Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Dnes máme rozpravu k tzv. kompetenčnému zákonu, ktorý nám vláda predložila, a vláda zdôvodňuje to, že predložila tento návrh do skráteného legislatívneho procesu tým, že chce založiť začiatkom nového roka nové ministerstvo športu a cestovného ruchu. Ja verím, že sa stihnem na konci mojej rozpravy trošku viac vyjadriť aj k tomu ministerstvu, ale väčšinu môjho času chcem venovať inej téme, ktorá súvisí s touto novelou napriek tomu, že v dôvodovej správe je úplne okrajová, ale sme presvedčení, že čo sa týka významu tejto novely, tak práve ten čert je schovaný v tých detailoch a tie detaily sú tam oveľa, alebo to, čo sa vláda tvári, že sú detaily, sú tam oveľa dôležitejšie.
Ten hlavný problém s touto novelou je, že ona výrazne oslabuje profesionálnych úradníkov a taký profesionálny prístup k štátnej správe a prináša významnú politizáciu dôležitých, hlavne kontrolných úradov v štátnej správe. A preto si dovolím začiatok mojej rozpravy venovať akoby tej takej stavovskej cti naozaj vysokých a dlhoročných úradníkov v štátnej správe, lebo si myslím, že to je neskutočne dôležitá profesia, neskutočne dôležitá rola v našej spoločnosti, ktorú by sme si mali vážiť a ktorú by sme mali práveže posilňovať a nie oslabovať.
S istou nadsázkou dokonca môžme povedať, že práve kvalitní vysokí úradníci sú istou kostrou demokracie, lebo na tých úradníkoch, na tých dlhoročných kvalitných úradníkoch stoja inštitúcie a na tej demokra... a na tých inštitúciách stojí naša demokracia. Aj my tuto politici, političky, zástupcovia, volení predstavitelia ľudí máme mandát od ľudí, dočasný mandát na určitý čas a áno, za ten čas nesieme plnú zodpovednosť a zodpovedáme sa ľuďom za naše politické rozhodnutia. Ale tí úradníci by mali byť práve tí, ktorí nemajú žiadne stranícke záujmy, ktorí majú dlhoročné skúsenosti, ktorí detailne rozumejú tej problematike, ktorej sa venujú a ktorí nesú v sebe aj istú inštitucionálnu pamäť.
Ja sama som ešte do volieb na, v mojom prípade tri roky bola štátnou úradníčkou na ministerstve školstva a naozaj som tam spoznala špičkových ľudí, ktorí tam pracovali často aj niekoľko desaťročí, ktorí tam boli na pozíciách povedzme generálnych riaditeľov, riaditeliek, a absolútne som obdivovala, dodnes obdivujem vhľad týchto ľudí do tej témy. A mrzí, že táto vláda si ich moc neváži, ale len teraz pred chvíľou sa znovu objavilo v médiách, že tentokrát minister Taraba vymenil nejakých vysokých štátnych úradníkov za stranícke nominácie.
Ale pozor, tu by som chcela zdôrazniť, že tá sila inštitúcií nie je v kvantite úradníkov, to nie je o ich počte a v tomto súhlasím s tým, čo tu zdôrazňoval vo faktickej poznámke bývalý minister Gröhling, že ono to nie je o tom, mať tých úradníkov čo najviac. A tu ma trochu mrzí, že si myslím, že práveže to ministerstvo školstva skôr bude viesť k tomu umelému navyšovaniu toho počtu úradníkov a počty úradníkov iba vytvárajú ďalšiu a ďalšiu byrokraciu, aby sa mali tie papiere teda medzi, medzi jednotlivými odbormi komu posúvať. Tá sila inštitúcií teda neni v počte, ale je v stabilite a je v profesionalite tých štátnych úradníkov. A práve preto by sme ich mali čo najviac chrániť od politických vplyvov a mali by sme im umožňovať, aby robili svoju prácu nezávisle od politických, výmen na politických postoch.
