Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Tak dovolím si trošku viac rozviesť tému, ktorú som, ktorú som načal.
V apríli 2020 som sa stal riaditeľom odboru zdravotníctva Bratislavského samosprávneho kraja a ako lekár Bratislavského samosprávneho kraja som bol hodený priamo do bazéna, v ktorom som musel plávať, do bazéna, ktorý sa volal pandémia. Zo dňa na deň sme museli distribuovať ochranné pomôcky zo Štátnych hmotných rezerv, tie Štátne hmotné rezervy boli v desivom stave, tých pomôcok bolo málo. Pamätám si, že sme pre jednotlivé ambulancie vyčlenili štyri, slovom štyri páry gumených rukavíc. To bolo to, čo bolo v Štátnych hmotných rezervách. A boli tam dva, slovom dva respirátory. A čelili sme zatvoreným ambulanciám, vystrašeným obyvateľom. Pandémia, ktorá nebola, viedla k zatvoreniu škôl, k veľkému úmrtiu klientov Domova sociálnych služieb v Pezinku. Vtedy v DSS-ke v Pezinku, možno si to pamätáte, apríl a máj 2020. V tej DSS-ke v Pezinku zomrelo viac ako 30 ľudí. covid sa dostal do prvej veľkej DSS-ky a šíril sa tam ako stepný požiar. Zomrelo viac ako 30 ľudí. Bol to najväčší počet úmrtí na covid, ktorý sme mali v tej prvej vlne. Vtedy to dokonca aj vyšetrovala kriminálka. Prišla kriminálka do DSS-ky v Pezinku a zobrala si zdravotnú dokumentáciu pacientov, či náhodou lekári niečo nezanedbali, že muselo zomrieť 30 ľudí. Fast forward, posuňme sa o dva roky ďalej, mali sme za sebou viac ako 20-tisíc mŕtvych, to už kriminálka nevyšetrovala, to už sme vedeli, že sme až po uši v tej, v tej pandémii.
Zažil som plošné testovanie. Pán spravodajca bol vtedy ministrom zdravotníctva, Marek, pamätáš si, čo to bola za akcia. Môžme debatovať o tom, či to bolo úspešné, alebo neúspešné, či to bolo potrebné, alebo nepotrebné, ale také obrovské zomknutie sa ľudí v tejto krajine som fakt dávno nevidel. Armáda, zdravotníci, občania. A potom niekto príde a povie, že ha-ha-ha, to nebolo obyčajné plošné testovanie, to bol zákerný ťah, počas ktorého vás lietadlá práškovali, aby vám zmenili váš názor a vaše myslenie. Toto povedal pán Kotlár. Toto si nevymýšľam ja, toto som neprečítal na nejako hoaxovom serveri, toto hovorí náš kolega Peter Kotlár, splnomocnenec vlády pre prešetrovanie pandémie, že nás tu práškujú, že sú tu chemtrailsy a že máte dávať na podobločnicu misku s octom, aby ste rozpustili tie oblaky chemikálií, ktorými nás niekto práškuje. Fuj.
A potom prišlo očkovanie. Opäť to bolo ešte za ministrovania pána ministra Krajčího, posledný januárový týždeň 2021 sme mali webexový rozhovor, všetci župani s ministrom, že či by sme boli pripravení a schopní zorganizovať očkovanie proti covidu, pretože treba zaočkovať populáciu, a na to jednoducho kapacita, existujúca kapacita zdravotníckych zariadení nestačí. Sme pripravení ako župy podporiť takéto masívne a masové očkovanie? A všetky kraje povedali: Áno, konečne, dajte nám tu kompetenciu, za prvý rok manažovania pandémie sme ukázali, že vieme na župách a na samosprávach lepšie riadiť takéto krízové situácie, ako to dokáže akýkoľvek odbor krízového riadenia v štáte. Tak ako fantasticky zlyhalo ministerstvo vnútra s celým svojím krízovým riadením, tak, tak fantasticky podržali túto krajinu práve samosprávy. A za dva týždne, dámy a páni, za dva týždne sme vybudovali najväčšie očkovacie centrum v republike. Z nuly na sto za dva týždne so všetkým, s papiermi, zmluvami, dohodami, personálom, sa nám to podarilo. Nehovorím len o svojich zásluhách, hovorím o zásluhách svojich kolegov, bez ktorých by sme to, ten štadión v Bratislave nepostavili a som hlboko presvedčený, že veľa z vás na tom štadióne bolo sa dať zaočkovať. A videli ste, že môže fungovať aj moderné zdravotníctvo 21. storočia. Že to nemusí byť smutné, tak ako to vidíte dneska na Kramároch alebo v Ružinove, alebo na Mickiewiczovej, a že to môže byť naozaj svieže, plynulé, pohodlné a civilizované, teda dôstojné. V najlepších chvíľach sme očkovali 5-tisíc ľudí denne. Aj vďaka tomu bola Bratislava zaočkovaná na vyše 80 %, aj vďaka tomu, keď som to počítal, aká je úspešnosť očkovania, o koľko, koľkým úmrtiam sme zabránili, aj vďaka tomu nezomrelo niekoľko tisíc ľudí na covid. Zorganizovali sme aj očkovanie v domovoch sociálnych služieb, zorganizovali sme očkovanie priamo v domácnostiach u nevládnych alebo ťažko mobilných pacientov. Sám som chodil do tých domácností, sám som chodil do tých DSS-iek, aj na tom štadióne som spolupracoval s ostatnými kolegami pri tom očkovaní.
