Videokanál poslanca

Ďakujem kolegovi Hargašovi za, za veľmi trefné vystúpenie a my sa tu bavíme ale o takých veciach, ako je nejaká zodpovednosť voči voličom, ako je verejný záujem, ako je nejaká reprezentácia a ja by som aj chcela zdôrazniť, že tu naozaj nikto nespochybňuje legitimitu výsledku demokratických volieb, ani nikto nespochybňuje legitimitu tejto vlády, ale aj to, že niekto vyhrá voľby, neznamená, že môže všetko. A mám pocit, že my tu tak dookola hovoríme niektoré pojmy, ako keby naozaj to bolo z nejakého rozprávkového sveta, že demokracia, verejný záujem, právny štát, že to tak, mám pocit, obrazne ako by sme tu akože hádzali hrach o stenu a ako keby to už vlastne ani nikto nebral vážne a naozaj, čoskoro nás čakajú prezidentské voľby, máme tu dvoch významných predstaviteľov tejto koalície, dvoch predsedov koaličných strán, ktorí sa budú uchádzať o tento post, a samozrejmé, že akokoľvek tie demokratické voľby dopadnú, budeme rešpektovať rozhodnutie voličov a voličiek, ale veľmi by som si tak priala, aby aj akoby ľudia v tejto krajine nestratili, úplne nerezignovali na také veci, ako je, že politici majú primárne dbať na verejný záujem, že to nie je nejaká rozprávka z Alice v krajine zázrakov. Nie. Volení predstavitelia a predstaviteľky, politici, prezident, prezidentka majú právo primárne dodržiavať zákon a dbať na verejný záujem. A prosím, nezabúdajme na to, ani keď diskutujeme o Trestnom zákone, ani v žiadnych nadchádzajúcich voľbách.
Ďakujem pekne.

Ďakujem kolegyni Marcinkovej za vystúpenie, v ktorom prepojila tému, o ktorej predmet, ktorá je predmetom rozpravy, s veľmi aktuálnou témou, a to je správa o reedukačných centrách, ktorú vydala Generálna prokuratúra. Ja som tiež bola včera na zasadnutí mimoriadneho sociálneho výboru, kde aj za prítomnosti generálneho prokurátora, prokurátora dve hodiny večer sme sa tomu venovali a myslím si, že je veľmi príznačné, to, čo, to, čo odznelo aj tuto v rozprave, že to, že my sme tu poslanci a poslankyne alebo niektorí vládni predstavitelia, neznamená, že my sme tu na to, aby sme sa zasadzovali za naše osobné práva. Ale my sme tu volení predstavitelia, ktorí majú mať na pamäti a na svedomí potreby všetkých ľudí v tejto krajine. A napríklad deti v reedukačných centrách, čo sú naozaj často deti, ktoré pochádzajú z tých najťažších aj sociálnych podmienok vo veľmi ťažkých životných situáciách, kebyže sa my v takej životnej situácii ocitneme, tak asi tiež skon... skončíme v nejakom, v nejakom type centra. Toto nie sú ľudia, ktorí majú tú moc nejakým spôsobom hovoriť sami za seba, a práve preto a o to viac by sme aj my všetci mali aj na takéto citlivé skupiny obyvateľstva myslieť. My by sme tu mali byť tí, ktorí budú za nich uvažovať nad tými riešeniami. Lebo my tu máme ten čas, my tu máme tú moc, my by sme mali hľadať spôsoby, ako im zlepšovať život a nie hľadať spôsoby, ako zlepšovať život sami sebe. A to je, žiaľ, to, čo vláda týmto návrhom robí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za všetky reakcie a skúsim za tie dve minúty reagovať aspoň na troch z vás, čo mi príde veľmi dôležité, čo odznelo.
Prvé je na kolegyňu Škopovú. Ja vám veľmi pekne ďakujem, že ste upozornili na to stanovisko Úradu špeciálnej prokuratúry. Nevedela som o tom, dohľadala som si to teraz a verím, že aj ďalší kolegovia sa k tomu vrátia ešte vo svojich rozpravách, keďže Úrad špeciálnej prokuratúry vydal stanovisko, že na základe tejto novely až 30 % prípadov, ktoré teraz majú na stole, by bolo premlčaných. To mi príde ako len ďalší dôkaz všetkého, čo tu hovoríme, ale jeden z tých naozaj veľmi silných faktických argumentov, takže ďakujem, že ste nás na to upozornili.
