Videokanál poslanca

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

2.5.2024 o 10:32 hod.

MUDr. PhD.

Tomáš Szalay

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.5.2024 10:32 - 10:33 hod.

Tomáš Szalay Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Ďakujem, Peťo, za tvoje vystúpenie, v zásade veľmi podobné, ako povedal Oskar. To znamená zlý proces a zmysluplné, poväčšine zmysluplné návrhy na zlepšenie. Veľmi som ocenil aj to, že si otvoril tému toho ďalšieho vzdelávania. Samozrejme, je to nad rámec tohto zákona, nad rámec akéhokoľvek skráteného konania. To má byť systémová záležitosť, ale je veľmi dobré o nej nahlas hovoriť a dúfam, že pani ministerka si teda zapísala toto ako podnet, ktorý by stál za zlepšenie, rovnako ako by stálo za zlepšenie aj zmena kontinuálneho vzdelávania, ktoré sa dnes zmenilo v zásade na vypĺňanie krížoviek a získavanie kreditov cez úplne podivné, podivné účasti na turistických výletoch krytých ako kongresy.
A som takisto rád, Peťo, že si spomenul to, čo aj Oskar kritizuje a to asi aj ja budem v rozprave kritizovať, a to teda ten proces vedie k tomu, že sa k zákonu v skrátenom legislatívnom konaní prilepujú prílepky, možno zmysluplné, možno diskutabilné, ale rozhodne také, ktoré neprešli verejnou debatou. Je však pravdou, čo tu zaznelo v sále, že toto nie je novinka v parlamente, hej? Takýmto spôsobom parlament rozhodoval aj v minulom volebnom období aj v zdravotníctve, čiže v zásade sa nič zásadné nemení, akurát teraz to robí druhá strana. Na to, aby sa zlepšila tá kultúra, bolo by dobré, keby sme sa skúsili takýmto veciam v budúcnosti vyhnúť, aby sme sa naozaj bavili o podstate a nie o forme. Tá forma naozaj nie je dobrá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.5.2024 10:09 - 10:11 hod.

Tomáš Szalay Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem, Oskar, veľmi vecná a dobrá, dobrý príspevok do, do tejto diskusie. Ten proces nie je v poriadku a s tým absolútne s tebou súhlasím, toto malo ísť riadnym procesom. Chápem, že teraz sa už nebavíme o procesnej stránke, ale ono sa to na to postupne nadviaže. Toho, čo sa ja najviac obávam, je to, čo príde v druhom čítaní, lebo nie všetky pozmeňováky sme zatiaľ videli a ono keď sa objavia v utorok ráno na stole, tak možno budeme všetci prekvapení. Ale plne súhlasím, a máme aj v SAS-ke podobný postoj k tomuto zákonu, že upravuje niekoľko zmysluplných vecí, hýbe sa správnym smerom, na rozdiel možno od iných sektorov tieto návrhy v tomto, v tom, v tomto zákone sú, idú správnym smerom. Možno by som sa aj pridal k pánovi poslancovi Balážovi, že zdravotníctvo by nemala byť tá téma, kde by sme sa mali tuná teraz na politike vybíjať, ale skôr by sme mali hľadať, ako sa tie veci dajú zlepšiť. A v prvom rade sa dajú, pani ministerka, zlepšiť lepším procesom.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.2.2024 15:48 - 15:50 hod.

Tomáš Szalay Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vlastne s touto faktickou poznámkou som úplne, úplne súhlasil a, a, a reagoval by som otázkou, na ktorú môžeš potom niekedy ako navrhovateľ odpovedať v nejakom vlastnom, vlastnom výstupe. V § 15 ods. 1 písm. a) sa za slová "zabezpečila poistencom dostupnosť zdravotnej starostlivosti" vkladajú slová "vrátane termínu vyšetrenia, ak o to poistenec požiada". Toto je podstata tejto novely. A teraz ide o to, že ja som ten poistenec, ja požiadam poisťovňu o termín vyšetrenia a teraz, čo s tým dokáže urobiť poisťovňa, keď tí poskytovatelia, ktorí to vyšetrenie poskytujú, nie poisťovňa poskytuje vyšetrenie, poskytovatelia poskytujú to vyšetrenie, keď tí poskytovatelia ten termín vyšetrenia nie sú ochotní poskytnúť. Akože tam sa poisťovňa môže aj rozglejiť na kolomaž a keďže je to jej povinnosť, tak nesplnenie tejto povinnosti je potom zrejme sankcionované na inom mieste v tom zákone. Čiže môj problém je v tom, že čo sa stane, keď nie je jednoducho tá služba k dispozícii alebo keď nie sú ochotní poskytovatelia tú službu poskytovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.2.2024 15:40 - 15:42 hod.