Toto všetko sme robili preto, aby sme znížili, zmiernili dopady pandémie. Napriek tomu sa to úplne na celom Slovensku nepodarilo, pretože existovali ľudia, ktorí toto spochybňovali a do dnešného dňa spochybňujú, ktorí spochybňovali efektívnosť očkovania, ktorí spochybňovali efektívnosť protipandemických opatrení, ktorí sa vysmievali týmto opatreniam, ktorí sa vysmievali očkovaniu, a vo výsledku mnoho ľudí zomrelo práve preto, že naletelo týmto šíriteľom dezinformácií. Dnes v septembri 2024 sa k nám dostáva ďalšia vlna covidu, už neviem koľká, desiata, pätnásta, stále nevieme dobre očkovať, pretože tým, že sa skončila mimoriadna situácia vlani v septembri, tak sa zastavila distribúcia vakcín do súkromných ambulancií a neštátnych nemocníc a dnes po roku sa stále pacienti, ktorí chcú byť zaočkovaní a dobrovoľne zaočkovaní, bez toho že by im to niekto kázal, na základe svojho vlastného rozhodnutia, sa nevedia k tomu očkovaniu dostať. Určite sa aj medzi vami, v tejto snemovni nájdu ľudia, ktorí by sa dali proti covidu zaočkovať, na ten najnovší variant, ale je veľmi ťažké sa k tomu očkovaniu dostať. Dnes sa uskutočňuje prakticky výhradne v štátnych nemocniciach, a nie každý to má do štátnej nemocnice blízko. Ak bývate v Snine, alebo rovno v Novej Sedlici, do najbližšej štátnej nemocnice, ktorá je v Prešove, to máte dve hodiny jazdy autom. Ak ste nevládny pacient, ktorý leží doma, alebo leží v domove sociálnych služieb, tá vakcína sa nemá ako k vám dostať. A to sú tí pacienti, ktorí to očkovanie potrebujú najviac. Čo sme za ten rok urobili, odkedy sme zrušili mimoriadnu situáciu s očkovaním proti covidu? Nič. Od 1. októbra by údajne malo zopár lekárov dostať zmluvy na covidové očkovanie, ale nie veľa. V Českej republike očkujú všeobecní lekári úplne bežne, u nás sme to za rok nevyriešili. Čo nám skôr hrozí, je záver... vítam pána poslanca, že už prišiel aj medzi nás, pána Kotlára... bude záver, že očkovanie mRNA vakcínou je génová terapia a mala by byť zakázaná. To znamená, kto sa ešte chce dať zaočkovať, tak nech uteká do tej štátnej nemocnice skôr, než to pán kolega Kotlár zakáže. A toto ja považujem za absolútne škandalózne.
Opakujem svoje slová z úvodného slova, považujem to za pľuvanec do tváre všetkým ľuďom, ktorí stáli v prvej línii v boji s pandémiou, ktorá bola. A nebudeme sa tu hrať na slovíčka, definícií, že koľko presne musí byť prípadov na to, aby sme ich vyhlásili za pandémiu, pretože také číslo nejestvuje, ale to vedia, samozrejme, epidemiológovia a ortopédi to vedieť nemusia.
A považujem to teda za škandalózne a považujem za dôležité, naozaj dôležité dámy a páni, aby ste sa vy postavili a verejne vyjadrili svoj názor pre verejnosťou, že takýmto spôsobom zosmiešňovať pandémiu, zosmiešňovať obete pandémie a zosmiešňovať ľudí, ktorí proti nej bojovali je neprípustné. Prosím vás o to, aby ste podporili toto uznesenie, ktorým sa dištancujeme od výrokov pána kolegu Kotlára, že pandémia nebola.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, dámy, páni, téma, ktorú dnes aj spolu s kolegyňou Jankou Bittó Cigánikovou predkladám, je zážitok, ktorý sme zažili na zasadaní Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, na ktoré prišiel náš poslanecký kolega, splnomocnenec vlády pre prešetrovanie pandémie, doktor medicíny Peter Kotlár hovoriť, ako toto vyšetrovanie pokračuje. Tento výbor sa skončil predčasne, pán predseda Baláž ho predčasne ukončil, snáď ešte budeme pokračovať v rokovaní tohto výboru, nič menej na zasadaní tohto výboru tie posledné slová, ktoré zazneli z úst pána splnomocnenca Kotlára, boli, že na Slovensku pandémia nebola.
Návrh tohto uznesenia, o ktorom by som chcel, aby sme sa rozprávali a dištancovali od tohto výroku pána Kotlára, je podčiarknutý práve týmito slovami.
Prosím vás pekne, na Slovensku zomrelo viac ako 20-tisíc ľudí na COVID. Je to pľuvanec do tváre všetkým ľuďom, ktorí stratili svojich príbuzných, svojich kolegov, svojich rodičov, starých rodičov alebo deti a myslím si, že ako snemovňa by sme sa mali tomuto postaviť tvárou a vyslať signál aj zdravotníkom, lekárom, sestrám, záchranárom, ktorí v prvej línii počas pandémie, ktorá tu bola a preukázateľne zabila toľko ľudí, ako býva v stredne veľkom okresnom meste, a títo ľudia potrebujú počuť, títo zdravotníci potrebujú počuť, že majú podporu vo vedení tejto krajiny, majú podporu vo vláde, v poslancoch a že ich boj, ktorý robili v tej prvej línii nebol márny a nebol zbytočný. Pamätáte si, že sme im ešte tlieskali na balkónoch svojho času? To bolo tak na začiatku tej pandémie. A potom im povieme, že pandémia nebola. Bol by som rád, keby sme sa o tejto téme chvíľku rozprávali, takže toľko na úvod k tomu uzneseniu.