Druhé. Ďakujem kolegyni Mesterovej za vetu, ktorá si myslím, že je naozaj dôležitá a preto si ju dovolím zopakovať. Nikto a hlavne nikto z vládnej koalície po celej tejto rozprave nemôže povedať, že nevedel, za čo hlasuje. Každá jedna ruka, ktorá tuto pôjde hore, alebo prst, ktorý stlačí zelené tlačítko, tak sa bude o tomto hlasovať, tak budú vedieť, za čo hlasujú a budú vedieť, že hazardujú s bezpečnosťou v tejto krajine. Tak minimálne aby si toho boli vedomí, že im to budeme aj takto pripomínať.
A budem ešte reagovať na kolegu Hargaša, ktorý hovoril zodpovednosti nás ako volených zástupcov ľudu voči našim, našim voličom a mňa sem napríklad poslalo asi, asi 18-tisíc ľudí, ktorí teda dali dôveru vyslovene môjmu menu a určite nečakali, že sa tu budem týždne zaoberať Trestným zákonom, lebo som to nikdy predtým nerobila. Iste čakali, že skôr sa budem venovať školstvu, ale verím, že čakali, že budem stáť na strane ľudských práv a právneho štátu a verím, že toto aj napĺňam.
Ďakujem všet... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Dobrý deň, ďakujem pekne za slovo.
Vážení kolegovia a kolegyne, a ktokoľvek, kto sleduje v súčasnosti rozpravu v Národnej rade Slovenskej republiky, momentálne sa nachádzame v rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu k novele Trestného zákona. A skrátené legislatívne konanie je taký mimoriadny prostriedok, teda podľa rokovacieho poriadku, mimoriadny prostriedok, ktorý vláda môže použiť za mimoriadnych okolností. Tie mimoriadne okolnosti by sa mali týkať ochrany ľudských práv, ochrany bezpečnosti, alebo ochrany hospodárstva.
A už opakovane v tejto diskusii aj mnohými rečníkmi z opozície, aj priamo pani prezidentkou bolo poukázané na to, že tento zákon by vôbec nemal byť predložený do skráteného legislatívneho konania, pretože nespĺňa žiadne takéto mimoriadne podmienky. Čiže to je prvý hlavný bod, že sme hlboko presvedčení, že nie, tento zákon by nemal prejsť, teda nemalo by byť odhlasované, že tento zákon môže ísť skrátene. Ale ako sme to tu videli už opakovane, vláda a vládna koalícia na to veľmi nedbá a pravdepodobne si to presadia tak či tak. A je však dôležité zamyslieť sa nad tým, že prečo to teda predkladajú a prečo to potrebujú predložiť tak rýchlo.
Ja som študovala verejnú politiku o tom, ako teda majú fungovať, má fungovať štát, ako majú fungovať verejné politiky, tak, aby boli naozaj v prospech verejného záujmu a tam sme mali takú základnú poučku, že verejné politiky vznikajú v určitom cykle. A ten cyklus má štyri fázy. Tá prvá fáza je, že sa pomenuje nejaký spoločenský problém. Druhá fáza je hľadanie riešení. Keď vieme, aký je problém, tak potom môžeme uvažovať nad tým, že akými spôsobmi prispieť k odstráneniu toho problému. Potom sa tie jednotlivé riešenia zvážia, z jednej, z druhej strany, rôzni aktéri sa k tomu vyjadria, potom sa teda to riešenie implementuje do praxe a následne by mala byť tá fáza vyhodnotenia, kde sa zhodnotí, že či to dané riešenie, ktoré bolo vybraté a implementované, naozaj prispelo k nejakému odstráneniu alebo k zmierneniu toho spoločenského problému. A potom môže ten cyklus začať znovu, lebo asi za žiadnych okolností nenastolíme úplne dokonalý svet a idylku pre všetkých, že potom sa znovu dá zamyslieť nad tým, že aké sú aktuálne spoločenské problémy a aké riešenia pre ne musíme nájsť.