Tomáš Szalay Zobrazit prepis
Je pokročilý čas. Budem sa snažiť byť stručný, nevyužijem celú, aby ste stihli aj reagovať. Vážený pán predsedajúci a zvyšok snemovne, dámy a páni.
Oskar, ďakujem pekne za tento návrh zákona, ktorým sa pokúšaš riešiť zdravotnú politiku v tejto krajine namiesto ministerstva zdravotníctva. Je pravdou, že tu by mal byť na ťahu regulátor, teda ministerstvo, s nejakou komplexnejšou úpravou, ale aj táto malá úprava je snahou vytvoriť priestor pre objednávanie pacientov a predvídateľnosť termínov, ktoré môžu dostať u lekárov. No, je to chvályhodná vec, a preto to chcem akože pochváliť.
Na druhej strane si strašne uvedomujem limity, ktoré toto riešenie, ktoré toto riešenie prináša. Skúsenosť totiž zdravotných poisťovní je bohatá. Zdravotné poisťovne vedia, že pre ich klientov, pre ich poistencov je dôležité mať možnosť byť objednaný na, na termín. Problémom pre implementáciu takéhoto niečoho je absencia legislatívy, áno. Snažíme sa ju nejakým spôsobom nahradiť, ale v prvom rade a predovšetkým absencia motivácie na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti poskytovať časť svojich termínov v prospech nejakého objednávkového, plánovacieho a podobného systému. Teraz nehaním tých poskytovateľov, ktorí si to vedia predstaviť, ktorí to robia, ktorí keby nemali objednávkové a plánovacie systémy, tak by už dávno skončili v krachu. Hovorím o všetkých tých zubároch, ktorí, samozrejme, že fungujú spôsobom, že si svojich pacientov plánujú, lebo inak by to nebolo zvládnuteľné. Hovorím o hromade ambulancií a nielen ambulancií, skrátka pracovísk, kde to funguje, ale potom je významná časť pracovísk, ktoré hovoria, že si to nevedia predstaviť, nevedia, ako by to urobili. A ja ich teraz nejdem ich mikromanažovať, že, chlapci, takto to máte robiť, ja len hovorím, že také subjekty tu sú, nie je ich málo, dokonca si myslím, že tvoria väčšinu toho sektora, a im nedokáže zdravotná poisťovňa akože ich prinútiť k ničomu, aby, aby poskytovali svoj kalendár pre prospech objednávkových systémov. A moja otázka znie, ako môžme teda od zdravotnej poisťovne vyžadovať niečo, na čo ona nemá nástroj voči svojim zmluvným partnerom, pretože tí zmluvní partneri povedia, že oni to nie sú predsa povinní, povinní prevádzkovať.
Urobím takú paralelu, pretože je tu taký, taká snaha urobiť štátny objednávkový systém a kedykoľvek zaznie informácia o tom, že poďme sa rozprávať o štátnom objednávkovom systéme cez NCZI, tak si len pozrite, otvorte si ten facebook, že akým spôsobom reaguje ten sektor na takéto nápady, veľkým odmietaním, lebo sa toho boja, lebo je to niečo neznáme, lebo možno niektorí z tých lekárov dokážu za to objednávanie vyberať peniaze a toto im hrozí, že by niekto videl a pozeral na prsty a tak ďalej a tak ďalej. Je tam milión iných dôvodov, ale podstata je, že to tí lekári tak ľahko nechcú. Že im, že to bude teda dlhá cesta, kým sa dostaneme k tomu, že prelomíme túto, toto odmietanie, ale nie je možné dovtedy dávať čierneho Petra zdravotným poisťovniam, že vy to musíte zabezpečiť, ale vaši poskytovatelia, ktorí tie termíny musia na konci dňa poskytnúť, nie sú povinní takéto niečo urobiť.
Čiže z môjho pohľadu je to dobré, treba to riešiť. Úplne nultá vec je používať elektronický výmenný lístok, Druhá vec, ktorá sa musí stať, ale ktorá sa nedeje, je povinný zápis poskytnutej povinnej zdravotnej starostlivosti do ezdravia. Tu si dovolím takú kacírsku vec na to, že je piatok 15.46 h, tak si to môžem dovoliť povedať. Domnievam sa, že najmenej 20 % zdravotnej starostlivosti poskytovanej na Slovensku nie je zapísaných nikde. Všetka zdravotná starostlivosť, ktorá sa poskytuje u súkromných poskytovateľoch, ktorí nemajú zmluvy so zdravotnými poisťovňami, nemá ten poskytovateľ dôvod a motiváciu s výnimkou toho, že je to zákonná povinnosť, niečo z toho písať a posielať do ezdravia. My nevieme, akým spôsobom je poskytovaná, koľko zdravotnej starostlivosti sa v tejto krajine poskytuje. Vieme iba to, čo je platené z verejného zdravotného poistenia. Netušíme, čo sa deje mimo tohto rezortu, a tento súkromný paralelný sektor, samozrejme, rastie. Čiže zápis do ezdravia a, samozrejme, zdieľanie informácií medzi špecialistami, medzi nemocnicami a tak ďalej, čo dnes stále nefunguje. Bez toho sa nedostaneme ďalej.
No a zmerajme to čakanie u tých špecialistov. Netušíme, koľko sa čaká. Sú to anekdoty. Môžme si otvoriť internet, môžme skúsiť otázky, sú to anekdoty, ktoré sa líšia v čase aj v mieste. Ak mi poviete, že chcete kardiológa, pošlem vás do Piešťan, lebo ho dostanete ten termín o týždeň, ale v Bratislave ho dostanete o tri mesiace, ale je to koľko(?), trištvrte hodiny jazdy autom. Čiže poďme zmerať tie čakačky. No a objednávanie používajme tam, kde je problém. Nie je problém všade. Je hromada vecí, ktoré fungujú dnes bez toho, že by sme museli do toho sa rýpať, ale riešme to tam, kde je problém. A problém je, tu už to bolo povedané, prvovyšetrenia u špecialistov. Pacient sa nevie dostať na prvovyšetrenie u špecialistov. Z môjho pohľadu by poisťovňa mala za prvovyšetrenie platiť omnoho vyššiu sumu, aby vytvorila motiváciu poskytovateľa poskytovať prvovyšetrenia, ale toto by mal byť ten reťazec, na ktorého konci potom bude riešenie pre, pre našich pacientov. Čiže nemá byť to riešenie že pre všetkých, že všetci od zajtra musíte poskytovať tie termíny, poďme to riešiť per partes. Verím, že na to bude čas v druhom čítaní, keď sa tento zákon dostane do druhého čítania.
Myslím si, že Oskar chce riešiť zmysluplný problém. Snaží sa ho riešiť zospodku, keďže nie je ministrom, ale budem rád, keď dáme tomuto nápadu šancu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.2.2024 15:29 - 15:31 hod.

