Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ja veľmi podpisujem to, čo práve povedal môj predrečník. My sme veď k tomuto, keď už som členka gestorského výboru, tak sme k tomuto zákonu už dvakrát sedeli a dvakrát teda sme si vypočuli, ako potrebujeme podporovať šport a cestovný ruch, a to je teda tá argumentácia vlády, prečo to predkladá, dokonca prečo to predkladá v skrátenom legislatívnom konaní, pričom vidíme, že veľká časť tej novely, a ja si myslím, že podstatná časť tej novely je o niečom úplne inom a je o zásadných zásahoch do nezávislosti mnohých úradov štátnej správy a bude viesť k politizácii.
A ja sa priznám, ja sa vyslovene teším na túto rozpravu, aj keď to bude veľa, znovu niekoľko desiatok hodín, ktoré nad týmto návrhom strávime, ale myslím si, že je to naozaj podstatné, a až je to škoda, že teda sa o ňom diskutuje iba v parlamente a verejnosť nemala, nemala viac príležitostí sa k nemu vyjadriť.
Ale ja mám aj konkrétnu otázku. Mňa by teda naozaj zaujímalo, aké je to zdôvodnenie vlády a koalície, že na jednej strane najprv predložili, že teda štyrom orgánom štátnej správy, najprv ich zaraďujú do, medzi ústredné orgány štátnej správy, a teraz teda prišiel pozmeňujúci návrh od pána poslanca, že dva z nich, Kanceláriu prezidenta a Kanceláriu Národnej rady tam predsa len nezaraďujú, a ani v jednom z tých dokumentov, teda ani v dôvodovej správe vládneho návrhu, ani tuto v dôvodovej správe sa nedozvedáme, že čo teda je ten váš, to vaše oficiálne zdôvodnenie, prečo najprv ste to navrhli a potom teda pri niektorých to predsa len sťahujete.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne všetkým. Ďakujem za tie bohaté reakcie, tak som rada, že minimálne v krídle opozície to... nájdeme, myslím, že veľmi veľa zhodných bodov. Až tak veľmi nám to nepomôže v tomto, v tomto volebnom období, ale, ale teší ma, že na mnohých veciach sa zhodneme.
Ďakujem teda pánovi ministrovi financií, že tu sedel, ja by som, samozrejme, bola najradšej, keby on sa ako predkladateľ, keby ste sa vyjadrili k tým veciam, ktoré tu odzneli. Ak nie na tomto fóre, tak, tak možno zase na ďalších fórach bude príležitosť o tom diskutovať. (Reakcie z pléna.) Stále by ste mali tú možnosť (povedané so smiechom), lebo toto naozaj nie je len o nejakých akoby straníckych, straníckych spojenectvách alebo rozdieloch, ale, ale je to o tom, že čo chceme, kam chceme smerovať túto krajinu a kto kde vidí tie skutočné priority, lebo ako odznelo, tých peňazí, samozrejme, nie je dosť pre všetkých, ale je to obrovský rozdiel, že či sa rozplytvajú alebo či by si sa naozaj investovali do budúcnosti na... našich detí, našej, našej krajiny.
Dobre, ďakujem pekne všetkým. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dobrý večer všetkým.
Je pre mňa veľká česť, že môžem ako posledná vystúpiť v tejto naozaj veľmi, veľmi dôležitej rozprave, a je jedna vec, v ktorej by sme sa asi, asi v nejakej miere alebo v nejakej podobe zhodli s vládou, a to je to, že rozpočet je vždy nejaká otázka kompromisu. Ako každý by si asi prial dať peniaze na všetko, ale my chápeme, že peniaze na všetko nie sú, a keďže žijeme ekonomicky ťažké časy, tak vláda k tomu mohla pristúpiť aj tak, že by naozaj povedala, že budú iba škrtať a iba dbať na znižovanie deficitu. Ale nie, vláda sa rozhodla, že chce – citujem – „zachovať prvky silného sociálneho štátu“, tak ako to rád hovorí predseda vlády, a čiže vidíme tu taký zvláštny kompromis, že áno, niekde sa pýtajú peniaze navyše, ale niekde sa tých peňazí rozdáva a ide teda rozdávať naozaj veľa.
