Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo a ďakujem aj vám, pán Farkašovský, úprimne, lebo si myslím, že naozaj ste prišli a za vašu stranu ste jasne odprezentovali, že čo je váš dôvod pre tento zákon. Len to, čo mňa na tom mrzí, je, že vy ste stále presvedčený, že môžete, že máte to právo rozdeľovať mimovládne organizácie na tie dobré, ktoré napr. robia charitu alebo, neviem, letné tábory, ale v momente keď napríklad tá charita začne pripomienkovať, neviem, zákon o sociálnom zabezpečení alebo začne sa vyjadrovať k školským politikám, lebo majú tie skúsenosti z toho rezortu a z tej praxe a náhodou vyjadria kritiku nejakého kroku vlády, tak vtedy zrazu už sú zlí? Tak kým teda akoby ticho robia nejakú aktivitu, ktorú vlastne mal robiť štát a suplujú štát, tak to je to úctyhodné, ale v momente, keď si potom dovolia k tomu aj pridať svoj názor, tak to už vám vadí. A to je to zásadné, v čom sa nezhodneme. Že my sme tu presvedčení, že občianska spoločnosť je slobodná a má právo vyjadriť svoj názor, aj ten kritický, a teraz ho vyjadruje hlavne proti vám, lebo vy máte vládnu moc a možno keď my raz budeme vládnuť, tak budú viacej kritizovať nás a tiež to budeme musieť zniesť, lebo to je ich základné demokratické, občianske právo.
Vy tu podsúvate, že ony majú nejakú tajnú agendu alebo že nejako účelovo zavádzajú, no práveže nie. Práveže veľmi otvorene hovoria, čo robia. Majú svoje názory, majú svoje názory napr. na to, že Slovensko má podporovať Ukrajinu. Majú svoje názory na to, že občianska spoločnosť má kontrolovať financie politických strán. Majú svoje názory, hovoria to veľmi otvorene, aj kriticky a majú plné právo to robiť, a preto sa ich zastávame, lebo veríme v tento demokratický princíp. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. V prvom rade by som chcela zdôrazniť, že teda ako zvolená poslankyňa som pôvodne mala mať právo tu vystúpiť minimálne tých dvadsať minút a toto právo mi bolo výrazne obmedzené práve tým, že ste skrátili rozpravu, asi aby ste sa čo najskôr dostali na veľkonočné sviatky. A teraz k tomu, čo tu odznelo.
Vy tu prídete a začnete kázať o transparentnosti k jednému sektoru, ktorý naozaj s transparentnosťou veľké problémy nemá. Ak sa chcete zamerať na transparentnosť, tak sa zamerajte na transparentnosť politických strán. Zamerajte sa na transparentnosť na ministerstvách a v štátnej správe, zamerajte sa na vaše vlastné majetkové priznania napríklad a na vaše vlastné kauzy. Ale ten dôvod, prečo chcete takzvane tlačiť na transparentnosť neziskových organizácií, je ten, že vám vadia, lebo si dovoľujú vás kritizovať. To je ten hlavný problém. A to je jasné aj z toho uznesenia, o ktorom tu tiež dneska diskutujeme.
Ani vy ako autori tohto uznesenia, ani pán poslanec Glück, ani pán poslanec Gašpar, ale ani my tu nie sme na to, aby sme súdili, či ľudia využívajú svoje právo sa zhromažďovať, alebo zneužívajú. Lebo oni ho nezneužívajú, oni ho využívajú. Ešte stále žijeme v demokracii a ešte stále každý má právo s vami nesúhlasiť. Má právo o tom napísať slobodne do novín, má právo slobodne to povedať a má právo, ľudia majú právo sa slobodne zhromažďovať. A majú právo aj sa zhromažďovať prostredníctvom občianskych združení, zakladať si neziskové organizácie a aj cez ne majú právo s vami nesúhlasiť. A tá transparentnosť, tá je tam už teraz. Vám v skutočnosti ide o to mať nástroj, ako ich šikanovať. A to je naozaj hanebné.

.

Ďakujem, ja by som len chcela vyjadriť podporu tomuto návrhu, má to aj také osobné dôvody, ja som teda tiež pred dvanástimi rokmi prerušovala doktorandské štúdium z dôvodu mojej prvej materskej, našťastie to bolo tu na Univerzite Komenského, kde mi to umožnili a prerušovala som nakoniec iba na rok, ale napríklad vzápätí som prechádzala do druhej materskej a kebyže neukončím to štúdium medzi tými materskými, tak určite by som prerušovala na minimálne dva alebo tri roky, a to už neviem, či by mi vtedy školský poriadok bol umožnil.