Pevne verím, že diskusia v rozprave, budeme možno počuť aj viac názorov a viac pohľadov. Zatiaľ ďakujem.

16.
Áno, ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským výborom pre zdravotníctvo za spravodajcu k tomuto uvedenému zákonu, je to tlač 417, keby vás to zaujímalo.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku aj v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje aj stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a do tretice Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania návrhu v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Tak, krásny deň.
Poplatky. Pri návrhu na konsolidáciu verejných financií som zistil teda, že vláda hodlá načrieť aj do zdravotníctva, zobrať zdravotníkom nejaké peniaze. Ale celkom som ocenil jeden z návrhov, ktorý vládna koalícia chce predložiť, a to je návrh na transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. Klobúk dole, ďakujem, že ste to priznali po 20 rokoch, že Zajac mal pravdu.
A druhá vec, ktorá nás čaká od vlády a od pána premiéra Fica, je druhé uznanie, že Zajac mal pravdu keď sa budeme rozprávať o poplatkoch v zdravotníctve. Pani ministerka Dolinková má teraz za úlohu priniesť analýzu o tom, ako to vyzerá s poplatkami na Slovensku v ambulanciách, nemocniciach, v zdravotníctve a má priniesť návrh riešenia, ako tohto džina vopchať naspäť do fľaše, lebo viete, že sa ľudia stále sťažujú na tie poplatky, sú k tomu rôzne typy prieskumov, záťaž, finančná záťaž pacientov stúpa. Viete to aj vy, lebo ste používali vo svojej predvolebnej kampani. A nezdá sa, že by sa tá záťaž mala znižovať, pretože pri konsolidácii a pri odlive peňazí zo zdravotníctva, pochopiteľne, budú odchádzať zdravotníci do zahraničia, budú stúpať poplatky, budú sa predlžovať čakacie lehoty. Treba niečo s poplatkami urobiť, vy to viete. O chvíľočku ten návrh bude musieť prísť od pani ministerky Dolinkovej alebo akéhokoľvek ďalšieho ministra tam usadíte.
Chceme vám v tomto pomôcť a chceme vám ukázať, ako by sa tie poplatky dali riešiť. Toto nie je komplexné riešenie. Toto je len návrat k tomu, čo sme tu mali v roku 2015. Do roku 2015... Teda takto. Za Zajaca v roku 2003 boli schválené tzv. dvadsaťkorunáčky, kde za návštevu ambulancie zaplatil pacient 20 Sk. Za jeden lôžkodeň v nemocnici zaplatil 50 Sk, čo dnes, keď prepočítate, že máte zaplatiť 0,66 centov za návštevu lekára alebo 1,5 eura za jeden deň v nemocnici, tak to vyzerá priam smiešne. Jedno pivo je drahšie ako tento poplatok. Dnes sa na to (povedané so smiechom), aby ste zaplatili, teda aby ste sa dostali doktorovi ,sa musíte poriadne plesnúť po vačku. Je to minimálne 10, 15, 20 eur a pri niektorých úzkoprofilových disciplínach 50, 80 alebo aj 100 eur za to, že dostanete len termín vyšetrenia hradeného z verejného zdravotného poistenia. Tá situácia je dnes naozaj, naozaj škandalózna.
Nič menej, vtedy bolo problémom 20 a 50 korún, strana SMER - sociálne demokracia na tom vyhrala voľby v roku 2006 a mohla vytvoriť vládu a zrušiť tieto poplatky ako neľudské, nesociálne, drakonické a podobne. No, lenže čo sa nestalo, tie poplatky zákazom nezmizli, tie poplatky tu naďalej s nami sú, akurát už nemajú pravidlá.
A to najhoršie, čo sa mohlo stať, sa stalo na jar v roku 2015. Váš kolega, vtedajší poslanecký kolega, vtedajší župan Blanár navrhol návrh zákona, ktorý táto snemovňa podporila. Ale opakujem, pozerám sa na vás zo strany SMER - sociálna demokracia, lebo ste to boli vy, kto to predkladal, a vy ste to podporili. A bol to návrh, ktorý plošne zakazoval akékoľvek poplatky v ambulantnej sfére, akékoľvek, bez náhrady. Zrušil aj tzv. inštitút prednostného ošetrenia, ktorý bol v zdravotníctve zavedený v roku 2005. Prednostné ošetrenie znamenalo, že jednu štvrtinu ordinačných hodín mohol lekár, ambulancia vyčleniť pre plánované, pre plánovaných pacientov výmenou za úhradu za tento termín. To znamená tri štvrtiny ordinačných hodín boli bezplatné pre pacientov, jedna štvrtina ordinačných hodín bola spoplatnená. Výšku poplatku reguloval príslušný samosprávny kraj. A každý samosprávny kraj si to riešil iným spôsobom. V jednom kraji bol ten poplatok maximálne 5 eur, v inom kraji 7, v Bratislavskom kraji to bolo 9,90, lebo to vychádzalo 300 korún po prepočte konverzným kurzom 31,26 to bolo 9,99. A najvyššie poplatky sa v zdravotníctve za prednostné termíny platili, čuduj sa svete, v Žilinskom samosprávnom kraji, kde bol pán Blanár županom, 15 eur, 15 eur za návštevu. A toto bol systém ktorý celkom dobre fungoval. Poskytovateľom umožňoval legálne a legitímne dostať peniaze na svoj účet. Výšku tejto úhrady reguloval nejaký regulátor, v danom prípade samosprávny kraj, a pacienti, ktorí na to nemali, ktorí prípadne neboli ochotní platiť tento poplatok, mali stále k dispozícii tri štvrtiny ordinačných hodín, počas ktorých sa mohli...