A tá fáza toho pomenovania spoločenského problému je aj preto taká dôležitá, aby sme to potom mohli vyhodnotiť, aby sme mohli spätne teda povedať: bolo to dobré riešenie? Prispelo to riešenie k odstráneniu nejakého problému? Lenže v tomto prípade my sa nedozvedáme, prečo vláda tento návrh predkladá. Nielenže sa nedozvedáme, prečo ho predkladá tak urýchlene, ale vlastne sa vôbec nedozvedáme, prečo ho predkladá, pretože všetky kvázi argumenty a zdôvodnenia, ktoré nám predniesli, nie sú pravdivé a boli opakovane rôznymi aktérmi vrátane tuto opozície vrátane prezidentky vrátane prokurátorov vrátane Európskej komisie, všetkými boli vyvrátené, že jednoducho nie sú pravdivé.
Vláda tvrdí, že potrebuje transponovať smernice Európskej únie, Európskej komisie. Samotná Európska komisia povedala nie, nerobíte to dobre. V skutočnosti to s tým vôbec nesúvisí. Hovoria o humanizácii trestov, o tom, že preberajú nejaké vzory zo zahraničia. Nie. Pani prezidentka veľmi jasne ukázala, ako to funguje v Rakúsku, v Nemecku, v Českej republike, v krajinách, z ktorých by sme si možno mohli v mnohých ohľadoch brať príklad, ale ani tam to nefunguje tak, ako to navrhujú. Hovoria, že musia zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, lebo zasahuje do ľudských práv, lebo párkrát pochybili. Každá inštitúcia párkrát pochybí. Tento parlament koľkokrát pochybil, súdy koľkokrát pochybia. To neni argument na to, aby sme nejakú celú inštitúciu, ktorá rieši vyše tisíc prípadov, v súčasnosti aby sme ju celú zrušili. Jednoducho žiaden z týchto argumentov neobstojí.
A tak sa môžme len znovu dookola pýtať, že prečo je to teda pre vládu také dôležité a naozaj jediné vysvetlenie, ktoré dáva zmysel, akurát ho, samozrejme, vládna koalícia nemôže povedať na rovinu, je, že potrebujú zamedziť vyšetrovaniu káuz SMER-u a potrebujú ochrániť svojich ľudí. A to je naozaj desivé? Ako to sme tu potom naozaj, sa podobáme na mafiánsky štát a naozaj máme dôvody toto celé volať mafiánsky balíček.
Ja si, väčšinou sa snažím byť dosť vecná, ale dovolím si odcitovať jednu správu, ktorá mi prišla, myslím, že včera večer po protestoch. Písala mi jedna pani: "Sledujem schôdzu", možno aj teraz práve sleduje, "a som pobúrená, ustráchaná z toho, čo chystajú na nás, obyčajných, čestných ľudí. Prosím vás na kolenách, pripomínajte a apelujte na celý parlament, že treba ochraňovať poctivých, čestných a slušných ľudí. Čo mňa je do všelijakých gaunerov, kmínov, zlodejskej bandy, ktorí celý život ohrozujú slušných ľudí? Zakaždým začnite, že vy obhajujete poctivých ľudí, alebo tých zlodejov vyzvite, aby išli najskôr kradnúť smerákov a im podobných a nás, čo ich nevolili, nech nechajú na pokoji. Ja sa ich bojím." A myslím si, že táto pani neni sama momentálne v tejto atmosfére na Slovensku, že ľudia sa úprimne boja. A úprimne sa boja toho, že tu narastie kriminalita, úprimne sa boja toho, že niekto im ukradne auto alebo vykradne byt a nedočkajú sa spravodlivosti a úprimne sa boja tej atmosféry, ktorá tu je, keď vláda, a je to legitímna vláda, ktorá bola legitímne zvolená, ale následne po tom zvolení zneužíva zákon a na úkor bezpečnosti v tejto krajine presadzuje svoje vlastné egoistické záujmy. A v tej správe o tej pani, nebudem ju menovať, ona hovorila o čestných, slušných, dobrých ľuďoch. Ja si nemyslím, že ľudia sa delia na dobrý