Tomáš Szalay Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pár poznámok k vystúpeniu pána poslanca Stachuru.
Miesta pre rezidentov, ktoré sú vďaka Lekárskemu odborovému združeniu dnes iba v nemocniciach, sú nedostačujúce. Napríklad Univerzitná nemocnica Bratislava, takto, začneme tým, že nemocnice ako také nemajú zvyčajne svoje vlastné všeobecné alebo pediatrické ambulancie určené pre kapitovaných pacientov, to znamená, ten rezident sa v rámci nemocnice nemá kde oboznámiť s tou prácou, jedine že môže ísť naozaj na obvod k nejakému inému pediatrovi alebo všeobecnému lekárovi. Univerzitná nemocnica v Bratislave tuším šesť rezidentov dokáže stroviť pre dospelých, hej, teda všeobecných lekárov pre dospelých, šesť za rok, viac si ich nedokážu prehnať svojimi kapacitami, to znamená, my máme aj kapacitný problém, ktorý by nám, samozrejme, bol vyriešený, kebyže umožníme, že tým zamestnávateľom môže byť aj niekto iný. Veľmi podčiarkujem slová Oskara Dvořáka, že nič iné sa nemení, to znamená, rozsah toho vzdelávania a tak ďalej musí zostať rovnaký. A v tomto smere my, my, som si až teraz spomenul na tú argumentáciu pána Visolajského, keď navrhoval, aby sa to celé zrušilo, a my sa to snažíme teraz opraviť. Jeho argumentácia bola, že keď robia lekári rezidentský program tak, že sú zamestnaní v ambulanciách, tak tí ambulantní lekári to celé falšujú, vytvárajú virtuálnu dochádzku, aby nemuseli tí rezidenti chodiť do nemocníc a aby muklovali na, na obvode. Tak ale to znamená, že niekto porušoval platné pravidlá fungovania toho rezidentského programu a keď sa takýmto spôsobom porušujú také pravidlá, to je jedno, či je to v ambulancii, alebo aj v nemocnici, kde sa to deje rovnakým spôsobom, že sa podpisujú fiktívne účasti, tak netreba kvôli tomu vylievať, samozrejme, s vaničkou aj tú vodu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.2.2024 15:17 - 15:19 hod.

Tomáš Szalay Zobrazit prepis
Áno, ja len, ďakujem, veľmi stručne. V zásade sme sa zhodli na tom, že, že je to potrebné urobiť, je to dobrý nápad, aj so spravodajcom, aj s navrhovateľom. Azda by som možno skomentoval tých výpalníkov. Ja si asi nebudem dávať pozor na svoj slovník a budem toto slovo v súvislosti s Lekárskym odborovým združením používať pravidelne, pretože nepovaž... ostatné slová by boli eufemizmami. Pamätám si ten rok 2011 pri prvom štrajku lekárov, kde si vyštrajkovali vyššie mzdy, a tie konkrétne anekdoty, ktoré z tohto obdobia mám, mnou natoľko otriasli, že o niektorých kolegoch medzi lekármi si nemyslím, že sú to kolegovia, sú to naozaj výpalníci.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.2.2024 15:06 - 15:06 hod.

