Ďakujem pekne za slovo.
Pán predsedajúci, pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, v prvom rade chcem povedať, že ma teda mrzí, že keďže som sa ešte pred piatimi hodinami prihlásila do rozpravy, tak sa nestihlo hlasovanie o tomto zákone, naozaj to nebol zámer, ale takto to teda časovo vyšlo. Myslím si však, že je dôležité k tomuto, k tomuto zákonu vystúpiť aj za klub Progresívne Slovensko a na úvod rovno poviem, že podporujeme tento...
Ďakujem pekne za slovo.
Pán predsedajúci, pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, v prvom rade chcem povedať, že ma teda mrzí, že keďže som sa ešte pred piatimi hodinami prihlásila do rozpravy, tak sa nestihlo hlasovanie o tomto zákone, naozaj to nebol zámer, ale takto to teda časovo vyšlo. Myslím si však, že je dôležité k tomuto, k tomuto zákonu vystúpiť aj za klub Progresívne Slovensko a na úvod rovno poviem, že podporujeme tento návrh, minimálne tak ako je teraz uvedený v prvom čítaní, nepredpokladám tam nejaké zásadné zmeny v druhom čítaní, budeme, budeme to ďalej sledovať. Ale zároveň vnímam, že tento zákon je v kontexte aj ďalších návrhov, o ktorých budeme rokovať na tejto schôdzi, nejakým spôsobom dôležitý alebo v súvislosti, a na to by som chcela, na to by som chcela poukázať.
Dôvod, prečo teda podporujeme tento návrh, je ten, že si uvedomujeme, že je to nejaká cielená pomoc pre veľmi zraniteľnú skupinu, naozaj hovoríme o deťoch so zdravotným postihnutím, o deťoch s duševnými poruchami alebo teda s postihnutím aj či už, či už telesným alebo psychickým, ktoré sú umiestnené v centrách pre deti a rodiny, kedy sa im hovorili detské domovy, a tam sú umiestnené v špecializovaných skupinách, keďže si vyžadujú starostlivosť navyše a teraz aj tým domovom dáme tie financie navyše.
Uvedomujeme si, že keď už sa dieťa do tejto situácie dostane, tak je potrebné, aby potom tí, ktorí sa oňho starajú, na to mali aj tie financie. Zároveň by som však chcela veľmi jasne zdôrazniť, že to, že dieťa s takýmto postihnutím je umiestnené v špecializovanej skupine v detskom domove, by mala byť naozaj až posledná z viacerých možností, a preto by som si dovolila využiť tento čas a upriamiť pozornosť aj tohto pléna na rôzne kroky a opatrenia, ktoré by sme ako štát mali urobiť, aby sme tomu predišli, aby čo najmenej detí s ťažkým postihnutím končilo v špecializovaných skupinách v detských domovoch, aby čo najviac z nich mohlo zostať vo svojej pôvodnej rodine, biologickej rodine, prípadne keď už nastane tá situácia, že teda rodina sa o nich nevie starať, tak aby v rámci aj filozofie deinštitucionalizácie v prvom rade išli do profesionálnej rodiny a iba keď naozaj ani táto možnosť z nejakého dôvodu sa neuskutoční, tak až potom aby, aby boli umiestnené v detských domovoch a ešte teda tá posledná možnosť sú tie špecializované skupiny.
A, žiaľ, teda som presvedčená, že ako štát nerobíme dosť pre tie rodiny nato, aby sa o tieto deti vedeli plnohodnotne starať. A aj na tejto schôdzi okrem tohto návrhu, a veľmi sa teším, že je to v konečnom dôsledku vládny návrh, aj keď prvotná iniciatíva prišla od poslankyne Marcinkovej, ale práve na tejto schôdzi sú aj ďalšie opozičné návrhy, aj dva, ktoré vychádzajú z klubu Progresívne Slovensko, aj minimálne jeden z klubu KDH, ktoré adresujú niektoré tie problémy, ktorým rodiny čelia a ktoré môžu pomôcť k tomu, aby deti nekončili v detských domovoch a myslím si, že je teda ešte toho oveľa viac, čo by sme mali, čo by sme mali urobiť. Spomeniem aspoň pár takýchto vecí, lebo, ešte aby som to upresnila.
V súčasnosti podľa štatistík priamo z ministerstva sociálnych vecí u detí, ktoré majú zdravotné postihnutie, je asi dvojnásobná šanca, že skončia v detskom domove oproti deťom bez postihnutia. A chápeme asi nejakým spôsobom ľudsky, že naozaj je to pre tie rodiny, kde sa také dieťa narodí, oveľa ťažšie sa o to dieťa starať a skúsme sa preto pozrieť na to, že čo vieme ako štát pre tie deti urobiť. Vieme aj všetci, určite nás všetkých zasiahla, čo sme tu, tragédia, ktorá sa udiala pred, pred pár týždňami na Liptove, kedy mama práve takto ťažko postihnutého dieťaťa už to psychicky nezvládla a aj spolu so svojím dieťaťom sa hodila pod vlak. A aj vtedy sme upozorňovali na to, že je to isté memento pre našu spoločnosť, že nerobíme, že tieto rodiny nemajú dostatočnú podporu.