A teda vrátim sa k tomu, že prečo o tomto hovorím práve v súvislosti s kompetenčným zákonom. Je to práve preto, že kompetenčný zákon, ako som spomínala, zďaleka nie je iba o novom ministerstve. On v skrátenom legislatívnom konaní tá novela zasahuje až do 21 rôznych zákonov. A ako to aj včera bolo spomenuté, na zasadnutí gestorského výboru sa ukázalo, že ani len mnohí koaliční poslanci ani nevedeli, že čo všetko sa tam skrýva v tých zákutiach tejto novely a akým spôsobom táto novela politizuje štátnu správu.
Tie zmeny, ktorá novela prináša, sa týkajú Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Štatistického úradu Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a podľa toho, čo už sme mali možnosť nahliadnuť do pozmeňujúceho návrhu, ktorý pravdepodobne predloží tu v pléne koaličný poslanec Michelko, tak aj Protimonopolného úradu Slovenskej republiky.
Ja sa nestihnem detailne vyjadriť všetkým týmto inštitúciám a tým, akým spôsobom prináša táto novela zmeny, ono viaceré tu už odznelo, napríklad práve čo sa týka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, tak to veľmi podrobne za náš klub už včera rozobral kolega Dvořák, ale sú tu akoby dve také kľúčové zmeny, jedna je spôsob menovania a odvolávania predsedov týchto štátnych úradov a druhá sa týka tej možnosti prepájania tej politickej moci a týchto úradov. Čo sa týka toho menovania a odvolávania, tak tam teda pri viacerých úradoch sa výrazne zjednodušuje ten proces menovania a odvolávania, ale zjednodušuje takým spôsobom, že všetku moc dostáva do rúk vláda Slovenskej republiky. To znamená, že tam, kde doteraz aspoň bolo, že vláda navrhne a prezident, prezidentka menuje, tak odteraz už to bude iba vláda. A dokonca napríklad v prípade štatistického úradu sa pridávajú veľmi vágne dôvody, za akých môže vláda odvolať predsedu, predsedu úradu, čo v praxi znamená, že vláda si tam môže dosadiť, koho bude chcieť, a ešte aj keď sa potom vláde ten človek nejakým spôsobom znepáči, alebo náhodou teraz na tej pozícii je niekto, kto sa tej vláde nepáči, tak v podstate s akoukoľvek zámienkou budú vedieť povedať, že si nedostatočne plnil svoje funkcie a budú ho môcť stiahnuť a dosadiť si tam zase niekoho nového.
Najvýraznejšie je to práve pri tom protimonopolnom úrade, kde teda zatiaľ to nie je súčasťou vládnej novely, ale predpokladáme, že to bude súčasťou toho koaličného návrhu, kde súčasný zákon veľmi detailne opisuje, akým spôsobom prebieha to menovanie predsedu úradu. Ono je to taký pomerne dlhý citát právnym jazykom, nebudem ho čítať úplne celý, ale je tam niekoľko tých krokov. Prvý je, že teda vláda musí zverejniť výzvu na prihlásenie kandidátov. A musí to urobiť najneskôr štyri mesiace pred uplynutím funkčného obdobia. Potom teda je možnosť sa prihlasovať. Dokonca musí úrad vlády najmenej v jednom denníku celoštátnej periodickej tlače tento, tento inzerát zverejniť. Návrhy kandidátov môžu predkladať aj, v určenej lehote predkladať aj poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, aj vzdelávacie inštitúcie alebo vedecké ustanovizne. Potom teda vláda vyberie, predloží prezidentovi návrh a prezident vymenuje. A to som teraz naozaj iba skrátila. A celý tento dlhý citát sa v pozmeňovacom návrhu od poslanca Michelka skrátil na nasledujúcu vetu, citujem: „Predsedu úradu vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky." Čiže už žiadne inzeráty, žiadne lehoty, žiadne návrhy poslancov, žiadna povinnosť niečo zverejňovať, nie, vláda sa rozhodne. A teda ono je to problematické pri všetkých týchto kontrolných úradoch, je to problematické pri, keď sa to deje, takáto politizácia pri Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou aj pri štatistickom úrade, ale obzvlášť pri tom protimonopolnom úrade treba upozorniť, že vláda tuto narazí nielen na opozíciu a nielen na nejaké ústavné princípy, ale aj na právo Európskej únie, pretože práve protimonopolný úrad je jeden z tých úradov, kde jeho nezávislosť garantuje aj Európska únia alebo teda je to garantované aj v právnych predpisoch Európskej únie. Čiže vidíme veľmi zásadnú politizáciu a vstupovanie práve do a posilňovanie vplyvu vlády práve pri menovaní týchto, týchto úradov.