Tomáš Szalay Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, príjemné piatkové popoludnie. Máme tu pred sebou návrh, ktorým sa kolega Dvořák pokúša opraviť, čo táto snemovňa pokazila v decembri 2022 po štrajku lekárov, ktorým si, kde si vydieraním, naozaj vydieraním ľudí tejto krajiny a vydieraním tejto snemovne vytrucovali bezprecedentné navýšenie miezd, za ktoré slovenskí pacienti nič nedostali, len predĺžené čakacie doby na poskytnutie zdravotnej starostlivosti a zníženú výkonnosť nemocníc. A pri, ja to musím podčiarknúť, bolo to hanebné zlyhanie Hegerovej vlády a bola to bezpodmienečná kapitulácia Hegerovej vlády voči požiadavkám výpalníkov z Lekárskeho odborového združenia.
A nezostalo len pri tom, že sme v zdravotníctve stovky miliónov eur presmerovali z ambulancií do nemocníc. Ambulantný sektor dnes živorí a dnes v ambulantnom sektore je problém sa dostať k termínu u špecialistu, sú tam poplatky a tak ďalej. Nielen to sa stalo, ale zároveň Hegerova vláda bezprecedentným spôsobom kapitulovala aj pred ďalšími požiadavkami lekárskych odborárov, bohu vďaka, že nie pred všetkými, že niektoré zostali len v memorande, ako napríklad trestná stíhateľnosť riaditeľov nemocníc za to, že nemajú dostatok personálu. Ale jedna z tých vecí, ktorá sa tam dostala, je teda zrušenie rezidentského programu v ambulanciách. Je to taká nočná mora Petra Visolajského, nemocničného pediatra, ktorý si myslí, že v ambulantnej pediatrii sa nič nerobí, že sa tam ľudia flákajú a je dôležité, aby sa budúci pediater naučil naozaj pracovať a to sa môže naučiť vraj len v nemocnici. Je to nezmysel. Je to nezmysel a dokazujú to úspešné prípady úspešných rezidentských praxí v ambulanciách slovenských lekárov, či už všeobecných lekárov pre dospelých, alebo všeobecných lekárov pre deti.
Strana Sloboda a Solidarita nesúhlasila s tým, aby Hegerova vláda kapitulovala pred požiadavkami odborárov, a strana Sloboda a Solidarita sa opakovane pokúšala opraviť chyby, ktoré sa do zákona dostali. Čiže okrem iného aj tento rezidentský program sa v minulom volebnom období pokúšala moja kolegyňa Janka Bittó Cigániková opraviť. Neúspešne. Tak hádam sa to teraz podarí Oskarovi.
Čo ma jedine mrzí, je, že ste nás nezobrali na tú listinu, že by sme sa pod to podpísali, keďže to bola aj naša téma v predchádzajúcom volebnom období. Hádam nabudúce už bude tá spolupráca konštruktívnejšia a lepšia. Ničmenej tento návrh podporujem, pretože si myslím, že je dôležité, aby mali poskytovatelia ambulantnej starostlivosti možnosť rezidentov zamestnávať, aby sa títo rezidenti učili pracovať v ambulantných podmienkach. Dokonca ako krajský lekár pre Bratislavský samosprávny kraj sme to mali a máme stále v schválenej stratégii, že chceme robiť krajské rezidentské miesta. Len krajské rezidentské miesta nemôžem robiť, keď nemám nemocnicu. V Bratislave, bohužiaľ, teda kraj nemá nemocnicu vlastnú, krajskú. A dá sa to urobiť len v prípade, keď to bude naozaj povolené v zákone.
Čiže budem veľmi rád, vážená snemovňa, keď tento zákon podporíte a pomôžete tým vyriešiť mnohé ďalšie problémy.
Jeden z mnohých ďalších problémov je, že nemáme dostatok ambulantných lekárov, ktorí by mohli v tých ambulanciách pracovať dostatočné množstvo hodín a v prípade, že tam bude mať rezidenta, tak tento rezident po istom čase dokáže pracovať aj samostatne, má na telefóne svojho, svojho školiteľa a vieme tak vyriešiť časť problémov s nedostatkom pracovnej sily.
A ešte jeden moment by sme tu mohli prípadne potom neskôr odhaliť, a to je slúženie ambulantnej pohotovostnej služby. V prípade služieb na APS-kách, ktoré v prípade pediatrie minulý rok boli veľmi turbulentné, a dokonca hrozilo, že sa bude musieť snemovňa kvôli tomu párkrát stretnúť, pediatri štrajkovali. No, tak kým v ambulantnej pohotovostnej službe pre dospelých platí, že túto službu môžu slúžiť aj neatestovaní lekári v prípade, že sú prijatí, sú v nejakom procese atestácie, majú za sebou ukončených, ukončenú nejakú časť toho rezidentského vzdelávania alebo atestačného vzdelávania, v pediatrii to zatiaľ možné nie je. A to spôsobuje, že na tých pediatrických pohotovostiach môžu slúžiť tým pádom dnes len atestovaní pediatri, ktorých je menej, stále menej, a nemôžu tam slúžiť takí, ktorým povedzme do tej atestácie chýba jeden rok. V prípade dospelákov to možné je, v prípade detí to možné nie je. A takých lekárov je dnes dosť, ktorí sú v rezidentskej príprave, chceli by slúžiť akútne veci, chceli by to ohmatať, ale kým nemajú tú atestáciu, tak im to zákon neumožňuje. Takže toto by sme mohli spolu s tým rezidentským programom spolu prehnať v tomto zákone. Preto vás takisto chcem poprosiť, aby ste podporili Oskarovu aktivitu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.2.2024 12:09 - 12:11 hod.