A považujem za veľké nešťastie pre túto krajinu, že aké priority si teda vláda stanovila. Na to by som sa chcela v rozprave zamerať, že na čo vláda ide dávať peniaze, a hlavne teda na čo vláda nejde dávať peniaze, alebo nie v takej miere. Ono už o tom hovorili moji predrečníci, čiže budem len to tak akoby stručne zhrniem tie najdôležitejšie body.
Prvé v tom zozname toho, na čo ide, idú peniaze, sú plošné dotácie na energie. Neprihliada sa na to, že či si to tá domácnosť môže dovoliť, neprihliada sa na to, že či tam vykurujú bazén, alebo nabíjajú elektroautá, plošná dotácia, ktorá je neadresná, ktorá odhadom nás bude stáť vyše miliardu eur a ktorá je okrem toho aj absolútne neekologická, a teda nemyslí na budúcnosť nielen v tom fiškálnom, ale, ale aj v tom, že vôbec nemotivuje ľudí k šetreniu.
Druhý bod už len veľmi stručne, o tom tu veľa hovorili tiež moji kolegovia. Príspevok na hypotéky a to, ako tu prispievame ľuďom nie tým, ktorí sú najviac sociálne odkázaní, ale tým, ktorí si mohli dovoliť zobrať hypotéky, a teraz keď im na to štát prispeje, tak veľká časť tých peňazí pravdepodobne skončí vo vreckách tých bánk, čiže nemyslí sa na tých najslabších.
No a potom priorita tejto vlády, predvolebné sľuby ohľadom dôchodcov. Znovu, ide sa prispievať všetkým, a tento krok nás bude stáť 440 mil. eur, lebo to bola politická priorita, predvolebný sľub o tom, týchto voličov chceli, chceli osloviť.
Lenže tieto priority vôbec nezodpovedajú tomu, kto sú tie naozaj sociálne najohrozenejšie skupiny v tejto krajine. Keby to aspoň platilo, že naozaj je to sociálna vláda, ktorá myslí na tých sociálne najslabších, ale nie, keď sa pozrieme na štatistiky ohľadom toho, kto je na Slovensku ohrozený chudobou, tak sú to predovšetkým deti. Každé šieste dieťa žije v chudobe, teda v domácnosti, ktorá vzhľadom na svoj príjem je pod hranicou chudoby. Najviac ohrozené chudobou sú neúplné rodiny s dieťaťom. Takmer polovica z nich je ohrozená chudobou.
Druhá skupina najohrozenejšia chudobou sú rodiny, ktoré majú tri a viac detí. Pre týchto žiadne konkrétne adresné opatrenie v tých veľkých investičných balíkoch nenájdeme. A áno, tretia skupina sú dôchodcovia, ale tiež nie všetci, ale tí, ktorí žijú sami. Čiže znovu, dalo sa pozerať na to adresne. Ja keď som študovala verejnú politiku pred pätnástimi rokmi, to bola jedna poučka, jedna z tých základných, ktoré nás učili, adresnosť verejných politík.
Pozrieme sa teda na to, že čo, žiaľ, nie sú priority tejto vlády, napriek tomu, že sú to naozaj také tie skutočné dlhodobé problémy na Slovensku. To, že nám tu úplne absentuje sieť jaslí a máme absolútny nedostatok materských škôl, čo zase podporuje to, že sú mladé rodiny ohrozené chudobou, pretože ako môžu ísť obaja rodičia pracovať, ak tam vôbec sú obaja rodičia, keď to dieťa nemajú kde nechať. Mnohé problémy v zdravotníctve, o tomto sa tu už naozaj veľa, veľa hovorilo, lenže deti, žiaľ, nemajú možnosť voliť, čo možno tiež je jeden z tých dôvodov, prečo očividne sa nedostali do priorít tejto vlády. A ja teda veľmi pozorne sledujem všetky kroky a informácie od ministerstva školstva, keďže to je téma, ktorej sa najviac venujem, a teda som zachytila aj to ako minister školstva sa teraz chválil, že chce rozpočet školstva, navýši ho podľa jeho výpočtov o 600 mil. eur, ešte zajtra na, na výbore sa budeme na to detailnejšie pýtať, čo všetko v tej sume je, a veď tešíme sa za každé euro navyše do školstva, ale opäť tu zdôrazním, že je to o približne o polovicu menej ako napr. to, čo vláda vyčlenila na tú už spomínanú aj neadresnú, aj neekologickú dotáciu na energie. Čiže vidíme ten obrovský nepomer v tom, že či vláda myslí na nejaké akoby rýchle zaplátanie určitého problému alebo či vláda... alebo kiež by tá vláda viacej myslela na tú budúcnosť.
