Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, vidíme, že je to naozaj rozsiahla novela a len za poslanecký klub PS vieme asi hodinu o nej hovoriť. Ja som teda už tretia v poradí a nebudem sa opakovať. My sme si tú novelu rozdelili, lebo naozaj je tam, je tam dosť tém, ktoré sú hodné toho, aby sa preberali aj tuto priamo v pléne. Verím, že, teším sa potom na reakciu pána ministra, vidím, že máte veľa poznámok. Verím, že do piatej to stihneme, že aspoň tento zákon sa asi stihne odhlasovať o piatej, aj keď sú tam ešte dva ďalšie školské.
Čiže ako už odznelo, v klube PS podporujeme tú hlavnú zmenu, ktorá tu prichádza, teda zmena financovania materských škôl. Oceňujeme, že aspoň rezort školstva naozaj pokračuje v tom nastavenom harmonograme tak, ako vznikol, keď vznikal plán obnovy, ako moja kolegyňa to nazvala, taká pekná nežná evolúcia, a chcela by som to vyzdvihnúť teda obzvlášť v dobe, kedy vidíme, že celkové kroky vlády nám ohrozujú aj eurofondy, že celkovo plán obnovy na mnohých rezortoch mešká a zatiaľ nám Európska komisia neschválila ani tú štvrtú žiadosť o platbu. Čiže naozaj tu hrozí, že peniaze kvôli konaniu tejto, teda Slovensko kvôli konaniu tejto vlády príde o masívne peniaze, ktoré by sme potrebovali investovať aj napríklad do školstva, ale v tomto prípade teda môžme oceniť, že naozaj je predložený vládny návrh, ktorý plní jeden z dôležitých míľnikov plánu obnovy.
Ja by som chcela upriamiť pozornosť na tri témy, ktoré z nášho pohľadu nie sú v zákone dostatočne upravené. Čiže pôjdem nad rámec toho, o čom hovorili moje kolegyne, ktoré komentovali hlavne to, čo ten zákon obsahuje. Týka sa, sú to, takto poviem, aj keď sa nachádzame v prvom čítaní, respektíve práve preto, že sa nachádzame v prvom čítaní, považujem za dôležité už teraz upozorňovať aj na to, čo by ten zákon, myslím si, myslíme si, že mal obsahovať a zatiaľ neobsahuje. A teda oceňujem, že aspoň tento vládny návrh, vládny návrh zákona prišiel v štandardnom legislatívnom procese, to znamená, že je aj pre toto plénum, aj pre ministerstvo mesiac, približne mesiac času na to, aby sa prípadne pripravili ďalšie pozmeňováky.
A chcela by som sa zamerať na tri témy, ktoré všetky tri nejakým spôsobom súvisia s deťmi, ktoré sú často na okraji pozornosti a svojím spôsobom aj na okraji školskej legislatívy, ale je nesmierne dôležité, aby práve pri tvorbe a úprave školského zákona sme na ne mysleli. A to sú deti v reedukačných centrách, deti, ktoré sem prišli a utiekli pred vojnovým konfliktom na Ukrajine, a deti so zdravotným znevýhodnením.
Začnem teda tým prvým, to sú reedukačné centrá. Nie je to teda prvýkrát za tento kalendárny rok, čo tu hovoríme o reedukačných centrách. Je to prvýkrát v tejto novej parlamentnej sezóne alebo v novom školskom roku. Chvíľu to bola veľká téma, takmer celonárodná, mediálna, keď sa zverejnila správa Generálnej prokuratúry a poukázalo sa na to, čo všetko v reedukačných centrách zlyhávalo, a vtedy ministerstvo aj pripravilo pomerne komplexný materiál s prísľubom zmien a bolo teda prisľúbené aj na školskom výbore, že prídu legislatívne zmeny aj na jeseň. A z tohto pohľadu musím povedať, že to bolo trošku sklamanie, že teda v tejto verzii školského zákona, teda novely školského zákona sa objavili iba dve čiastkové zmeny, a to je isté posilnenie diagnostiky a posilnenie diagnostických centier. A to druhé je rozšírenie tých aktérov, ktorí majú byť pri vyhodnocovaní individuálnych reedukačných programov, teda zapojenie buď CDR-iek, alebo zákonných zástupcov do tohto procesu.