alebo zlých, ale som presvedčená, že činy, konanie sa môže deliť na dobré alebo zlé. A keď už by sme sa nezhodli na slovíčkach dobré alebo zlé, to je možno také moc absolutistické ako z rozprávky, tak minimálne sa konanie delí na zákonné a nezákonné. A keď už niekto sa koná, keď už niekto sa rozhodne konať nezákonne, tak keď už nič iné, by aspoň mal vedieť prijať zodpovednosť a mali sme pokus včera odvolať predsedu Dan... podpredsedu Danka, predsedu strany, podpredsedu parlamentu, a teda týmto mu vytvoriť priestor, aby prijal zodpovednosť za to, že sa správal nezákonne pri dopravnej nehode. A keď už aspoň tí ľudia nepreberajú zodpovednosť, tak aspoň by mal fungovať štát, ktorý ich donúti k tomu, že preberú zodpovednosť. Ale my tu máme štát, ktorý vedú ľudia, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou konali nezákonne a teraz idú ohýbať zákon z pozície moci na to, aby si tú beztrestnosť zabezpečili, a to je naozaj nehorázne.
A myslím si, alebo tak ako som povedala, že ľudia sa nedelia na dobrých alebo zlých, ale sú to tie činy a verím, že aj v tejto koalícii sedí veľa ľudí, ktorí by si priali, aby jednoducho tento štát fungoval lepšie, ktorí do politiky vstupovali s nejakými, s nejakými ideálmi, a som hlboko presvedčená, že hlasovať za tento Trestný zákon, za to, že je nasilu predložený do skráteného legislatívneho konania, za to, že bude ohrozovať bezpečnosť v tejto krajine, jednoducho nie je dobrý krok pre našu krajinu. A viem, že sa to asi nestane, ale napriek tomu vyzývam túto vládu, aby to stiahla, vyzývam poslancov, aby za toto nehlasovali, pretože tým pomáhajú nezákonnému konaniu a ohrozujú, hazardujú s bezpečnosťou v tejto krajine a je tu veľa čestných ľudí, ktorí majú z toho strach.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem kolegyni Natálii Nash za, za naozaj vynikajúce vystúpenie a jedna z vecí, ktorej si sa dotkla hneď na začiatku svojho príhovoru, boli zahraničné vzťahy a toho, že, a to, že tá táto novela, o ktorej tu diskutujeme, je predmetom aj kritiky zo zahraničia a opakovane počujeme zo, zo strany vlády ako to tak zhadzujú, ako to považuje za niečo nepodstatné, ako to považujú dokonca za nejaký útok na, na suverenitu Slovenska. A tu by som chcela zdôrazniť, že my nie sme ostrov sám o sebe ako Slovenská republika. Samozrejme, že sme suverénna krajina, ale je pre nás nesmierne dôležité, aké vzťahy máme v zahraničí, a hlavne s našimi zahraničnými partnermi. A či sa to týka bezpečnosti, kde si treba uvedomiť, že to, že tu nemáme ruské vojská je aj vďaka tomu, že sme členmi NATO, na rozdiel od úbohej Ukrajiny, či sa to týka investícií, keďže obrovské množstvo celého nášho hospodárstva a našej zamestnanosti je vlastne postavenej na zahraničná, príchode zahraničných investorov, alebo či sa to týka eurofondov, kde veľká časť či už našich sociálnych služieb, ja to poznám v školstve, naše podporné tímy na školách, rôzne, rôzne rekonštrukcie budov a tak ďalej, sú vlastne platené z peňazí daňových poplatníkov celej Európskej únie. A v tomto kontexte je úplne pochopiteľné a aj žiadúce, aby sa aj európske inštitúcie vyjadrili k tomu, či to, čo sa tu deje, považuje za v poriadku, aby vyjadrili svoj názor a napríklad aj aby poukázali na to, že keď sa tu budú eurofondy rozkrádať, tak oni ich sem ani nebudú posielať. A rozumne robia. (Potlesk.)