Čiže myslím si, že je naozaj dôležité a ja som v tomto veľká zástankyňa, že nech sa každá rodina zariadi tak, ako je to pre nich najlepšie a vieme, že tie životné príbehy sú veľmi rozmanité a ten štát by mal vytvoriť čo najflexibilnejší systém, akoby otvoriť dvere pre čo najviac možností a myslím si, že naozaj keď doktorandky, a ja teda dúfam, že bude aj stále viac mužov, ktorí budú chodiť na materské dovolenky a budú vlastne takto sa podieľať na starostlivosti o to dieťa a keď práve aj doktorandkám aj doktorandom umožníme aj toto prerušenie, tak mi to príde ako vec, ktorá jednoducho nikomu neškodí, ale niektorým ľuďom pomôže.
Takže ďakujem za tento návrh.

Aha, ja som sa zabudla prihlásiť, ale ja som vlastne chcela dať, aj som sa čudovala, že prečo tam nie som.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 742, a predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Jeho súčasťou sú stanoviská ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a za gestorský výbor je teda navrhnutý práve výbor pre vzdelávanie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, ďakujem za slovo.
Ďakujem, kolega Ledecký, že naozaj dávaš dôraz na túto tému a že aj toto plénum, aj keď v piatok poobede, ale dôkladne sa venujeme otázke, ako efektívne sa na Slovensku čerpajú európske peniaze na riešenie problematiky marginalizovaných rómskych komunít. Za mňa som naozaj úprimne presvedčená, že tá extrémna chudoba, ktorú dodnes máme v mnohých rómskych osadách na Slovensku, je jeden úplne z najväčších a najsmutnejších problémov tejto krajiny, pretože tu naozaj zanedbávame akoby tú, ľudí, ktorí, alebo takto to poviem, na Slovensku tu máme ľudí v našej krajine v 21. storočí v strede Európy v Európskej únii, ktorí naozaj žijú v extrémnej chudobe, v extrémne ťažkých podmienkach. Aj ty si spomínal o tom, že pijú vodu z potoka. Hovorilo sa tu o tom, že naozaj sú to deti, ktoré sa ani nevyspia, ani nedostanú ráno jesť a ešte im tam v noci behajú potkany. A nevieme, žiaľ, roky rokúce, desaťročia nevieme túto problematiku dostatočne riešiť, a to napriek tomu, že tu dostávame naozaj stovky miliónov eur od Európskej únie a najsmutnejšie na tom je, že potom tí, ktorí ani nemajú záujem to riešiť, ukazujú prstom a hovoria, že veď to sa nedá. Veď sa tie peniaze iba rozkradnú alebo veď s tým nič nevieme urobiť, a preto som presvedčená, že na efektivitu musia tlačiť práve ľudia, ktorým na tom úprimne záleží. A viem, že aj ty si jeden z tých ľudí a je nás tu viacero v pléne, ktorým naozaj na tom záleží, a preto musíme dbať na to, aby sa tie peniaze z EÚ využívali efektívne.

Ďakujem za slovo. (Rečníčka si odkašlala.) Pardon.
Ja by som sa podľa mňa ako, kolega Štefunko, chcela ohradiť voči tomu, že my sme tu nekonštruktívne odmietali všetko, čo táto vláda príde. Naozaj keď si pozriete všetky hlasovania a všetky vládne návrhy, ktoré sem prišli za ten rok a pol vlády, každé jedno sme veľmi poctivo zvažovali a viaceré sme podporili, pokiaľ sme si mysleli, že je to dobrý návrh. V tomto prípade, a ako, myslím si, v tom proste naozaj pán Richter trošku akoby dezinterpretoval slová kolegyne Petrík. A teším sa, že bude mať aj ona možnosť reagovať.