k lekárovi dostať bezplatne. Nevidím najmenší dôvod, prečo bolo dôležité a potrebné do tohto búšiť a prečo bolo potrebné toto rozšróbovať, lebo dnes, vážení kolegovia zo SMER-u a z vládnej koalície, stojíte pred tou istou otázkou, ako tohto Džina vopchať do fľaše, lebo tým, že sa toto zakázalo a zároveň sa lekárom nedali žiadnej kompenzácie, výsledkom je, že vznikli živelné poplatky. Tretie strany, ktoré začínajú vyberať, ktoré začali vyberať peniaze v mene lekára, aby tým neporušovali zákon, a potom štvrté strany, ktoré, aby to, lebo v zákone sa zakázali tretie strany (povedané so smiechom), tak sa urobili štvrté strany, ktoré vyberajú tie peniaze. A dnes je realita taká, že dnes v tom zdravotníctve platíte ako murovatí. Chcete ísť k endokrinológovi? Reumatológovi? Prosím vás pekne, ak nemáte pol alebo trištvrte roka času, tak si pripravte peňaženku. Toto je situácia, do ktorej sme sa dostali vďaka nepremyslenému návrhu pána Blanára, a ja viem, že vtedy významná časť poslancov SMER-u s pánom Blanárom nesúhlasila. Viem o tom, boli svedkovia vážnych rozhovorov medzi pánom Rašim, ktorý bol vtedy ešte v SMER-e, a pánom Blanárom, aby nebláznil, lebo toto vypáli zle, lebo na papieri vyzerá dobre, keď budeme ako politici, vládni politici, hovoriť občanom, že všetko majú zadarmo, len tí občania v okamihu, keď otvoria dvere polikliniky, zistia, že to je lož, že to nie je pravda, že sa k tej starostlivosti zadarmo, bezplatne nedostanú, pretože máme málo lekárov, máme dlhé čakacie doby. Často máme veľa byrokratických prekážok na to, aby sa niekto dostal k zdravotnej starostlivosti, preto máme zdanlivo aj málo lekárov. Dvanásť návštev za rok. Kto také má v Európe okrem Maďarska? Obrovský počet návštev, ktorý nezodpovedá nášmu zdravotnému stavu, ale zodpovedá byrokracii, lebo tamten lekár nevie predpísať také vyšetrenie, lebo je viazané len na nejakú špecialista... špecializáciu. Iný lekár nevie predpísať taký liek, lebo ten liek je preskripčne viazaný. A nútime tých pacientov navštevovať veľa lekárov.
Máme 12 návštev za rok, kým priemer Európy je šesť, no tak potom, pochopiteľne, to niekde vybuchne, že sa k tomu lekárovi dostať nevieme a vznikne priestor pre sivú ekonomiku.
Robím lekára samosprávneho kraja v Bratislave. A na mojom stole skončilo niekoľko stoviek, ak nie tisícok sťažností na to, ako funguje ten výber poplatkov. V okamihu, keď máte na území, ktoré dohliadate a ktoré regulujete 4-5-tisíc poskytovateľov a máte k dispozícii dvoch úradníkov, ktorí majú kontrolovať výber poplatkov, neexistuje, aby ste všetkých, ktorí porušujú zákon, pristihli. Rozhodne sa to nedá urobiť s nástrojmi správneho konania, lebo správne konanie si vyžaduje podnet, si vyžaduje neanonymný podnet, lebo s anonymným podnetom sa veľmi ďaleko pri prešetrovaní nedostaneme. A pacienti, ktorí sa sťažujú na výber poplatkov, a nie anonymne, to znamená, dajú svoje meno k dispozícií, a my ten podnet na, na samosprávnom kraji prešetrujeme.