Tak mrzí ma, že môj predrečník nemohol dokončiť, ale môžeme to odkázať na protestoch.
Ja by som chcela reagovať na môjho predrečníka, a to konkrétne v tom, ako si veľmi presne spome... ukázal na konkrétne príklady toho, že za aké trestné činy sa znižujú sadzby. A chcela by som zdôrazniť to, čo aj odznelo v tvojom prejave, že toto nie sú témy alebo problémy, ktoré by sa týkali veľkej časti verejnosti alebo, nazvime to, bežných ľudí. Valná väčšina občanov a občianok Slovenskej republiky nepácha trestnú činnosť a nie je pre nich podstatné, že aké sú sadzby, resp. netýka sa ich to osobne z pozície páchateľov, ale môžu sa veľmi ľahko ocitnúť na tej druhej strane, a to je na strane tých poškodených.
A myslím si, že toto tu odznieva málo, alebo toto, na toto táto vláda a vládna koalícia málo dbá, že predovšetkým ten hlavný zámer konania vlády by mal byť ochrana bežných ľudí, ochrana poškodených, a je naozaj absurdné, absurdné, že v tejto krajine máme vládu, pre ktorú jedna z top priorít počas prvých sto dní vlády je práva tých, ktorí teda páchajú trestnú činnosť. A týmto sa aj sami odhaľujú.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne kolegovi poslancovi Krúpovi za, za jeho príspevok a tiež nadviažem na to, ako ste aj vy znovu spomenuli vystúpenie, dnešné vystúpenie pani prezidentky. A jedna z vecí, ktoré, ktoré od nej odzneli, bolo, že je to jedna z najzásadnejších, možno úplne najzásadnejšia novela Trestného práva v histórii, v modernej histórii Slovenskej republiky a je úplne bezprecedentné a zároveň úplne neodôvodnené, že táto novela je predkladaná v skrátenom legislatívnom konaní. A my teda už druhý týždeň sa nachádzame v rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu a ukazuje sa to ako nesmierne dôležité, že tomu venujeme tuto ten čas, lebo aj vďaka tomu Úrad špeciálnej prokuratúry ešte stále funguje, aj vďaka tomu ešte nezačali platiť generálne amnestie pre, hromadné amnestie pre ľudí, ktorí spáchali trestnú činnosť v tejto krajine a týmto sa snažia vyhnúť spravodlivosti.
Ale zároveň, a odznelo to aj z úst pani prezidentky a aj vy ste na to reagovali, že to, že my tuto nejaký čas trávime touto rozpravou, nenahrádza ten štandardný legislatívny proces a z tohto dôvodu aj z dôvodu celého obsahu, ale aj z dôvodu toho procesu by naozaj bolo najlepšie, keby vláda celý ten návrh stiahla a konečne ukázala, že jej ide o nejaké verejné dobro a dala to do riadneho legislatívneho procesu, lebo tak by to podľa zákonov malo byť.
Ďakujem.

Ďakujem kolegyni Remišovej za, za jej vecný príspevok a podobne ako, ako vás, aj mňa veľmi oslovilo, priamo sa ma tak osobne dotklo vystúpenie pani prezidentky a to teda z dvoch dôvodov. Ten prvý je, že naozaj veľmi jasne, vecne, podloženými argumentami a veľmi trefne znovu ako keby zhrnula alebo teda svojimi slovami poukázala na to, čo všetko je problematické s touto novelou, čo je problematické s celým tým procesom, ako bola predložená, a problematické s celým jej obsahom. Myslím, že vôbec to, že, že si vyžiadala takéto vystúpenie, je tiež známkou toho, že v akej vážnej situácii sa nachádzame.
A ja by som chcela ešte obzvlášť poukázať na jednu vec, ktorá odznela aj u pani prezidentky, aj vo vašom vystúpení, pani Remišová, že vzhľadom na to, že tento zákon mení premlčacie doby viacerých trestných činov, stačí, aby platil iba, aby bol účinný iba jednu sekundu a naozaj mnohé činy, ktoré už boli spáchané, už sa nikdy nebudú môcť vyšetrovať. A tí poškodení a v mnohých prípadoch poškodení sme my všetci, lebo ide napríklad o kauzy, v ktorých boli ukradnuté peniaze nás všetkých občanov a občaniek tejto krajiny, sa vlastne už nikdy nemáme šancu domáhať spravodlivosti. A to je jeden z tých vážnych problémov s celou touto novelou.
