetkých zámerov, tvária sa, že je to nejaká drobnosť, ale reálne to spôsobí, že o 90 % toho, čo sa deje za vašimi plotmi, za našimi platmi, nebude môcť verejnosť spolurozhodovať, nebude môcť sa zapájať do toho, predkladať dôvody, prečo to má zmysel, nemá zmysel, ako to môže škodiť, jednoducho budú vylúčení z tej debaty ako takej.
Okrem toho sa zásadne obmedzuje aj prístup samospráv v procese EIA, pretože ostala, napriek našim opakovaním výhradám ostala ponechaná definícia, ktorá hovorí, že dotknutá obec v procese EIA je iba tá, na území ktorej sa má zámer realizovať. Lenže životné prostredie nefunguje takýmto spôsob, znečistené ovzdušie alebo podzemné vody nerešpektujú hranice katastra, a preto nemá zmysel takýmto spôsobom vyňať obce a samosprávy, ktorých sa daný zámer môže škodlivo dotknúť. No a ostáva jednoznačne aj výhrada týkajúca sa malých vodných elektrární, ktoré pôjdu výhradne do zisťovacieho konania napriek tomu, že v tomto smere už čelíme infringementu Európskej komisie a táto zmena teda neveští žiadnu pozitívnu zmenu, práve naopak, veští ešte väčšie problémy.
No a teda aspoň skončím pozitívne. Naveľa sa podarilo vybojovať aspoň možnosť, aby sa verejnosť mohla odvolávať voči výsledku toho zisťovacieho konania, do ktorého po novom nebude mať prístup, dnes ho má, po novom ho nebude mať, ale bude sa môcť po piatich pozmeňujúcich návrhoch, ak sa to teda v tomto piatom opätovne nemenilo, bude sa môcť aspoň odvolať. Pretože doteraz jediná možnosť, ktorú by ľudia a verejnosť mali, by bolo ísť do toho so žalobou, kde opäť zdôrazním, že takto si pán minister predstavuje zefektívnenie procesov, že verejnosť bude do toho môcť vstupovať súdnymi spormi a žalobami, čo teda vôbec EIA neparalyzuje.
Ale kľúčové je k tomu povedať, že ak to necháte v tomto štádiu, tak to jednoznačne nie je dotiahnuté, viaceré veci sme si k tomu hovorili aj na výbore, kde k tomu padli nedostatočné odpovede. Ak chcete naozaj, skutočne umožniť verejnosti sa odvolávať v zisťovacom konaní, tak je len logické jej poskytnúť aj prístup k podkladom, ktoré viedli k tomu danému rozhodnutiu, pretože inak predsa tá verejnosť nevie, k čomu sa vyjadruje, ako sa má k tomu vyjadriť a opäť hovorím, to bude len zdržovať a paralyzovať ten proces, lebo tí ľudia to budú robiť, im predsa záleží na tom, v akom okamžitom životnom prostredí žijú, oni to budú robiť a nebudú mať podklady na to, aby to robili dostatočne informovane už na prvýkrát.
No a tá odpoveď, ktorá prišla na výbore, prečo je okej, prečo tie podklady a tú účasť v tom konaní, ktorá by to zabezpečila, prístup k tým podkladom netreba, je, že veď predsa rozhodnutie sa zverejňuje a pán poslanec Huliak dodal, že veď dvestojedenástkou cez infožiadosť je možné si všetko vypýtať. Tak ja len poviem, že podklady k rozhodnutiu sa nezverejňujú na webe, to je zavádzajúca informácia, a pýtať si podklady cez infožiadosť, to je opäť spôsob, akým si táto vládna koalícia predstavuje zefektívňovanie procesov, to určite nepovedie ani k zdržaniu, ani k paralýze.
A už len taká posledná čerešnička je, že toto hovorí poslanec, že veď teda je tu infožiadosť, ktorú môžu využiť verejnosť a teda o nič neprichádza, o žiadne možnosti, hovorí to poslanec, ktorý ma predloženú novelu k infozákonu, ktorým chce práve obmedziť verejnosti možnosť uplatňovať si tento nárok, možnosť využívať infozákon, to ja nazývam magické.
Takže povedali sme si, že napriek tomu, že ten legislatívny proces vyzeral, ako vyzeral, že to bola hanba, že tu máme piaty pozmeňujúci návrh, ku ktorému sa neviem vyjadriť, pretože nebol predložený a len pred chvíľou pribudol v systéme, predpokladám, že opäť pôjde o desiatky strán, tak sme nevyriešili základné problémy, ktoré táto novela má, je to tak, nech si hovorí pán minister na svojom Facebooku, čo chce, zamedzuje verejnosti možnosť spolurozhodovať, byť prítomný, mať názor, prejavovať ho o tom, čo sa deje za ich plotmi, v ich susedstve a zásadným spôsobom obmedzuje aj možnosti samospráv. Nijako inak to nie je, táto novela neprinesie zrýchlenie, naopak, tá efektivita, ja som presvedčená, sa zhorší, ten systém sa v mnohých prípadoch paralyzuje a ľudia budú žiť v konečnom dôsledku v horšom životnom prostredí.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán minister, určite sa zhodneme na jednej veci, a to je, že envirofond nebol využívaný ani transparentne, ani efektívne. Koniec koncov skonštatoval to aj NKÚ vo svojej správe z roku 2021. Ale vy naozaj chcete tvrdiť, že riešením malo byť to, že o tých financiách budete po novom o tých 300 miliónoch rozhodovať vy? Alebo to, že zrušíte pevné percentuálne určenie na konkrétne zákonom stanovené účely? Alebo že o tom budú rozhodovať, pán Kalivoda, teda keď už ste to spomínali, ďalšie tri iné ministerstvá bez sektorových cieľov, takže je jasné, na aké opatrenia sa to asi bude využívať. Tak to chcete tvrdiť, že to má byť to riešenie? A preto sa tie firmy, tie priemyselné zväzy, ktoré mali dostávať viac peňazí, tie samosprávy, ktoré mali mať konečne na všetky tie kanalizácie a zatepľovania aj tie ochranárske organizácie, preto sa postavili voči vášmu pôvodnému aj terajšiemu návrhu? Naozaj? Preto, lebo vy prinášate to riešenie, ktoré pomôže tak zásadne životnému prostrediu? Naozaj? Naozaj? Tomu nemôžete veriť ani vy sám.

Ďakujem pekne. Ďakujem kolegom za reakcie, ja si teda na zvyšok počkám, hlavne čo povie na to pán minister. A chcela by som teda pripomenúť, že budeme sa chcieť faktickými poznámkami, pán predsedajúci, hlásiť, tak môžeme to rovno dopredu si povedať, hej? Budeme chcieť tie faktické poznámky, pán Danko. Budeme ich chcieť, dobre?
Ďakujem pekne.