Tak čo si myslíte, akú emóciu má poskytovateľ, lekár, ku ktorému príde sťažnosť, že pacient Jožko Púčik, sa sťažuje na to, že vyberal poplatok? Či ho vyberal, alebo nevyberal, najdôležitejšia emócia, ktorá tu bude, bude, že lekár, bude, prestane mať ochotu ošetrovať tohto pacienta, lebo to je nejaký taký problémový, troublemaker, pacient, ktorý sa sťažuje. Takého pacienta nechcem. Mám dosť iných pacientov. Pacientov máme dosť, lekárov máme málo. To znamená, ho prestane ošetrovať. Čiže aký benefit získa pacient z toho, že sa bude sťažovať? Nielenže si bude musieť hľadať nového lekára, u ktorého bude platiť nový poplatok, ale tieto peniaze mu zrejme ani nikto nevráti, lebo sa to zvyčajne nepodarí došetriť a dokázať, že vôbec k úhrade poplatku došlo. A keby sa to aj náhodou podarilo dokázať, veď sú tam lehoty na doručovanie, preberanie zásielok, trvá to približne pol roka až trištvrte roka, kým sa takýto podnet prešetrí, ak sa poskytovateľ odvolá na ministerstvo ako druhostupňový orgán, tak to môže trvať dva, niekedy tri roky, kým dokážete, že niekto vybral 10 euro v rozpore so zákonom. Toto nie je bloková pokuta na diaľnici, kde idete rýchlo a zastaví vás policajt a máte to vyriešené za 10 minút od porušenia zákona. Tu trvá 2 až 3 roky, kým sa dostaneme k tomu, že niekto, potvrdíme, že niekto vybral poplatok v rozpore so zákonom. To nemá žiaden výchovný element, pretože po troch rokoch si ten poskytovateľ už ani nepamätá, čo bolo vtedy. To neprináša žiadne, žiadne riešenie, preto tu máme poplatkové eldorádo, lebo ani ten proces vymáhania zákona nie je dobrý a efektívny. Tú reguláciu treba zmeniť aj na tejto strane.
Ale naspäť k tým poplatkom. To, čo navrhujeme s kolegami Janou Bittó Cigánikovou a Mariánom Viskupičom, je návrat do roku 2015, čo sa týka zákona o rozsahu, teda 577/ 2004 Z. z., to znamená, pripustenie, že môže existovať prednostné ošetrenie, za ktoré môže poskytovateľ vyberať poplatok. Prednostné ošetrenie, teda termíny na prednostné ošetrenie sa týkajú maximálne jednej štvrtiny ordinačného času, tri štvrtiny ordinačného času zostávajú bez poplatku a výšku tohto poplatku reguluje samosprávny kraj. Samozrejme, môže to byť odlišné podľa kúpyschopnosti. V Bratislave si viem predstaviť, že to budú regulovať inak ako v Prešove. Ale je to nič viac a nič menej, je to návrat do legislatívy, ktorá tu bola pred tým, než ju pán Blanár zničil svojím návrhom, a ktorý viedol k dnešnému poplatkovému eldorádu, k dnešnej živelnosti, a k dnešným sťažnostiam pacientov, že sa nevedia dostať k zdravotnej starostlivosti, nielen kvôli čakacím dobám, ale aj kvôli finančnej situácii.
Toto je teda môj úvodný príspevok k tomuto návrhu zákona. Bol by som veľmi rád, keby ste ho podporili.
Ďakujem.

Tak, krásny deň. Je škoda, že máme túto rozpravu rozbitú. Vlastne koľko to už je? Od stredy minulého týždňa do utorka tohto, čiže to je šesť dní. Rozumiem, že už si nemusíte pamätať, o čom sme sa tu vtedy rozprávali, o čom mali byť tie faktické poznámky. Keďže som sa s kolegom Dostálom rozprával o pripomienke pána poslanca Majerského k tomuto návrhu zákona, že ide údajne dokonca o protiústavný návrh, tak by som rád chcel tlmočiť slová Ondreja Dostála, že protiústavným rozhodne nie je, keď zdravotným sestrám zrušíme povinnosť zbierať kredity.
O čom tento zákon je? Zhrniem tu najdôležitejšiu vec, zdravotnícki pracovníci musia v rámci sústavného celoživotného vzdelávania zbierať kredity za vzdelávanie. Často sú tieto vzdelávacie podujatia čistými formalitami, ktoré vyberajú... Tu máte kartičku, pán kolega. (Rečník podal prihlasovaciu kartu z rečníckeho pultu predrečníkovi.) Čistými formalitami, ktoré vyberajú peniaze od zdravotníckych pracovníkov, žerú im čas, ale nedávajú im žiadnu pridanú hodnotu v podobe nejakej, nejakú pridanú hodnotu v podobe skutočne užitočných poznatkov. Neraz je to niečo na úrovni, a teraz ospravedlňujem sa, že to zjednodušujem a možno to bude vyzerať vtipne, ale ono to tak je, že vylúštite sudoku, nejakú krížovku, tajničku a za dostanete kredity.
Myslím si, že to treba riešiť skrz naskrz všetkými zdravotníckymi povolaniami vrátane lekárskych. Ale to najdôležitejšie, čo považujeme aj kolegyňou Janou Bittó Cigánikovou, je odľahčiť zdravotným sestrám. Sestrám, ktorým teraz vlády ide v rámci konsolidácie škrtať peniaze, sestrám, ktoré sú často doma samoživiteľky, ktoré si nemajú priestor ukradnúť čas na to, aby absolvovali nejakú konferenciu a zbierali kredity účasťou na konferenciách. Neraz sa to potom riešili online kurzami, ktoré sú rovnako formálne ako tie tajničky a krížovky, ktoré majú vylúštiť, aby získali kredity, aby mohli ďalej vykonávať svoje povolenie. Príjmy z tohto celého cirkusu má okrem toho prevádzkovateľa toho vzdelávania aj príslušná komora, teda Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek.