A taktiež podpíše, podpisujem vaše slová, že ten tlak má zmysel a má zmysel už aj preto, lebo vďaka tomu tlaku tento zákon, našťastie, ešte nie je účinný a Úrad špeciálnej prokuratúry ešte funguje.

Ďakujem za vystúpenie kolegovi Krátkemu. A ono často tu počúvame rôzne akoby aj porovnania, že ktorá vláda teda koľko využívala skrátené legislatívne konanie, a ono často sa nám to vyčíta, tým, ktorí sme tu noví v tomto parlamente, že možno ešte nemáme tie skúsenosti, nemáme takú mieru inštitucionálnej pamäti ako niektorí iní, ale ja to vnímam aj ako výhodu a myslím si, že je dobré, keď je tento parlament zložený aj z ľudí, ktorí sú tu dlhodobo, ale aj z ľudí, ktorí sú tu prvýkrát, pretože pre nás neni dôležité, čo sa dialo v minulosti, ale ako sú nastavené pravidlá. A myslím si, že pre všetkých by malo byť dôležité, že ako sú nastavené pravidlá. A keď raz zákon s názvom rokovací poriadok hovorí, že za akých okolností a presne vymedzuje, tam nie je nejaký veľký priestor, že no tak keď sa väčšina rozhodne. Nie, presne ten zákon vymedzuje, že za ktorých mimoriadnych okolností je povolené skrátené legislatívne konanie, tak je to nejaké zákonné pravidlo, ktorým by sme mali byť všetci viazaní. A už kto, kto viac v tejto krajine má byť viazaný zákonmi ako poslanci a poslankyne Národnej rady, čiže zákonodarný orgán tejto republiky. Čiže myslím si, že je dôležité a aj opakovane poukazovať na to, že keď raz sú nastavené pravidlá, kedy je povolené skrátené legislatívne konanie, tak tieto pravidlá by sa nemali svojvoľne porušovať. A už vôbec nie pri takej závažnej veci, ako je novela Trestného zákona alebo fungovanie špeciálnej prokuratúry.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem kolegyni Remišovej za naozaj vecné vystúpenie, kde ste veľmi presne pomenovali ten, ten postup, ktorý, ktorého sme tu svedkom. Ja by som sa rada pristavila pri jednej veci a to je, ako ste aj vy spomínali nedávny prípad dopravnej nehody podpredsedu Danka. A ako úplne úprimne hovorím, že som vydesená z toho, čo sa, čo sa udialo, naozaj z takého akoby bezpečnostného hľadiska, že narazil do stĺpu, ale pri tom stĺpe mohol stáť človek, pri tom stĺpe mohlo stáť dieťa, tam mohol stáť hocikto z nás a, samozrejme, dopravné nehody sa dejú, ale toto nebola obyčajná dopravná nehoda. Sú tu dôvodné podozrenia na to, že to bolo pod vplyvom alkoholu a on jednoducho odišiel, išiel domov a po pätnástich hodinách zrazu už nič nenafúkal.
A áno, to, tá... tento prípad nesúvisí priamo s Trestným zákonom aj nesúvisí priamo so Špeciálnou prokuratúrou, ale súvisí s tým, ako sa predstavitelia tejto vládnej koalície stavajú k zákonu. A čo sa týka nejakej úcty, resp. neúcty k zákonom, si myslím, že tu naozaj je jasné rovnítko medzi tým, ako sa Danko stavia k zákonu, keď spôsobí dopravnú nehodu, a nenahlási to a vyhýba sa polícii pätnásť hodín, aby nenafúkal, aby mu nikto nedokázal, že ohrozoval bezpečnosť tohto mesta, keď pravdepodobne šoféroval opitý, a rovnako táto vláda sa s neúctou stavia k zákonom, keď im ide o ochranu svojich ľudí.
A takto si tu žijeme.