A ďalší problém vidíme pri niektorých ďalších inštitúciách a predovšetkým sa to týka Slovenskej informačnej služby, čiže budem hovoriť hlavne o nej, kde tá vetička v tom vládnom návrhu je veľmi nenápadná, že medzi ústredné orgány štátnej správy sa pridávajú aj Slovenská informačná služba a niektoré ďalšie. A znie to možno na prepočutie tak naozaj že, ani sa až tak nečudujem tým koaličným poslancom, že si možno nevšimli, že tam sa niečo deje, no len problém je v tom, že postavenie vedúcich zamestnancov ústredných orgánov štátnej správy upravuje aj ústavný zákon, ktorý hovorí o tom, že v rámci, nemám tu teraz ten presný citát, ale, ale poviem to z hlavy mojimi slovami, v rámci delen... keď sa poslanec, zvolený poslanec, ktorý získal mandát, je menovaný na predsedu ústredného orgánu štátnej správy, tak mu ten mandát nezaniká, iba si ho na čas neuplatňuje. Čo v praxi znamená, že rovnako ako je niekto zvolený a potom ide za ministra a keď prestane byť ministrom, lebo napríklad padne vláda, tak vždy má možnosť sa vrátiť do parlamentu, lebo dostal ten mandát od ľudí a tam sa to aj predpokladá, že medzi parlamentom a vládou sú pravidelne výmeny, tak toto by začalo platiť aj na napríklad Slovenskú informačnú službu. Čiže by to politickým stranám veľmi pekne umožnilo vytvoriť aj z tohto naozaj extrémne dôležitého postu trafiku, kde si politik, stranícky politik, ktorý bol zvolený za určenú politickú stranu, má možnosť ísť robiť, ísť na čelo SIS-ky a keď to z nejakého dôvodu už nebude vhodné, tak, tak sa môže vrátiť do parlamentu a zase mať tú ochranu, ktorú majú poslanci, poslanci v parlamente. A ja verím, že ma doplní, sedí tu aj náš bezpečnostný expert pán Spišiak, ja verím, že možno ešte doplní k tomuto, k tomuto detaily, lebo bezpečnosť neni úplne, úplne moja téma, ale myslím, že všetci vnímame, že o akú koncentráciu moci tuto vláda usiluje.
Toto všetko sú podľa nás tie najdôležitejšie časti a najväčšie problémy tejto novely a vrátim sa teda ešte k tomu, čo vláda tvrdí, že čo je to najpodstatnejšie a čím vlastne vláda zdôvodňuje aj tento návrh, aj to, že je to v skrátenom legislatívnom konaní, a to je to, že má vzniknúť ministerstvo športu a cestovného ruchu. A ja naozaj mám rada šport. Myslím si, že podpora športu je nesmierne dôležitá a obzvlášť podpora športu detí. A ja som tu nová v tomto parlamente, tak vám o mne prezradím, že mám dvoch synov školákov, ktorí sú obaja aktívni športovci, obaja sú zapísaní v mládežníckych športových kluboch a je to v našej rodine niečo veľmi dennodenne prítomné a práve preto mi veľmi záleží na tom a som citlivá na to, že šport treba podporovať a obzvlášť treba deti podporovať v tom, aby športovali. A áno, pár z nich sa potom stanú špičkoví profesionáli športovci, ktorí si tiež zaslúžia, zaslúžia štátnu podporu, ale my hlavne potrebujeme tú bázu. Ono ten šport, to je ako taká pyramída, že naozaj iba časť tých najšikovnejších nakoniec si z toho urobí celoživotnú kariéru alebo teda kariéru do určitého veku, väčšinou veď tí športovci to nerobia potom celý život, ale neskôr sa zase môžu stať trénermi, ale my hlavne potrebujeme, aby čo najviac detí športovalo dennodenne, aby v tom videli zmysel, aby mali radosť zo športu. Vieme aj všetky tie súvislosti, ako to súvisí so zdravím, aj tým fyzickým, ale aj tým psychickým. A ja ako matka to vidím, že jednoducho tie deti sú spokojnejšie, keď si cez deň vybili tú energiu niekde na futbale a potom majú aj lepší spánok, aj lepší, lepší metabolizmus.