V tomto prípade veľká časť toho problému je práve v tom, že toto prišlo ako skrátené legislatívne konanie, v ktorom narýchlo bez možnosti medzirezortného pripomienkového konania, bez možnosti účasti verejnosti ste rozhodli o týchto zmenách v II. pilieri. A dobre, ja nie som odborníčka na dôchodkový systém, ale veľmi citlivo vnímam situáciu v spoločnosti a tá miera nedôvery vo vašej vláde a voči vám, ktorí ste tu mnohí za SMER a HLAS naozaj v tej politike roky a desiatky rokov a ten zoznam podozrení a korupčných káuz, ktoré tu boli, sa naozaj nikto nemôže čudovať, že väčšina ľudí v tejto krajine nedôveruje premiérovi Ficovi, väčšina ľudí v tejto krajine, a to sú dáta z prieskumov verejnej mienky, väčšina ľudí v tejto krajine nedôveruje tejto vláde, a preto sa boja, keď im idete siahať na úspory. A to, že to robíte v skrátenom legislatívnom konaní, a to, že za celý ten rok a pol vládnutia extrémne nadužívate skrátené legislatívne konania len prispieva k tej nedôvere.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, ja vám prezradím. My sa s Martinom Dubécim poznáme ešte z čias stredoškolských a vysokoškolských debatných súťaží a tie spočívajú v tom, že je teda jedna téza a sú dve strany, ktoré musia predkladať argumenty. A potom je tam nejaká porota, ktorá tie argumenty posudzuje a ten, ako toto je tiež v niečom taká kvázi debatná súťaž, len ten, ten absurdný stav toho celého je, že tu moc neprichádzajú argumenty z tej vládnej strany. Prichádzajú návrhy, prichádzajú zákony, ktoré potom prejdú 76 alebo niekedy 79 hlasmi, ale tá otázka je, a to nie je otázka len nás v Progresívnom Slovensku, to je otázka všetkých ľudí a v tomto prípade hlavne všetkých podnikateľov v tejto krajine, že prečo ste dospeli k záveru, že toto je najlepšie možné riešenie. A ako to aj Martin spomenul, zaviedli ste daň, ktorú na svete majú dve krajiny, Maďarsko a Venezuela. Prečo sa chceme podobať práve na tieto krajiny? Ktoré fakty alebo dáta z týchto krajín po zavedení transakčnej dane ukázali, že to je taký super nápad, že do tohto by sme mali ísť? A toto tu nikde neodznelo. Tak kebyže sme v debatnej súťaži a vrátim sa o 20 rokov späť a sme tu s Martinom rozhodcovia debatérskych súťaží, tak povieme, že no ale toto ste nám nevysvetlili, tuto žiaden argument neodznel. A nie je, znovu opakujem, neni problém tomu, že my tuto, 33 poslanci a poslankyne PS-ka nevieme, že prečo ste si povedali, že toto je taký dobrý nápad. Problém je v tom, že ľudia to netušia, že vy ste zaviedli daň, ktorá sa týka všetkých podnikateľov v krajine a teraz myslím hlavne na tých malých stredných podnikateľov, na živnostníka. Ja som tiež roky bola živnostníčka a týmto ľuďom ste nevysvetlili, ich dôveru ste si nezískali, akurát si beriete ich peniaze.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolega David Dej spomenul príbeh, ktorý sa nám teraz všetkým asi pomerne často opakuje, a to je to, že nás v obchodoch prosia, aby sme platili v hotovosti. A mne to príde naozaj také, také symbolické, že ako keby nás táto vláda silou mocou chcela vtiahnuť späť do minulosti, alebo silou mocou chcela akoby zastaviť nejaký pokrok, nejaký tok času v tomto svete. Naozaj je to taká, a mohli by sme povedať veľa, veľa iných príkladov, kedy teda sa tvárite, že pokrok alebo progresivizmus, alebo akokoľvek to chcete nazvať, je nejaké zlo, ktoré treba zastaviť. Ale toto ja taká úplne základná rukolapná vec, že mnoho ľudí dneska už hotovosť bežne nenosí, máme tie platobné karty aj v mobile. Prídem niekde, chcem si niečo kúpiť, chcem podporiť toho podnikateľa, tak to zaplatím na mieste a nemusíme riešiť, že či máme hotovosť, alebo nie. Ja osobne som bolo zvyknutá, že hotovosť už riešim, iba keď deťom potrebujem dať vreckové, alebo na nejaký triedny výlet. A je to naozaj absurdné a myslím si, že nehodné toho, že už sme tak v štvrtine 21. storočia, a napriek tomu je tu snaha nejakým spôsobom sa tomu brániť. Áno, je to, samozrejme, toto je tá symbolická rovina toho, ale tá praktická rovina toho sa dotýka aj tých samospráv, o ktorých tu dneska hovoríme, pretože naozaj keď tu ľudia nebudú chcieť podnikať, nebudú si vedieť zarobiť, nebudú tu chcieť žiť, tak tie samosprávy už vonkoncom nebudú mať z čoho žiť a nebudú mať už od koho poberať vôbec žiadne dane. Ďakujem.