Pokiaľ nemáme dôkazy o tom, že to vzdelávanie je naozaj pre tie sestry prínosné, a tým pádom prínosné pre pacientov, o ktorých sa tieto sestry starajú, tak sa na to radšej vykašlime. Neťahajme z tých, z tých sestier peniaze, nepripravujme ich o čas, ktorý môžu stráviť so svojimi blízkymi, a podporujme vzdelávanie, ktoré naozaj pomôže zdravotníkom a ktoré naozaj pomôže pacientom. To znamená, nechajme to na zamestnávateľov. Zamestnávateľ vie, aké má mať zručnosti, skúsenosti, vedomosti, a je motiváciou zamestnávateľa mať šikovné sestry. Nie je to motiváciou komory ani vzdelávacej inštitúcie. Je to v prvom rade motiváciou zamestnávateľa. A to že nehovorím o niečom čo je science fiction, tak chcem povedať, že v susednej Českej republike, na ktorú sa veľmi často pozeráme po príklady, inšpirácie a podobne, bol kreditový systém sústavného vzdelávania nelekárskych zdravotníckych pracovníkov, teda vrátane sestier a pôrodných asistentiek, zrušený od 1. septembra 2017.
Teda už sedem rokov sa v Českej republike nezbierajú kredity pre sestry, sedem rokov. Čo sa za tých sedem rokov stalo? Začali zomierať ľudia v Čechách na uliciach? Prudko sa znížila kvalita poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti? Nie, prax ukázala, že nedošlo k zhoršeniu kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti. Naopak, došlo k zníženiu byrokratickej záťaže. Byrokratická záťaž je niečo, čo majú teraz zdravotníci naozaj plné zuby. K zníženiu nákladov na sústavné vzdelávanie, zefektívneniu tohto systému. Tá Česká republika je nám blízka, pozrime sa pre inšpiráciu a naozaj pripúšťam, že ak sa naozaj pozrieme z nadhľadu, tak by som možno mohli zvážiť aj že či v lekárskych povolaniach neurobíme zmenu a neznížime alebo nezmeníme ten spôsob sústavného vzdelávania lekárov. Ale v tomto prípade, v konkrétnom návrhu, ktorý máte pred sebou, nám ide o to, aby sme odľahčili predovšetkým sestrám. To znamená, je to návrh na zrušenie povinnosti zbierať kredity pre sestry a presunutie tejto povinnosti na zamestnávateľa.
Toľko som chcel povedať.
Ďakujem vám pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, dámy, páni, chcel som sa asi prihlásiť len faktickou, čiže tiež budem len krátko reagovať, ale myslím si, že by to tu malo zaznieť, hoci teda pán kolega už z HLAS-u odišiel.
Toto nie je politická téma. Toto je naozaj že vecná téma a to, čo otvoril Oskar Dvořák, a to, čo otvoril Marek Krajčí, a to, čo spomenuli, je absolútne vecná, konštruktívna a zmysluplná pripomienka bez ohľadu na politickú stranu, ktorá bude riadiť rezort zdravotníctva. Tá regulácia omamných a psychotropných látok jednoducho nemôže vyzerať tak, že budeme do zákona písať každú jednu chemickú látku veľmi presne so všetkými metylovými, hydroxylovými a neviem akými skupinami, pretože tu bude vždy spoločnosť a regulátor ťahať za kratší koniec.
Prvé správy o tom, že HHC-P sa dá kúpiť v automatoch, sa v novinách objavili pred viac ako rokom. A dnes sme tu v tejto snemovni a riešime, že ideme tam túto látku napísať do toho zoznamu. Trvalo nám to rok! Tie deti sa k tomu mohli dostať úplne bez problémov, hodili peniaze do automatu na autobusovej stanici a vypadla im návyková psychotropná látka. Vedeli sme, že je zlá, ale nevedeli sme reagovať, pretože vtedy ešte vlani nezasadal parlament pred voľbami, po voľbách boli dôležitejšie veci a skrátené legislatívne konanie sa používalo na čokoľvek iné. Absolútne súhlasím s Marekom Krajčím, keď niekde je opodstatnené skrátené legislatívne konanie, tak vtedy, keď hrozia nejaké škody, napríklad na zdraví obyvateľstva. Toto bol ten konkrétny prípad.
Lenže týmto nevyriešime všetky budúce syntetické drogy, ktoré sa k nám dostanú, a nemyslím si, že toto je správny mechanizmus, ako ich máme regulovať. A toto opakujem, nie je politická téma, to je vecná téma, ako to urobiť tak, aby sme neťahali za kratší koniec, aby nám netrvalo rok, kým nejakú drogu napíšeme do nejakého systému. Takže urobil som veľmi jednoduchú rešerš a pozrel som sa, ako to riešia iné krajiny, ktoré, samozrejme, tento problém takisto majú pred sebou. Ak chcete niečo zakázať, musíte to veľmi jasne popísať v zákone. Nemôžete to písať v nejakých podzákonných normách, čo rozumiem, že je ťažké to zveriť do nejakej vyhlášky alebo niečoho podobného, lebo ukladáte práva a povinnosti a to by ste mali robiť zákonom.