Čiže áno, podporujme šport, ale majme to prepojené s tým, že šport je aj súčasťou formálneho vzdelávania, alebo teda minimálne toho času, ktorý žiaci trávia v škole počas formálneho vzdelávania, počas vyučovania. To nie je len telesná, to sú aj prestávky, to je možnosť, ako, ako sa zabavia, zabavia medzi hodinami alebo aj počas hodín, aj potom poobedné aktivity, aj voľnočasové aktivity. Súvisí to aj s prevenciou drog napríklad a mnohým, mnohým ďalším. A práve preto to nepovažujem za dobrý nápad, že sa to oddeľuje od toho školstva, pretože ono to spolu veľmi súvisí. A možno keby prišli s tým, že áno, treba posilniť, posilniť sekciu športu, tak, samozrejme, veď dá sa o tom diskutovať. Máme v poslaneckom klube bývalú riaditeľku športu z ministerstva, ktorá by naozaj vedela povedať, že čo fungovalo, čo nefungovalo, ale, žiaľ, to, že vzniká samostatné ministerstvo športu a cestovného ruchu, vnímame ako politickú trafiku, vnímame ako to, že jednoducho SNS chcelo mať, chcelo mať ďalší, ďalšieho ministra vo vláde. A to, čo mi príde na tom také fascinujúce, ešte je, že keď si pozriete ten návrh zákona a doložku vplyvov, tak tá doložka vplyvov tvrdí, že ten zákon nebude mať žiaden dopad na rozpočet.
Tak pokiaľ nebude mať žiaden dopad na rozpočet a iba sa delimituje to, čo už teraz fungovalo na ministerstve školstva, tak potom v tom naozaj nevidíme žiaden význam. A teda buď je to iba zbytočný krok, alebo vláda nepriznáva, že koľko to vlastne bude stáť, alebo je to celé iba také akoby personálne čachre-machre, ktoré ale zároveň prepašovali do skráteného legislatívneho konania ďalšie kroky, ktoré, ako som hovorila, vedú k politizácii štátnej správy, oslabujú nezávislosť kontrolných úradov a oslabujú tú pozíciu tých naozaj profesionálnych vysokých štátnych úradníkov, ktorí by mali byť čo najviac nezávislí od štátnej moci.
Budeme ako poslanecký klub predkladať aj niekoľko pozmeňovákov, najradšej by sme boli, keby sa celá novela stiahla, ale keďže to nebude možné, teda bolo by možné, ale keďže to nemôžeme my iniciovať, tak predložíme aj pozmeňováky, ktoré sa týkajú vypusteniu všetkých sporných článkov, ktoré považujeme za sporné, ale aj pozmeňovák, ktorý to rozdelí a možno si naozaj niekto z vládnej koalície povie, že no dobre, tak aspoň ten štatistický úrad alebo aspoň to ÚRSO môžme, vypustenie týchto článkov môžme podporiť, ale teda tie pozmeňováky prídu v ďalších vystúpeniach za náš klub. My, samozrejme, tento návrh nepodporíme a možno aspoň po tejto rozprave už naozaj každému aj v tejto Národnej rade, aj vo verejnosti bude jasné, že čo sú skutočné zámery tejto novely.
Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)