Napriek, teda oceňujem tie prvé kroky, že boli začiatkom leta zavreté tie dve najproblematickejšie zariadenia a vtedy išli aj nejaké prvé investície do týchto zariadení, ale zároveň veľa problémov teda zostalo nevyriešených a aj keď som teraz opätovne kontaktovala zamestnancov v reedukačných centrách, tak mnohí majú pocit, že vlastne tie podstatné, podstatné problémy sa nezlepšili.
Čiže len pripomeniem viacero tých nedoriešených problémov a to je to, že vieme, že tam zlyhávala kontrola v týchto centrách. Vieme, k akým strašidelným, až násilným incidentom tam dochádzalo napriek tomu, že tie deti sú tam teda, že sú to neplnoleté deti, že sú tam zavreté často proti svojej vôli, a tam priamo boli vystavené násiliu. Vieme taktiež, že v niektorých centrách dochádzalo k porušovaniu zákona napríklad tým, že zamestnanci nespĺňali kvalifikačné predpoklady. Myslím si, že toto všetko by malo viesť k záveru, že by bolo potrebné vlastne posilniť tie kontrolné mechanizmy. Zatiaľ sa to v tej legislatíve nijako nezohľadnilo.
Takisto, čo sa týka správnej rady reedukačných centier, čiže nejakej kontroly zvonku, medzi ďalšie problémy nedoriešené je, že v mnohých týchto centrách vlastne sa nachádzajú pacienti, ktorí v skutočnosti sú, teda deti, ktoré sú predovšetkým pedopsychiatrickí pacienti a z podstaty svojej diagnózy by nemali vlastne byť v reedukačných centrách, ale skôr v iných typoch zariadenia, ktoré nám tu ale chýbajú. Chápem, že to je medzirezortná téma, ale boli tam už avizované aj nejaké kroky smerom k možno väčšej diferenciácii tých zariadení, zatiaľ to zase v legislatíve nevidíme.
Medzi ďalšie také praktické problémy boli dovozy z útekov, čo pravidelne riešia tí zamestnanci, ktorých vlastne to veľmi, veľmi zaťažuje. Chýbajúca supervízia pre týchto zamestnancov. A toto vlastne všetko sú veci, ktoré si myslím, že by školská legislatíva mala na ne reagovať. Bol tam prísľub, že na jeseň budú predstavené zmeny a zatiaľ, hovorím, iba veľmi málo z toho sa do toho zákona aj naozaj dostalo.
Druhá téma, ktorá znovu už bola avizovaná, že bude riešená a nakoniec je v zákone iba veľmi malý, slepačí krok, a to sú deti z Ukrajiny. Uvedomujem si, že taktiež je to téma, ktorá je tu dlhodobým problémom. Viem, že nevznikla za pôsobenia ministra Druckera, zároveň táto vláda je tu už takmer celý minulý, takmer celý minulý školský rok a aj v tomto návrhu, dokonca priamo v dôvodovej správe sa uvádza, že teda istým ustanovením sa majú eliminovať negatívne dôsledky spojené s tým, že sa deti odídencov nevzdelávajú vo formálnom systéme. Lebo vieme, že tu máme mnoho detí, ktoré prišli z Ukrajiny, ktoré utiekli pred vojnou. Tie rodiny sa na neurčitý čas usadili na Slovensku, ale tie deti sa nevedeli dostať do škôl a bola to kombinácia toho, že absentujúca povinná školská dochádzka znamenala, že ani ich rodiny neboli pod tlakom, aby sa zapísali, aby chodili do škôl, ale taktiež ani štát nebol pod tlakom, aby im tie kapacity vytvoril. A napriek teda tejto ambicióznej formulácii z dôvodovej správy tak v skutočnosti, čo tento zákon zavádza, je, že dáva rodičom, zákonným zástupcom z Ukrajiny