A je tu ešte jeden z takých dlhodobých problémov a dôležitých aspektov, zo Slovenska ročne odchádza desaťtisíce ľudí a je tiež istá vizitka tejto krajiny. Každý piaty slovenský vysokoškolák študuje v zahraničí. Je to vyše 30-tisíc našich mladých ľudí, tých, ktorí v školskom ponímaní, tých najšikovnejších, ktorí išli na vysoké školy, ale odišli do zahraničia a veľká časť z nich sa sem už nikdy nevráti žiť.
A netýka sa to len študentov. Okolo 20-tisíc žien odchádza zo Slovenska, aby pracovali ako opatrovateľky v zahraničí, napr. v Rakúsku, čo zase má obrovský dopad aj na tie rodiny, aj na tie deti, ktoré tu zostávajú bez, bez jedného z rodičov. A my chceme, aby sa títo ľudia vracali na Slovensko. My chceme, aby títo ľudia videli svoju budúcnosť tu a mali nejaké podmienky tu, a ideálne chceme, aby sa vrátili teraz, kým sú ekonomicky aktívni, nie až na ten dôchodok, ktorý teda medzičasom aj tak, aj tak už nebude z čoho vyplácať, ale na to, aby mali chuť sa vrátiť, tak tu potrebujú vidieť atmosféru, ktorá je pre nich prijateľná, ktorá im dáva zmysel, pre ktorú majú chuť sa tu vrátiť. A keď sa pozrieme na to akú atmosféru v krajine stihla spôsobiť táto vláda, že tu už máme teraz protesty, kde pätnásť-, dokopy možno 20-tisíc ľudí na celom Slovensku vychádza do ulíc, lebo vnímame, že sa nám tu rozpadá právny štát a demokracia priamo pred očami, že sa tu peniaze dávajú nezmyselne, nesystémovo iba na niektoré čiastky, ale nie s ohľadom naozaj na budúcnosť tejto krajiny, tak teda mám veľké obavy, že či títo ľudia budú mať záujem prísť ešte a žiť tu na Slovensku.
Takže, samozrejme, za nás, my tento návrh nepodporíme. A snáď z tejto dlhej rozpravy si možno aspoň do budúcnosti aj vláda, aj koalícia zobrala niečo k srdcu.
Ďakujem vám pekne všetkým. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Je pomerne náročné takto asi po dvoj- či trojhodinovej pauze, kedy sme mali úplne iný program, sa vrátiť, ale ďakujem teda kolegyni Natálii za jej príspevok.