Tomáš Szalay Zobrazit prepis
Ďakujem pekne ešte za záverečné slovo. Dve veci som ešte chcel spomenúť, tak som si spomenul, že čo som chcel spomenúť. OSN-ka. Optimalizácie siete nemocníc, to tak zaznelo a mi to tak napadlo, keď pán Svoboda rozprával o tom, že na to treba peniaze. No. K optimalizácii siete nemocníc sme si povedali, že čo je cieľ, čo od tých nemocníc chceme, čo tá nemocnica má robiť. Má urobiť aspoň tisíc operácií nejakého typu na to, aby mohla tie operácie ďalej robiť, ak chce niečo ďalšie robiť, musí najprv do toho zainvestovať a musí ukázať nejaké čísla, nejaké výsledky na to, aby mohla v tej veci ďalej robiť, aby mohli byť tieto ďalšie výkony zazmluvnené zdravotnými a preplácané zdravotnými poisťovňami.
Prečo by nemohla byť kritériom OSN-ky, teda optimalizácie siete nemocníc, že ak chcete prevádzkovať detské oddelenie, nielenže tam musíte mať ix typov nejakých hospitalizácií, ale zároveň musíte mať aj možnosť pre rodičov, aby tam strávili čas so svojimi, so svojimi deťmi. V okamihu, keď už je to kritérium tej OSN-ky, už sa na to dajú aj podľa mňa lepšie čerpať peniaze, už sa to dá zakryť do hromady iných vecí. V pláne obnovy sme peniaze dávali na také hlúposti, ako sú garáže pre sanitky, čo teda je vec, ktorá fakt nemusí byť platená z plánu obnovy, tak by sa to dalo použiť v rámci OSN-ky. To bola prvá poznámka.
A druhá, ktorú chcem povedať, takisto ako rodič som strávil jeden, jeden takýto pobyt v nemocnici, je to život meniaci zážitok silný. Vás je tu teraz tých koaličných, akože ste štyria, piati, štyria, piati, štyria. No, dobre, tak budem na vás apelovať. Prosím vás pekne, akože každý z vás je, že rodič alebo starý rodič, alebo súrodenec niekoho, kto je rodičom, alebo skrátka máte deti vo svojej blízkosti a to môžu byť už aj vaše deti a môžete byť vy ten, kto by mal stráviť s tým dieťaťom ten čas v nemocnici. Toto nie je politikum, toto nie je že ľavé, pravé, liberálne, progresívne, konzervatívne alebo neviem aké. Toto môžu byť vaše deti, vaše vnúčatá, vaše netere, vaši synovcovia, ktorí potrebujú, aby pri nich v ťažkej situácii bol niekto blízky a držal ich za ruku, aby znížili mieru stresu. Prosím vás pekne, podporte tento návrh zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.2.2024 11:50 - 11:52 hod.

Tomáš Szalay
 

Vystúpenie v rozprave 16.2.2024 11:39 - 11:39 hod.