povinnosť, aby do troch mesiacov od príchodu požiadali o zaradenie dieťaťa. Čiže je tam nejaký prvý krok, že požiadajú o zaradenie dieťaťa, čiže budeme vedieť, koľkí si zažiadali, ale v skutočnosti je to iba taký sofistikovanejší zber dát, pretože ten zákon už potom nehovorí o tom, že kde sa im majú tie kapacity vytvoriť, a taktiež nehovoria o tom, že by vznikla povinnosť pre tie deti do tej školy dochádzať. To znamená, že napriek tomu, že aj v médiách napríklad sa teda objavilo, že sa zavádza nejaké povinné vzdelávanie pre ukrajinské deti, nie, je to iba prvý krok toho, že teda si majú zažiadať o zaradenie dieťaťa do školy, ale verím, že pri tomto to nezostane a ideálne v druhom čítaní sa pôjde ešte ďalej v tom, aby sa teda naozaj dotiahlo, že tie deti aj budú mať absolútnu istotu, že to miesto v školách dostanú a zároveň že budú mať povinnosť sa vzdelávať. (Rečníčka si odkašlala.) Ospravedlňujem sa.
Toto sú teda také dve témy, alebo dve skupiny, kde som presvedčená, že je to povedomie aj u pána ministra, aj na ministerstve, že sú nejakým spôsobom dôležité, napriek tomu v tomto zákone zatiaľ vidíme iba nejaký veľmi, veľmi čiastkový prvý krok.
A ten tretí bod, ktorý spomeniem, sa týka detí so zdravotným znevýhodnením a je to v podstate taká vec, ktorá sa ukázala z praxe, a to je vlastne dostupnosť maturity alebo nejakých centrálnych skúšok pre žiakov, ktorým zdravotný stav neumožňuje prísť maturovať do školy. Lebo teda prax ukázala, že tá školská legislatíva v tomto nie je jednoznačná, a verím tomu, že je potrebné, aby sa priamo uviedlo v školskom zákone, prípadne možno aj potom rovno zvažovať aj zákon o vysokých školách, že sú deti, ktoré naozaj majú taký vážny zdravotný stav, že sa môžu vzdelávať jedine doma alebo v zdravotníckom zriadení. A je potrebné a žijeme v 21. storočí, kde aj tie technologické možnosti už dneska sú, aby sa na nich myslelo v tom, že je to obdivuhodné, keď takéto dieťa má záujem sa vzdelávať, a nemalo by, nemalo by čeliť legislatívnym bariéram.
Ja som si vedomá toho, že podľa legislatívneho plánu vlády ďalšia novela školského zákona je plánovaná na rok ´25 s účinnosťou k budúcemu septembru a že teraz vlastne ten školský zákon bol iba pripojený k zákonu 597 o financovaní, ale zároveň si uvedomujem, že tuto nejakým spôsobom strácame čas. Jednoducho každou ďalšou novelou a každá ďalšia novela sa môže odďaľovať a niektoré témy naozaj už akoby sme dávno, už dávno meškáme. Už dávno meškáme pri zabezpečení povinnej školskej dochádzky pre ukrajinské deti, už dávno meškáme v tom, aby aj deti, ktoré už majú naozaj ťažkú životnú situáciu a boli proti svojej vôli zaradené do reedukačných centier, aby tam mali humánne podmienky, ktoré im pomôžu sa pripraviť na neskorší život. Máme tu veľa dlhov v tejto spoločnosti voči deťom so zdravotným znevýhodnením a myslím si, že viaceré tieto témy sú naozaj na zváženie, že by sa ešte zaradili aj v tom druhom čítaní, ktoré, ktoré teda bude na októbrovej schôdzi.
Toľko k týmto trom témam. Moje kolegyne už prezentovali, aké máme iné výhrady k tomuto zákonu, a teda budem, budem vďačná za reakciu pána ministra.
Ďakujem.