Jedna teda z kľúčových vecí, na ktoré sa potrebujeme zamerať, je odľahčovacia služba, o ktorej sa aj vtedy veľa hovorilo, a odľahčovacia služba aj v kontexte, samozrejme, hlavne tých biologických rodín alebo primárnych rodín, kde to dieťa vyrastá, ale myslím si, že o kontexte odľahčovacej služby by sme sa mali baviť aj práve pri tých profesionálnych rodinách, aby sme podporili aj to, že to dieťa, keď aj je vyňaté z rodiny, tak aby sa dostalo do profesionálnej rodiny.
Ďalším, ďalšia veľká oblasť je opatrovateľský príspevok. A v tomto oceňujeme iniciatívu KDH, ktorá práve na tento, na túto schôdzu predkladá návrh, aby sa zjednodušil ten súbeh opatrovateľského príspevku s platom, pretože naozaj sú ženy, ktoré, povedzme, vedia si zarobiť aj prácou z domu, ale momentálne vlastne je to taká nejaká dilema finančná, keďže pokiaľ do, ich plat prekročí určitú hranicu, tak už, už to neni, už im je ten opatrovateľský príspevok odňatý.
Ďalšia veľká oblasť je v školstve, ja teraz som zo školského prostredia, čiže tam, tam tie problémy naozaj poznám pomerne dôkladne a aj na túto schôdzu som predložila návrh, ktorý zlepší to, aby sa školy vedeli pripraviť na dieťa so zdravotným znevýhodnením pri tých spádových školách, ale, žiaľ, my dokonca vidíme, že ani tie špeciálne školy často nie sú pripravené na deti s naozaj ťažšími postihnutiami. Ako jeden taký až absurdný príklad z praxe, ktorý mi nedávno hovorila jedna špeciálna pedagogička, ktorá spolupracuje s rodinami, keď špeciálna škola prijímala dieťa na vozíku a očakávali, že to dieťa bude mať iný vozík navonok a iný vozík do interiéru. To ako keby akože paralela s prezuvkami, no tak ale neni to také náročné kúpiť dieťaťu do školy prezuvky ako keď vyslovene a špeciálna škola vyžaduje, aby, aby bol samostatný vozík.
Celá, samozrejme, veľká oblasť kompenzačných pomôcok, vidíme to na tých rodinách, veď mnohí sa s nimi stretávame, že v konečnom dôsledku sú často závislí od toho, že si zakladajú vlastné občianske združenia a, s prepáčením, často až žobronia o dve percentá, aby vôbec vedeli svojim postihnutým rodinným členom zabezpečiť základné pomôcky, presne ako sú vozíky, ako sú nastavovateľné postele a všetko ďalšie, čo, čo ten človek potrebuje.
A všetky tieto veci, tak ako sa týkajú, ako som aj spomenula, ako sa týkajú bežných rodín, tak podobné problémy sa prenášajú do tých profesionálnych rodín. Pretože vieme aj dneska zo štatistík, že tieto deti, keď už im nezabezpečí tú starostlivosť ich rodina, tak veľmi často vlastne sa dostanú do detského domova a ani sa im nepodarí, aby boli umiestnené do profesionálnych rodín, napriek tomu, že zákon veľmi jasne hovorí, že to musí byť tá prioritná, prioritná voľba. A teda som presvedčená, že keby sa viaceré tieto problémy podarilo zmierniť, keby sa podarila väčšia podpora pre rodiny, ktoré majú dieťa alebo teda člena so zdravotným znevýhodnením, tak potom by aj menej sa ich dostalo až do tej hraničnej situácie, že to dieťa, dieťa skončí v detskom domove.
Čiže aby som to zhrnula, áno, uvedomujeme si, že keď už taká situácia nastane, tak je dôležité tie detské domovy v tomto aj finančne podporiť, a preto aj podporujeme tento návrh, ale zároveň by som chcela apelovať na to, aby sme naozaj aj ako Národná rada dbali na to, že vytvárame prevenciu takýchto prípadov, že podporujeme tie rodiny ešte kým je to dieťa v rodine a verím, že tak ako my tuto z opozície podporujeme vládny návrh a tak ako sa vedela opozičná poslankyňa dohodnúť s predstaviteľom vlády, tak verím, že aj pri iných návrhoch, kde naozaj ide o pomoc konkrétnej skupine občanov, tak že bude možné hľadať dialóg aj nadstranícky.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