Myslím si, že, že otvorila viaceré dôležité témy, a veď dostaneme sa aj k športu konkrétne, keď v tom ďalšom kole, keď sa dostaneme ku kompetenčnému zákonu, ale myslím, že ako tu už opakovane odznelo, že naozaj je škoda, že pri tomto zákone, ktorý sa týka štátneho rozpočtu, ktorý hovorí o konsolidácii, takže na jednej strane sa dáva na veci, ktoré naozaj sú neekonomicky neekologické. Už tu opakovane bolo aj o neadresnej, neadresných príspe... neadresných príspevkoch k energiám a nemyslí sa na také dôležité témy, ako je naozaj tie služby pre deti a pre rodiny.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne kolegyni Jurík za toto vystúpenie a za to, že si tu opäť otvorila tie širšie súvislosti, ktoré, samozrejme, s tou, s tou konsolidáciou a s tým rozpočtom súvisia. A aj si teda explicitne pomenovala, že súvisí to aj s kvalitou nášho školstva, nášho vzdelávania, ale aj s témou, ktorá, ktorá, si myslím, že by nás mala ako spoločnosť trápiť ešte viac, ako sa o nej hovorí, a to je práve odchod ľudí zo zahraničia a týka sa to, samozrejme, aj odchodu mladých ľudí. Máme okolo 30-tisíc študentov vysokých škôl, ktorí teda sú naša budúca generácia, ale študujú v zahraničí, a veľká časť z nich sa už nevráti. Ale, samozrejme, sa to týka aj ako tie, tie odchody ľudí zo Slovenska, to nie je iba ten, ten brian drain vysoký vo vzťahu k vysokoškolákom, ale to sú aj ďalšie tisíce alebo desaťtisíce opatrovateliek, ktoré napr. odchádzajú zo Slovenska kvôli tomu, že, že v akých podmienkach by tu žili, tak, tak si chodia zarábať do, do zahraničia a to zase sekundárne má dopad na tie rodiny. Vieme, že máme tu veľké množstvo rodín na Slovensku, kde teda minimálne jeden z rodičov pracuje v zahraničí, a opäť zase to vplýva aj na tie deti, aj na to akú, akú stabilitu majú doma.
Čiže ono to nie je len o tých príspevkoch, teda poplatkoch, o ktorých sme tu včera dlho hovorili, alebo o rodinnom sporení, ale naozaj o tých širších súvislostiach našej spoločnosti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ďakujem za váš príspevok, pán Vašečka. Vy sa zastávate tohto rodinného stavebného sporenia a sami ste aj povedali, že je to teda isté opatrenie štátu, ktoré zvýhodňuje tie tzv. tradičné rodiny, teda dvoch manželov, muža, ženu a maloleté deti. A som rada, že od vás odznelo aj to, že keby sa o zmene tohto, tohto opatrenia rokovalo, tak ste ochotný a otvorený v diskusii pripustiť, že je to nejakým spôsobom diskriminačné a že treba myslieť aj na iné formy rodiny, lebo ja sa na to pozerám hlavne z pohľadu práva dieťaťa a deti si naozaj nevyberajú, že do akej, do akej rodiny sa narodili a či ich rodičia sú zosobášení, či mohli byť zosobášení, či sú tam dvaja rodičia, alebo iba jeden, či ich vychovávajú starí rodičia a podobne. Čiže viem, že v tejto rozprave tá otázka znie, že či sa to úplne zruší, alebo nie. Ale verím, že aj pri podobných otázkach, že vždy tu bude prebiehať debata o tom, že nepodporujeme iba tie takzvané tradičné rodiny, ale pozeráme sa na práva dieťaťa, nech je vychovávané v akejkoľvek rodine.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ono diskutujeme tu o tých poplatkoch a môžme sa baviť, že čo má akú výšku a čo je nakoľko oprávnené, ale ja by som chcela našu pozornosť znovu upriamiť na to, že, že kam tie peniaze, ktoré teda od ľudí a tie povedzme zarobené peniaze, ktoré z našich peňaženiek putujú štátu, že čo potom štát s tými peniazmi urobí a čo štát tým ľuďom spätne znovu ponúkne. Lebo keby to aspoň bolo tak, že áno, štát si rôznymi cestami cez poplatky, cez dane, cez, cez rôzne cesty vyberie viacej peňazí od ľudí, ale na to, aby im naozaj zabezpečil lepšie služby, na to, aby naozaj dohliadol na to, že tí najzraniteľnejší v našej spoločnosti dostanú lepšiu ochranu, lebo to sú také tie hlavné funkcie toho štátu. Jednoducho to je to, čo snáď si nemajú ľudia platiť samostatne, ale má im to zabezpečovať ten štát a na čo sa všetci skladáme.