Tomáš Szalay Zobrazit prepis
Dámy a páni, teda, vážený pán predseda, dámy a páni, ďakujem pekne za možnosť vystúpiť v tejto rozprave k návrhu zákona, ktorý predkladá, predkladajú moji stranícki kolegovia. Veľa vecí tu zaznelo, ale chcel by som to teraz ja ešte z pohľadu zdravotnej politiky nejako, nejako zarámcovať.
Čo sú ciele zdravotnej politiky? Kvôli čomu tu máme že zdravotníctvo? To má nejakú teóriu za sebou. Ciele zdravotnej politiky, keď to veľmi zjednoduším, sú tri základné. Po prvé, samozrejme, lepší zdravotný stav, po druhé, finančná ochrana pred takzvanými katastrofickými nákladmi, pred vysokou cenou v zdravotnej starostlivosti, a po tretie je to spokojnosť. Spokojnosť všetkých účastníkov systému: spokojnosť pacientov, spokojnosť zdravotníkov, spokojnosť platiteľov. A každý z tých cieľov je mierne iný, navzájom sa ovplyvňujú, komplementárne sú a tak ďalej, ale v prípade, o ktorom hovorí dnes pani kolegyňa Marcinková, riešime, naháňame hneď dvoch zajacov z týchto troch cieľov zdravotnej politiky. Zdravotný stav a spokojnosť. To sú dve veci, ktoré sú v tomto prípade veľmi, veľmi spojené.
Celý čas, jak som počúval túto už takmer dvojhodinovú rozpravu, mi išla v hlave veta človeka, bez ktorého by sme neboli v Európskej únii a neboli by sme v Severoatlantickej aliancii a ktorému za toto patrí naozaj celoživotná úcta a vďaka, veta Mikuláša Dzurindu: "Kde je vôľa, tam je cesta." A keď nechceme hľadať cestu, tak očividne na to nemáme, nemáme vôľu.
Prečo majú byť, má byť možnosť, aby boli deti hospitalizované so svojou blízkou osobou, rodičom, matkou, otcom, babičkou a podobne, tu už zazneli, ale ja by som zdôraznil, že existujú preukázateľné vedecké štúdie, ktoré hovoria o tom, že v prípade, že je dieťa hospitalizované s blízkou osobou, tak výrazne nižšia miera strachu sprevádza túto hospitalizáciu. Pocit prežívania bolesti je výrazne nižší, hladina stresu je nižšia a, samozrejme, to má vplyv aj na potrebu, ako, ako bude realizovaná tá liečba. Je tam nižšia potreba premedikácie. Škoda, že tu už nie je kolega Stachura, by hádam podporil a potvrdil, že v prípade, keď pri anestéze je prítomný rodič a pomáha pri tej indukcii tej anestézy, tak je jej treba menej. A to je úspora pre tú nemocnicu, z ktorej si môže prípadne dovoliť kúpiť tie stoličky, lebo potrebuje menej anestetík, potrebuje menej premedikácie, tam väčšia compliance, väčšia súčinnosť aj toho detského pacienta a tak ďalej a tak ďalej.
To, že to nie je plošný problém, chcel by som podotknúť, to nie je plošný problém, sú zariadenia na Slovensku, ktoré to dokázali, aj keď nie sú vraj peniaze, aj keď neviem čo všetko, ktoré to dokázali urobiť. Opäť ma to mrzí, že tu fakt z tej vládnej koalície takmer nikto nebol, je tu kolega Bartek, som si špeciálne pozrel nemocnicu v Myjave, o tom sa tu často rozprávame. Nemocnica v Myjave, maličká nemocnička stratová, všetko zlé a tak ďalej, 20 lôžok majú na, na detskom oddelení a majú tam možnosť, aby tam na deviatich lôžkach mohli byť prítomní aj rodičia. Dá sa to, aj v malej stratovej nemocnici sa to dá, lebo kde je vôľa, tam je cesta.
Problém je, že vôľa nie je. Vôľa nie je preto, lebo nemáme danú misiu a víziu, na čo to zdravotníctvo máme. Nemáme sformulované tie ciele a nemáme ich podčiarknuté, že toto chceme dosiahnuť, aká je naša misia a vízia v zdravotníctve. Je našou misiou a víziou pomáhať ľuďom, ktorí trpia, pomáhať deťom, pomáhať zomierajúcim? Alebo je našou, naším cieľom len rýchlo ho tam, otáčať tých pacientov, aby sme mali veľa rodných čísel a aby sme mohli predpísať veľa liekov alebo niečoho podobného?
Mne v tejto, v tomto kontexte, ospravedlňujem sa, ale napadol ešte taký príbeh zo slovenského zdravotníctva, kde hádam tiež nebudete namietať, že zdravotnícke zariadenia by mali byť bezbariérové, aby aj občania, ktorí majú povedzme nejaký, nejaké hendikepy, aby sa vedeli do toho zdravotníckeho zariadenia dostať. Čuduj sa svete, máme taký predpis, ktorý hovorí, že zdravotnícke zariadenie má byť bezbariérové a keď už bezbariérové nie je, že tam má byť nejaká plošina, výťah alebo niečo, aby sa tí ľudia vedeli dostať dovnútra. Máme taký predpis. Napriek tomu, keď sa pozriete na zdravotnícke zariadenia v Slovenskej republike, tipnem si, možno tretina, možno viac zdravotníckych zariadení nemá vyriešenú bezbariérovosť. Napriek tomu, že to máme v tých predpisoch a že to v tých predpisoch máme že desiatky rokov. Tak potom moja otázka znie, že načo máme potom tie predpisy, keď si z toho robíme trhací kalendár. No, máme ich preto, lebo v čase, keď sa to zdravotnícke zariadenie pred štyridsiatimi piatimi rokmi postavilo, vtedy také predpisy neplatili.