Nuž, ale môžme kategorizovať tie drogy napríklad podľa účinku, nielen podľa jej konkrétnej štruktúry. Hej, môžme zadefinovať, čo sú to analógy. Lebo HHC nie je nič iné len analóg THC. A povedať, že zakázané sú aj analógy. Vo Veľkej Británii napríklad majú dočasné zákazy, kým sa nepreukáže bezpečnosť nejakej látky, tak tá látka sa považuje za zakázanú. Nejdem tu vymenovať všetkých 12 alebo 13 rôznych vecí, na ktoré som prišiel, ale mne sa javí, že treba zmeniť tú, ten koncept toho zákona, ktorý teraz novelizujeme, a toto je teda loptička hodená na stranu ministerstva zdravotníctva. Opakujem, bez ohľadu na to, či je to ľavé, pravé, zelené, modré alebo žlté ministerstvo, je to potrebné urobiť pre našu spoločnosť, pre naše deti, aby sme nemuseli ťahať za kratší koniec v tejto téme.
No a dovoľte mi ešte, keďže mám pár minút, ja by som chcel ešte jednu tému otvoriť, ktorú som otvoril aj na výbore, tu zase až tak oveľa viac ľudí nie je ako na tom výbore, a keďže sme v téme omamných a psychotropných látok, obracajú sa na mňa občania s otázkou, kedy ministerstvo zdravotníctva pristúpi k tomu, že zaradí liečebné konope medzi medikamenty, ktorými môžme niektorým skupinám pacientov zásadne zlepšiť kvalitu ich života, či už ide o nechutenstvo po chemoterapii, či už ide o paliatívnu starostlivosť pri chronickej bolesti, či už ide o Parkinsonovu chorobu, Alzheimerovu chorobu, sclerosis multiplex. A tých diagnóz je mnoho, pri ktorých existuje celkom zaujímavý dôkaz, alebo dôkazná situácia vo vedeckých štúdiách, týmto pacientom môžu tieto látky pomôcť a bolo by celkom dobré, keby sme našli riešenie, ako tieto, ako túto možnosť terapie pacientom sprístupniť a nedávať tam bariéru. Čiže ak by pani ministerka mohla na toto nejako reagovať, že aký máme nejaký dlhodobejší fahrplan s liečebným konope, bol by som za to vďačný.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Dámy, páni, ďakujem, Peter, za tento návrh zákona a najmä za to, čo si teraz v rozprave porozprával, pretože vlastne asi tak na 80 až 90 % so všetkým z toho, čo si povedal, súhlasím. Niektoré veci by som ešte viac si dovolil teraz podčiarknuť.
Máme málo sestier, to je ten nepochybný fakt. Budeme ich potrebovať viac, demografia nepustí. A keďže demografia sa týka aj tých samotných zdravotníckych pracovníkov, tak stojíme pred dvojitým problémom a treba s tým niečo robiť, treba hľadať riešenie. Je to riešenie, či viac sestier je to riešenie, či viac iných typov stredných zdravotníckych pracovníkov je to riešenie, či viac, ja neviem, umelej inteligencie, telemedicíny a iných, samoliečby, prevencie a podobne. Je to naozaj komplexná vec.
A súhlasím s tým, že sestry sú, sa sťažujú na nízke platové ohodnotenie, ale, samozrejme, nie je to, ako si aj správne podotkol, jediný argument pre to, aby človek zostal alebo nezostal v slovenskom zdravotníctve.
A ja by som si dovolil vyzdvihnúť tie veci, ktoré si spomínal aj ty, a to je kultúra na pracovisku, teda pracovné prostredie, ktoré sa ťažko dá meniť. Áno, je to taká veľká námorná loď, ktorej keď otočíme kormidlo, tak potom ako ešte sto kilometrov ideme rovno, kým sa to začne otáčať, ale je to potrebné začať robiť a ja mám pocit, že sa to nedeje, že sa to nedeje predovšetkým v štátnych, v štátnych nemocniciach, pretože na tom vlastníkovi nezáleží.
Môžme si čo chcieť myslieť o súkromných zdravotníckych zariadeniach, či už v nemocniciach, alebo ambulanciách, ale tam vlastníkovi záleží na tom, aby mu tá fabrika fungovala, tá fabrika na zdravie. Štát sa dlhodobo konzistentne nezaujíma o to, ako fungujú slovenské nemocnice, aké ponorkové stavy tam tí zamestnanci zažívajú, aké game of thrones, hru o tróny hrajú medzi sebou jednotlivé oddelenia, jednotlivé kliky, pretože tí profesori a docenti, čo sú tam, a primári, čo sú tam na čele roky, vedia, že prežijú, aj keď sa budú nad ich hlavami meniť riaditelia nemocníc, často politicky dosadení, ktorí často neurobia žiadnu zásadnú zmenu, lebo by tým museli ísť proti vlastným zamestnancom.
Ale tá, ten tlak je potrebný a to riešenie je, samozrejme, nepríjemné. Omnoho pohodlnejšie je problém, symptóm zakryť acylpyrínom, do zdravotníctva hodiť viac peňazí, pridať ľuďom, nech majú viac peňazí. Samozrejme. Ale to je len symptomatická liečba, nie kauzálna.
Kauzálna liečba je, že tie nemocnice nemôžu byť štátne a že pacient musí byť zákazníkom, musí byť klientom toho zdravotníckeho zariadenia, tých zdravotníckych pracovníkov. To znamená, mal by sa podieľať nejakou mierou spoluúčasti na tej zdravotnej starostlivosti, lebo takto, pokiaľ tu máme platbu, plnú platbu treťou stranou, je naozaj pacient len štatistické číslo a pre zdravotníckych pracovníkov nie je žiadna motivácia, aby sa správali inak. Toto peniaze, myslím si, že tak ľahko nevyriešia, ani viac peňazí a môj hlavný problém je, že kto to zaplatí. Toto má riešiť trh a trhové mechanizmy a trhové mechanizmy, ktorými, pri ktorých treba vymáhať materiálno-technické zabezpečenie, treba vymáhať optimalizáciu siete nemocníc, treba vymáhať to, aby bol dodržiavaný Zákonník práce.
Uvidíme, že možno nepotrebujeme toľko nemocníc na Slovensku v takom rozsahu, ako ich máme, a na ušetrených peniazoch môžu tí poskytovatelia ponúknuť lepšie platové ohodnotenie zdravotníckym pracovníkom. Kam vedie cesta takejto regulácie? Videli sme to pri pokuse o riešenie tohto problému pri zavedení platového automatu. Platový automat je dnes najväčšia a najťažšia železná guľa na nohách slovenského zdravotníctva, lebo sme chceli pridať. Dnes platový automat brzdí akúkoľvek zmenu a inováciu v zdravotníctve a politici si škrabú hlavy, ako z toho vybŕdnuť. A budete to musieť zmeniť. Nejakým, nejakou habaďúrou na to budete musieť ísť, lebo platový automat zdravotníctvu škodí, ale hrozí štrajk odborárov. No...
Reguláciou nevyriešime problém predchádzajúcej regulácie. Ja si myslím, že tej regulácie má byť menej, majú to riešiť trhové sily. Neprekvapuje ma, samozrejme, že toto podporuje Oskar, lebo to je taký etatistický zásah do... (povedané so smiechom) do zdravotníctva. Ja som skôr partner a priateľ toho, že to má riešiť trh.
A už len také dve, dve také drobné poznámky k tomu Instagramu. Ja už som čakal, kedy vyrieši pani ministerka problém s napadnutím zdravotníkov na centrálnom príjme na Kramároch. A tu už ho včera vyriešila, lebo už nakrútila instagramové video, môžme ísť ďalej.
A druhý, druhý moment je, že veľmi s tebou súcitím v toto, Peťo. Ja keď som končil fakultu, ’96, boli tabuľky. Opäť bola regulácia. Ten problém, ktorý máme, je dôsledok regulácie, nie nedostatku regulácie, preregulovanosti slovenského zdravotníctva, preto nie je atraktívne, lebo tam nedovoľujeme fungovať trhovým silám. No tak vtedy boli tabuľky a v tej tabuľke môj nástupný plat bol 4 960 Sk. To bolo v roku ’96 a v tom roku minimálna mzda bola 5-tisíc korún. To znamená, tabuľka pre nastupujúceho lekára bola horšie ako minimálne mzda. To znamená, keď ma zamestnali, mi museli dať 40 korún príplatok za nejaké infekčné prostredie, aby som sa dostal na 5-tisíc korún a neporušovali inú časť Zákonníka práce, že nemôžem zarábať menej ako minimálnu mzdu.
Čiže ja s tým absolútne súhlasím, že toto je brutálne demotivujúce a buď má človek biznisplán, že tam bude brať úplatky, alebo tam radšej nejde. Tak ja som tam radšej nešiel. Ale je to príznačné. Keď je niečo preregulované, tak to nefunguje.
Prosím pekne, riešením je viac kapitalizmu, menej socializmu. Ja si teda myslím, že za SaS za tento návrh zákona hlasovať nebudeme.

Tak, vážený pán predsedajúci, dámy, páni, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 321).
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
A vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z toho § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Novým zákonom o Slovenskej televízii a rozhlase odstraňujete jeden so základných pilierov demokratického a ústavou chráneného prístupu k informáciám a meníte nezávislé verejnoprávne médium na štátnu, vládnej garnitúre podriadenú inštitúciu. Ignorujete protestné stanoviská medzinárodných novinárskych organizácií, vysokých predstaviteľov Európskej únie a odbornej obce. Zákon neprináša absolútne žiadne návrhy na funkčné zlepšenie. Zmeny sú v priamom rozpore s legislatívou Európskej únie a navyše ničím neprispievajú k zlepšeniu fungovania, k adekvátnemu financovaniu, modernizácii a už vôbec nie k skvalitneniu programovej štruktúry.
Inšpirácia orbánovským Maďarskom nech nám je varovaním. V Maďarsku na rozdiel od Slovenska, verejnoprávnej televízii verí len 30 % populácie. RTVS sa teší dôvere 56 % verejnosti. Ignorujete povinnosť, ktorá nám vyplýva z EÚ legislatívy, vymenovať vedenie a správnu radu verejnoprávnych médií transparentným, otvoreným a nediskriminačným spôsobom. Zrušenie RTVS je priamy útok na demokraciu.
Navrhovaný zákon je návrat do totality. RTVS potrebuje viac financií, ale tie ste jej zobrali. Naozaj idete dať RTVS do rúk ľudom, ktorí spochybňujú pandémiu, veria, že nás práškujú z lietadiel, hovoria, že Zem nie je guľatá a chcú dať týmto alternatívam rovnaký priestor ako overeným faktom? Vyzývame vás odkazom nežnej revolúcie, pravda sa nedá umlčať!
Dajte priestor pravdivo verejnoprávnej RTVS a stiahnite tento zákon. Celá opozícia vrátane klubu SAS, sa hlasovania o likvidácii nezávislej RTVS nezúčastní. (Potlesk.)