Keby tie peniaze naozaj išli na to a už to tu veľakrát odznelo, na lepšie služby v školstve, na lepšie služby v zdravotníctve, na väčšiu dostupnosť, tak by som tam aspoň videla ten význam. Ale tuto nielenže tie peniaze tým ľuďom vezme, ale rozdelí ich úplne neadresným, neefektívnym, neekologickým spôsobom na energie, rozdelí im, dôchodcom, bez toho, aby rozlišoval tiež, že ktorí dôchodcovia naozaj to potrebujú a ktorí nie. Rozdelí to na pomoc s hypotékami, kde veľká časť tých peňazí vlastne skončí v rukách tých bánk a zase tí, ktorí to nedostanú späť, sú občania, ktorí si zaslúžia lepšie služby.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne a ďakujem aj za ten príspevok zameraný na, na zdravotníctvo. Ono niekedy sa zdá pri tých debatách o rozpočte, že je to taká, trochu taký medzigeneračný boj, že, že kto si viacej ukrojí, ale myslím, že práve pri tom zdravotníctve by mala byť zhoda na tom, že to je niečo, čo sa naozaj týka absolútne, absolútne celej populácie a práve aj tá kvalita zdravotníctva nesmierne ovplyvňuje akoby celkovú, celkovú atmosféru v krajine a vidíme aj na Slovensku taký začarovaný kruh toho, že máme veľké množstvo lekárov a absolventov medicíny, ktorí nám odchádzajú do zahraničia, buď rovno teda odchádzajú študovať v zahraničí alebo odchádzajú po skončení štúdia. Tých študentov, ktorí študujú medicínu na Slovensku a pochádzajú zo zahraničia, tak tí si to tu odštudujú, nechajú tu nejaké peniaze, ale nemáme žiadne integračné nástroje na to, aby sme sa snažili ich tu udržať a čiže na jednej strane nám odchádza lekársky personál a na druhej strane práve aj tá nekvalita toho zdravotníctva prispieva k tomu, že odchádzajú ďalší a ďalší ľudia. Ja som tu už spomínala to množstvo mladých rodín, ktoré, ktoré odchádzajú do zahraničia, alebo mladí ľudia, ktorí si v zahraničí zakladajú rodiny, a viem aj akoby z konkrétnych rozhovorov, aj z výskumov, že práve aj toto, že či budú mať pre svoje deti kvalitnú zdravotnú starostlivosť, je jedna z tých vecí, ktoré zvažujú pri tom, či sa vôbec vrátiť, vrátiť žiť na Slovensko, a to zase súvisí potom aj, aj s tými dôchodcami, že či žijú niekde osamelí a síce dostali príspevok, ale ich rodiny sú ďaleko, alebo že či tá kvalita sa celkovo zlepšuje v krajine.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Odznelo tu v roz... teda vo vystúpení pána kolegu, že sme najviac ohrození ako krajina starnutím obyvateľstva a ja teda nie som odborníčka na dôchodky, ale dlhodobo sa venujem školstvu a preto by som sa chcela zamerať na to, že prečo sme ako krajina najviac ohrození starnutím obyvateľstva alebo teda patríme medzi krajiny s najnižšou pôrodnosťou. A nielen to, že máme nízku pôrodnosť, ale okrem toho veľmi veľa mladých rodín nám odchádza do zahraničia alebo mladých ľudí odchádza do zahraničia, tam majú deti a už sa s nimi nikdy nevrátia žiť na Slovensko.
A spísala som si tu len niekoľko takých dôvodov, prečo je tomu tak. A ten hlavný je, že nám nefungujú služby pre rodiny. Nefungujú nám služby pre deti. A presne to sú tie oblasti, na ktorý, žiaľ, ani tento rozpočet moc nemyslí. Nemáme takmer žiadnu sieť funkčných jaslí na Slovensku. Máme nedostatok miest v škôlkach. Ak sa nejakej rodine náhodou narodí dieťa so zdravotným znevýhodnením, tak má obrovský problém vôbec ho umiestniť do nejakej školy, väčšinou sú tie rodiny tlačené do toho, aby ešte dlhšie zostali s tým dieťaťom doma, lebo pre nich nie sú služby.