Keby dnes mala fakultná, pardon, univerzitná nemocnica v Bratislave na Mickiewiczovej ulici znovu prejsť povoľovacím procesom, že či dostane povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, garantujem vám, že neprejde. Tá nemocnica má 170 rokov. Bola stavaná v čase, keď neexistoval žiaden z dnešných predpisov. Nezodpovedá a nespĺňa nič. Napriek tomu sa tam poskytuje zdravotná starostlivosť, sanitky tam vozia pacientov a každému, koho poznám, radím, aby teda sa, pokiaľ môže, vyhýbal takýmto starým zariadeniam.
Nič menej to, že to máme v tých predpisoch, znamená, že keď si chce dnes niekto postaviť novú nemocnicu, nové zdravotnícke zariadenie, už to nie je také jednoduché ako tie staré zdravotné strediská, už tam potrebuje mať tú vzduchotechniku, už tam musí mať tú izolačku, skrátka už dnes musí spĺňať tie nové podmienky. A to, čo tu ja cítim z toho návrhu pani, mojich kolegov, teda aj pani poslankyne Marcinkovej, je, že my musíme povedať, že čo je ten cieľ. Cieľom je, aby tie deti mohli byť so svojimi rodičmi v tej nemocnici. A všetky ďalšie kroky, ďalších možno desať rokov to bude trvať, možno dlhšie, ako nie som, nejdem si tu maľovať popod fúzy nejaké pekné veci, možno to bude trvať aj viac ako desať rokov, ale každým ďalším krokom sa budeme k tomu cieľu blížiť. Na úvod to budú stoličky. Pozeral som teraz, koľko stojí stolička v Ikei, dobre, tak nech to stojí o 100 % viac ako v Ikei, taká nejaká štátna prirážka tam bude pri verejnom obstarávaní asi, nech to stojí 50 eur taká stolička. Koľko máme detských postelí na Slovensku? A vravím, že nie všetci sú tí, ktorým to treba riešiť, ale nech by to bolo treba riešiť pre každého, nech je tisíc postelí, detských postelí na Slovensku krát 50 eur, stolička ku každému, ku každej posteli, je to 50-tisíc eur. Podľa nových pravidiel verejného obstarávania je to podlimitné. Na to nemusíte ani robiť obstarko, to je 50-tisíc eur pre celé slovenské zdravotníctvo. To je že prd vo vesmíre, prepáčte, to je že halierová suma, to ušetríte na tých premedikáciách, o ktorých, o ktorých menej liekov sa bude podávať tým pacientom za, ani nie za mesiac možno. To nie, nie je tá sum... to nie je ten problém. Problém je iný. Problém je v procesoch. Problém je v tom, že to tá nemocnica nechce robiť.
Som si prečítal teraz taký pekný rozhovor s pani primárkou Chovanovou, Vandou Chovanovou, to je tá, ktorá poukázala na ten obrázok pani ministerky Dolinkovej, kde hovorila o tom, že im tam lietajú po novorodencoch im tam lietajú holuby a netopiere v nemocnici. Rozumiete? Že v nemocnici, štátnej nemocnici, kde by sme teda, pán, pán predseda, mohli aj tam niečo pomôcť, nielen v Banskej Bystrici, ale aj, aj v Košiciach, lietajú, po novorodeneckom oddelení lietajú (povedané s pobavením) netopiere a holuby. A ja sa pýtam: prosím vás pekne, ako je taký problém kúpiť za desať eur v Hornbachu sieťku a dať ju na tie okná? V nemocnici, kde robí niekoľko tisíc ľudí? Neexistuje nikto, kto by zobral sieťku a nalepil ju na tie okná, aby tam už tie holuby a netopiere nelietali? To sú procesné veci. To sú drobnôstky, ale niekto to musí chcieť urobiť, pre niekoho to musí byť akože dôležitá vec v tej nemocnici, niekto to musí riadiť. A tam, kde si to ľudia riadia, napríklad v myjavskej nemocnici, tam im to funguje. A tam, kde nefunguje to riadenie, no tak tam nefungujú ani tieto drobné veci.