Nefunguje nám zdravotníctvo, o tomto tu už viacerí kolegovia hovorili. Nefunguje nám pôrodníctvo tak, aby ženy boli motivované sa po prvom pôrode, ešte raz teda byť ochotné sa vrátiť do pôrodnice. Mnoho žien odchádzajú traumatizované a neveríme ako štát, ako spoločnosť kvalite škôl. A ono toto všetko sú veci, za ktoré tento štát nejakým spôsobom zodpovedá a ktoré prispieva aj k stavu tej spoločnosti, a, žiaľ, teda neocitli sa medzi prioritami pre túto vládu, ani pre tento rozpočet.
Ďakujem.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec Dostál.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Pán poslanec Krátky, veľmi dobré vystúpenie. Je škoda len, že tu nebola prítomná pani poslankyňa Vaľová a dúfam, že si to vypočuje aspoň zo záznamu, lebo ona veľmi často argumentuje tým, že, aké, ak, lebo hovorím o tom, pán poslanec Krátky, keby ste tu boli, pani poslankyňa, tak by ste vedeli, že reagujem na to, čo hovoril pán poslanec Krátky. (Potlesk.)
Pán poslanec Krátky hovoril o tom, aký má význam II. pilier, ktorý je tu neustále spochybňovaný zo strany vlád SMER-u aj zo strany poslancov SMER-u. Veď sa prihláste do rozpravy, pani poslankyňa, ak máte potrebu, potrebu rozprávať. Lebo on, on to hovoril, ako keby to hovoril vám, lebo reagoval v podstate na to, čo aj vy ste hovorili o II. pilieri. Vy tu hovoríte, že II. pilier aký je slabý, aký je nevýnosný, pritom väčšina problémov II. piliera je spôsobená vašou politikou, vašimi zásahmi do II. piliera, znižovaním príspevku, ktorý si sporitelia odvádzajú do II. piliera, obmedzovaním možností, možnosti podnikania v II. pilieri, menením podmienok, za ktorých sa investuje v II. pilieri a vyháňaním sporiteľov z II. piliera naspäť do I. piliera.
Tak jasné, keď sa to takto všetko spraví, tak potom ani tie výnosy, tie výnosy nie sú dostatočné. Teraz idete spraviť niečo podobné. Teraz idete opäť znížiť príspevky do II. piliera. Keď sa tu o pár rokov budeme baviť, tak budete hovoriť, že no ale pozrite sa, aký je ten I. pilier oveľa výnosnejší ako, ako II. pilier, ako sa viac ľuďom oplatí. Ale veď presne o tom to je, že dlhodobá udržateľnosť. Veď II. pilier rieši problém udržateľnosti dôchodkového systému, ktorý je najzásadnejšou vecou z hľadiska celej dlhodobej udržateľnosti verejných financií, čo je náš najväčší problém ohľadom verejných... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem a ďakujem aj za vaše vystúpenie, pán minister. Ja by som si len dovolila hlavne jednu takú poznámku, že znovu sme si tu vypočuli útoky na predošlú vládu a znovu sme tu svedkami toho, že vaše vlastné návrhy obhajujete tým ako vláda, že čo všetko nefungovalo predtým a naozaj toto je argumentácia, ktorá teda nepomôže ani kvalite tejto rozpravy, ani, ani tejto krajine. Konkrétne ja hovorím za poslanecký klub, ktorý sme tu neboli v predchádzajúcom volebnom období, a naozaj sa snažíme priniesť vecné návrhy aj vecnú kritiku, a keď sa pýtate, že kde chceme, kde chceme šetriť, tak my teda momentálne nie sme vláda, ktorá by sa mala nejako dohodnúť, ale myslím si, že, konkrétne za náš klub, že naozaj tu odznelo viacero akoby veľmi konkrétnych vecí, a to sa týka aj neadresnej pomoci na energie, aj neadresnému vianočnému príspevku pre dôchodcov, že hovorili sme tu vecné argumenty a to, že áno, aj predošlá vláda možno robila chyby, to neznamená, že tento váš návrh je hodný podpory. Ďakujem.