Nemocnica má mať misiu a víziu. Ja to opakujem, veľmi často prednášam svojim študentom a považujem to za dôležitejšiu vec ako hromadu iných vecí. Podstatné je, že kvôli čomu tam tá nemocnica je, akú má misiu a víziu a či jej zamestnanci tú misiu a víziu žijú. Ak tam chodia iba do práce, tak ich to nezaujíma, že im tam lietajú holuby, ich nezaujíma, že matky nemôžu byť s deťmi na izbe, ale pokiaľ majú misiu a víziu, že ideme pomáhať a nie je to len na papieri napísané, lebo však sa patrí mať napísané niekde, aleže to naozaj idú, ide vedenie príkladom, tak tam sa tá cesta nájde. Tam, keď tá vôľa je, tak tá cesta sa nájde. A ja som hlboko presvedčený, že nie je problém v žiadnej nemocnici, keď sa nad tým niekto zamyslí, keď sa chce, aby sa taká cesta, cesta nenašla. Aj najdlhšia cesta začína prvým krokom, preto okej, môžme sa baviť, že kedy začne ten prvý krok, či to bude naozaj 1. 7., alebo koľký, koľkého koľký, ale čím skôr otvoríme tú cestu, že týmto smerom ideme a možno o desať rokov budeme v tom cieli, tak tým skôr do toho cieľa prídeme.
Ak budeme pred tým zatvárať oči, že ešte na to nie sme pripravení, nemáme na to peniaze v rozpočte, treba to komplexnejšie prediskutovať, čo, preboha, tu chceme komplexnejšie diskutovať? Štyri roky, štyri roky tu pani poslankyňa s týmto chodí a kde je tá analýza ministerstva zdravotníctva? Čo sa za tie štyri roky preskúmalo, zistilo? Ak je tu ponuka zo strany koaličných poslancov, že teda pani ministerka Dolinková to naozaj začne teraz seriózne riešiť, no poďme do toho! Veď schváľte zákon a poďme, poďme robiť tie kroky, ako sa o tých desať rokov dostať do toho cieľa.
V slovenskom zdravotníctve bude tento rok o jednu miliardu eur viac, to tu už niekoľkokrát zaznelo, akurát tá miliarda už je minutá, to už si rovno povedzme, a tá miliarda je minutá tak, že za to slovenský pacient nedostal nič. Tie peniaze pôjdu do nemocníc, pretože nemocnice sú v strate a hrozí nám infringement zo strany Európskej komisie, takže peniaze pôjdu do nemocníc, aby sme trošku disciplinovanejšie, aby nemocnice trošku disciplinovanejšie splácali faktúry. A to je všetko. My sme nič za ten navýšený rozpočet od toho zdravotníctva nepýtali. Nepýtali sme kratšie čakacie doby, nepýtali sme objednávkový systém, nepýtali sme vyššiu spokojnosť pacientov a nepýtali sme ani to, aby mohli byť deti so svojimi rodičmi hospitalizované v nemocnici. Preto táto miliarda nijakým spôsobom slovenskému zdravotníctvu zásadne nepomôže, napriek tomu sa budú slovenskí pacienti pýtať, čo za to svoje dodatočné percento z odvodov dostanú.
Kolegyňa Kleinert takisto už nie je, ale spomenula, že možno bude potrebná nová generácia zdravotníkov na to, aby dokázala tieto nové procesy nejakým spôsobom realizovať. Tak chcem povedať, že aj k tomuto existujú štúdie. Existuje štúdia, ktorá hovorí, že čím je vyšší vek personálu, tým je menšia ochota púšťať rodičov k deťom. Teda ochota, alebo teda starší lekári, staršie sestry považujú záujem rodiča byť so svojím dieťaťom za menej podstatný v ďaleko väčšom počte prípadov. Problémom u nás je ten, že tá mladá generácia či už sestier, alebo lekárov, alebo ďalších zdravotníckych pracovníkov, ktorá príde do nemocnice, sa často učí od svojich starších kolegov a keď tí nastavili tie, tie klinické stereotypy tak, že toto sa tu u nás nerobí, no tak si aj oni navyknú, že to robiť nebudú.
Preto treba ísť príkladom, treba, a to odporúčam teda aj predkladateľke, treba chváliť pozitívne vzory. To je to, čo funguje vo všetkých ostatných oblastiach, chválenie a vyzdvihovanie pozitívnych vzorov, choďte sa tam učiť, choďte sa tam pozrieť, ako to oni urobili. Dať im priestor. Dať im priestor mediálny, v blogoch, na sociálnych sieťach a aby si vyrobili, aby sme im urobili meno, že tu sa vedia o toho detského pacienta postarať se vším všudy, a vy, ktorí chcete vedieť, ako sa to robí a možno, možno vám to len nejde, choďte sa inšpirovať k týmto, k týmto kolegom. Čiže toto je moja, môj návrh, a teda aj by som si vypočul tie pozitívne vzory, že by sme ich jasne tuná vyzdvihli.
Opakujem teda, že najdlhšia cesta začína prvým krokom a bol by som veľmi rád, keby ten prvý krok ste všetci, vážené kolegyne a kolegovia, podporili v podobe návrhu zákona, ktorý predložila kolegyňa Marcinková s kolegom Ledeckým.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis